Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. apríl 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8Cb/22/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812201399
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8812201399.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v spore žalobcu: R.. R. E., XXX XX

K. XX, S.: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Matejom Milovčíkom, advokátom, Strojárska 590, Snina
proti žalovanému: K. T. Y., Y. T., XXX XX Y. XXX, S.: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Miroslavom
Sklenárom, advokátom, Kováčska 40, 040 01 Košice, o zaplatenie 20.172,912 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 100 % s tým, že o konkrétnej
výške trov konania rozhodne súd osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy 20.172,912 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že je žiadateľom podpory pre
pôdohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo, pričom v evidencii Pôdohospodárskej platobnej
agentúry je evidovaný od roku 2004. Žalobcovi boli pravidelne poskytované podpory formou jednotnej
platbyzaplochuvzmysle §2nariadeniavládySRč.155/2009Z.z.vovýške11.753,856eurročne,akoaj
formou vyrovnávacieho príspevku v znevýhodňovaných oblastiach v zmysle § 57 nariadenia vlády SR č.
499/2008 Z.z. a to vo výške 8.419,056 eur ročne. Aj napriek tomu, že žalobca vydeklaroval PPA užívacie
práva k pozemkom, ku ktorým žiadal o poskytnutie podpory ( v tom čase mal platné nájomné zmluvy),

žalovanýpodalžiadosťoposkytnutiepodporypretieistépozemky.Taktožalovanýúmyselnenavodilstav
naddeklarácie, kedy tie isté pozemky obhospodáril v predstihu pred žalobcom aj napriek skutočnosti,
že nepreukázal právny vzťah k veci, t.j. , že nepreukázal akékoľvek užívacie práva k týmto pozemkom.
Výsledkom konania žalovaného bol teda umelo vytvorený stav, podľa ktorého PPA na základe vykonanej
kontroly zistila, že pozemky, pre ktoré žalobca žiadal o podporu, boli obhospodárené iným subjektom, a
vylúčila žalobcu z poskytovania podpory, ktorú takto neschválila. Na základe tejto skutočnosti žalobca
prišiel v roku 2009 o ročnú podporu pre pôdohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo spolu

vo výške 20.172,912 eur, ktorú poberal od roku 2004.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov Ľ. E., L. P.D., V.. XXXX, L. P., V.. XXXX,
oboznámením sa s písomnými vyjadreniami strán sporu, s listinnými dokladmi a to rozhodnutiami

Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Bratislava 1 zo dňa 4.2.2010 a 15.7.2010, nájomnými zmluvami
v počte 51 uzatvorenými medzi žalobcom ako nájomcom a prenajímateľmi v období od 14.12.2003 do
30.4.2004, nájomnými zmluvami uzatvorenými medzi žalovaným ako nájomcom a prenajímateľmi zo
dňa 1.10.2008, výpoveďami nájomných zmlúv adresovaných žalobcovi datovaných od 15.9.2007 do29.9.2007, žiadosťami o platbu adresovanými Pôdohospodárskej platobnej agentúre zo strany žalobcu
aj žalovaného, prehláseniami 10 vlastníkov, že nepodpísali nájomné zmluvy so žalobcom, pripojenými
spismi tunajšieho súdu sp. zn. 5C 201/2007, 4C 356/2007, 4C 354/2007, 3C 295/2007, 3C 296/2007,

5C 202/2007, 5C 203/2007, 5C 204/2004, 7C 127/2007, 7C 128/2007, 9C 59/2007 a 9C 60/2007,
vyšetrovacím spisom ORPZ Vranov ČVS: ORP-671HA-VT-209 a zistil tento skutkový stav veci:

4. Z predložených originálov nájomných zmlúv vyplýva, že v dňoch 14.12.2003, 2.1.2004, 5.1.2004,
7.1.2004, 8.1.2004, 29.4.2004 a 30.4.2004 uzatvoril žalobca ako nájomca s prenajímateľmi, ktorí boli

uvedení v písomných zmluvách, zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Predmetom zmlúv
mali byť poľnohospodárske pozemky špecifikované v zmluve. Nájomca sa zaviazal zaplatiť nájomné
v dohodnutej výške a vzniklo mu v zmysle zmluvy právo po dohodnutú dobu pozemky užívať a
brať z nich úžitky. Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Pavlovce, ktoré boli
do zmluvy o nájme dopísané rukou. V zmysle zmluvy prenajímateľ prenechal nájomcovi predmetné
poľnohospodárske pozemky na neurčitý čas počnúc dňom podpísania zmluvy, minimálne na 5 rokov.

