Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/920/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200656
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715200656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ŠtefanaBalážaasudcovJUDr.

Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcov 1/ S. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX W., J. C. U. XXX/XX, občianky S. M., 2/ D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX P., U. XXX/XX,
občan SR, zastúpených v konaní Mgr. Iankom Troiakom, advokátom, Advokátska kancelária Zvolen,
Dukelských hrdinov 34, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom 824 96 Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného v konaní Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Andrea
Cviková, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Zvolen č. k. 8C/22/2015-75 zo dňa 06. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiadna strana sporu n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn.
RK-PC-347/14-LP zo dňa 04. 11. 2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria, rozhodcovský
súd v Žiline, so sídlom 010 01 Žilina, Vojtecha Tvrdého 793/21, konajúcim prostredníctvom rozhodcu
Mgr. Lucie Pohančeníkovej. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

2. Skutkový stav veci súd prvej inštancie zistil nasledovne:
Strany sporu uzavreli dňa 19. 12. 2012 Zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8500019216, ktorá je jednoznačne spotrebiteľskou, čo medzi nimi nebolo ani sporným. Návrh zmluvy
bol vopred pripravený na predtlačených formulároch žalovaného, pričom spotrebiteľ nemal možnosť
meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Na základe predmetnej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi 1/

úver vo výške 1 500 € a žalobcovia mali poskytnutý úver splatiť spolu s úrokmi v 42 mesačných splátkach
v zmluvne dohodnutých termínoch, pričom výška splátky predstavovala sumu 80,37 €, teda, celková
čiastka, ktorú mali žalobcovia žalovanému vrátiť, predstavovala sumu 3 375,54 €. Spolu so zmluvou o
revolvingovom úvere dňa 19. 12. 2012 žalovaný predložil žalobcom na uzatvorenie aj Rozhodcovskú
zmluvu č. 8500019216 (ďalej len ,,rozhodcovská zmluva“), podľa ktorej bol na prejednanie akýchkoľvek
sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere príslušný niektorý z nasledujúcich rozhodcovských súdov, a to
podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený

SLOVAK ARBITRATION COURT, s. r. o., so sídlom Krížna 56, Bratislava a Victoria rozhodcovský súd
v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria Legal Arbiter, s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01
Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude vec oprávnený prejednať a rozhodnúť,
spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Na základe tej skutočnosti, že žalobcovia splatiližalovanému zo sumy poskytnutého revolvingového úveru iba sumu 406,85 €, pričom s ďalšími splátkami
sa dostali do omeškania, žalovaný si uplatnil právo na zosplatnenie celého úveru a dňa 10. 03. 2014
podal na Stály rozhodcovský súd Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, žalobu o zaplatenie 2 968,69 €, na

základe čoho rozhodcovský súd vydal dňa 19. 03. 2014 rozhodcovský rozsudok, zrušenie ktorého bolo
predmetom tohto konania. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že žaloba o zrušenie predmetného
rozhodcovského rozsudku bola žalobcami podaná včas.

3. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 2, 2 písm. a) a b), § 9 ods. 1 a 2, § 11

písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej
len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“) ďalej podľa §-u 52
ods. 1, 2, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 OZ, podľa §-u 40 ods. 1 a §-
u 54b zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ,,Zákon o rozhodcovskom konaní“).

4. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní predovšetkým skúmal okolnosti, za ktorých bola predmetná
rozhodcovská zmluva dojednaná, a to v kontexte ust. §-u 53 ods. 1 OZ, a teda, či sa v danom prípade
nejednáoneprijateľnúzmluvnúpodmienkuspôsobujúcuznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov - žalobcov. Mal za to, že v tomto prípade sa žalobcovia
ocitli v situácii, kedy mali na výber dve možnosti, a síce buď predložený návrh zmluvy podpísať,

alebo ho odmietnuť. Súd skonštatoval, že hoci rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samostatnej
listine, tvorila však neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, pričom ustanovenia zmluvy
ako zmluvy formulárovej, vyhotovenej na predtlači, sú koncipované predovšetkým v záujme zmluvného
partnera spotrebiteľa (žalobcov). Okresný súd mal za to, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj
z toho dôvodu, že bola koncipovaná takým spôsobom, že nebola medzi žalobcami a dodávateľom

osobitne (individuálne) dojednaná. Rozhodcovská zmluva bola síce samostatne podpísaná, zároveň
však bola vytlačená na formulári a spotrebitelia nemali možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže bol obsah
rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ
bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Taktiež súd
poukázal na to, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po

vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Vychádzajúc
z takto koncipovanej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že žalovaný od počiatku sledoval riešenie
prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia a uplatnenia práv
spotrebiteľa. K názoru, že rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za individuálne dojednanú,
dospel súd aj s poukazom na vyjadrenie žalobcu 1/ poskytnutého súdu prostredníctvom zvoleného

