Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. január 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/243/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315213903
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:2315213903.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne H. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, Š., zastúpenej JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, Jarmočná
2264/3, Šaľa, proti žalovanému U. U., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXXX/X, U., zastúpenému JUDr.
Milošom Kaščákom, advokátom, Advokátska kancelária, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, o ochranu
osobnosti takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zverejniť verejným spôsobom na webovej stránke www.facebook.sk
ospravedlnenie s nasledovným textom: „Ospravedlňujem sa H. B. za zverejnenie videozáznamov na
stránke www.vaseporno.eu a za psychické útrapy, ktoré jej tým boli spôsobené“.

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 5 000 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v ažalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 3.6.2015 na Okresnom súde Galanta žalobu o ochranu osobnosti. Žiadala,
aby bola žalovanému uložená povinnosť upustiť a zdržať sa neoprávnených zásahov spôsobilých
porušiť, či aj ohroziť právo na ochranu osobnosti žalobkyne, konkrétne zdržať sa uverejňovania

obrazových záznamov žalobkyne a tiež povinnosť zverejniť verejným spôsobom na webovej stránke
www.facebook.com ospravedlnenie s nasledovným textom: „Ospravedlňujem sa H. B. za zverejnenie
videozáznamov na stránke www.vaseporno.eu a za psychické útrapy, ktoré jej tým boli spôsobené“.
Zároveň žalobkyňa žiadala, aby žalovaný bol zaviazaný uhradiť jej nemajetkovú ujmu vo výške 100 000
eur.

2. Podanú žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že žalovaný dňa 9.6.2012 uložil na server internetovej

stránky vaseporno.eu dve videá zobrazujúce pohlavný styk medzi ním a žalobkyňou, pričom tieto videá
sprístupnil pre ostatných užívateľov stránky najmenej do 23.10.2012. Žalovaný uvedeným skutkom
spáchal trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 376 Tr. zák., za ktorý bol právoplatne odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Galanta č. k. XXT/XXX/XXXX-XXX z 31.7.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 7.10.2014. Žalobkyňa považuje za zásah do svojich osobnostných práv zverejnenie
videozáznamov, na ktorých je zachytený intímny styk medzi ňou a žalovaným, kde žalobkyňa je

obnažená a na začiatku jedného z videí je pri jej fotografii uvedené meno a priezvisko H. B.. Žalovaný
zverejnil celkovo dve videá a to bez súhlasu žalobkyne, pričom videá boli verejne prístupné širokej
verejnosti. Takýmto spôsobom žalovaný zasiahol do súkromia žalobkyne, kde je znázornená jej intímnesféra pri intímnej činnosti, sú obnažené intímne časti tela žalobkyne a preto došlo aj k zásahu do jej
dôstojnosti a do ochrany na meno a podobizeň. Zverejnenie videozáznamov spôsobilo u žalobkyne
vážnu psychickú ujmu a dlhý čas mala paranoju z toho, keď ju niekto chcel fotografovať. Po zverejnení

videí sa cítila ponižujúco, bola zarmútená, dlho mala plačlivú a rezignovanú náladu. Čelila výčitkám zo
strany priateľa a rozmýšľala o tom, kto všetko mohol dané videá vidieť. Rozmýšľala o tom, čo si o nej
ľudia myslia a ako sa na ňu pozerajú. Keďže došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, mimo
ospravedlnenia žalobkyňa žiadala aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 eur. Poukázala na
to, že išlo o priamy úmysel žalovaného poškodiť žalobkyňu, motivovaný odplatou za to, že žalobkyňa

ukončila vzťah so žalovaným. Z trestného rozkazu Okresného súdu Galanta vyplýva, že žalovaný bol
odsúdený za úmyselný prečin poškodzovania cudzích práv a súd je týmto rozhodnutím viazaný. Preto
žalobkyňa nie je povinná preukazovať, že neoprávnený zásah žalovaného pôsobil difamačne a mal za
následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa navrhla, aby ju súd k veci vypočul, zároveň navrhla výsluch

svedkov, prehratie sporných videí a oboznámenie sa s príslušným trestným spisom Okresného súdu
Galanta, ktorého súčasťou sú sporné videá.