Podľa článku V. bod 4,5 písomnej zmluvy o nájme je možné nájomnú zmluvu uzavretú na neurčitý čas
vypovedať aj bez uvedenia dôvodu. Zmluvu možno vypovedať v jednoročnej výpovednej lehote a to k
1.októbru bežného roka po uplynutí minimálnej nájomnej doby.

5. Žalovaný doložil do spisu písomné výpovede zmlúv o prenájme poľnohospodárskych pozemkov, v

počte 47, datované dátumami 15.9.2007, 26.9.2007, 27.9.2007, 28.9.2007 a 29.9.2007. V písomnej
výpovedi nájomnej zmluvy sa uvádza, že prenajímateľ vypovedá zmluvu o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, ktoré začal žalobca užívať od roku 2004. Jednoročná výpovedná doba začína plynúť od
1.10.2007.

6. Žalovaný dňa 1.10.2008 uzavrel nájomnú zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely ako
nájomca s prenajímateľmi, jednotlivými fyzickými osobami, ktoré mali aj uzatvorené nájomné zmluvy so
žalobcom. Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území Y., špecifikované v tej
ktorej nájomnej zmluve. Nájomný vzťah bol dohodnutý na dobu 5 rokov od podpísania zmluvy.

7. Podľa písomných prehlásení vlastníkov nehnuteľností a to R. D., J. P., R. L., L. H.N., R. Č., Ľ. P.,
J. Q., L. P., J. P., R. Q., datovaných mesiacom apríl 2015, títo vlastníci prehlásili, že zmluvu o nájme
poľnohospodárskych pozemkov s R.. R. E. v roku 2004 nepodpísali.

8.Žalobcadňa14.5.2009písomnoužiadosťoupožiadalPôdohospodárskuplatobnúagentúruBratislava,

regionálne pracovisko Prešov o jednotnú platbu na plochu a doplnkovú platbu na plochu na rok 2009.

9. Rozhodnutím zo dňa 4.2.2010 Pôdohospodárska platobná agentúra Bratislava rozhodla, že žalobcovi
R.. R. E. na základe jeho žiadosti podanej dňa 14.5.2009 neschvaľuje poskytnutie podpory formou
jednotnej platby na plochu v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č.20/2009 Z.z. a vyrovnávacieho príspevku

v znevýhodnených oblastiach v zmysle § 57 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.z. o podmienkach
poskytovania podpory podľa Programu rozvoja vidieka a súčasne rozhodla o vylúčení z poskytovania
podpory vo výške 14 237,51€. Proti tomuto rozhodnutiu podal žiadateľ odvolanie a Pôdohospodárska
platobná agentúra rozhodnutím zo dňa 15.7.2010 opätovne neschválila žiadateľovi R.. R. E. poskytnutie
podpory formou jednotnej platby na plochu v zmysle §2 nariadenia vlády SR č.20/2009 a vyrovnávacieho

príspevku v znevýhodnených oblastiach v zmysle § 57 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.z. o
podmienkach poskytovania podpory podľa Programu rozvoja vidieka. Súčasne rozhodla o vylúčení z
poskytovania podpory vo výške 14 237,51€. Z odôvodnenia týchto rozhodnutí vyplýva, že dňa 16.9.2009
prebehla administratívna kontrola - prvá krížová kontrola, ktorou boli zistené nezrovnalosti na štvorci
Y. V. B.. Dňa 8.12.2009 bola z dôvodu rozporu pri krížovej kontrole u žiadateľa vykonaná kontrola na

