Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Garaj

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/21/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410200898
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4410200898.28

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcov: I.) PhDr. U. U.,
bytom Nové Zámky, M. R. U. XX, Nové Zámky, II.) Anna U., bytom M. R. U. XX, Nové Zámky, III.) Jozef
F., bytom Nové Zámky, Šurianska XX, IV.) Katarína F., bytom Nové Zámky, U. 24 a V.) Márius U., bytom
M. R. U. XX, Nové Zámky, všetci zast. Advokátska spoločnosť s. r. o., JUDr. Tatiana Timoranská, Nové
Zámky, Podzámska 32, proti žalovanému: THAIDUONG, s. r. o., Nové Zámky, S. H. Vajanského 49,

IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Ema Zacharová, advokát, s. r. o., Nové Zámky, Forgáchova bašta 7,
IČO: 47 237 023, o zriadenie práva cesty, takto

r o z h o d o l :

Žalobcovia v I. až V. rade sú p o v i n n í titulom odplaty za zriadenie práva cesty zaplatiť žalovanému
spoločne a nerozdielne 5.900 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 13C/21/2010-365 z 02.09.2013 bolo zriadené v prospech
žalobcov v I. - V. rade právo cesty cez pozemok patriaci žalovanému z dôvodu, aby sa mohli dostať
ku svojim garážam ležiacim na susednom pozemku, ku ktorým iní prístup nemajú. V tejto časti konania
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2015. V zostávajúcej časti (týkajúcej sa výšky odplaty,
ktorú budú žalobcovia povinní zaplatiť za zriadenie tohto práva) bol uvedený rozsudok zrušený Krajským

súdom Nitra.

2. Krajský súd Nitra uznesením 5Co/370/2013-392 z 25.03.2015 zrušil vyššie uvedený rozsudok súdu
prvého stupňa v časti povinnosti žalobcov v I. - V. rade zaplatiť žalovanému odplatu za zriadenie práva
cesty a uviedol, že:

3. Žalobcovia v I. - V. rade žiadali, aby súd v súlade so znaleckým posudkom Ing. U. Y. č. 39/2016 z
05.03.2016 zaviazal žalobcov v I. - V. rade k zaplateniu odplaty za zriadenie práva cesty sumou 5.900
eur.

4. Žalovaný žiadal zaviazať žalobcov v I. - V. rade k zaplateniu odplaty za zriadenie práva cesty
sumou 14.646,20 eur, ktorá suma podľa neho zodpovedá hospodárskej ujme vyplývajúcej zo závady

pre vlastníka zaťaženého právom cesty v zmysle vyhl. č. 492/2004 Zb. v znení vyhl. č. 254/2010.

5. Súd (v časti konania týkajúcej sa odplaty za zriadené právo cesty) vykonal znalecké dokazovanie a
zistil tento skutkový a právny stav:

6. Žalobca v I. rade vo svojej výpovedi uviedol, že tieto garáže kúpili v roku 1994, vtedy bol vlastníkom

pozemku, cez ktorý k nim prechádzali, p. V. a neboli žiadne problémy, tie nastali až niekedy v roku 2007
po tom ako zmenil projekt a zbúral 4 staré garáže, chcel stavať ďalšie poschodie, s čím oni nesúhlasili aodvtedysadohadovaliopráveprechodu,alenevedelisadohodnúť,pričominýmvlastníkomanájomcom
prechod umožnil a dal im kľúče od brány, ktorú tam postavil, ale im nie. Uviedol, že vtedy boli ochotní
platiť a aj potom, keď sa vlastníkom stal odporca, ale teraz už nie, už garáže vlastnia 17 rokov, sú starí

a ani z morálneho hľadiska na to nie je dôvod.

7. Žalobkyňa v II. rade vo svojej výpovedi uviedla, že tadiaľ chodia už niekoľko rokov, garáže kúpili
s tým, že tadiaľ chodiť môžu a iba posledných 5 rokov je tam brána, ktorá bola zriadená po tom ako
nehnuteľnosť kúpil V..

8. Žalobkyňa v III. rade vo svojej výpovedi uviedol, že pôvodne tie garáže stavali traja, on bol medzi nimi,
skolaudované boli v roku 1982 a odvtedy chodia stále cez ten istý pozemok, ktorý v súčasnosti patrí
odporcovi a dodal, že na bránu, ktorá tam stála už skôr, sa začal dávať zámok keď pozemok patril V. a že
nevie prečo by mali platiť za prechod, ktorý používajú už dlho, lebo prečo by o tento prechod mali prísť.

9. Žalobca v V. rade vo svojej výpovedi uviedol, že tú bránu začal zamykať až Kondé, pretože ich nechcel
pustiť cez svoj pozemok, nakoľko mu nepodpísali projekt a že on sa stal vlastníkom jednej z garáží v
roku 2002 a odvtedy používa na prechod ku svojej garáži pozemok odporcu.

