Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/249/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512236049
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1512236049.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: Ľ. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom: PapO. XXXX, XXX XX D. P., zastúpená: Mgr. Janette Adamcová, advokátka, so
sídlom: Hodžova 1, 907 01 Myjava, proti žalovanému: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., IČO: 47 918
101, so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava, zastúpeného: Mgr. Marián Baláž, advokát, so sídlom:
Tešedíkova 59, 841 06 Bratislava, o zaplatenie 2 079,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 3.12.2014, č.k. 49C/40/2013-117, jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu
2 079,98 eur spolu s úrokmi z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 1 906 eur od 18.1.2012 do
zaplatenia, zo sumy 110,87 eur od 10.2.2012 do zaplatenia a zo sumy 63,11 eur od 28.1.2012 do
zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovanému zároveň uložil zaplatiť žalobkyni k
rukám jej právnej zástupkyne náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 107,50 eur a

trovy právneho zastúpenia vo výške 1 313,57 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 39, § 40a, § 49a, § 52, § 53 ods. 1,2,3, 4,5
§ 53 ods. 10, § 54 ods. 1,2, § 457, § 458 ods. 1,2,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „ Občiansky zákonník“ ), § 2, § 4 ods. 6, § 4 ods. 8, § 5 ods. 1, § 7 ods. 1,2, 3, 4, §
8 ods.1, § 8 ods. 3,4, § 8 ods.6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“). Vecne rozhodnutie zdôvodnil tým, že v posudzovanom záväzkovo-právnom

vzťahu žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá ako kupujúca mala záujem
kúpiť pre osobnú potrebu a potrebu príslušníkov svojej rodiny motorové vozidlo od predávajúceho,
teda podnikateľa, ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti okrem iného predáva motorové vozidlá
a poskytuje služby s predajom súvisiace. Kúpnu zmluvu uzavretú medzi účastníkmi preto súd prvej
inštancie posúdil ako žalovaným vopred pripravenú formulárovú zmluvu, do ktorého formulára boli už
len dopísané konkrétne údaje o osobe žalobkyne, špecifikácii vozidla a kúpnej cene. Dojednanie medzi
zmluvnými stranami o aplikácii zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ Obchodný

zákonník“ ) v bode 1. čl. II kúpnej zmluvy, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust.
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že uvedené ustanovenie nemožno v zmysle ust. § 53
ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.Súd prvej inštancie z obsahu kúpnej zmluvy, z konania žalovaného pri predaji motorového vozidla ako
i následných úkonov žalovaného vyvodil, že mal snahu presvedčiť žalobkyňu o vlastnostiach vozidla,
ktoré nezodpovedali popisu motorových vozidiel v kategórii D, bagatelizujúc údaje uvedené v protokole

popisujúce technický stav vozidla. Žalovaný ako dodávateľ využil pri predaji vozidla obchodné praktiky,
ktorénarušiliekonomickésprávaniežalobkyne,využijúcomylžalobkynevpredmetezmluvy,dôverčivosť
žalobkyne, ktorá uverila, že má možnosť motorové vozidlo v lehote 7 dní bez udania dôvodu vrátiť,
pričom práve táto informácia o možnosti vrátenia vozidla bola pre žalobkyňu rozhodujúca, avšak z
Protokolu o skúšobnej jazde z bodu IX vyplýval opak. Ustálil, že žalovaný konal v rozpore s dobrými

mravmi podľa ust. § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa a využil voči žalobkyni klamlivé obchodné
praktiky v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, čo do hlavných vlastností predmetu
kúpy, ceny, odstúpenia od zmluvy, vypovedania zmluvy a zneužil jej dôverčivosť v zmysle ust. § 7
ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný uvádzal neúplné, nepresné a nejasné údaje a použil
v zmysle ust. § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa i lesť aj pri ponuke navigácie zdarma, keď mal
vedomosť, že žalobkyňa má v úmysle využívať vozidlo na dlhé trate a následne vo faktúre vyúčtoval