4. Žalovaný sa vyjadril tak, že s podanou žalobou nesúhlasí, lebo videá boli zverejnené s vedomím
žalobkyne a jej súhlasom. Počas vzťahu so žalobkyňou boli žalovaným na jej prianie zhotovené

fotografie, ktoré boli neskôr upravené. Žalovaný potvrdil, že pridal videá na server www.vaseporno.eu s
tým, že k nemu budú mať obaja prístup. Chybou serveru sa stalo, že po prihlásení na uvedenú stránku
sa videá odheslovali a stali verejne prístupnými. Žalovaný uviedol, že nevedel o tejto skutočnosti a
veril, že videá sú riadne zaheslované. Vzťah so žalobkyňou bol ukončený a žalovaný popieral, aby sa
chcel žalobkyni pomstiť, citovo ju vydieral, alebo sa jej vyhrážal. Naopak, postup žalobkyne považuje

za vopred pripravený, lebo mu v minulosti povedala, že ho zničí. Žalovaný poprel, že by žalobkyňa
mala traumu z fotografovania, lebo na profilovej fotografii jej priateľa na jeho facebookovej stránke je
odfotená iba v plavkách, a nezdá sa, že by sa tak stalo proti jej vôli. Zároveň žalovaný vzniesol námietku
miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Galanta a spis bol postúpený na ďalšie konanie Okresnému
súdu Humenné dňa 16.9.2015.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Galanta
sp. zn. XXT/XXX/XXXX, vypočul svedkov T. Z., G. X., Q. B., S. O., H. T., zabezpečil prehratie sporných
videí na pojednávaní a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Okresný súd Galanta trestným rozkazom sp. zn. XXT/XXX/XXXX-XXX z 31.7.2014 uznal žalovaného
za vinného, že dňa 9.6.2012 uložil na server internetovej stránky vaseporno.eu dve videá zobrazujúce
pohlavný styk medzi ním a jeho bývalou priateľkou H. B., ktoré nahral na svoj digitálny fotoaparát v
období leta 2011, keď mal s menovanou vzťah, pričom tieto videá v presne nezistenom čase zverejnil
a sprístupnil pre ostatných užívateľov stránky a boli verejne prístupné najmenej do 23.10.2012, čím

týmto porušil tajomstvo obrazového záznamu uchovávaného v súkromí a H. B. spôsobil vážnu ujmu na
právach. Spáchal tým prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 376 Tr. zák. Trestný rozkaz nadobudol
právoplatnosť dňa 7.10.2014.

7. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovaným sa zoznámila začiatkom roka 2011

prostredníctvom internetovej zoznamky. Postupne nadviazali aj intímny vzťah a stretávali sa v penzióne
v blízkosti mesta Š.. Žalobkyňa nebola spokojná v tomto vzťahu a rozhodla sa to ukončiť, ale žalovaný
s tým nesúhlasil. Neustále ju kontaktoval cez SMS-ky, alebo sociálne siete. Sledoval ju a zverejnil jej
fotky, na ktorých bola obnažená do pol pása. Na žiadosť žalobkyne tieto fotografie z facebooku stiahol a
žalobkyňa s ním definitívne ukončila akýkoľvek kontakt v máji 2012. Zhruba po pol roku nadviazala vzťah

s iným mužom, ktorému sa priznala aj k tomu, že boli natočené videá znázorňujúce jej pohlavný styk so
žalovaným. Nový priateľ jej oznámil, že tieto videá sú verejne prístupné a dajú sa nájsť cez vyhľadávač,
ak sa zadá meno a priezvisko žalobkyne a mesto Š.. Žalobkyňa takýmto spôsobom zistila, že žalovaný
zverejnil videá, ktoré boli natočené počas ich vzťahu a na ktorých bol zachytený ich sexuálny styk a boli
tiež vyhotovené jej fotografie intímneho charakteru. Žalovaný v tom čase odôvodnil natočenie videí tým,

že žije ďaleko od žalobkyne a chce sa na ňu pozerať a mať spomienku. Žalobkyňa s fotografovaním,
aj natočením videí v tom čase súhlasila, ale neskôr žalovaného požiadala, aby ich vymazal. Žalobkyňa
konanie žalovaného oznámila na polícii a podala naňho trestné oznámenie. Po zistení, že videá sú
verejneprístupné,sapsychickyzrútila,asitýždeňplakala,nevychádzalazbytuanejedla.Nedokázalasazmieriť s tým, že viac než 5000 ľudí videlo jej intímne zábery a priebeh sexuálneho styku so žalovaným.
Nevyhľadala odbornú psychologickú pomoc, lebo jej pomohla celá rodina, ktorá stála za ňou. Jej vtedajší
priateľ s ňou ukončil vzťah, lebo bol žiarlivý a táto skutočnosť bola preňho neprekonateľná. Napokon

vzťah so žalobkyňou obnovil a narodilo sa im aj dieťa, ale pri každej hádke žalobkyni vyčíta, že natočila
sexuálne videá. Žalobkyňa uviedla, že utrpela vážnu psychickú ujmu, hanbila sa chodiť medzi ľudí, lebo
nevedela, kto z jej známych a priateľov videá videl. Sústavne kontrolovala, či sa nezverejnili ďalšie videá
a dokonca uvažovala aj o zmene zamestnania. Uvedomila si však, že takmer každý zamestnávateľ si
môže zistiť cez sociálne siete skutočnosti o svojom budúcom zamestnancovi a desila sa toho, že by

niekto našiel jej videá. Preto prácu nezmenila. Na jej podnet administrátor stránky sporné videá odstránil
azároveňžalobkyňapožiadalažalovaného,abyichprestalzverejňovať.Kfinančnémunárokužalobkyňa
uviedla,žejejnejdeanitakosamotnépeniaze,akooto,abysižalovanýuvedomil,žetakýmtospôsobom
sa nemôže správať, lebo podľa žalobkyne je to zvrátené a nechce, aby konanie žalovaného zostalo
nepotrestané. Žalovaný sa jej nikdy neospravedlnil, naopak, sústavne ju osočuje, tvrdí, že v minulosti
striedala partnerov a že má drogovú minulosť, pričom nič z toho nie je pravda. Následkom zverejnenia

videí bolo aj to, že sa žalobkyňa odmietala fotografovať aj pri bežnej činnosti a túto traumu prekonala
len veľmi ťažko.

8. Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že so žalobou nesúhlasí, lebo videá, ktoré uložil
na stránku boli zaheslované. Odblokovali sa, keď sa žalovaný prihlásil na svoj účet a znova ich

nezahesloval, pretože nevedel, že je potrebné to urobiť. Nešlo mu o to, aby žalobkyňu poškodil a
nikdy taký úmysel nemal. Je mu ľúto, že žalobkyňa mala so zverejnenia videí traumu. Pokiaľ ide o
trestný rozkaz, nepodal voči nemu odpor, pretože v tom čase bol v podmienke a nechcel riskovať,
že to dopadne horšie, lebo súd upustil od jeho potrestania vo vydanom trestnom rozkaze. Poprel
skutočnosť, že by niekto mohol nájsť sporné videá tak, že by do vyhľadávača zadal meno a priezvisko

žalobkyne a jej bydlisko. Potvrdil však, že jedno z videí bolo označené menom a priezviskom žalobkyne
pri jej fotke, takže sa dala identifikovať. Vyjadril pochybnosť o tom, či žalobkyňa skutočne mala po
zverejnení videí traumu z fotografovania, keďže videl jej fotky na facebookovej stránke jej priateľa. Za
tým účelom žalovaný predložil do konania fotografie žalobkyne. Nebolo z nich však zrejmé, kedy presne
boli vyhotovené. K samotnému zhotoveniu fotografií a videí uviedol, že žalobkyňa mala vedomosť s

fotením a nakrútením videí, súhlasila s tým a dokonca súhlasila s ich uložením na webovú stránku.
Nevedel však, či poznala aj heslá, ktoré boli potrebné na otvorenie stránky. Heslá sa zrušili po tom, čo sa
žalovaný na stránku prihlásil a znova ich nezahesloval. Zmenu v tom, že zo zaheslovaných stránok sa
stali verejne prístupné spôsobil administrátor tým, že obsahovo stránku zmenil a neupozornil žalovaného
ako majiteľa konta na to, že ak sa prihlási na svoje konto a po odhlásení ho znova nezahesluje, celý

obsah konta sa stane verejným. O tejto skutočnosti žalovaný nemal žiadnu vedomosť.

9. Svedok T. Z. uviedol, že je priateľom žalobkyne a zistil, že po zadaní mena a priezviska žalobkyne
do vyhľadávača Google sa objavil odkaz na erotické videá. Pozrel si len úvod, lebo to bolo preňho
veľmi nepríjemné. Oznámil to žalobkyni, došlo k ich vzájomnému odcudzeniu a stretávali sa len zriedka.

Napokonvzťahobnoviliamajúspoluajdieťa.Keďsipozeralspornévideá,taknebolinijakozaheslované,
boli verejne prístupné. Hneď po otvorení stránky sa objavil nadpis „H. Š.“. Potvrdil, že žalobkyňa sa cítila
určitú dobu nepríjemne pri fotografovaní a natáčaní videí. Tiež potvrdil, že pri vzájomných hádkach so
žalobkyňou jej natočenie videí vyčíta a obidvom je to nepríjemné.

10. Svedkyňa G. X.Á. uviedla, že je matkou žalobkyne a žalovaného pozná ako jej bývalého priateľa.
Potvrdila, že žalobkyňa po zverejnenie videí mala veľmi ťažké obdobie, psychicky to zle znášala,
schudla, bola podráždená a bez nálady. Podarilo sa jej to preklenúť aj bez psychológa, lebo jej pomohla
rodina a narodenie dieťaťa. Samotná svedkyňa uviedla, že bola šokovaná z toho, že žalovaný takéto
videá zverejnil a nemyslela si, že je niekto schopný niečo také spraviť.

11. Svedok Q. B., brat žalobkyne uviedol, že mu volala s plačom a bola hotová z toho, že boli
zverejnené jej intímne videá. Spoločne boli podať trestné oznámenie na žalovaného. Samotné videá
videl, nepotreboval žiadne heslo na ich vzhliadnutie a bol z toho znechutený. Sestru spoznal, aj keď
nepozeral video dokonca, lebo toho nebol schopný. Potvrdil, že žalobkyňa sa po zverejnení videí zrútila,

plakala, bola smutná a uzatvárala sa do seba.

12. Svedkyňa S. O. uviedla, že je kamarátkou žalobkyne. Žalovaného pozná, pretože sa s ním občas
stretávala,keďmalvzťahsožalobkyňou.Videlajednozvideíadostalasaknemutak,keďdoprehliadačadala meno a priezvisko žalobkyne a mesto Š.. Video nedopozerala, lebo to bolo ponižujúce voči
žalobkyni. Žalobkyňu však jednoznačne spoznala a bolo tam aj jej meno a priezvisko. Videá boli verejne
prístupné každému. Uviedla, že po zverejnení videí mala žalobkyňa strach, miestami až zúfalstvo,

pociťovala neistotu v tom, či bude schopná ešte niekedy nadviazať partnerský vzťah a mala strach aj z
toho, či sa jej dieťa v budúcnosti nedozvie o existencii videí. Obávala sa o svoju dôveryhodnosť a cítila
sa byť veľmi ponížená. Niektoré z týchto pocitov pretrvávajú až doposiaľ. Podľa jej názoru, zverejnenie
videí boli pomstou žalovaného voči žalobkyni, pretože sa s ním rozišla. Uviedla, že žalovaný bol veľmi
majetnícky, chorobne žiarlivý a mal pred žalobkyňou tajomstvá.

