Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/200/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114217821
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3114217821.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: L.. F. O., bytom D. W., M. B. XX,
zastúpeného M.. M. C., advokátom so sídlom v H., ul. N. XK, proti žalovanej: L.. H. O., bytom D. W., M.
B. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. W. N., s.r.o., so sídlom v H., ul. A. XX, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovanej proti rozsudku P. súdu Trenčín zo
dňa 20. decembra 2016, č. k. 17C/185/2014-428, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a
žalovanej tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal rodinný dom súp. č. XXX, postavený na
pozemku parcela registra „C“ č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, pre k. ú. D. W., pozemok parcela
registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 260 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. D.
W., pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2, zapísaný
na LV č. XXXX pre k. ú. D. W., pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 13 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. D. W., osobné motorové vozidlo T. T., rok výroby

2009 a zariadenie rodinného domu so súp. č. XXX v D. W., špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia.
Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal byt č. XXX, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu
so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X, zapísanom na
LV č. XXXX pre k. ú. A., spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemku, nebytový priestor č. X - XXX, nachádzajúci
sa na 3. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parcela registra „C“ číslo
XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. A. spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku, osobné motorové vozidlo MAZDA
626, EČ: L a zariadenie bytu č. XXX, ktorý sa nachádza na 3. poschodí bytového domu so súp. č.
XXXX, na ulici N. 7, v k. ú. A., a to: kuchynskú linku, vstavané skrine v predsieni
a spálni a mikrovlnná rúru. Žalobcu zaviazal titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zaplatiť žalovanej sumu 18.826,94 eur, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán
nepriznal právo na náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že manželstvo
strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.07.2013, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 31.08.2013. K dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sporové strany počas trvania manželstva nadobudli
nehnuteľnosti a hnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom súd konštatoval, že masa
bezpodielového vlastníctva manželov nebola medzi sporovými stranami sporná a zhodnými tvrdeniamisporových strán a vykonaným dokazovaním (znaleckými posudkami ustanoveného znalca) bola zistená
aj ich hodnota. K spôsobu vyporiadania BSM uviedol, že v priebehu konania sa návrh žalobcu menil,
žalovaná v zásade zotrvala na svojom pôvodnom návrhu, ktorý bol v priebehu konania limitovaný jej

možnosťami výplaty žalobcu. Vo všeobecnosti platia pre vyporiadanie BSM súdnym rozhodnutím určité
pravidlá, ku ktorým dospela súdna prax. Vzhľadom k okolnostiam prejednávaného prípadu považoval
za vhodné uviesť najmä to, že BSM je potrebné vyporiadať v zásade tak, aby malo za následok
čo najmenšiu mieru povinnosti výplaty druhého z manželov. Aplikujúc túto zásadu v danom konaní
uzavrel, že prikázaním nehnuteľností obom sporovým stranám dôjde k zníženiu vyrovnávacieho podielu.

Žalovanou navrhovaný spôsob vyporiadania, že všetky nehnuteľnosti v celkovej hodnote 214.000,- eur
by mali byť prikázané do jej výlučného vlastníctva, by znamenalo povinnosť výplaty v takmer maximálnej
výške prejednávaného prípadu. Takisto by sa nerešpektovalo právo žalobcu ako jedného z bývalých
manželov na majetok, ktorý aj jeho pričinením bol spoločne nadobudnutý počas manželstva sporových
strán; inak povedané, žalobca sa podieľal na nadobúdaní majetku, o ktorý by takýmto vyporiadaním
prišiel. To, že by za to dostal vyrovnávací podiel je však až druhoradou kompenzáciou (náhradou).