cenu za navigáciu. So zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu súd prvej inštancie dospel k
záveru, že išlo o nedovolený, absolútne neplatný právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka, preto ustálil, že účastníci zmluvy sú povinní v zmysle ust. §§ 457,
458 Občianskeho zákonníka vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostali ako i vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením. Nakoľko mal preukázané, že žalobkyňa žalovanému predmet

plnenia vrátila, súd zaviazal žalovaného na vrátenie kúpnej ceny 1 906 eur ako i na zaplatenie ceny
náhradných dielov, ktorú žalobkyňa zaplatila a ktoré sa nachádzajú v motorovom vozidle, a to poloosy v
cene 63,11 eur a palivovej prívodnej jednotky BOSCH v cene 110,87 eur. Zároveň zaviazal žalovaného
na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 1 906 EUR v sadzbe 9 % p.a. odo dňa nasledujúceho po
uzavretí zmluvy do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 63,11 eur a zo sumy

110,87 eur odo dňa 28.1.2012 (dňa nasledujúceho po zaplatení týchto súm žalobkyňou) do zaplatenia.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 v spojení s ust. § 146 ods.
2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ O.s.p.“). Pri rozhodovaní o trovách
konania súd prvej inštancie zohľadnil čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou v časti 108,08 eur, ktoré

procesne zavinila žalobkyňa, ale vzhľadom na úspech žalobkyne vo veci samej ustálil, že jej neúspech v
konaní bol len v nepatrnej časti a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania. Trovy konania žalobkyne
pozostávali z náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 107,50 eur a z trov
právneho zastúpenia žalobkyne v sume 1 313,57 eur. Trovy právneho zastúpenie priznal súd prvej
inštancie žalobkyni v súlade s ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 písm. a), c), d), § 15 písm.

b), § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len
„ vyhláška“ ) za 7 úkonov právnej služby - á 81,33 eur x 4 a á 91,29 eur x 3 (prevzatie a príprava, písomné
podanie na súd 28.12.2012, účasť na pojednávaní 14.5.2014, písomné podanie na súd 29.5.2014, účasť
na pojednávaní 19.9.2014, účasť na pojednávaní 10.10.2014, účasť na pojednávaní 3.12.2014) + 7x
režijný paušál (á 7,63 x2, á 8,04x 4), náhradu za stratu času a náklady za cestovné v sume 658,92 eur

( účasť na pojednávaní dňa 14.5.2014, účasť na pojednávaní dňa 19.9.2014, účasť na pojednávaní dňa
10.10.2014, účasť na pojednávaní dňa 3.12.2014).

4. Proti uvedenému rozhodnutiu v celom rozsahu, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, podal
odvolanie žalovaný, a to z dôvodu že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci ( ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.). Nesúhlasil s právnymi závermi súdu
prvej inštancie, že dojednania o aplikácii Obchodného zákonníka obsiahnuté v kúpnej zmluve uzavretej
so žalobkyňou predstavujú neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Poukázal na ustálený právny názor, že samotné dojednanie pôsobnosti Obchodného zákonníka

nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a pri rozhodovaní je potrebné vychádzať z konkrétnych
zistení v prejednávanej veci, či žalobkyňa v dôsledku uvedeného dojednania bola v nevýhodnejšom
postavení, čo v danom prípade nebolo zistené. Odvolateľ považoval za nepreskúmateľné závery súdu
prvej inštancie, na základe ktorých dospel k záveru, že uviedol žalobkyňu pri uzatváraní kúpnej zmluvy
do omylu. V súvislosti s poskytnutím informácií o technickom stave vozidla mal za to, že žalobkyni

poskytol ako súčasť zmluvnej dokumentácie protokol o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla, v ktorom je
položkovite rozpísaný stupeň funkčnosti najdôležitejších častí vozidla, ním zistené vady a odporúčania
na ďalšiu údržbu vozidla, preto bolo vozidlo zaradené do kategórie „D“. Predmetná kategorizácia vozidlanevylučovala jeho používanie na prevádzku po pozemných komunikáciách. Mal za to, že žalobkyňa bola
pred kúpou informovaná o tom, že vozidlo je v kategórii „D“, ale napriek tomu kúpnu zmluvu uzavrela.