13. Svedkyňa H. T.Á. uviedla, že je priateľkou žalobkyne a pozná aj žalovaného z doby, keď sa so
žalobkyňou stretával. Videla na facebooku obnažené fotografie žalobkyne a žalobkyňa z toho bola
prekvapená a kontaktovala žalovaného, aby tie fotky vymazal. Žalobkyňa to veľmi ťažko znášala.
Samotné videá svedkyňa nevidela, ale uviedla, že po ich zverejnení žalobkyňa plakala, bola zničená a
schudla. Nevedela pochopiť, prečo jej to žalovaný urobil a nie je s tým vyrovnaná doteraz.

14. Ako dôkaz súd na pojednávaní zabezpečil prehratie sporných videí, pričom ich prepis je aj súčasťou
trestného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. XXT/XXX/XXXX. Išlo o dve videá, prvé pod názvom
„zážitok z www.badoo“ o dĺžke 38 sekúnd, ktoré zachytáva sexuálny styk žalobkyne so zverejnením jej
tváre. Druhé video pod názvom „sex z www. badoo.com“ je o dĺžke 3 minúty a 55 sekúnd, pričom hneď

na začiatku je fotografia žalobkyne a je tam uvedené aj jej meno a priezvisko. Ide o kombináciu fotografií
žalobkyne, na ktorých je nahá a sexuálneho aktu.

15. Žalovaný ako prostriedok procesnej obrany navrhol vyžiadať všetky fotografie zverejnené na
sociálnejsietiFacebookod9.6.2012.Súdtentodôkaznevykonal,samotnýžalovanýpredložildokonania

fotografie žalobkyne a jej terajšieho priateľa, ale bez určenia konkrétneho dátumu, kedy boli vyhotovené.

16. Po vykonanom dokazovaní nebola medzi stranami sporu sporná skutočnosť, že žalovaný natočil
sporné videá a umiestnil ich na internetovú stránku s pornografickým obsahom. Spornou bola
skutočnosť, či žalobkyňa má právo na ospravedlnenie a primerané finančné zadosťučinenie. Žalovaný

sa bránil tým, že len zmenou obsahu internetovej stránky jej administrátorom došlo k tomu, že zo
súkromných videí sa stali videá verejné, pričom žalovaný nemal úmysel tieto videá zverejniť. Stalo sa
tak z dôvodu, že administrátor stránky ho neupovedomil o možnosti, že bez znovuzaheslovania videí
sa stanú verejne prístupnými.

17. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky

a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú
vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú
písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy

na úradné účely na základe zákona.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy
sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké
a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však

nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že konaním žalovaného došlo do zásahu
osobnostných práv žalobkyne, pričom je bezvýznamnou obrana žalovaného v tom, že nemal úmysel
žalobkyňu poškodiť a že nevedel o tom, že zo súkromných videí sa stanú videá verejné. Tu súd
poukazuje na právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. XT/XXX/XXXX, ktorým bol

žalovaný uznaný za vinného z prečinu poškodzovania cudzích práv.

19. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu, alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ho spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

20. Keďže žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania prečinu a súd je týmto rozhodnutím viazaný,

už nebolo potrebné robiť v tomto smere žiadne ďalšie dokazovanie. Navyše, z hľadiska poskytnutia
ochrany pred zásahom do osobnostných práv nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený
zavinene či nezavinene, alebo vedome či nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí,
že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie, alebo narušenie chránených práv osobnosti
fyzickej osoby. Preto súd neprihliadol na obranu žalovaného v tom, že nepodal odpor voči trestnému

rozkazu, lebo trestným rozkazom mu nebol uložený trest a vzhľadom na to, že žalovaný bol už predtým
podmienečne odsúdený, trestný rozkaz bol preňho výhodný. Nebolo možné prihliadnuť ani na jeho
tvrdenie, že v celom prípravnom konaní sa aktívne bránil, skutkové tvrdenia uvedené v uznesení o
vznesení obvinenia popieral a podrobne vysvetľoval, prečo sa necíti byť vinný. Tiež bola bezvýznamná
obrana žalovaného v tom, že žalovaný nechcel žalobkyňu poškodiť.