V zásade by sa nemalo odnímať vlastnícke právo, resp. spoluvlastnícke právo, aj keď za náhradu.
Preto prikázal napriek námietkam žalovanej žalobcovi do výlučného vlastníctva byt a nebytový priestor
v Bratislave a žalovanej rodinný dom v D. W. s priľahlými pozemkami. G. medzi sporovými stranami
bola nezhoda najmä ohľadne prikázania bytu a nebytového priestoru v N., uviedol, že pri rozhodnutí
o prikázaní bytu vzal do úvahy vyššie uvedenú zásadu, aby vyporiadanie BSM malo za následok čo

najmenšiu mieru povinnosti výplaty druhého z manželov a popri tom aj to, že v budúcnosti môže žalobca
bez ohľadu na jeho želanie zmeniť miesto výkonu práce, a to práve do N., ktorú skutočnosť žalobca sám
uviedol. Teda žalobca vykonáva v súčasnosti prácu v Trenčíne, má otázku svojho bývania vyriešenú a v
prípade výkonu práce v N. bude môcť bývať v predmetnom byte. Súd neprikázal aj tento byt s nebytovým
priestorom do výlučného vlastníctva žalovanej aj z dôvodu, že napriek tomu, že žalobca bol ochotný

v priebehu konania akceptovať výplatu zo všetkých nehnuteľností, žalovaná si nedokázala zabezpečiť
dostatokfinančnýchprostriedkov,tedažalovanásamazmarilamožnosť,ktorejsanakoncikonaniasama
opäť domáhala. Pritom tento jej návrh vychádza s prísľubu poskytnutia bankového úveru, ktorým by sa
zadlžila nielen žalovaná, ale aj dcéra sporových strán. Takýto postup sa súdu pri vyporiadaní BSM v
danom prípade javil ako nevhodný. Pri rozhodnutí o prikázaní rodinného domu v Novej W. do výlučného

vlastníctva žalovanej vzal do úvahy to, že žalobca sa pôvodne žalobou domáhal práve takéhoto
vyporiadania, že žalovaná býva nepretržite až do súčasnosti v tomto rodinnom dome a že žalobca je
zároveň podielovým spoluvlastníkom ďalších nehnuteľností. Pri rozhodovaní o prikázaní motorových
vozidiel do výlučného vlastníctva sporových strán akceptoval návrh na vyporiadanie navrhnutý oboma
sporovými stranami, vychádzajúc z ich užívania sporovými stranami. Ohľadne hnuteľných vecí, ktoré

tvoria zariadenie nehnuteľností vychádzal zo záveru, že ak sa veci nachádzajú v nehnuteľnosti a tvoria
ich zariadenie a žiaden z bývalých manželov nemá relevantný dôvod na prikázanie konkrétnej veci
jemu, prikážu sa tieto veci tomu, komu sa prikazuje nehnuteľnosť, v ktorej sa toto zariadenie domácnosti
nachádza. Keďže v byte v N. sa okrem majetku patriaceho do BSM nachádza aj majetok tretej osoby,
a to dcéry sporových strán, keď z výsluchu dcéry súd ustálil, že elektrická rúra, varná keramická doska,

umývačka riadu patria tejto dcére, ostatné zariadenie bytu v N., a to kuchynskú linku, vstavané skrine a
mikrovlnnú rúru zaradil do BSM, nakoľko sa na tejto skutočnosti sporové strany zhodli a iné relevantné
skutočnosti ohľade tejto okolnosti zistené neboli. Pri určení výšky vyrovnacieho podielu súd vychádzal
z hodnoty vecí patriacich do BSM na základe toho, na čom sa sporové strany v priebehu konania zhodli
a takisto na základe dvoch vyhotovených znaleckých posudkov. K tomuto uviedol, že žalovaná žiadala

vziať do úvahy jej tzv. „vnos“ do BSM z výlučného majetku získaného dedením, teda žiadala zohľadniť jej
právo požadovať, aby sa jej uhradilo, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok. Tento vnos vzal súd
do úvahy, avšak nie vo výške požadovanej žalovanou, teda v sume 800.000,- Sk, ale vo výške 400.000,-
Sk. Uviedol, že žalovaná vo vzťahu k svojmu vnosu do BSM argumentovala tým, že v skutočnosti
predala svoj spoluvlastnícky podiel k zdedenému bytu za 800.000,- Sk a nie za 400.000,- Sk, ako to