10. Konateľ žalovaného uviedol, že trvá na tom, aby navrhovatelia platili za používanie cesty, pretože

aj on musel platiť poplatky mestu, že k výške poplatku sa vyjadriť nevie, ale je to vec dohody, treba
zohľadniť výmeru pozemku a infláciu a že tento pozemok kúpil od Kondého v roku 2007, ale ten ho až po
podpise zmluvy upozornil na to, že od navrhovateľov treba žiadať poplatok za to, že tadiaľ prechádzajú,
keď nehnuteľnosť kupoval, brána tam už bola, bola zamknutá, zámok nemenil, kľúče mu od nej dal
Kondé, neskôr sa obojstranne s navrhovateľmi kontaktovali a žiadal ich, aby za prechod platili, ale

nesúhlasili s tým a kľúče od neho nežiadali, takže ich zrejme mali. Uviedol, že prechod im umožní, ale za
poplatok, že Kondé ho informoval, že sú tam garáže, nevedel však koho sú, myslel si, že tadiaľ chodí len
Kondé a až neskôr mu povedal, že tadiaľ chodia aj navrhovatelia. Dodal, že tadiaľ chodia aj iné osoby,
jeho nájomcovia, ktorí majú prenajaté nebytové priestory a to s tým súvisí.

11. Svedok Ladislav Kondé vo svojej výpovedi uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť kúpil niekedy v
roku 2003 od mesta v dražbe, vlastnil ju asi 5 rokov a potom ju predal odporcovi, v zadnej časti chcel
spraviť oplotenie chodníky a elektrickú bránu, ale začali roztržky s navrhovateľom v I. rade, ktorý s tým
nesúhlasil, ten tam mal 2 garáže, to že do nich chodil cez jeho pozemok mu nevadilo, ale vadilo mu, že
tam zvykli parkovať a to niekedy aj celý deň, preto ho vyzval, aby si urobili GO-plán kadiaľ chcú chodiť

a prispeli na bránu a všetkým slušným ľuďom dal kľúče, teda okrem navrhovateľa v I. rade každému.
Uviedol, že v roku 2008 predal nehnuteľnosť odporcovi, ten si ju predtým pozrel a videl aj garáže, vedel,
že títo ľudia tadiaľ do svojich garáží prechádzajú, ale nepovedal nič. Dodal, že odporcovi vysvetlil, že tí
ľudia okrem navrhovateľa v I. rade tadiaľ prechádzať môžu.

12. Zo znaleckého posudku K.. U. Y. č. 39/2016 z 05.03.2016 súd zistil, že znalec z odboru stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty stavieb určil výšku všeobecnej hodnoty vecného bremena práva cesty, ktoré
bolo v prospech žalobcov v I. - V. rade zriadené, na sumu 5.900 eur.

13. Podľa § 151o ods. 3 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup

vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

14. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

15. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Zákon výslovne nerieši otázku, či právo cesty možno zriadiť odplatne alebo bezodplatne. Podľa
judikatúry českých súdov vecné bremeno cesty môže súd zriadiť len za náhradu, ktorú je treba určiť
aj bez návrhu vlastníka stavby. Na rozhodnutie o náhrade nie je potrebný ani výslovný návrh vlastníkapozemku. Je len samozrejmé, že výška odplaty za vecné bremeno cesty musí byť primeraná ujme, ktorú
vlastník pozemku v dôsledku zriadenia tohto práva v prospech vlastníka stavby utrpí.

17. Pokiaľ ide o určenie výšky odplaty, súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Štefana Motúza č.
39/2016 z 5.3.2016, ktorý určil hodnotu výhody žalobcov v I. - V. rade zo zriadenia práva cesty na sumu
5900 €.

18. Súd považuje za dôležité pripomenúť, že ako to vyplýva z už skôr vykonaného dokazovania, bolo

preukázané, že žalovaný v čase kúpy predmetných nehnuteľností nepochybne vedel, čo sám v konaní
uviedol, že vedel, že cez pozemky, ktoré kupuje prechádzajú ku svojim garážam žalobcovia a aj iné
osoby a že nemajú inú možnosť ako sa k nim dostať, predmetné nehnuteľnosti žalovaný videl a kupoval
ich s týmto vedomím. Okrem toho časť pozemku, ako to z dokazovania vyplynulo, na ktorej je právo
cesty zriadené sa vždy používala aj používa práve na prechod k týmto i iným nehnuteľnostiam, táto
okolnosť nepochybne bola zohľadnená v kúpnej cene, za ktorú žalovaný nehnuteľnosti kupoval, resp.

jej zodpovedala a žalovaný preto nebude žiadnym spôsobom obmedzený na svojich právach viac než
doteraz.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že predmetom tohto sporu bolo nielen zriadenie

práva cesty, ale i konanie o určenie výšky odplaty zaň, pričom v oboch týchto smeroch boli tvrdenia strán
a ich právne názory sporné, čo je zrejmé z celého priebehu tohto konania. Vychádzajúc z uvedeného
súd konštatuje, že každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech, nie je možné vzhľadom na charakter
sporu určiť pomer úspechu strán v konaní a preto súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na KS Nitra.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.