21. Bolo nepochybne preukázané, že žalovaný svojim konaním zasiahol do súkromia žalobkyne, jej
mena a prejavov osobnej povahy. Zverejnil obrazové snímky a obrazové záznamy osobnej povahy bez
súhlasu žalobkyne.

22. Súd žalobu zamietol v časti prvého výroku podanej žaloby, ktorou žalobkyňa žiadala, aby
žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov, pretože nebolo preukázané,
aby žalovaný v zverejňovaní sporných videí pokračoval. Takúto povinnosť možno uložiť len vtedy, ak
ten, kto poškodzuje osobnostné práva fyzickej osoby v tejto činnosti pokračuje a teda zásah stále trvá.
Naopak bolo preukázané, že na žiadosť samotnej žalobkyne administrátor stránky sporné videá stiahol

a teda poškodzovanie práv žalobkyne netrvá. Z toho dôvodu v tejto časti súd žalobu zamietol.

23. Súd žalobe vyhovel v tej časti, kde žalobkyňa žiadala zverejniť ospravedlnenie na webovej stránke
www.facebook.com s textom ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Bolo totiž preukázané, že
žalovaný bez súhlasu žalobkyne zverejnil na webovej stránke s pornografickým obsahom jej fotografie

zakomponované do videí znázorňujúcich pohlavný styk medzi žalobkyňou a žalovaným. Predmetom
občianskoprávnej ochrany je aj osobnostný obsah zachytený, resp. vyjadrený na hmotnom substráte,
ktorý môže byť predmetom vlastníctva a to aj inej osoby. Podobizne sú na portrétoch zachytené podoby
fyzickej osoby a obrazové snímky sú identifikovateľným spôsobom zachytené podoby fyzických osôb.
Obrazové alebo zvukové záznamy zachytávajú fyzickú osobu alebo jej prejavy osobnej povahy na

príslušných nosičoch, akými sú aj fotografie a videozáznamy. Tie boli použité žalovaným pri zásahu
do osobnostných práv žalobkyne tak, že boli zverejnené bez súhlasu žalobkyne. Tu súd poukazuje
aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/42/2011, podľa ktorého pri každom použití
podobizní a obrazových snímok, či už na základe zákonných licencií alebo na podklade povolenia,
alebo na základe iného oprávnenia, musia byť zachované dve základné podmienky. Použitie sa

musí stať vždy primeraným spôsobom a ďalej použitie nesmie byť v rozpore s takými osobnostnými
záujmami oprávneného, ktoré je potrebné bezpodmienečne rešpektovať a ktoré sú teda za všetkých
okolností nedotknuteľné. Ak nie sú tieto predpoklady splnené, stáva sa použitie, ktoré by bolo samoo sebe prípustné, neoprávneným zásahom v zmysle ustanovenia § 13 OZ, s ktorými sú spojené
občianskoprávne sankcie vyplývajúce z uvedeného ustanovenia.

24. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný sprístupnil videá, na ktorých bol zachytený
súkromný intímny obsah a to bez súhlasu žalobkyne. Teda žalovaný jednoznačne zasiahol do práva
žalobkyne na ochranu jej súkromia, mena a prejavov osobnej povahy, lebo na zverejnenie podobizne
a obrazových snímok a záznamov týkajúcich sa fyzickej osoby je potrebný vždy súhlas takejto fyzickej
osoby. Aj keď sa samotná žalobkyňa podieľala na zhotovení sporných videí a fotografií tým, že na

nich pózovala alebo priamo účinkovala, v každom prípade má právo na rešpektovanie súkromia. Právo
na súkromie možno vymedziť ako právo fyzickej osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, v akom
rozsahu a akým spôsobom majú byť sprístupnené skutočnosti osobného súkromia. Toto právo umožňuje
brániťsavočineoprávnenýmzásahomdotejtosféryzostranyinýchosôb.Ajdovolenépoužitieinformácií
zo súkromného života nesmie byť v rozpore s oprávnenými osobnostnými záujmami dotknutého
subjektu. Funkciou práva na súkromie je zabezpečiť fyzickej osobe ochranu jej súkromnej sféry, v ktorej

