Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205709
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116205709.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Jozefa Angeloviča v spore žalobcu: Q. Z., K.. XX.X.XXXX, O. XXX XX J.
XXX, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku 089 01, Sovietskych
hrdinov 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave 811 09, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C/97/2016-54 z 23.9.2016 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom č. k. 11C/97/2016-87 z 31.1.2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom okrem výroku, ktorým

žalobu v prevyšujúcej časti o úroky z omeškania nad 5,05 % ročne zamietol.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej
inštancie“) rozhodol: „Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
20.4.2012 uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 10 v znení: "1/3 poplatku
predstavuje dohodnutý úrok, zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou" v časti týkajúcej sa 2/3 poplatku j e n e p r i j a t

e ľ n á. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 376 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05%
ročne od 1.4.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti
o úroky z omeškania nad 5,05% ročne z a m i e t a. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 5, § 39, § 517 ods. 1
a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, y/, § 11 ods. 1 písm. a/
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 21.3.2016 sa domáha určenia, že zmluvná
podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.4.2012, uvedená v bode 10 vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3, zahŕňajúce náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je

neprijateľná. Žalobca uplatnil aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 376 eur s úrokmi
z omeškania 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému.4.Zozmluvy,anizVOPnevyplýva,začovlastnesatentopoplatokplatí,pretoabsentujepožiadavkajeho
určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských
úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi,

a v jeho záujme. Súdu je z jeho činnosti známe, že v úverových zmluvách žalovaného sa výška
administratívneho poplatku odvíja od výšky úveru. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere, však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru, a to vedie k záveru o tom,
že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej
sadzby, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate

predstavuje úrok. Poplatok 772 Eur pri úvere 800 Eur predstavuje 96,50 % z úveru. Splatnosť úveru
pritom bola dohodnutá na jeden rok, čo znamená, že v skutočnosti úroková sadzba by predstavovala
96,5 % p.a., čo by viac ako 6-násobne prevýšilo priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v
bankách, keďže podľa internetovej stránky NBS v apríli 2012 pri spotrebiteľskom úvere od 1 do 5 rokov
činila priemerná úroková sadzba 15,30 % p.a.. Spotrebiteľ by teda mal platiť administratívny poplatok
za dodané skutočné plnenie, musí byť preto predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť

v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

5. V danom prípade ani jedna z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j), y) v zmluve uvedená nebola,
preto s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z., úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Žalobca teda mal vrátiť žalovanému len sumu poskytnutého úveru, t. j. 800 Eur, a keďže
doposiaľ mu zaplatil 1.176,- Eur, žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 376 Eur. Súd
preto považoval za právne dôvodné vyhovieť aj žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
376 Eur. V danom prípade bezdôvodné obohatenie je plnením bez právneho dôvodu.

6. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ. V danom
prípade sa žalovaný dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, t. j. odo dňa
31.3.2016. Od uvedeného dňa teda vznikol aj zodpovednostný záväzkový vzťah, z ktorého vyplynul
uplatnený nárok. Preto pre výšku úrokov z omeškania nie je rozhodujúci dátum uzavretia zmluvy, ale
vznik zodpovednostného záväzkového vzťahu. Súd preto priznal úroky z omeškania len vo výške 5,05

% ročne, a keďže žalobca žiadal úroky z omeškania vo väčšom rozsahu (9 % ročne), súd žalobu v
prevyšujúcej časti ako nedôvodnú, zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.

8. Proti rozsudku, s výnimkou zamietavého výroku, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku. Žalobca nemá na určení neprijateľnosti
zmluvných podmienok naliehavý právny záujem. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli, že ich vzťah sa bude spravovať
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Výška úrokov nie je

podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. V čase uzavretia zmluvy neexistoval žiadny právny predpis,
ktorý by stanovoval maximálnu prípustnú výšku úrokov. U nebankových subjektov nemožno obvyklú
výšku úrokov odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona číslo
160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1, 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie žalovaného, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario), s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu,
ako aj na príslušnej webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a zistil, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

11. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti o úroky z omeškania nad 5,05 % ročne, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní
preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa § 220 ods. 2 CSP,
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného úkonu použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky

procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

13. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument.

14. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Rozsudok je odôvodnený riadne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobe v časti vyhovel, a vo zvyšku ju zamietol, v odôvodnení svojho
rozhodnutia reagoval na všetky podstatné námietky a tvrdenia žalovaného prednesené v konaní.

16. Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

17. Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že
prvoinštančný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

18. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 20.4.2012, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), nakoľko žalovaný vystupoval
v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalobca je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej
činnosti. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy, konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu,mádôkaznébremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ(veriteľ).
Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená,

že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka
je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a žalobcovi je dôvodné

priznať postavenie spotrebiteľa. S ohľadom na vyššie uvedené zmluva o úvere zároveň predstavuje
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Zmluvným dojednaním nie je možné vyňať zmluvu spod režimu právnych noriem zameraných na
ochranu spotrebiteľa.

19. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu
na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
naliehavého právneho záujmu, nespočíva na žalobcovi, keďže tento vyplýva priamo zo zákona. Zo
samotného zákonného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobcu

ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v
postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Preto táto odvolacia námietka
nie je dôvodná.20. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

21. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky, a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie

vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho
hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

22. V zmysle zmluvy sa žalobca zaviazal zaplatiť poplatok v celkovej výške 772 Eur. Predmetný
poplatok je v zmysle bodu 10 VPPÚ tvorený z 1/3 úrokom a z 2/3 administratívnym poplatkom. Odvolací

súd konštatuje, že je za hranicou rozumného úsudku, aby administratívny poplatok vo výške 514,66
Eur, teda presahujúci 50 % sumy poskytnutého úveru (800 Eur), sledoval reálne výdavky spojené s
poskytnutím úveru. Za stavu, kedy bol spotrebiteľ v zmysle zmluvy povinný zaplatiť veriteľovi okrem
úroku aj administratívny poplatok 514,66 Eur, je dôvodné dospieť k záveru, že tento administratívny
poplatok v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutie úveru, a teda jeho podstata a účel je rovnaký,

ako je to pri úroku.

23. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod
41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj
bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice

93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“

24. Odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že odplata, úroky za poskytovanie peňažných
prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti
v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je

vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti, a ani kontroly podľa generálnej klauzuly
(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká
výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania, obvykle určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov, alebo
pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na

vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100
% oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu
pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. V predmetnom
prípade odplata za úver predstavuje v skutočnosti 96,5 % ročne, čo viac ako 6 násobne prevyšuje
obvyklú mieru úrokových sadzieb za porovnateľné úvery v čase uzavretia zmluvy o úvere. Táto okolnosť

spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods.
1, 5 Občianskeho zákonníka, a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške odplaty ako
neprijateľnú a absolútne neplatnú.

25. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM D. X/XXXX

zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej
finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná
a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž
musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak

dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

26. Žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké
úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívudobrých mravov zo strany súdu. Sadzba odplaty 96,5 % ročne je úplne drastická, a nemá žiadne
opodstatnenie v demokratickej spoločnosti. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým
sadzbám (XCdo XX/XXXX (48%), XMCdo X/XX (60%), Krajský súd v Prešove vo veci XCo XX/XXXX

(25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 U. L. G. XXX/XX vyhlásil úver s rozdielom o 12 %
percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver, za nemravný a žalobu zamietol pre
rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967
rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26 % na 18 %, a
sadzbu 26 % vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

27. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o
aké konkrétne administratívne činnosti ide, a takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie
jeho výšky a účelnosti, je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako
spotrebiteľ nebol s jeho podstatou oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na
bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy, spolu so všetkou administratívou s tým

spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi
nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy
poskytnutého úveru nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou
činnosťou.

28. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

29. Zmluvná podmienka v Zmluve o úvere zo dňa 20.4.2012 obsiahnutá v bode 10 VPPÚ, nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle
generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a v súvislosti s porušením princípu
dobrých mravov, neprijateľná a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neplatná.

30. Súd prvej inštancie vzhľadom na neuvedenie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov.

31. Odvolací súd konštatuje, že údaj o úroku v zmluve absentuje. Jeho výšku je možné vyvodiť

z výšky poplatku uvedeného v zmluve a počtu splátok, v spojení s bodom 10 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať
zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje.
Ide o esenciálnu náležitosť zmluvy o úvere, ktorá musí byť uvedená priamo v zmluve. V zmluve nie
je uvedený ani údaj o RPMN a priemernej RPMN, ktorý je v zmysle § 9 ods. 2 písm. j), y) Zákona o

spotrebiteľských úveroch, obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere. Keďže v zmluve absentuje údaj o
úroku, údaj o RPMN a priemernej RPMN, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods.
1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.).

32. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 800 Eur, pričom za situácie, že tento je bezúročný a bez

poplatkov, a žalovaný nemá nárok na plnenie z neprijateľnej podmienky, žalobcovi vznikla povinnosť
vrátiť žalovanému len sumu zodpovedajúcu poskytnutým peňažným prostriedkom. Iné nároky zo zmluvy
žalovaný voči žalobcovi nemá, preto plnenie žalobcu nad rámec sumy zodpovedajúcej výške úveru (376
Eur), predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, a má za následok vznik bezdôvodného obohatenia v
zmysle § 451 Občianskeho zákonníka na strane žalovaného, ktorý takéto plnenie prijal.

33. Správnemu výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie a výroku o
určení zmluvnej podmienky za neprijateľnú, zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného
stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom, okrem výroku,
ktorým žalobu v prevyšujúcej časti o úroky z omeškania nad 5,05 % ročne zamietol, ako vecne správny

potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu 100 %.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).