Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/362/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6104113533
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6104113533.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská
28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 (pôvodne T-Mobile Slovensko, a.s., naposledy so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019), proti povinnému: P.. F. F., so sídlom kancelárie:
N. XXXX/X, XXX XX A., správca konkurznej podstaty úpadcu: F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.
XX, XXX XX B., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu

Borovianska cesta 2564/17, 960 01 Zvolen, pod spis. zn. EX 1092/04, o vymoženie 632,05 eur (19
041,20 Sk) s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Exekučné konanie sa začalo na návrh právneho predchodcu oprávneného, a to spoločnosti T-Mobile
Slovensko, a.s. (predtým EuroTel Bratislava, a.s.), so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO:
35 705 019, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 12.03.2004. Právny predchodca oprávneného
podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 632,05 eur (19
041,20 Sk) s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného
súduBanskáBystrica,č.k.1Ro2298/02,zodňa31.10.2002,právoplatnýavykonateľnýdňa03.02.2003.

2. Poverením číslo č. 5601 001699* zo dňa 26.03.2004 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska cesta
2564/17, 960 01 Zvolen (predtým Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen), ktorý ju vedie pod spisovou značkou
EX 1092/04.

3. Pôvodný oprávnený - obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. (predtým EuroTel Bratislava,
a.s.), so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, zanikla v dôsledku zlúčenia a ku
dňu 01.07.2010 bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra. Právnym nástupcom oprávneného
sa stala obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO:
35 763 469.

4. Súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdu dňa 18.08.2017 podnet
na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. z dôvodu, že
uznesením Okresného súdu Košice I. č. k. 31Odk/46/2017 zo dňa 27.07.2017 bol na majetok povinného
vyhlásený konkurz. Súdny exekútor si súčasne uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 40,00 eur, a to
podľa špecifikácie vo vyúčtovaní exekučného konania EX 1192/04, na úhradu ktorých navrhol zaviazať
oprávneného. Súdny exekútor súdu zároveň preložil aj exekučný spis č. EX 1192/04.5. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta

2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

6. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, exekučné konanie sa začína
dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať
vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

9. Podľa § 167a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)
vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia
o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

10. Podľa § 167f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu
nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

11. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod,

aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá
môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý
ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

12. Podľa § 166a ods. 1,2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, (1) ak tento zákon neustanovuje

inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto
pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz
alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),b) budúca pohľadávka ručiteľa,
spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok,
ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy

alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. (2)
Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

13. Podľa § 166c ods. 1,2 a 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, (1) oddlžením sú nedotknuté
tieto pohľadávky a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom

alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu,
že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods.
1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom
právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom
je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým

nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú
úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné
vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest
podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka. (2) Ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze
neprihlási, zabezpečený veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba

z predmetu zabezpečovacieho práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka.(3)
Oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou.

14. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 12.03.2004 (s poukazom na § 36 ods.
2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení

účinnom do 31.08.2005.15.Exekučnýsúdjepovinnývpriebehuceléhoexekučnéhokonaniaexoffoskúmať,čisúsplnenévšetky
predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky
núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.

16. Citované zákonné ustanovenia upravujú účinok vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce exekučné
konania a obdobné vykonávacie konania (daňové exekučné konanie). Takéto konania nemožno začať
a ani ich viesť pre pohľadávku, ktorá predstavuje „starý dlh“ dlžníka. Zákon jednoznačne uvádza, že
prebiehajúceexekučnékonanie„trebazastaviť“,čoindikujevydaťrozhodnutieozastaveníkonania.Platí

to ale len v konaniach, v ktorých sa uplatňuje nárok, ktorý treba prihlásiť alebo ak ide o nárok vylúčený
z uspokojenia.

17. Súd lustráciou Obchodného vestníka zistil, že Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn.
31OdK/46/2017 zo dňa 27.07.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 147/2017 dňa 02.08.2017
pod č. K019768, súd vyhlásil na majetok povinného (dlžníka) konkurz, zbavil povinného (dlžníka)

všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené
v konkurze, konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie a ustanovil do funkcie správcu konkurznej
podstaty JUDr. Michaela Medviďa, so sídlom kancelárie: Wurmova 1131/7, 040 23 Košice, zn. správcu:
S1566.

18. Súd v predmetnej veci konštatuje, že pohľadávka priznaná exekučným titulom, ktorý je podkladom
predmetnej exekúcie, nepochybne vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz
a súčasne nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté, a preto ide o pohľadávku, ktorá
môže byť uspokojená iba v konkurze (§166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

19. Keďže na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 31OdK/46/2017
zo dňa 27.07.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 147/2017 dňa 02.08.2017, vyhlásený
konkurz, súd exekúciu, v ktorej sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze,
podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii zastavil.

20. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, účastníkmi exekučného
konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj
poverený exekútor.

21. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

22. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

23. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 31.08.2005, ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

24. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.01.2012, ak sa exekúcia zastaví z

dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený
a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

25. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie si musel ujasniť, ktorú právnu úpravu použiť, nakoľko
exekučné konanie sa začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o

trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného (zákonom č. 348/2011 Z. z. bolo ustanovenie
§ 203 Exekučného poriadku doplnené novým odsekom 3), pričom tento zákon neupravil prechodné
ustanovenia k tejto otázke. I keď zákonodarca nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho
ustanovenia, exekučný súd je toho názoru, že vzhľadom na to, že exekučné konanie začalo dňa
12.03.2004, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31.08.2005, nakoľko i pri rozhodovaní

o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného práva, ktoré má však materiálnu
povahu. Charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej
intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré
boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Túto zásadu možno aplikovať priprocesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj
v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu
v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová práva úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie

subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania. Inými slovami, že účastník konania vstupuje do
konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných
mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť konania (exekúcie) a že tieto nebudú
menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho. Táto jeho dôvera nesmie byť narušená
a teda nová práva úprava nesmie rozšíriť tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím

musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (účastník konania v časti trov exekúcie) a preto jeho
pozícia pri aplikácia staršej právnej úpravy v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musí zostať
nezmenená. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016, v zmysle ktorého: „Hoci pri rozhodovaní o náhrade trov
exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve tento charakter
tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej

procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred
prijatím novelizovaných znení procesných predpisov.“ V súlade s týmto právnym názorom súd rozhodol
o náhrade trov exekúcie podľa právnej úpravy účinnej do 31.08.2005.

26. Súd skúmal, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné

zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Súd by mohol podľa § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený však
nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že na majetok povinného bol v priebehu exekúcie vyhlásený
konkurz a keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je možné mu uložiť nahradenie
nevyhnutnýchtrovexekúcie.Rovnakoniesúsplnenépodmienkynaznášanietrovexekúcieoprávneným

podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale súd exekúciu
zastavil ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii.

27. Súd nepopiera, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora, toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate
monopolným postavením pri výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou
charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na
vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie

aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného,
resp. trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie
súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V
tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele
proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06, I. ÚS

199/07, III. ÚS 351/07, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike
č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008, v ktorom
bolo okrem iného uvedené, že „sťažovateľ funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na
seba prevzal dobrovoľne. Činnosti, ktoré vykonal sťažovateľ, nevybočovali z bežného rámca povinností
súdneho exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (profesijný monopol

na vykonávanie exekúcií).“

28. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.