môževšestrannerozvíjaťsvojuosobnosť.Právnaochranasúkromiajepoživotenajdôležitejšímprávom,
ktoré Občiansky zákonník chráni. Patrí tu aj ochrana súkromia v elektronickej komunikácii, lebo právo na
súkromie garantuje fyzickej osobe možnosť rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu
majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným. Bolo preukázané, že žalobkyňa nedala
súhlas na zverejnenie videí s pornografickým obsahom a teda nechcela, aby sa tieto videá stali verejne

prístupnými. Tým, že žalovaný tieto videá zverejnil bez jej súhlasu, zasiahol do jej osobnostných práv,
na ochranu ktorých má žalobkyňa právo. Primeraným zadosťučinením pre žalobkyňu preto bude aj
zverejnenie ospravedlnenia žalovaného tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

25. Súd mal za to, že samotné zverejnenie ospravedlnenia je nepostačujúce z dôvodu, že v značnej

miere bola znížená dôstojnosť žalobkyne, jej vážnosť v spoločnosti a preto má nárok aj na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ.

26. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť
svojvôľou. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pritom na dve hľadiská a to tak na závažnosť

vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Určenie výšky peňažnej satisfakcie
má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Nevyhnutné
je zohľadniť aj samotný účel náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá v rámci primeraného
zadosťučinenia konania o ochranu osobnosti sleduje predovšetkým funkciu satisfakčnú, pretože rozsah
vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je možné exaktne kvantifikovať a vyčísliť, nemajetková ujma, ktorá

vznikla porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom slova zmysle ani odškodniť nedá, je možné
ňou len poskytnúť zadosťučinenie.

27. Žalobkyňa žiadala finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 eur, čo je podľa názoru súdu
neprimerane vysoká a neodôvodnená požiadavka. Táto suma vysoko prekračuje nemajetkovú ujmu

priznávanú pri porušení práva na život alebo zdravie. Pri určení výšky súd zobral do úvahy najmä
skutočnosť, že samotná žalobkyňa sa podieľala na vzniku fotografií intímneho charakteru a na nakrútení
videa so sexuálnym obsahom a hoci na ich zverejnenie nedala súhlas, pri všeobecnej vedomosti
o možnosti použitia technických zariadení v súčasnej dobe si musela byť vedomá aj možného
zneužitia takýchto fotografií a videí. Teda pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy súd vzal do úvahy

aj samotné správanie sa žalobkyne v tom, že bez jej súčinnosti by sporné videá nemohli vzniknúť.
Samotné ospravedlnenie však súd považoval za nedostatočné, lebo bolo preukázané, že zverejnené
videá škandalóznym spôsobom zasiahli do osobnostných práv žalobkyne, keď bol zverejnený obsah
najintímnejšieho charakteru, ktorý nebol určený pre širokú verejnosť. Napriek tomu k jeho zverejneniu
došlo a samotné videá mali niekoľko tisíc vzhliadnutí prostredníctvom verejne prístupnej internetovej

stránky. Zverejnenie videí malo veľmi negatívne následky pre samotnú žalobkyňu, lebo z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že táto skutočnosť sa jej dotkla. Nielen samotná žalobkyňa vypovedala o
svojich pocitoch a stavoch po zistení, že videá boli zverejnené, ale aj jednotliví svedkovia vypočutí v
konaní popisovali ako sa cítila. Bolo teda preukázané, že žalobkyňa po zverejnení videí to veľmi zle
znášala, plakala, nevychádzala z bytu, hanbila sa nielen pred svojimi blízkymi, ale aj všeobecne, lebo

nevedela kto z jej známych tieto videá videl. Mala obavu, či v budúcnosti dokáže nadviazať plnohodnotný
partnerský vzťah, či sa bude môcť uchádzať o zamestnanie bez toho, aby si jej budúci zamestnávateľ
zistil, že takéto videá boli natočené. Určitú dobu sa nechcela vôbec fotografovať a doposiaľ nemá istotu
v tom, že žalovaný videá znova nezverejní. K samotnej výške nemajetkovej ujmy žalobkyňa uviedla, žejej nejde ani tak o peniaze, ako o to, aby konanie žalovaného nezostalo nepotrestané, lebo sa obáva,
že by v budúcnosti v tom mohol pokračovať a urobiť to aj niekomu inému. Utrpela ujmu aj v partnerskom
vzťahu, keď jej priateľ sa s ňou na určitú dobu rozišiel, ale sporné videá jej pri každej hádke pripomína.