právneho zástupcu na súdnom pojednávaní, z ktorého vyplýva, že žalobca 1/ nebol pri podpise
zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj rozhodcovskej zmluvy, informovaný, resp. poučený o dôsledkoch
podpísania rozhodcovskej zmluvy, ako aj o právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. V nadväznosti
na to je potom zrejmé, že so znením rozhodcovskej zmluvy nebol žalobca 1/ oboznamovaný, pričom
táto zmluva mu bola daná na podpísanie. Požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov

spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve, ktorej
právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov
hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania), a to tak, že tento si môže vybrať
ako prejednanie a rozhodnutie sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom. Iniciovanie sporu zo
spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom podľa názoru súdu treba považovať skôr za teoretické až

nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou
stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu
zvoleným rozhodcom. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho
zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného

zmluvným partnerom spotrebiteľa, a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ďalej súd mal za to, že namietanie
vzdialenosti sídla rozhodcovského súdu rozhodujúceho vo veci bolo v súdenej veci namieste, nakoľko
sídlo rozhodcovského súdu od bydliska žalobcov je neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému
všeobecnému súdu žalobcov ako spotrebiteľov. Na základe súdom zistených skutočností po vykonaní

dokazovania okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola platne založená právomoc
rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný
v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Podľa názoru okresného súdu
v súvislosti s dojednaním neprijateľných zmluvných podmienok došlo k porušeniu §-u 3 Občianskehozákonníka, spotrebiteľská zmluva neobsahuje podstatnú obsahovú náležitosť v zmysle §-u 9 ods.
2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Poukázal na rozpory týkajúce sa údajov o RPMN

v súdenej veci, na základe ktorých skutočností dospel k záveru, že v zmysle §-u 11 ods. 1 Zákona o
spotrebiteľskýchúverochsaspotrebiteľskýúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Vtomtoprípade
je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, nakoľko rozhodcovský rozsudok zaviazal žalobcov
na plnenie, ktorého obsahom je okrem poskytnutej istiny úveru aj úrok vrátane zmluvnej pokuty. Z
uvedených dôvodov žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom

Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, zrušil. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, okresný súd si vyhradil
právo na rozhodnutie o trovách až po právoplatnosti rozhodnutia (§ 151 ods. 3 OSP).

5. Žalovaný v zákonnej lehote podanom odvolaní namietal najmä, že zmluvné podmienky v
spotrebiteľských vzťahoch sa vyznačujú vo všeobecnosti tým, že sú vopred naformulované
dodávateľom. Toto je reálnym faktom plynúcim z praxe spotrebiteľských vzťahov a tiež aj z úpravy

v Občianskom zákonníku. Ten v §-e 53 ods. 2 uvádza, že za individuálne nedohodnuté sa považujú
také ustanovenia, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť, no nemohol ovplyvniť ich obsah.
Pojem ,,individuálny“ v pomeroch spotrebiteľského práva znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľa
určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale, a predovšetkým, možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že
takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho

postavenie oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal. Tvrdil, že rozhodcovská zmluva nevznikla
za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádzala
hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda, aj z hľadiska transparentnosti danej informácie nie
je možné konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa. Naviac, keď v danom čase bol
informovaný o tom, čo uzavretie danej zmluvy má za následok. Poukázal na to, že spotrebiteľ mohol

uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť v lehote 14 dní, o tomto práve bol informovaný
transparentným spôsobom, kedy priamo nad podpisovou doložkou sa v bode 7 rozhodcovskej zmluvy
nachádzalo ustanovenie o tomto oprávnení. Rozhodcovská zmluva mohla zaniknúť jednostranným
úkonom žalobcu bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol žalovaný vôbec ovplyvniť. Ďalej
žalovaný napádal závery súdu ohľadom doby uzavretia zmluva,

resp. rozhodcovskej zmluva, a to údajne nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa. Požiadavka na uzavretie
alternatívneho spôsobu riešenia prípadného sporu až po jeho vzniku je nelogická a nemá žiadne
zákonné zdôvodnenie. Nie je ani jasné, z čoho uvedené fabulácie súdu vyplývajú, nakoľko žalobca
netvrdil, že by uzatváral rozhodcovskú zmluvu v čase nižšej bdelosti. Taktiež namietal, že nie je
pravdivým konštatovanie súdu ohľadne poučenia,

resp. nepoučenia o dôsledkoch a význame rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva obsahuje
výslovnepoučenieovýznameaúčinkochjejuzavretia-viďbod3.Ajochranaspotrebiteľamásvojelimity,
ktoré sú určené predpokladom, že spotrebiteľ bude s ohľadom na jeho dostupné informácie zvažovať
svoje úkony a konať obozretne. Podľa názoru žalovaného dôvodom na zrušenie rozhodcovského
rozsudku nemôže byť stotožnenie s názorom ohľadne údajnej vzdialenosti miesta rozhodcovského