vyplýva z výšky jej podielu (1/2 k celku) a z výšky kúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve (800.000,-
Sk, t.j. 26.557,78 eur) a z tejto sumy použili 26.424,22 eur na zaplatenie časti kúpnej ceny za byt v N..
Uviedol, že bližšie okolnosti týkajúce sa tejto argumentácie žalovaná v priebehu konania menila, keď na
pojednávaní dňa 12.02.2015 najskôr tvrdila, že nad rámec kúpnej ceny darovali kupujúci žalovanej sumu
800.000,- Sk, neskôr však v konaní tvrdila to, že kúpna cena bola v skutočnosti 1.600.000,- Sk, kvôli

dani. Na podporu svojej argumentácie predložila súdu čestné prehlásenie kupujúcich, Dodatok zo dňa
12.08.2016, Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 09.09.2005 a čestné prehlásenie brata žalovanej.
Súd tvrdenie žalovanej o inej kúpnej cene označil za v priamom rozpore nielen s Kúpnou zmluvou zo
dňa 30.09.2005, spísanou vo forme notárskej zápisnice, ale nepriamo aj s ďalším listinným dôkazom,a to Osvedčením o dedičstve sp. zn. 26D/1165/2005 zo dňa 02.09.2005, v ktorom bolo uvedené, že
predmetný zdedený byt bol ohodnotený znalcom Ing. S. N. v znaleckom posudku zo dňa 04.07.2005
sumou 1.100.000,- Sk. Teda je zrejmý nepomer medzi tým, ako bol tento byt ohodnotený v dedičskom

konaní a tvrdením žalovanej o skutočnej kúpnej cene v sume 1.600.000,- Sk. Konštatoval, že za situácie,
že v konaní bola predložená kúpna zmluva vo forme notárskej zápisnice, v ktorej zmluvné strany pred
notárom výslovne uviedli, že sa dohodli na kúpnej cene vo výške 800.000,- Sk, ktorá bude vyplatená
predávajúcimkaždémuvsume400.000,-Sk,žalovanáneunieslatakýmitonepriamymidôkazmidôkazné
bremeno ohľadne svojho tvrdenia o inej výške kúpnej ceny. Na tomto závere nie sú spôsobilé zmeniť nič

ani prípadné svedecké výpovede kupujúcich (manželov G.), či brata žalovanej, predávajúceho. Preto
súd nevypočul týchto svedkov, aj keď to žalovaná navrhovala. Ak by aj títo svedkovia vypovedali zhodne
so svojim čestným prehlásením, súd by túto výpoveď nenadradil nad predmetnú písomnú kúpnu zmluvu
spísanú vo forme notárskej zápisnice. K tejto okolnosti uviedol, že písomná forma právneho úkonu, ktorú
zákon pri prevode nehnuteľnosti vyžaduje a takisto osvedčenie podpisov prevodcov na takejto zmluve,
nie je samoúčelná. Zákonodarca tým zabezpečuje dosiahnutie vyššej formy právnej istoty, nakoľko sa

jedná o citlivú oblasť právnych vzťahov, pričom nejde pritom iba o ochranu účastníkov daného právneho
úkonu, ale aj tretích osôb, napr. aj štátu. Prijatím iného záveru, by sa akýkoľvek obsah písomného
právneho úkonu dal jednoducho poprieť dodatočne vyhlásením účastníkov písomného právneho úkonu,
že jeho obsah je iný. Takýto záver je nežiaduci, v konečnom dôsledku by paralizoval nielen oblasť
občianskoprávnych vzťahov, ale aj oblasť verejnej správy, verejného práva. Podotkol, že skutočnosť

vyplývajúca z písomného právneho úkonu môže byť vyvrátená, avšak za iných preukázaných okolností,
ktoré vedú k hodnoverným záverom, o takéto okolnosti však v danej veci nejde. Žalovaná taktiež
ničím nevysvetlila, z akého dôvodu najskôr tvrdila, že sumu 800.000,- Sk kupujúci žalovanej darovali.
Uvedené tvrdenie žalovanej sa preto javí ako účelové, s cieľom privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie.
Za dôvodnú považoval aj námietku právneho zástupcu žalobcu, že v roku 2005 sa daň z prevodu

nehnuteľnosti neplatila, pričom žalovaná neskôr tvrdila, že kúpna cena bola uvedená nižšia práve kvôli
dani. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaná chce vo svoj prospech privodiť to, že sa mala zastierať
výška kúpnej ceny v snahe znížiť daňovú povinnosť, ktoré konanie nemôže požívať súdnu ochranu,
pretože je zrejmé, že ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi, či dokonca o nepoctivé konanie.
Hodnotu všetkých vecí patriacich do BSM mal súd ustálenú vo výške 226.440,- eur; z tohto majetku do

výlučného vlastníctva majetku do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal majetok v hodnote 110.440,-
eur a do výlučného vlastníctva žalovanej v hodnote 116.000,- eur. Ďalej z vykonaného dokazovania mal
súd zistený tzv. „vnos“ žalovanej na spoločný majetok vo výške 400.000,- Sk, teda 13.277,57 eur, preto
od hodnoty masy BSM je potrebné odpočítať hodnotu tohto vnosu, teda od sumy 226.440,- eur odpočítal
sumu 13.277,57 eur, čo je suma 213.162,43 eur. Z vykonaného dokazovania nemal súd zistenú žiadnu

tzv. disparitu podielov, preto konštatoval, že pri rovnosti vyrovnacích podielov sporových strán má každý
z nich právo na majetok v hodnote 106.581,21 eur. K podielu žalovanej je však potrebné pripočítať jej
vnos, čím konečná výška podielu žalovanej na spoločnom majetku predstavuje sumu 119.858,78 eur
a keďže žalovaná zo spoločného majetku nadobudla majetok vo vyššej hodnote ako jej patrí, a to v
sumu 116.000,- eur, žalobca by mal byť povinný zaplatiť žalovanej sumu 3.858,78 eur. K uvedenej sume

je však potrebné pripočítať aj polovicu toho, v zmysle vykonaného dokazovania si sám ponechal zo
spoločného majetku (sumu 13.831,- eur) a taktiež polovicu toho, čo bolo vynaložené zo spoločného
majetku na jeho vlastný (oddelený) majetok (1 zo sumy 4.100,- eur, t.j. 2.050,- eur, ktoré boli vynaložené
na vyplatenie brata žalobcu za zdedený majetok). Zároveň odpočítal polovicu toho, čo bolo vynaložené
zo spoločného majetku na vlastný (oddelený) majetok žalovanej (1 z 55.000,- Sk, t.j. 912,84 eur, ktoré

boli vynaložené na vyplatenie brata žalovanej za spoločne zdedenú garáž); výsledná sumu tak určil vo
výške 18.826,94 eur, ktorá predstavuje výšku vyrovnacieho podielu žalobcu voči žalovanej. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu,

ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
alebo, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil. Ako odvolací dôvod uviedla ustanovenie § 365 ods. 1
písm.b/,d/,e/,f/ah/CSP.Vodvolanípoukázalanato,žesúdprivyporiadaníbezpodielovéhovlastníctva
má vychádzať zo stavu majetku ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, avšak z hodnôt majetku
v čase vyporiadania. V zmysle uvedenej zásady preto nie je možné brať do úvahy i hodnotu majetku,