mieste. Na kultúrnom diely Y. V. B. E. XXXX/X bola vykonanou kontrolou na mieste zistená menšia
výmera, ako si deklaroval žiadateľ. Na ostatných kontrolovaných sporných kultúrnych dieloch priznala
kontrolná skupina žiadateľovi výmery 0,00 ha. V poznámkach kontrolóra v správe z kontroly na mieste
sa uvádza, že žiadateľ prehlásil, že okrem kultúrneho dielu v riadku X ostatné kultúrne diely neobrábal.
Žiadateľ uviedol, že zo strany K. T. Y. pozemkové spoločenstvo došlo k neoprávnenému užívaniu

jeho pozemkov, o čom podal trestné oznámenie na polícii. Kontrola na mieste samom jednoznačne
preukázala a žiadateľ sám potvrdil neužívanie sporných kultúrnych dielov okrem kultúrneho dielu Y. V.
B. XXXX/X, na ktorom bola žiadateľovi priznaná výmera 6,58 ha. Pôdohospodárska platobná agentúra
konštatovalavrozhodnutiach,žeoplatnostialeboneplatnostinájomnýchzmlúvmôžerozhodnúťlensúd.Z výsledkov vykonanej kontroly na mieste samom zo dňa 8.12.2009 jednoznačne vyplýva, že žiadateľ
sporné kultúrne diely neužíval, okrem kultúrneho dielu Y. V. B. XXXX/X, čo aj sám potvrdil v správe z
kontroly na mieste, čím porušil § 2 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 20/2009 v platnom znení a § 57 odsek

1 písmena a) nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.z. v platnom znení. Keďže žiadateľ sporné kultúrne diely
neužíval, vznikla mu taká naddeklarácia, ktorá v zmysle článku 51 nariadenia komisie ES č.796/2004 a
článku 16 nariadenia komisie ES č. 1975/2006 spôsobila, že žiadateľ nemá nárok ani na jednotnú platbu
na plochu, ani na vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti. Z uvedených skutočností vyplýva,
že podpora sa žiadateľovi nemôže priznať.

10. Žalovaný písomnou žiadosťou zo dňa 15.5.2009 požiadal Pôdohospodársku platobnú agentúru
Bratislava, regionálne pracovisko Michalovce o jednotnú platbu na plochu na rok 2009.

11. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že predmetné pozemky obhospodaroval predtým 5 rokov. V

6. roku, keď ich chcel obhospodáriť, prišiel najprv na prehliadku pozemkov a tak zistil, že značná
časť, cez 50%, už bola obhospodárená, teda pokosená. Tieto pozemky boli obhospodárené z časti,
kde z hlavnej cesty sú prakticky neviditeľné. Tieto pozemky mal však verifikované všetky žalobca.
Pôdohospodárska platobná agentúra prišla na kontrolu na miesto samé a zisťovala, ktoré pozemky
žalobca obhospodáril. Kontrola sa uzatvorila tak, že žalobca nemal vyplatené dotácie v roku 2009

a následne ešte 2 roky. Tým pádom tento prvý rok prišiel o dotáciu cez 20 000€. Na pozemky mal
uzatvorené platné nájomné zmluvy. Jednotlivým vlastníkom pozemkov platil aj nájom. Išlo o trvalé trávne
porasty, ktoré boli vymerané poľnohospodárskym úradom. Je pravdou, že nájomné zmluvy, ktoré mal
žalobca uzatvorené s prenajímateľmi boli na základe súdnych žalôb vyhlásené za neplatné. V čase
rozhodovania Pôdohospodárskej platobnej agentúry však ešte neexistovalo súdne rozhodnutie, ktoré by

uvedené zmluvy vyhlasovalo za neplatné. V čase rozhodovania Pôdohospodárskej platobnej agentúry
boli nájomné zmluvy žalobcu uzatvorené s prenajímateľmi platné. Žalovaná suma pozostáva zo sumy
14 237,51€, ktorá bola Pôdohospodárskou platobnou agentúrou vyplatená K. T. Y.. Zvyšná časť, teda
do sumy 20 172,912€, nebola vyplatená nikomu. Žalobca žiadnu dotáciu nedostal.

12. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalobca v žalobe uvádza skutočnosť, že
vydeklaroval PPA užívacie právo k pozemkom, ku ktorým žiadal poskytnutie podpory. Žalobca tvrdí,
že v tom čase mal na pozemky platné nájomné zmluvy. