Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/276/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244799
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: H.. A. B., E.
X, Ž., štátny občan SR, zastúpený: FUTEJ & Partners s. r. o., ul. Radlinského č. 2, 811 07 Bratislava,
IČO: 35 955 341, proti žalovanej: Slovenská republika - Národná banka Slovenska, ul. Imricha Karvaša
č. 1, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 400,00 eur, na odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 4. 11. 2014, č. k. 18C/168/2012 - 125 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 15. 1. 2015, sp. zn. 18C/168/2012, jednohlasne (pomerom hlasov 3 : 0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4. 11. 2014, č. k. 18C/168/2012 - 125
sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. 1. 2015, sp. zn. 18C/168/2012 sa p
o t v r d z u j e .

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 400,00 eur s príslušenstvom predstavujúcu náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou
PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "PDSI" alebo „Družstvo„) a

obchodníka s cennými papiermi (ďalej len "obchodník s CP"). Súd prvého stupňa
v rozhodnutí ďalej zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu predloženia návrhu na
začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods.1, § 4 ods.1 písm. h/, § 9 ods.1, § 15 ods. 1, §
16 ods. 1, zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,

že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 3 ods. 1 písm. d/ a § 9 zák. č.
514/2003 Z. z. pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že
PDSI spolupracovalo od roku 2000 so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o. c. p., a.s., IČO: 36020095,
od roku 2002 so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o. c. p., a.s., IČO: 35828749 (spoločnosť mala
rovnaké obchodné meno, ale iné IČO), uvedený obchodník s cennými papiermi od 13. 5. 2003 (kedy
nadobudlo právoplatnosť prvostupňové rozhodnutie Úradu pre finančný trh č. GRUFT-22/2003/OCP zo

dňa 22. 4. 2003 vydané pre obchodníka s cennými papiermi) nemal povolenie na poskytovanie
investičnej služby riadenie portfólia podľa § 6 ods. 2 písm. d/ zákona cenných papieroch, a to do 22.
4. 2008 - z uvedeného mal za to, že nešlo o kontinuálnu činnosť pri riadení portfólia družstva PDSIobchodníkom s cennými papiermi. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobcu prijali za člena
družstva dňa 31. 3. 2010, vklad do družstva vložil 30. 3. 2010. Z vykonaného dokazovania
mal ďalej za preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. 4. 2011, sp. zn. 3K

95/2010 bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz - v súčasnosti je konkurz zameraný
na speňažovanie majetku.

Podľa Zákona o dohľade (ust. § 35 ods. 1 a 2) na účely dohľadu na diaľku a na štatistické účely pri
dohľade nad finančným trhom sú dohliadané subjekty povinné bezplatne a včas vypracúvať a predkladať

Národnej banke Slovenska zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie,
podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich akcionárov alebo
iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov, obchodov
alebo inej činnosti dohliadaných subjektov, ako aj organizácie, riadenia, štruktúry, kontroly alebo
ovládania dohliadaných subjektov vrátane podielov na dohliadaných subjektoch a ich majiteľov, a to na
požiadanie Národnej banky Slovenska a tiež podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného

podľa odseku 2. Údaje uvedené v predkladaných výkazoch, hláseniach, správach a iných informáciách,
podkladoch a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne, pravdivé a preukázateľné.
Ak predložené výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje,
nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti,
správnosti, pravdivosti, preukaznosti alebo pravosti, dohliadané subjekty sú povinné na vyžiadanie

Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou
Slovenska. Dohliadané subjekty sú rovnako povinné predkladať Národnej banke Slovenska aj účtovnú
závierku a konsolidovanú účtovnú závierku. Opatreniami, ktoré vydá Národná banka Slovenska
a ktoré sa vyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení,
správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke

Slovenska, rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania
takýchto výkazov, hlásení, správ a iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že opísaná činnosť zo strany NBS nemohla z jeho strany
založiť nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom.

PDSI je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou
zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne
hospodárili s majetkom družstva. Jedná sa o podnikateľský subjekt založený podľa Obchodného
zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale aj podnikateľského rizika. Družstvu bolo
umožnené ako podnikateľovi vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním právnych úkonov

(predmetných zmlúv). V danom prípade v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia
účastníkov právnych vzťahov žalobca dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s PDSI a na základe
individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal na seba práva a povinnosti vyplývajúce z
členstva v družstve v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového
hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do

súkromno-právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.
Pokiaľ by NBS zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vzťahov s členmi družstva
(občanmi ) a družstvom, zasiahla by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej
autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany
garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.

Až odo dňa 1. 6. 2010 (t.j. od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 Zákona o cenných
papieroch podľa zák. č. 129/2010 Z. z.) malo PDSI zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený
Prospekt investície a až odvtedy mohla NBS kontrolovať, či PDSI schválený Prospekt investície
dodržiava (teda či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom od 1. 6. 2010), pričom za prípadné

nedodržiavanie tejto povinnosti v období po 1. 6. 2010 bolo možné PDSI sankcionovať. Dovtedy
(pred 1. 6. 2010) NBS nemohla PDSI nič prikazovať a nariaďovať a už vôbec nemohla určovať, či a
do akých konkrétnych cenných papierov má PDSI investovať. Za Plnenie prospektu investície družstva
PDSI pritom zodpovedá predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán PDSI (pričom žalobu v mene
družstva proti členom predstavenstva družstva o náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri

výkone ich funkcie možno podať podľa ustanovení § 251 ods. 2 a § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka
a proti členom kontrolnej komisie družstva podľa ustanovení § 244 ods. 8 v spojení s § 243a ods. 4
Obchodného zákonníka).Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danom prípade PDSI podnikalo
na základe ustanovení Obchodného zákonníka a v zmysle platných právnych noriem Občianskeho a
Obchodného zákonníka vstupovalo do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami (vrátane

žalobcu) a s právnickými osobami (obchodníkom s cennými papiermi ). Nebola preto daná kompetencia
NBS zasiahnuť voči PDSI, keďže uzatváranie vzťahov medzi žalobcom (ako členom družstva ) a PDSI
bolo mimo rámca dozoru NBS. V žalobe a ani počas konania žalobca neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti,zktorýchbybolomožnévyvodiť,žeNBSsineplnilazákonomjejdanépovinnosti. Žalobca v
snahe dosiahnuť vyššie výnosy z vložených peňazí si musel byť vedomý, že uzavretie právnych úkonov

s PDSI môže byť spojené adekvátnym rizikom. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a nepreukázal základný
atribút vzniku škody, a to nesprávny úradný postup žalovanej.

Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním Slovenskej
republiky zastúpenej NBS a vznikom v návrhu označenej škody žalobcovi, pretože táto mu nevznikla

vložením finančných prostriedkov do PDSI, ale v dôsledku neschopnosti PDSI splniť
svoj záväzok z uzavretých zmlúv z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie. PDSI a jeho dcérske
spoločnosti - EURO DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE aSPORITEĽNÉDRUŽSTVOSTREDBB"vkonkurze"-vystupujúcepodspoločným
logom "SLOVENSKÉ INVESTÍCIE" - sú podnikateľské subjekty (družstvá), ktoré vznikli a

vyvíjajú činnosť podľa Obchodného zákonníka (najmä podľa ustanovení § 2 ods. 2 a § 221 až § 260
Obchodného zákonníka). Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako
štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach
družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému
orgánu družstva. Žalobca ( v danom prípade v spornom čase ako člen družstva a ako investor ) vedel,

že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší ( propagovaný) výnos nie je
zárukou budúcich výnosov ( ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch
a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ). Členská schôdza je najvyšším
orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva,
kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a čl. 33 Stanov

PDSI. NBS vykonáva dohľad nad družstvom PDSI ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových
hodnôt, a to len v zákonom limitovanom rozsahu vymedzenom ustanoveniami zákona o
cenných papieroch a investičných službách.

Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1. 1. 2006 na Národnú banku

Slovenska) schválil pre Družstvo dňa 21. 3. 2002 Prospekt investície (Prospekt je informačný dokument,
ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie) podľa § 127
ods. 2 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (právoplatný dňa 28. 3. 2002), na základe ktorého bolo Družstvo
oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za

pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné
a pravdivé ako aj jeho podpis, ktorý prospekt musí obsahovať. Obsahom Prospektu investície je iba
zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm.

a/ bodu 10 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov však nepožadoval, aby pri schvaľovaní Prospektu boli predložené samotné zmluvy

(požadoval len ich zoznam) a schválený predmetný Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy
neobsahoval. Schválenie prospektu neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu investície
nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah, prospekt
investície neukladá povinnosti tretím osobám (ani obchodníkovi s cennými papiermi), ale zaväzuje
len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by obsahovala
zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade
jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov
družstva (investorov).Družstvo (predstavenstvo a tiež kontrolná komisia) boli povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si
splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj žalobca majú práva

a povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a
voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. Národná banka Slovenska vykonáva
dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt v zákone č. 566/2001 Z. z. o
cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov len v zákonom
vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt ustanovených v zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda kontroluje zverejnenie schváleného Prospektu
investície pred začatím verejnej ponuky (ust. § 126 ods. 2 a ust. § 127 citovaného zákona),
aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením
Národnej banke Slovenska na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj

dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

S účinnosťou od 1. 6. 2010 bola Národná banka Slovenska oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či
vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. Národná banka Slovenska

nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií.
Družstvo bolo podľa zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné
správy o svojom hospodárení, čo aj pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov, uvedených

v týchto správach, nevyplývali indície ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by
ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom.

Národná banka Slovenska po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s
informáciami uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 u

Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. Obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre
Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch
ainvestičnýchslužbáchaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,vrámcidohľadunamiestenepredložil
Národnej banke Slovenska žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že Obchodník obhospodaroval
portfóliá tých družstiev, s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu,

ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení
portfólia,nepredložilžiadnepokynyportfóliamanažéra,konfirmácieobstaranýchobchodovpredružstvá,
nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie
majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov.

Zo skutkových okolností prípadu súd prvého dospel k záveru, že to bol práve samotný žalobca (v
danom prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu a
dodržiavanie stanovených povinností v tomto vzťahu ako prevenčnej povinnosti predchádzať škodám),
ktorý zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú mu Obchodným zákonníkom ako členovi družstva, a preto
musí následky s tým spojené znášať sám. Mal postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími

členmi družstva s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a
zvážiť možnú mieru rizika. V čase rozhodnutia súdu prvého stupňa žalobca nepodal
nijakú žalobu o náhradu škody proti PDSI, proti žiadnemu členovi predstavenstva družstva PDSI a ani
proti žiadnemu členovi kontrolnej komisie PDSI (Obchodný zákonník § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a §
244 ods. 8 ), aj keď každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody

proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu, každý
veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody
proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť
svoju pohľadávku z majetku družstva, a ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov
družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať

správca konkurznej podstaty družstva.

Žalobca svoje finančné prostriedky vložil do družstva PDSI a ponechal ich v družstve PDSI (štandardne
ako svoj členský vklad), a bol (je) v danom prípade v právnom vzťahu s družstvom (PDSI), čiuž na základe vloženého členského vkladu, zmenky, prípadne na základe zmeniek vydaných na výplatu
údajných vyrovnacích podielov. Súd prvého stupňa s poukazom na takto ustálený skutkový
stav dospel k záveru, že iba PDSI vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi finančné prostriedky v žalovanej

výške. Naviac, len v prípade, ak by sa žalobca nedomohol svojich pohľadávok proti družstvu PDSI, tak
až následne by bolo zrejmé, či mu vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v akej výške).

Na základe uvedených právnych záverov a v súlade s Dohovorom - zásada právnej istoty a
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí napr. veci Okresného súdu Bratislava I právoplatne skončená vec

sp. zn. 10C 216/2011, súd prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto konaní neboli
preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti štátu - Slovenskej republiky za žalobcom uplatnenú
škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa ďalej zamietol návrh žalobcu na podanie prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie právne dôvodiac § 109 ods.1 písm. c/ O. s. p., čl. 267 Zmluvy o

fungovaní Európskej únie konštatujúc, že žalobcom predložený zoznam navrhovaných prejudiciálnych
otázok nemá bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním.

Proti zamietajúcemu výroku rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm.

b/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2
písm. d/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).

Vo vzťahu k výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh vo veci samej žalobca
poukázal na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade
s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom
je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú

vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j.,
že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Uviedol, že sa spoliehal, že nedôjde ku
škode na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu a
nemohla predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa Národnej banky Slovenska len
formálny, resp., že takýto je jeho obsah podľa výkladu žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto

spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup Národnej banky Slovenska
bol preto svojvoľný v neprospech každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a ochrany investície
spoľahol. Argument žalovanej, že upozornila Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nie
dohľad nad celkovou činnosťou Družstva posúdil ako úplne irelevantný, nakoľko nemohol mať o takto

zúženom dohľade orgánu vedomosť. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje
príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností Národnou bankou Slovenska,
spočívajúcou v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z. z.. Za
obzvlášť nepochopiteľný žalobca považoval záver súdu prvého stupňa, že sa mal viac starať o svoje
záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej

povinnostibankyvykonávaťzákonomstanovenépovinnostidohľaduanie vdôsledkutoho,že
nebol "bdelý" s tým, že mu nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva,
ani obchodníka s cennými papiermi, ktorými by mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných
papieroch, resp. sankciami, k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt donútiť. Uviedol, že povinnosťou
Národnej banky Slovenska podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch je a

bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú
dohliadaných subjektov a ich činností. Podľa § 135 ods. 1 Zákona o cenných papieroch (platného v
tomto znení od 1. mája 2007) Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj
obchodník,patriliapatria kpovinnedohliadanýmsubjektomzostranyNárodnejbankySlovenska
napriek tomu, že žalovaná v priebehu celého konania tvrdila opak - preto mala Národná banka

Slovenska zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť
vydaných Národnou bankou Slovenska Družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre
finančnýtrhanáslednepravidelnekontrolovanýNárodnoubankouSlovenska)aobchodníkoviscennými
papiermi. Povinný zákonný dohľad zo strany Národnej banky Slovenska je dokonca koncipovaný takširoko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na
činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou
obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov

dohliadaných subjektov, teda aj žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka H.. G. X., D.. preukázané, že Národná
banka Slovenska už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má
nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI
HOLDING, a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s cennými papiermi, t.j. že Družstvo

malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov investované v subjekte personálne a majetkovo
prepojenom s obchodníkom a Družstvom. Národná banka Slovenska sa po zistení o
rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo
strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI
HOLDING a. s., CI Reality, s.r.o. a GLOBAL production s. r. o., pričom posledné dve spoločnosti boli
opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a. s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše

či už členom predstavenstva alebo konateľom H.. J. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka.
Odvolateľ poukázal ďalej na to, že Národná banka Slovenska naďalej akceptovala stav, že celé portfólio
Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a. s. a
obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi ( v ktorom
konštatovala, že obchodník s cennými papiermi vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich

aj výslovne pre Družstvo porušil Zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch) ani
po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur nevyužila svoje kompetencie v
zmyslezákonaocennýchpapierochaneprijalažiadnenáslednékontrolnéalebovýznamnejšieopatrenia
(predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na
činnosť obchodníkovi alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka). Následné

podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s cennými
papiermi vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do Družstva, pričom banka
svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol
rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu mu banka svojim zanedbateľným dohľadom
ani v minimálnejmožnej miere neochránila. Poukázal ďalej na skutočnosť, že Národná banka Slovenska

tým, že dňa 4. marca 2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť a Družstvu
zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie Zákona o cenných papieroch; z
uvedeného vyplýva tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011
Národnou bankou Slovenska.

Odvolateľ ďalej uviedol, že Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 30. mája 2011 č.
ODT-10890-4/2010 ( právoplatným dňa 18. júla 2011) zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt
z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií s tým, že Národná banka Slovenska ustálila trvanie
neaktuálnosti prospektu až od mája 2010 účelovo, nakoľko údaje do neho zahrnuté boli v skutočnosti
neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle

NárodnejbankySlovenskadňa27.augusta2007 k stretnutiuspoverenýmičlenmipredstavenstva
Družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s
ktorými je Družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1. októbra 2009 a údaje o
majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe
verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva

boli neaktuálne už k 31. decembru 2006. Z uvedeného vyplýva , že Družstvo svojim konaním porušovalo
ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona
o cenných papieroch od 31. decembra 2006, avšak Národná banka Slovenska voči Družstvu úradne
zasiahla až v máji 2011 (zákazom činnosti). Žalobca konštatoval, že existujúce konkurzné konanie
samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, návrh

na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o
náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia
žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca
nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 11. apríla 2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný

zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu - preto
žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania návrhu a to ani vtedy,
ak žalobca doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru žalovanej
a prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje žiadnepredchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu.
Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu
škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval

Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v platnom znení, a to až do
doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna
zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti
úpadcu podľa zákona o konkurze. V odvolaní napokon poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2012, sp. zn. 6 MCdo 11/2010 a na to, že zo zápisníc o

pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom,
resp. predložené účastníkmi konania neboli v značnom počte a rozsahu riadne vykonané
spôsobom podľa § 129 ods. 1 O. s. p..

Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti ako vecne a právne správne potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej

veci postupoval maximálne zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého
zistenia skutkového stavu, riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku
mal v spise k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už
predložené žalobcom alebo žalovanou. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
dostatočne správne zistil skutkový aj právny stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné

dôležité skutočnosti (§ 121 O. s. p.), pretože na prvostupňovom súde už od 2. júla 2012 pravidelne
prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických veciach. Žalovaná vo vyjadrení zopakovala svoje
počas konania prezentované tvrdenia k skutkovo a právne podstatným skutočnostiam týkajúcim sa
daného prípadu a uviedla, že žalobcovi doposiaľ nevznikla žiadna škoda a nie je možné ani odhadnúť, v
akej výške a kedy v budúcnosti mu eventuálne vznikne, pretože vznik samotnej škody a jej výška závisí

od výsledku konkurzného konania PDSI. K námietke žalobcu o riadnom nevykonaní listinných dôkazov
uviedol, že zo zápisnice z pojednávania súdu jasne vyplýva skutočnosť, že súd oboznámil (vykonal)
jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri ich oboznamovaní presne špecifikoval o
aké doklady išlo a oboznámil ich obsah. Zo zápisnice z posledného pojednávania jednoznačne vyplýva,
že súd oboznámil prítomných s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnej veci a to po súhlase

oboch zástupkýň účastníkov konania oboznámením s podstatnými náležitosťami listinných dôkazov.
Postupom podľa § 164 O. s. p. podala žalovaná návrh na opravu zjavne pisárskych chýb v
odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa na prvej strane odôvodnenia, kde je uvedená nesprávna
hodnota istiny, teda vymáhanej čiastky.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.

s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil
skutkovýstavveci,keďvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočností
(§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,

ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a veľmi podrobne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. (t. j. že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací
súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to
vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávnesú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci
dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno
vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v
ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a
aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody je v danom prípade ust.

§ 9 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch

podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z.

z. v ustanovení § 9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa
konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom

právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku
vyplývajúceho z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla
možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností a jeho správnosť je potrebné
posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym

úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, keďže znaky nesprávneho úradného postupu
má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo
v lehote zodpovedajúcej právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky).

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou zák. č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba
javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O
vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a

následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom
otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vznikuzodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní

príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať príčinu, ktorá ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti

je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a
vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.

Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej
rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo
opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non
spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania
škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej

súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu
vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že
škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením
veci vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy
má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam

otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva.

V danom prípade nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu.
Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zák.
č. 566/2001 Z. z. vykonaná zák. č. 129/2010 Z. z.), teda až od 1. 6. 2010, boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky

majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda
až od 1. 6. 2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež
povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127
ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená
až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zák.

č. 566/2001 Z. z. vykonaná zák. č. 558/2008 Z. z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky
majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície
štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák.
č. 566/2001 Z. z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na

rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie).
Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad
finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobca. NBS mohla podľa platnej právnej
úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č.566/2001 Z. z. V tejto súvislosti treba poukázať i na to, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho
investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov
(ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z. z. v znení platnom do 21. 7. 2013; § 126 až 130 boli zo

zák. č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zák. č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22.
7. 2013). Ak si toho žalobca vedomí nebol, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v
zmyslezásady,podľaktorejneznalosťzákonaneospravedlňuje.Toistéplatíajpokiaľideoargumentáciu
žalobcu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobcu o povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti
skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto ani
Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto
povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných

práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo
v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností
Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky
Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv žalobcu,
ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup žalobca vyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne

z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých,
ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej
podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných

finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva čo v praxi znamenalo,
že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva. Uvedené znamená,
že riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo
pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v
spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade

išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s
vedomím,žeziskovosťuvedenýchoperáciíniejezaručená.Žalobcasi akočlenDružstva,ktorézatýmto
účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou
predpovedať a odhadnúť ( čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov
s cennými papiermi). Až do rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 21. decembra 2010, č.

ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie
investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1.
marca 2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú
Národnou bankou Slovenska. Činnosť Družstva, ktorého bol žalobca v rozhodnom čase členom, spĺňala
znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom

táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle
neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať
primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť
Družstva voči žalobcovi.

Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou žalobcu o nedostatočných opatreniach Národnej banky
Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými
papiermi pri činnosti voči Družstvu zohľadňujúc aktívny prístup Národnej banky Slovenska k
obchodníkovi s cennými papiermi (v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č. OPK
- 9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96

eura, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007, ktorým uložila
obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eura a následne rozhodnutím zo dňa 21.
decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na
poskytovanie investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobca sa nemôže
v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v

takom pochybení v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci;
hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska,
keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenieveci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké
očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorým
je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní

poukazoval žalobca, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok
sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu
tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho, Najvyšší súd ČR v odôvodnení
uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej
výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa
posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa

odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia.
Uvedený rozsudok sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011,
ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia
pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto
súvislostiNajvyššísúdČRuviedol,žemieramožnéhouspokojeniaveriteľovdlžníkamôžebyťobjasnená

už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude
zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie
pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri
rozvrhunič. Zoznačeného rozsudkuNajvyššiehosúduČRnevyplývazáver, žežalobuonáhraduškody
protištátumožnopodaťvktoromkoľvekštádiukonkurznéhokonania.ZtohtorozsudkuNajvyššiehosúdu

ČR teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu
sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri
vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci
v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,

preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu
otázka nedobytnosti pohľadávky žalobcu nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného
konania nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu
prvého stupňa i v tom , že žaloba bola podaná predčasne.

Vo vzťahu k námietke žalobcu namietajúcemu okolnosť, že konanie predchádzajúce vydaniu odvolaním
napadnutého rozsudku má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci,
spočívajúcej vo vykonaní listinných dôkazov v rozpore s § 129 O. s. p. je treba uviesť, že podľa § 120
ods.1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré

z označených dôkazov vykoná. Podľa § 129 ods.1 O. s. p. sa dôkaz listinou vykoná tak, že
predsedasenátualebosamosudcanapojednávanílistinualebojejčasťprečítaalebooznámijejobsah.Z
obsahu spisu vyplýva, že návrh na začatie konania, následné podania žalobcu a vyjadrenie sa žalovanej
boli vzájomne účastníkom súdom prvého stupňa doručované pred pojednávaním nariadeným na deň
4. 11. 2014, resp. v jeho priebehu. Zo zápisnice z pojednávania súdu nariadeného na deň 4.

11. 2014 vyplýva, že v jeho priebehu súd prvého stupňa podľa § 118 O. s. p. oznámil výsledky prípravy
pojednávania, oznámil, ktoré právne významné skutkové tvrdenia možno považovať za zhodné, ktoré
sú sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, následne vykonal dokazovanie oboznámením sa
obsahom spisu, obsahom prepisu DVD nosiča, obsahom konkréte označených listinných dôkazov a
čítaním výpovedí svedkov zo zápisníc sp. zn. 7C 194/2011, 7 C 206/2011, 19C 54/2011. Uvedené

znamená, že žalobcom vytýkané procesné pochybenie súdu prvého stupňa o riadnom nevykonaní
dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným v § 129
ods.1 O. s. p. nebolo odvolacím súdom zistené.

Postup súdu prvého stupňa v priebehu označeného pojednávania, ktorý zamietol ako nadbytočné

vykonanie žalobcom navrhnutého dôkazu zabezpečením účtovníctva družstva PDSI, vyžiadaním
správy o stave konkurzu a výsluch svedkov H.. G. X. D.., Y.. E., H.. Š., H.. X. S. U. H.. W. E. bol
rovnako v súlade s ust. § 120 ods.1 O. s. p.. V zmysle citovaného ustanovenia súd nie je viazaný návrhmi
účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhovna vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecousúdu anieúčastníkovkonania. Nazákladeuvedenéhojepotommožnézanedôvodnúpovažovať
i námietku žalobcu o tom, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.2 písm. c/ O. s. p.).

Pokiaľ súd prvého stupňa na strane 1 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol nesprávnu výšku
istiny požadovanej žalobcom 604,25 eura (správna výška je 400,00 eur), táto nesprávnosť nemala za
následok nesprávne právne a skutkové posúdenie veci súdom prvého stupňa (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním
(vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvého stupňa) podľa § 219 ods.1,2 O. s. p.
ako vecne a právne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s §

224 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 15. 1. 2015, sp. zn. 18C/168/2012 uložil žalobcovi povinnosť
v lehote 10 dní od doručenia zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur v zmysle

pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. S odkazom na § 18ca
zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení mal za to, že nie je povinný poplatok za odvolanie zaplatiť.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa§2ods.4vetaprvázák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov,
v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie

poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1,2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.

Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Návrhy (odvolania, dovolania)
sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku dňu podania
návrhu.

Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci
samej.

Z hore citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo

konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí
prílohu tohto zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v
prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené (§ 1 ods. l, 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov). Poplatníkom je navrhovateľ

poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. V odvolacom konaní je
poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ, dovolateľ. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumiesa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo
veci samej (§ 6 ods. 2 veta prvá citovaného zákona).

Podľa Položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1. 10.2012, za podanie návrhu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je určená osobitná sadzba v sume 20 eur.

Podľa § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. v znení účinnom od 1.10.2012, z úkonov navrhnutých alebo za konania

začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. 9. 2012.

Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb., bola do sadzobníka
vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zák. č. 286/2012 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa
1. 10. 2012. Súčasne bol touto novelou do zák. č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov

navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30. 9. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie o náhradu škody podľa zák. č.
514/2003 Z. z. nebolo do 30. 9. 2012 uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov.

Podľa názoru odvolacieho súdu je v danom prípade žalobca povinný zaplatiť poplatok za odvolanie.

Berúc do úvahy hore citované ustanovenia, žalobca by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie
iba v prípade, ak by odvolanie podal pred 30. septembrom 2012. V posudzovanej veci
bolo odvolacie konanie začaté po 1. 10. 2012, preto žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť poplatok za
podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania; výška
poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej sadzbe ako poplatok z návrhu

na začatie konania (po 1. 10. 2012). Skutočnosť, že v Sadzobníku nie je uvedená povinnosť zaplatiť
poplatok za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vydaného v konaní o náhradu škody, náhradu
nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. je pri posudzovaní poplatkovej povinnosti žalobcu bez
právneho významu.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je od 1. 10. 2012
oslobodené od súdnych poplatkov (zákonom č. 286/2012 Z. z. bolo zo zákona č. 71/1992 Zb.
vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k/).

Na základe uvedeného, odvolací súd označené uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219
O. s. p. ako vecne a právne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.