Samotná skutočnosť, že jej súčasný partner si mohol pozrieť intímne video, ktoré žalobkyňa natočila s
iným mužom, je pre ňu veľmi nepríjemná. Rovnako je pre žalobkyňu nepríjemný fakt, že intímne videá
mohli vidieť aj jej najbližší rodinní príslušníci.

28. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že žalovaný sa žalobkyni

na pojednávaní ospravedlnil, tvrdil, že nemal úmysel ju poškodiť a že k zverejneniu videí došlo len
zásahom administrátora stránky. Zároveň súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že videá neboli zverejnené
po dlhú dobu a že pre veľkú väčšinu tých, ktorí si sporné videá pozreli, bola žalobkyňa neznámou
ženou, aj keď bola identifikovaná menom a priezviskom, je zrejmé, že osobne ju nepoznali. Sporné
videá boli odstránené ihneď po žiadosti žalobkyne samotným administrátorom stránky. Po vyhodnotení
všetkých týchto skutočností súd dospel k úvahe, že vzhľadom na okolnosti prípadu, vážnosť samotného

zásahu, dĺžku jeho trvania, ale aj správanie sa žalobkyne v tom, že nakrútila tieto videá a správanie sa
žalovaného, ktorý sa jej ospravedlnil, bude primeraným zadosťučinením suma 5 000 eur. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Aj napriek tomu, že žalobkyňa nebola v konaní úspešná
v celom rozsahu, lebo súd žalobu zamietol v časti nemajetkovej ujmy nad 5 000 eur, priznal jej plnú
náhradu trov konania. Žalobkyňa podávala žalobu na súd dňa 3.6.2015, za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku. Podľa § 142 ods. 3 O. s. p. súd mohol priznať plnú náhradu trov konania, ak účastník
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku,aleboodúvahysúdu.Vdanomprípaderozhodnutiezáviseloodúvahysúduatedapripodávaní
žaloby žalobkyňa nebola limitovaná vo výške žiadanej nemajetkovej ujmy, kvôli priznaniu náhrady trov
konania. Bola si vedomá toho, že aj pri uplatnenej vysokej výške finančného zadosťučinenia jej môže byť
priznaná plná náhrada trov konania. Bolo by nespravodlivé, ak by súd len zmenou procesných právnych
predpisov priznal žalovanému náhradu trov konania z dôvodu, že pomer úspechu a neúspechu je taký,

že žalovanému by patrila náhrada trov konania. Pri uplatnenej výške 100 000 eur a priznanej náhrade 5
000 eur, by mal žalovaný 90% úspech v konaní. Hlavnou zásadou pri priznávaní náhrady trov konania
je zásada úspechu v konaní, ale tú je potrebné posudzovať v širších súvislostiach tak, ako to uviedol vo
svojom rozhodnutí aj Ústavný súd ČR v rozhodnutí I. ÚS 2904/2016 a v rozhodnutí IV. ÚS 1/2004, podľa
ktorých rozhodnutie o náhrade trov konania nemôže byť len mechanickým posudzovaním výsledku

sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci. Rozhodnutie o náhrade trov konania
má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania. Teda pri rozhodovaní o náhrade trov
konania súd zobral do úvahy výsledok sporu v tom, že žalobkyňa bola úspešná v danom konaní, lebo
súd konštatoval, že žalovaný negatívne zasiahol do jej osobnostných práv, zaviazal ho ospravedlniť sa a
zaviazal ho aj na úhradu primeraného finančného zadosťučinenia. Preto priznal žalobkyni plnú náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.