5. Žalovaný ďalej poukázal na vyjadrenie na pojednávaní dňa 19.9.2014, na ktorom uviedol, že suma
200 eur fakturovaná za dodanie navigácie predstavuje sumu, v ktorej bola žalobkyni poskytnutá zľava
z celkovej kúpnej ceny motorového vozidla tak, ako je uvedené vo faktúre. Vzhľadom k uvedenému tak
žalobkyňa nezaplatila viac ako jej bolo oznámené pred uzavretím kúpnej zmluvy. Uviedol, že samotná
žalobkyňa mala záujem o čiastočne ojazdené vozidlo spôsobilé na dlhé cesty do 2 000 eur, napriek tomu

však jeho technický stav nepreverovala s odborníkom a uspokojila sa s tým, že sa jej vozidlo „páčilo“ a
neprejavila žiadnu aktivitu vec ohliadnuť tak ako to vyplýva z ust. § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka a
ust. § 504 Občianskeho zákonníka, odmietla reklamovať vady motorového vozidla a žiadala vrátiť kúpnu
cenu. Mal tak za to, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby nahrádzal nedostatok aktivity
žalobkyne pri výbere motorového vozidla. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudokzmeniltak,žežalobuzamietneažalobkyniuložípovinnosťnahradiťžalovanémutrovykonania.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 8.4.2015
žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. V podaní poukázala na
ust. § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že v danom prípade sa jednalo o
spotrebiteľskú zmluvu, preto sú právne závery súdu prvej inštancie správne. Poukázala na to, že už

samotné uskutočnenie skúšobnej jazdy nasvedčovalo tomu, že žalovaný predáva pojazdný automobil
a všetky úkony žalovaného smerovali k vyvolaniu dojmu, že kupuje pojazdné vozidlo spôsobilé na dlhé
jazdy. Pokiaľ išlo o samotnú zľavu z kúpnej ceny v hodnote navigácie uviedla, že žalovaný sa v odvolaní
vyjadroval k argumentácii súdu prvej inštancie, ktorú samotný súd ani v odôvodnení nepoužil. Pokiaľ
išlo o výmenu vozidla do 7 dní, žalovaný nijako nevyvrátil jej tvrdenie, že jej takúto možnosť pri predaji

vozidla ústne prisľúbil. Mala za to, že žalovaný zľahčuje postavenie strán sporu, keď ju po celý čas
jednania zavádzal, poskytoval jej informácie a používal praktiky, ktoré mali nasmerovať jej rozhodovanie
ku kúpe predmetného vozidla.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. V odvolacom konaní odvolací súd pokračoval namiesto pôvodného žalovaného (AUTOCENTRUM
AAA AUTO a.s., so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava, IČO: 35 858 699) s jeho právnym nástupcom
spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava, IČO: 47
918 101.

9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval
v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ C.s.p.“), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil

súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12.Odvolacísúdpreskúmalvecvrozsahuamedziachdôvodovodvolania(§379,§380ods.1a378ods.
1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v
ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval
ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd

prvejinštancieriadnezistilskutkovýstavveci,keďvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospelk správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne
odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

13. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac
v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.),
konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, v ktorom prvoinštančný súd dostatočne
zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný
význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní

na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.).

14. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 17.1.2012 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bol predaj motorového vozidla značky Q., model: Z., R.: G. XXXBA (ďalej len „motorové vozidlo“ ), za
dohodnutú kúpnu cenu 1 799 eur. Súčasne sa v zmysle ust. § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka
dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Neoddeliteľnou súčasťou

kúpnej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky pri predaji vozidiel. Pri preberaní motorového
vozidla bol zmluvnými stranami spísaný Protokol o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla. Žalovaný
faktúrou č. V. zo dňa 17.1.2012 vyfakturoval žalobkyni za predaj vozidla sumu 1 906 eur( z toho suma 1
599 eur za vozidlo, suma 79,01 eur za prípravu vozidla k predaju, suma 199 eur za navigáciu prenosnú,
suma 1 eur za SD pamäťovú kartu do navigácie, suma 28 eur poistenie PZP Generali). Žalobkyňa

