Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/151/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226855
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115226855.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej. a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Prington Leasing, a.s., Farská
10, Nitra, IČO: 35 541 842, proti žalovaným: 1/ I., 2/ I., v konaní o zaplatenie 2.014,22 Eur s prísl., o
odvolaní žalovanej v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/430/2015 - 79 zo dňa
3.5.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. s výnimkou výroku lehoty na plnenie.

II.MenírozsudokvovýrokuI.včastilehotynaplnenietak,žežalovanívrade1/a2/súpovinníspoločne

a nerozdielne uhradiť žalobcovi istinu 1 664,22 Eur s poplatkom za omeškanie vo výške 0,5 promile
denne z istiny 50 Eur od 11.03.2015 do zaplatenia, z istiny 350 Eur od 11. 04., 2015 do zaplatenia, z istiny
350 Eur od 11. 05. 2015 do zaplatenia, z istiny 350 Eur od 11. 06. 2015 do zaplatenia, z istiny 62,64 Eur
od 23. 06. 2015 do zaplatenia, z istiny 184,80 Eur od 20. 08. 2015 do zaplatenia, z istiny 231,34 eur od
18. 02. 2016 do zaplatenia, z istiny 95,46 Eur od 18. 02. 2015 od zaplatenia v pravidelných mesačných
po sebe nasledujúcich splátkach po 30 Eur splatných vždy do 15.dňa kalendárneho mesiaca počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.

III. Z r u š u j e rozsudok vo výroku IV. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovaným v
1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 1.664,22 Eur s poplatkom za
omeškanie vo výške 0,5 promile denne z istiny 50 Eur od 11.3.2015 do zaplatenia, z istiny 350 Eur od

11.4.2015 do zaplatenia, z istiny 350 Eur od 11.5.2015 do zaplatenia, z istiny 350 Eur od 11.6.2015 do
zaplatenia, z istiny 62,64 Eur od 23.6.2015 do zaplatenia, z istiny 184,80 Eur od 20.8.2015 do zaplatenia,
z istiny 231,34 Eur od 18.2.2016 do zaplatenia, z istiny 95,46 Eur od 18.2.2015 do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, konanie v časti nároku a to poplatku z omeškania 0,5 % z
istiny 62,64 Eur za obdobie od 5.6.2015 do 22.6.2015 , z istiny 184,80 Eur od 14.8.2015 do 19.8.2015,
z istiny 231,34 Eur od 26.1.2016 do 17.2.2016 a z istiny 95,46 Eur od 26.1.2016 do 17.2.2016 zastavil,
vo zvyšku súd návrh zamietol, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 98,80 %.

V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade dňa 19.8.2014
uzatvorili zmluvu o nájme bytu. Výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa 30.6.2015 bol ukončený tento nájom
ku dňu 30.6.2015. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázaný základ aj výšku uplatneného
nároku. Okolnosti, na ktoré poukazovala žalovaná v 2. rade, t.j. že žalovanému v 1. rade odovzdala1.500 Eur na úhradu týchto dlhov a bola v tom vedomí, že sú zaplatené, nemenia nič na trvaní nároku
žalobcu, keďže tieto peniaze žalovaný v 1. rade žalobcovi neodovzdal. Žalobca si uplatnil v zmysle § 4
Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. poplatok za omeškanie, ktorý podľa tejto zákonnej úpravy je vo výške 0,5

‰ denne z dlžných istín tak ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku a preto súd priznal žalobcovi aj
tento časti žiadaný nárok, lebo zodpovedá zákonnej úprave.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP.

Obsah odvolania

2. Proti výroku I. a IV. tohto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná v rade 2/ odvolanie.
V odvolaní opätovne poukázala na to, že peniaze na úhradu dlhu odovzdala žalovanému v rade 1/, ktorý
dlh neuhradil. V prípade, ak by odvolací súd neuznal jej argumenty. Požiadala o možnosť splácať dlžnú
sumu v splátkach, pretože je na rodičovskej dovolenke. Nesúhlasila ani s výrokom o trovách konania.

Hodnotenie odvolacieho súdu

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých častiach,

ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej v druhom rade je vecne správne.

4. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania jediným odvolacím argumentom žalovanej v rade 2/ bolo,
že finančné prostriedky na splnenie dlhu odovzdala žalovanému v rade 1/. S predmetnou námietkou

žalovanej v rade 2/ sa však správne vyrovnal už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Dlh je
splnený vtedy, ak dlžník odovzdá peniaze veriteľovi, k čomu v prejednávanej veci nedošlo. Odovzdaním
finančných prostriedkov žalovanému v rade 1/, ktorý ich mal ďalej vrátiť žalobcovi ako veriteľovi, nedošlo
k zániku dlhu na strane žalovanej v rade 2/. Vrátenia týchto peňazí sa žalovaná v rade 1/ môže domáhať
voči žalovanému v rade 1/.

7. Vo vzťahu k žiadosti odvolateľky o poskytnutie inej lehoty na plnenie , než ju určil súd prvej inštancie
odvolací súd udáva.

8. Podľa § 228 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v

odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V súlade s § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. V danom prípade je výška priznanej istiny 1 664,22 Eur a poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile
denne, čo predstavuje niekoľkonásobok mesačného príjmu žalovanej, z ktorého musí zabezpečiť nie len

svoje základné životné potreby, ale musí sa postarať aj o maloleté dieťa, na ktoré jej jeho otec, žalovaný
v rade 1/, neprispieva. Lustráciou na internetovej stránke katastra nehnuteľností odvolací súd zistil, že
odvolateľka nie je vlastníčkou nehnuteľného majetku.10. Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému priznať výhoda splátok, bude najmä výška
priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku,
možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či

by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo
v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (R 117/1967). Inštitút splátok
podľa názoru odvolacieho súdu slúži, okrem iného, aj na ochranu povinnej osoby, ktorá nemôže zaplatiť
súdnym rozhodnutím priznanú sumu jednorazovo, ale je schopná a ochotná dlžnú sumu postupne
splácať. Pri takomto príjme a výdavkoch je pre žalovanú nemožné uhradiť rozsudkom priznanú sumu

jednorazovo, čo by viedlo k tomu, že žalobca by si svoj nárok vymáhal v exekučnom konaní, čo by
spôsobilo pre žalovanú ďalšie navýšenie dlhu o trovy exekúcie. Povolením nižších mesačných splátok
bude žalobcovi splatená celá dlžná suma priznaná rozsudkom, len v dlhšom časovom horizonte. Ak
by aj odvolací súd nepovolil splátky, v konečnom dôsledku by to pre žalobcu nemalo žiaden význam,
keďže príjem žalovanej jej nedovoľuje vyplatiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
a jednorazového splatenia dlhu by sa nedomohol ani exekúciou. Odvolací súd mal za to, že výška

priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovanej ako aj pomery žalobcu odôvodňujú povolenie splátok
vo výške 30,00 Eur mesačne.

11. Navyše žalovaná je povinná splácať dlžnú sumu pod stratou výhody splátok, čo znamená, že
nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celá priznaná suma, takže ak žalovaná poruší

režim splátok, predsa sa žalobca bude môcť domáhať zaplatenia celej sumy jednorazovo.

12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol tak, že potvrdil rozsudok vo výroku I. s
výnimkoulehotynaplnenie(ust.§386ods.1CSP)avčastilehotynaplneniezmenilnapadnutýrozsudok
a žalovanej v 2. rade povolil splátky vo výške 30 eur mesačne tak ako je to uvedené vo výrokovej časti

rozsudku (ust. § 388 CSP).

13. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, odvolací poznamenáva, že v prípade rozhodovania o náhrade
trov konania je treba prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať vplyv na stanovenie povinnosti
k náhrade trov konania. Výrok o trovách konania musí byť v súlade s priebehom celého konania a úvaha

vedúca k ich náhrade musí byť odôvodnená. Úlohou súdu nie je mechanicky rozhodovať o náhrade
podľavýsledkusporu,alevždyzvážiť,čineexistujúďalšierozhodujúceokolnostimajúce podstatnývplyv
na priznanie či nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov (porovnaj napr. sp. zn. ÚS 557/04).

14. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dôsledne nevyrovnal so všetkými

okolnosťami prípadu, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie o náhrade trov konania. Preto rozsudok vo
výroku o náhrade trov konania postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec vrátil súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP.

15. Úlohousúduprvejinštancie budetedaopätovnerozhodnúťotrováchkonania,stým,žesadôsledne

vyrovná s možnosťou aplikácie § 257 CSP, prihliadne na okolnosti v prejednávanej veci, vzťahy medzi
stranami sporu a až po zistení všetkých okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania
podľa uvedeného zákonného ustanovenia posúdi, či sú splnené dôvody pre aplikáciu tohto ustanovenia.

16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).