konania. Namietal tiež závery súdu, že zmluva neobsahuje ako náležitosť konečnú splatnosť úveru.
Údaj ,,konečná splatnosť úveru“ predstavuje tzv. informačnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Informačná vlastnosť daného údaju spočíva v tom, že slúži na informatívny účel pre spotrebiteľa; nie
je však z hľadiska podstatných náležitostí úverového vzťahu rozhodujúca. Poukázal ďalej na omyl
okresného súdu, ktorý je dôvodom jeho nesprávnych záverov v tom, že údaj o RPMN nikdy nie je a

objektívne nemôže byť výsledkom dohody zmluvných strán. Tento údaj sa nenavrhuje a nedojednáva v
zmysle ust. §-u 44 a nasledovné Občianskeho zákonníka, ale sa určuje na základe práve takých údajov,
ktoré môže a sú výsledkom dohody medzi stranami. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobu
zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

6. Žalobcovia písomné vyjadrenie k odvolaniu nepodali.

7.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34zákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen,,CSP“),
odvolanie prejednal viazaný jeho rozsahom a dôvodmi podľa
ust. §-u 379 a 380 CSP bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. §-u 385 ods. 1

(a contrario) CSP a rozsudok okresného súdu podľa ust. §-u 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa ust. §-u 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.9. Podľa ust. §-u 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu a súhlasí s jeho
závermi v tom smere, že v súdenej veci boli splnené zákonné podmienky na zrušenie predmetného
rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodov, na ktoré poukázal okresný súd v dôvodoch svojho

rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že rozhodcovská zmluva je
neprijateľná, pretože nebola koncipovaná takým spôsobom, že nebola medzi žalobcami a žalovaným
osobitne (individuálne dojednaná), rozhodcovský súd nemal právomoc na prejednanie sporu, a preto
existoval dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §-u 40 ods. 1 písm. a) Zákona o
rozhodcovskom konaní. Pokiaľ by aj rozhodcovský súd túto právomoc mal, zmluva o revolvingovom
úvere dohodnutá medzi účastníkmi zmluvy neobsahovala podstatnú náležitosť zmluvy v zmysle §-u 9

ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ žalovaný namietal, že údaj o RPMN sa v
spotrebiteľských zmluvách nedojednáva, s takýmto názorom odvolací súd nesúhlasí, pretože ide o taký
údaj, ktorý je podstatný pre rozhodovanie sa spotrebiteľa, či úverovú zmluvu uzavrie, alebo nie. Síce
rozhodovanie o RPMN nie je predmetom konkrétneho dojednávania sa strán zmluvy, resp. účastníkov

zmluvy, avšak spotrebiteľ má právo rozhodnúť sa, či zmluvu o revolvingovom úvere uzavrie na základe
údaja o RPMN, ktorý mu dodávateľ oznámi. Je neprípustné spotrebiteľovi oznámiť len predpokladanú
RPMN, alebo možnú RPMN s tým, že konkrétny údaj o RPMN bude predmetom schválenia dodávateľa
na základe návrhu spotrebiteľa. Pokiaľ je spotrebiteľ navrhovateľom uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
zmluva je uzavretá prijatím zmluvy dodávateľom a akékoľvek zmeny v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú za návrh na uzavretie novej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ potom musí schváliť (viď
§ 44 ods. 2 OZ).

11. V odvolaní žalovaný neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol
vyporiadal pri rozhodovaní o veci. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa súd prvej inštancie vyporiadal

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup bol dostatočne vysvetlený nie
len s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s
poukazom na ním prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočným
podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
súdenej veci jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany. V hodnotení skutkových zistení okresného súdu neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v
celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. S každou jednotlivou námietkou žalovaného, na ktoré
poukazoval v konaní a následne i v samotnom odvolaní voči rozhodnutiu okresného súdu, sa súd prvej
inštancie vysporiadal. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je vo

svojich záveroch koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný
záver o dôvodnosti nároku žalobcov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé, premisy zvolené
v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú
verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti a nepredložil ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené súdom prvej inštancie.

Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny
z totožných dôvodov potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. §-u 262 ods. 1 CSP s
poukazom na ust. §-u 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci

(v odvolacom konaní v spojení s § 396 ods. 1 CSP). V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný,
žalobcovia síce boli plne úspešní, avšak v odvolacom konaní im žiadne trovy nevznikli, a preto odvolací
súd rozhodol, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
§ 428 CSP.

Toto uznesenie je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. Na výkon neodkladného opatrenia je miestne

príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne
príslušný súd prvej inštancie. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená,
súd môže povinnému uložiť pokutu do 1 000 €, zastaviť výplatu rodičovského príspevku povinnému a
prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa
rozhodnutia nemá byť a odovzdať ho tomu, komu bolo maloleté dieťa podľa rozhodnutia zverené, a to

aj bez návrhu (§ 367 ods. 3, § 376 ods.3, § 383 ods. 1, § 386 ods. 1 CMP).