uhradila faktúru č. V. žalovanému v hotovosti dňa 17.1.2012 a vozidlo prevzala. Dňa 27.1.2012
spoločnosťAUTOKELLYvykonalanaobjednávkužalobkynenapredmetnommotorovomvozidleopravu
poloosy v hodnote 63,11 eur a dňa 9.2.2017 opravu palivovej prívodnej jednotky BOSCH v hodnote
110,87 eur, pričom uvedené opravy uhradila v plnom rozsahu žalobkyňa. Listom zo dňa 28.2.2012
žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy z dôvodu, že motorové vozidlo nie je schopné prevádzky na

pozemných komunikáciách a odovzdala vozidlo žalovanému. Žalovaný listom zo dňa 5.4.2012 žalobkyni
oznámil, že s odstúpením od zmluvy nesúhlasí.

15. Podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu

alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,

16. Podľa § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim
1) podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho
splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej

drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá
predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

22. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.23. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

25. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

26. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V
posudzovanom prípade žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne na prejednávanú vec

aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď dojednanie medzi účastníkmi o použití ustanovení
Obchodného zákonníka posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

27. Vychádzajúc z obsahu kúpnej zmluvy je nesporným, že predmetná zmluva bola uzatvorená so
žalobkyňou ako so spotrebiteľom, preto vzťah medzi stranami je potrebné posudzovať ako vzťah zo

spotrebiteľskej zmluvy bez ohľadu na to, či sa zmluvné strany platne dojednali na voľbe ustanovení
Obchodného zákonníka. Pre daný vzťah tak platia ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, v
ktorých sú upravené aj podmienky a postup pri reklamácii spotrebiteľa a predávajúceho, preto je
dôvodnou aplikácia právnych noriem upravujúcich práva spotrebiteľa, zákon o ochrane spotrebiteľa a
všeobecná úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Vzhľadom k uvedenému bol súd prvej inštancie povinný ex offo podrobiť celú zmluvu súdnej kontrole z
hľadiska toho, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to všetky ustanovenia zmluvy vrátane
dojednaní o použití ustanovení Obchodného zákonníka a posúdiť, či takéto dojednanie nemožno zo
strany žalovaného považovať ako nekalú praktiku. Odvolací súd uvádza, že pri prejednávaní nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy súd prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak
bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Na základe uvedeného odvolací súdu
ustálil, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď na zmluvný vzťah aplikoval ustanovenia
spotrebiteľského práva, preto v tejto časti nepovažoval námietky odvolateľa dôvodné.

28. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ochrana práv spotrebiteľa ex offo súdom je
strane - spotrebiteľovi poskytovaná bez ohľadu na to, na ktorej procesnej strane v spore vystupuje,
pričom kúpna zmluva o predaji auta podnikateľom fyzickej osobe - občanovi má občianskoprávny, a
teda spotrebiteľský charakter, preto odchýlenie sa od právnej úpravy danej Občianskym zákonníkom

v typovej (formulárovej) zmluve predstavuje neprijateľnú podmienku danej spotrebiteľskej zmluvy (viď
R 36/2013), keď postavenie žalobkyne (jej práva a povinnosti) podľa Obchodného zákonníka pre ňu
možno považovať za nevýhodnejšie.

29. Odvolateľ v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť záverov súdu prvej inštancie, na základe ktorých

dospel k záveru, že uviedol žalobkyňu pri uzatváraní kúpnej zmluvy do omylu. Poukazoval na to, že
poskytol žalobkyni informácie o technickom stave motorového vozidla (Protokol o skúšobnej jazde
a odovzdaní vozidla), dôvodiac, že kategorizácia vozidla do skupiny „D“ nevylučuje jeho používanie
na prevádzku na pozemných komunikáciách. Uvedené námietky žalovaného posúdil odvolací súd
ako nedôvodné, a to vzhľadom na definíciu kategórie „D“ motorového vozidla uvedenou v Protokole

o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla :„ Skupina D - technický stav automobilu je nevyhovujúci a
automobil ktoré spadajú do tejto skupiny, nie sú pojazdné a sú použiteľné iba na náhradné diely.
V prípade, že automobil spadá do skupiny D, kupujúci prehlasuje, že je uzrozumený s tým, že ide
o automobil použitý, nadmerne opotrebovaný, ktorý je technicky i morálne zastaralý a je vo veľmizlom stave. Kupujúci bol predávajúcim poučený o tom, že s ohľadom na zlú akosť, technický stav a
úžitkové vlastnosti automobilu je automobil použiteľný výhradne pre účely jeho demontáže a likvidácie
s prípadnou možnosťou následného použitia týchto jednotlivých dielov a súčastí automobilu, ktoré s

ohľadom na svoj technický stav budú takéto užívanie umožňovať.“ V tejto súvislosti je treba zdôrazniť,
že samotný žalovaný v odvolaní poukázal na to, že žalobkyňa mala záujem o čiastočne ojazdené
vozidlo, ale spôsobilé na dlhé cesty. Nemožno opomenúť, že žalobkyňa je priemernou spotrebiteľkou,
a preto ak by bola ako spotrebiteľka riadne oboznámená s tým, že motorové vozidlo je nepojazdné a
použiteľné iba na náhradné diely, motorové vozidlo by nekúpila. Neserióznosť postupu žalovaného pri

uzatváraní kúpnej zmluvy je zjavnou aj z rozporu medzi uvádzanou kúpnou cenou vozidla uvedenou
v Kúpnej zmluve zo dňa 17.1.2012 (1 799 eur) a skutočne zaplatenou a fakturovanou kúpnou cenou
vozidla uvedenou vo faktúre č. FVTN XXXX_XXXXXX (1 906 eur), ako aj z rozpornosti špecifikácie
kúpnej ceny v uvedenej faktúre. Rozpornosť argumentácie žalovaného sa javí aj z obsahu podaného
odvolania, v ktorom opätovne poukázal na to, že suma 200 eur fakturovaná za dodanie navigácie
(faktúra č. V. XXXX_XXXXXX) predstavuje sumu, v ktorej bola žalobkyni poskytnutá zľava z celkovej

kúpnej ceny motorového vozidla, z čoho vyvodzoval, že kúpna cena dohodnutá pred uzavretím kúpnej
zmluvy sa nezmenila. Zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká konsenzom z dvoch obsahovo
zhodných jednostranných a navzájom adresovaných právnych úkonov dvoch strán, preto argumentácia
žalovaného odlišná od obsahu uzavretej Kúpnej zmluvy navodzuje, že na stane žalovaného nebol
dostatok vážnosti prejavu vôle, ktorým chcel byť viazaný. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie

dospel k správnemu právnemu záveru, keď kúpnu zmluva posúdil ako právny úkon, ktorý odporuje
zákonu s následkom jej absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu ako dôsledok skutočnosti, že právny úkon je v rozpore so zákonom, nemôže
byť odvrátená ani za použitia 3 § ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto podľa § 457 Občianskeho
zákonníka z neplatnej zmluvy vznikla každému z účastníkov zmluvy povinnosť vrátiť druhému všetko, čo

podľa neho dostal. Žalobkyni ako kupujúcej vznikla povinnosť vydať žalovanému predmet kúpnej zmluvy
a žalovanému ako predávajúcemu vznikla povinnosť vydať plnenie prijaté od žalobkyne, a to prijatú
kúpnu cenu (1 906 eur) ako aj sumu zodpovedajúcu nákladom za vykonané opravy vozidla (63,11 eur +
110,87 eur). Nakoľko žalobkyňa žalovanému vrátila to čo na základe neplatnej zmluve prijala (vozidlo),
súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zaviazal žalovaného vrátiť žalobkyni plnenie, ktoré od nej

prijal.

30. Pokiaľ ide o námietky žalovaného vo vzťahu k neplatnosti odstúpenia žalobkyne od zmluvy,
dáva odvolací súd do pozornosti, že odstúpenie od zmluvy upravujú dva kódexy - jednak Občiansky
zákonník ako aj Obchodný zákonník. Uvedenie dôvodu odstúpenia od zmluvy (či už zákonného alebo

zmluvného) nie je obligatórnou podmienkou platného odstúpenia od zmluvy - zákon takúto povinnosť
účastníkovi odstupujúcemu od zmluvy neukladá. Preto účastník odstupujúci od zmluvy môže uvedenie
dôvodov odstúpenia vynechať, resp. ich neuviesť. Vzhľadom k uvedenému aj prípadná neexistencia
dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení od zmluvy nevylučuje platnosť odstúpenia z iných, skutočne
existujúcich dôvodov. Občiansky zákonník v ust. § 48 ods. 1 a ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje

povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia
(či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadne uvedenie dôvodov odstúpenia neznamená viazanosť
týmito dôvodmi, neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení
preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných, skutočne existujúcich dôvodov. Vychádzajúc z uvedeného,
preto právny úkon spotrebiteľa smerujúci k odstúpeniu od zmluvy (jej zrušenia) súd ex offo posudzuje

z hľadiska všetkých právne významných ustanovení právnych noriem, teda prihliada i na správnosť
(zákonnosť) postupu vybavenia reklamácie spotrebiteľa z hľadiska naplnenia dôvodu pre odstúpenie;
dôvod odstúpenia podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. je daný zákonom a obstojí bez potreby
osobitného poukazu naň v odstúpení.

31. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal aj nesprávne skutkové zistenia, v dôsledku ktorých došlo
k nesprávnemu právnemu záveru. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d)
O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov

nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil nachybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

32. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že ani tento odvolací dôvod nie je naplnený.
Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania

najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia
dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p.,
alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

33. Čo sa týka ostatných odvolacích námietok uvedených v odvolaní žalovaného, odvolací súd ich
nepovažuje za dôvodné. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s § 157 ods. 2 O.s.p.
účinným v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie sa ním dôsledne
riadil. Z odôvodnenia rozhodnutia je možné zistiť, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

a ako vec právne posúdil, odôvodnenie rozsudku je v tejto časti dostatočné, v dôsledku čoho nemožno
rozsudok považovať za arbitrárny či nepreskúmateľný. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací
súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne
vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumentyúčastníkovkonania(porovnajnapríkladrozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na základe uvedeného, na ostatnú odvolaciu argumentáciu

žalovaného odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

34. So zreteľom na uvedené odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne a argumentácii žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, nemožno priznať úspech.

35. Odvolací súd ako vecne správny posúdil aj súvisiaci výrok o trovách konania. Základným kritériom
pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v sporovom konaní je miera úspechu vo veci.
Úspech žaloby závisí od toho, do akej miery výrok rozsudku akceptuje žalobou uplatňovaný petit,
ktorý určuje, o čom má súd vo veci konať a rozhodovať. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri

rozhodovaní o trovách konania zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu
úspešná, preto bol v tejto časti dôvodným postup podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Zároveň však žalobkyňa
procesnezavinilazastaveniekonaniavčastiozaplateniesumy108,80eur,pretovtejtočastibolúspešný
žalovaný a dôvodným bol postup podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Nakoľko miera zavinenia
žalobkyne na zastavení konania vo vzťahu k úspech žalobkyne vo veci samej bola v pomerne nepatrnej

časti, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p.
v spojení s ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a priznal žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania. Náhrada
trov konania žalobkyne spočívala v zaplatenom súdnom poplatku v sume 107,50 eur a trov právneho
zastúpeniežalobkynevsume1313,57eur,ktorýchvýškusúdprvéhostupňaustálilsprávnevychádzajúc
z odôvodnených a účelne vynaložených úkonov právnej služby s použitím ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 1,

2, § 14 ods. 1 písm. a), c, d), § 15 písm. b), § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhlášky.

36. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p.
(vrátane výroku o trovách konania) ako vecne a právne správne potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnej žalobkyni proti neúspešnému
žalovanému s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa §262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktorý vydá súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).