Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116214584
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116214584.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so
sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. T. XX,
XXX XX C., o zaplatenie 639,93 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 19Csp/16/2016-37 zo dňa 13.07.2017 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 639,93 eur s 8,5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 639,93 eur od 17.08.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, nárok na náhradu trov konania
žalovanému nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer
Finance Holding, a.s. sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 639,93 eur s úrokom z omeškania
titulom uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 06.11.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú

pôžičku 888,84 eur. Žalovaný z tejto pôžičky uhradil sumu 248,84 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, právny predchodca žalobcu listom zo 07.08.2013
vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok. Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh
ku dňu podania žaloby predstavoval 639,94 eur. Súd uviedol, že zistil, že vo formulárovej zmluve bola
uvedená ročná úroková sadzba 38,80 %, pričom podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska
v novembri 2012 bola priemerná úroková sadzba u spotrebiteľských úveroch do jedného roka 9,13 %.
Jedná sa teda o štvornásobné prekročenie priemernej úrokovej sadzby, preto je tento úver potrebné

považovať za právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Úver je úžerný a zmluva je neplatná, prichádza
teda do úvahy iba vydanie bezdôvodného obohatenia. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je
však premlčaný. Súd poukázal na vtedy platné a účinné ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa
ktorého je súd povinný prihliadať na premlčanie aj bez námietky. Výrok o trovách konania odôvodnil ust.
§ 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, navrhol, aby odvolací

súd zmenil napadnutý rozsudok a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 639,93 eur s úrokom z
omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 17.08.2013 do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že dojednaná
odplata je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Súd dospel k nesprávnemu záveru o neplatnostizmluvy ako celku pre neplatnosť dojednania výšky úrokov, v dôsledku čoho nesprávne posúdil nárok
ako premlčaný podľa § 107 ods. 1 OZ. Žalobca argumentoval v odvolaní, že ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka majú súdy používať len výnimočne a poukazoval na to, že výška dojednanej odplaty

nebola neprijateľná a neprimeraná, pretože nepresahovala dvojnásobok priemernej RPMN zverejnenej
Ministerstvom financií SR. Poukázal na to, že ak by aj výška úrokov bola dojednaná neplatne, pri výklade
právnych úkonov je potrebné vykladať ich v prospech platnosti právneho úkonu, v tomto smere poukázal
na Nález Ústavného súdu SR z 01.04.2015 I ÚS/640/2014, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora ES z
15.03.2012 vo veci C-453/2010, podľa ktorého zmluva bez nekalých zmluvných podmienok je záväzná

pre strany a ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Zmluva o úvere bola uzavretá
riadne v písomnej forme, úver žalovaný čerpal, nie je teda možné v záujme zachovania naplnenia
legitímnych očakávaní účastníkov úverového vzťahu posúdiť túto zmluvu ako absolútne neplatný právny
úkon. Neexistuje na to zákonný dôvod. Názor súdu prvej inštancie, že neplatné dojednanie úrokov
z úveru má za následok neplatnosť úverovej zmluvy, je nesprávny. Absencia náležitostí podľa § 9
ods. 2 zákona 129/2010 sankcionuje úver bezúročnosťou, nie absolútnou neplatnosťou. V dôsledku

nesprávneho posúdenia absolútnej neplatnosti úveru je nesprávne aj nastolenie režimu bezdôvodného
obohatenia a tým aj nesprávna aplikácia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Zmluva bola uzavretá
platne, na plynutie premlčacej doby sa vzťahuje režim trojročnej premlčacej doby, nárok v čase podania
žaloby premlčaný nebol. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo 07.08.2013 na plnenie
v lehote do 16.08.2013, žaloba bola podaná 18.07.2016, t.j. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s obsahom odvolania a s tým, že aj

prípadné neplatné dojednanie úroku v úverovej zmluve nespôsobuje neplatnosť celého úverového
vzťahu, a teda pohľadávka žalobcu, ktorú uplatňuje v tomto konaní, nie je pohľadávkou z bezdôvodného
obohatenia, ale pohľadávkou zo zmluvy, kde je premlčacia doba trojročná. V konaní neboli vykonané
dôkazy svedčiace o splnení všetkých podmienok § 39a OZ, aby bolo možné uvažovať o neplatnosti celej
zmluvy (zneužitie tiesne, neskúsenosti, rozumovej vyspelosti, rozrušenia, dôverčivosti, ľahkomyseľnosti,

finančnej závislosti alebo neschopnosti plniť záväzky). Pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel
o to, že pohľadávka bola premlčaná po uplynutí dvoch rokov, tento záver je nesprávny, premlčacia
doba bola trojročná a táto v čase podania žaloby ešte neuplynula. Je bezvýznamný záver, či dojednaná
úroková sadzba bola alebo nebola v rozpore s dobrými mravmi, aj súd prvej inštancie vychádzal
z toho, že žalobcovi patrí len rozdiel medzi tým, čo žalovanému poskytol a sumou, ktorú žalovaný

vrátil. Toto je práve žalovaná suma 639,93 eur, ktorú je žalovaný žalobcovi povinný zaplatiť. Splatnosť
tejto sumy nastala na základe výzvy žalobcu zo dňa 08.07.2013, ktorá bola žalovanému doručená
13.08.2013, vo výzve je uvedená trojdňová lehota od doručenia výzvy na platenie. Z uvedeného vyplýva,
že 16.08.2013 bola celá pohľadávka splatná a od 17.08.2013 bol žalovaný v omeškaní. Vychádzajúc zo
správne zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, odvolací súd postupom podľa § 388 CSP

zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 639,93 eur s úrokom
z omeškania.

5. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
Odvolací súd rozhodoval o trovách celého konania, keďže menil rozsudok súdu prvej inštancie. V konaní

bol úspešný v celom rozsahu žalobca, má preto nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Výšku
trov konania určí súd prvej inštancie samostatným uznesením.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.