na ktorej sa sporové strany dohodli na začiatku alebo počas súdneho konania, ale ak, tak pred jeho
koncom. V tomto smere uviedla, že súd vyporiadal v rámci vybavenia bytu v Bratislave hnuteľné veci
(kuchynskú linku, vstavané skrine v predsieni a mikrovlnnú rúru) napriek tomu, že predmetom BSM boli
v rámci vybavenia bytu iba elektrická rúra, varná keramická doska a umývačka riadu, keď svedkyňa U.O. v rámci svojej výpovede preukázala, že ostatné hnuteľné veci (tie, ktoré súd špecifikoval vo výrokovej
časti napadnutého rozhodnutia) zakúpila ona a teda nepatria do BSM. Na druhej strane súd opomenul
vyporiadať hnuteľné veci, ktoré tvoria zariadenie bytu v N. a strany sporu sa zhodli na tom, že patri do

BSM (elektrická rúra, varná keramická doska a umývačka riadu), pričom súd vôbec nezdôvodnil, prečo
tieto hnuteľné veci nepojal do masy BSM. V tomto smere je tak rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. K
samotnému spôsobu vyporiadania BSM uviedla, že pokiaľ ide o nehnuteľný majetok, s vyporiadaním
nehnuteľného majetku nesúhlasí a žiada, aby jej pripadli obe nehnuteľnosti. Bola toho názoru, že
navrhovaným spôsobom vyporiadaním žalovaná nesleduje len vlastný cieľ, ale aj záujem ich spoločnej

dcéry, ktorá v danom byte v N. býva, pričom žalobca k obom nehnuteľnostiam nemá žiaden vzťah,
nakoľko v dome nebýva približne už 3 roky a v byte v N. nikdy nebýval. Poukázala na to, že byt v N. bol
z väčšej časti kúpený z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalovanej získaných z dedičstva, teda je
nesporné, že o nadobudnutie bytu sa väčšmi zaslúžila žalovaná, naviac byt v súčasnosti obýva spoločná
dcéraatedabytplníúčel,naktorýbolkupovaný.Nesúhlasilasozáveromsúdu,žepritakomvyporiadaní,
kedy by ona získala obe nehnuteľnosti, by toto malo mať za následok jej výplaty žalobcu v maximálnej

výške prejednávaného prípadu, keď od výšky jej povinnosti na výplatu žalobcu je potrebné odpočítať
polovicu hodnoty peňazí, ktoré žalobca vzal zo spoločnej domácnosti a zároveň odpočítať aj plnú výšku
vnosu z dedičstva žalovanej, ktorou sa podieľala na úhrade kúpnej ceny. Nesúhlasila tiež so spôsobom
vyporiadania jej vnosu do BSM tak, že súd nevzal do úvahy vnos vo výške 800.000,- Sk, ale vnos len
vo výške 400.000,- Sk, keď závery súdu prvej inštancie v tomto smere, uvedené v odôvodnení jeho

rozhodnutia považovala za nelogické a v tejto súvislosti namietala aj nevykonanie návrhov na doplnenie
dokazovania navrhnutými svedkami manželmi G. (kupujúcimi) a tiež brata žalovanej, ktorý by vedel súdu
potvrdiť prijatie sumy 800.000,- Sk žalovanou z predaja zdedeného bytu.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že predmetom konania o vyporiadaní BSM boli v byte
v N. iné hnuteľné veci ako tie, ktoré v napadnutom rozsudku uvádza súd prvej inštancie, v tejto súvislosti
poukázal na zápisnicu z pojednávania z 25.08.2016, v ktorej strany sporu modifikovali svoje zhodné
tvrdenia o hodnote kuchynskej linky, vstavanej skrine a mikrovlnnej rúry v byte v Bratislave, ktoré teda v
zmysleuvedenéhostranysporuzhodnepovažovalizavecipatriacedoBSM.Naopak,súdprvejinštancie

v napadnutom rozsudku, vzhľadom na výpoveď Mgr. U. O. ustálil, že elektrická rúra, varná keramická
doska a umývačka riadu patria dcére strán sporu, napriek tomu, že počas konania s uvedeným tvrdením
nesúhlasil, v tejto časti akceptuje rozhodnutie a postup súdu prvej inštancie. K spôsobu vyporiadania
BSM ohľadne nehnuteľností uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovanej vo vzťahu k domu v D.
W., keď žalovaná uviedla, že v súčasnosti nemá k tejto nehnuteľnosti žiadny vzťah, nakoľko z rodinného

domu dobrovoľne odišiel. Uvedené nie je pravdou, keďže bol z rodinného domu žalovanou vyhodený,
viackrát bol žalovanou udaný na polícii, žalovaná ho v snahe vyhnať zo spoločného rodinného domu
psychicky týrala, dokonca podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v jeho
zákaze vstupu, ktorému návrhu napokon súd nevyhovel. Pokiaľ však žalovaná žiada do výlučného
vlastníctva prikázať i byt v N., ktorý chce touto cestou získať pre ich dospelú pracujúcu dcéru, s týmto

návrhom nesúhlasí, nakoľko má za to, že riešenie bytovej otázky ich plnoletej dcéry nie je predmetom
konania. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že byt v N. bol pôvodne kupovaný pre ich dcéru U., pretože
keby tomu tak bolo, bol by byt od začiatku vo vlastníctve ich dcéry. Byt v N. sa kupoval z dôvodu jeho
častých služobných ciest do N., teda pre potreby jeho bývania a až následne sa do bytu nasťahovala ich
dcéra, ktorá si v ňom doteraz rieši svoju bytovú otázku, a to i napriek jeho nesúhlasu. Tvrdenie žalovanej,

že v prípade prikázania oboch nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva by bolo v jej možnostiach ho
vyplatiť, pričom by si spolu s dcérou vzali úver, považoval za zavádzajúce, nakoľko sama svedkyňa (ich
dcéra) vo výpovedi uviedla, že jej finančné možnosti sú obmedzené a z dôvodu jej nízkeho príjmu jej
úver žiadna banka nedá. Pokiaľ ide o opätovnú argumentáciu vnosu žalovanej z dedičstva do BSM, v
tomto smere sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie.

4. V následných stanoviskách sporové strany zopakovali svoju dovtedajšiu argumentáciu.

5.KrajskýsúdvTrenčínevecpreskúmalvzmysleust.§379a§380ods.1CSPazistil,žerozsudoksúdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez

nariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSP,podľaktoréhoniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie
odvolacieho súdu.6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanou
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Preskúmaním zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom dôkazy vo

svojom rozhodnutí vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, v
rozhodnutí výstižne a podrobne vysvetlil, ktoré skutočnosti v predmetnej veci považoval za preukázané a
ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, vysvetlil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
dôsledne a podrobne reagoval na námietky žalovanej, vznesené v priebehu konania pred súdom prvej

inštancie, ktoré sú totožné s námietkami vznesenými žalovanou v odvolaní, týkajúcimi sa spôsobu
vyporiadania nehnuteľností tvoriaceho masu BSM, ako aj „vnosom“ z jej výlučného majetku do majetku
patriaceho do BSM, pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia v
tomto smere. Z uvedeného dôvodu, aby odvolací súd zbytočne neopakoval dôvody a argumentáciu
uvedenú súdom prvej inštancie v jeho rozhodnutí, ktorú odvolací súd považoval za správnu, osvojil si
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v zmysle ust. § 387 ods.

1 CSP odkazuje.

7. Z dôvodu, aby reagoval na všetky námietky žalovanej, teda aj na tie, s ktorými sa nevysporiadal
súd prvej inštancie, keďže neboli žalovanou v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vznesené,
odvolací súd k námietkam žalovanej ohľadne hnuteľných vecí, nachádzajúcich sa v byte v N., uvádza

následovné:
Žalovaná vo svojom odvolaní namietala, že súd vyporiadal v rámci vybavenia bytu v Bratislave hnuteľné
veci (kuchynskú linku, vstavané skrine v predsieni a v spálni a mikrovlnnú rúru), napriek tomu, že
predmetom BSM boli v rámci vybavenia bytu podľa jej názoru iba elektrická rúra, varná keramická doska
a umývačka riadu. Odkazuje pritom na svoje vyjadrenie zo dňa 19.05.2016 a na výpoveď svedkyne U.

O., ktorá v rámci svojej svedeckej výpovede mala uviesť a preukázať, že ostatné hnuteľné veci (tie, ktoré
súd špecifikoval vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia), nachádzajúce sa v byte v N., zakúpila
ona a teda nepatria do BSM. Podľa žalovanej na druhej strane súd opomenul vyporiadať hnuteľné veci,
ktoré tvoria zariadenie bytu v N. a strany sporu sa zhodli na tom, že patria do BSM (elektrická rúra,
varná keramická doska, umývačka riadu), pričom podľa názoru žalovanej súd vôbec nezdôvodnil, prečo

tieto hnuteľné veci nepojal do masy BSM. Z tohto dôvodu označila rozhodnutie súdu prvej inštancie za
nepreskúmateľné.

8. Po preskúmaní túto odvolaciu námietku žalovanej odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Z podanej
žaloby totiž vyplýva, že okrem nehnuteľností a iných hnuteľných vecí žalobca ako veci patriace do BSM

zaradil aj hnuteľné veci, nachádzajúce sa v byte na N. ul. č. X v N., a to kuchynskú linku, elektrickú rúru,
varnú keramickú dosku, umývačku riadu, vstavané skrine v predsieni a v spálni a mikrovlnnú rúru, a to v
hodnotách, ktoré žalobca uviedol v žalobe. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.11.2014 (č.l. 23 spisu)
vyplýva, že žalovaná v reakcii na podanú žalobu na otázku súdu rozporovala existenciu troch vecí, ktoré
zahrnulžalobcavžalobedoBSM,keďtvrdila,žedoBSMnepatriaelektrickárúra,varnákeramickádoska

a umývačka riadu a tieto veci patria ich dcére U. O.. Následne strany sporu zhodne uviedli, že kuchynská
linka, vstavané skrine a mikrovlnná rúra, ktoré sa nachádzajú v byte v N. sú v hodnote uvedenej v
žalobe. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.08.2016 (č.l. 396 spisu) ďalej vyplýva, že medzi sporovými
stranami následne došlo k modifikácií zhodného tvrdenia o hodnote kuchynskej linky, vstavanej skrine a
mikrovlnnej rúry v byte v N., ktorú stanovili na hodnotu 1.000,- eur. Súd prvej inštancie preto pri svojom

rozhodovaní správne vychádzal z uvedeného zhodného tvrdenia strán v zmysle ust. § 186 ods. 2 CSP
o týchto hnuteľných veciach (keď z obsahu spisu nevyplýva, že by tu existovala dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti) a správne ich zahrnul do masy tvoriacej BSM, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia
takýto postup riadne zdôvodnil.

9. Nie je tiež pravdivé tvrdenie žalovanej, uvedené v odvolaní, že súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí opomenul vyporiadať iné hnuteľné veci, o ktorých sa strany sporu zhodli na tom, že patria do
BSM (elektrická rúra, varná keramická doska, umývačka riadu), pričom súd vôbec nezdôvodnil, prečo
tieto hnuteľné veci nepojal do masy BSM. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (bod 22.6
rozsudku) je totiž zrejmé, že súd prvej inštancie sa týmito hnuteľnými vecami vo svojom rozhodnutí

zaoberal a ustálil (aj na základe výpovede dcéry strán sporu U. O.), že uvedené veci nepatria do BSM,
ale práve dcére strán sporu.10. Nebola preto dôvodná námietka žalovanej, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre nedostatok
odôvodnenia v tomto smere nepreskúmateľné.

11. Odvolacie námietky žalovanej tak boli nedôvodné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).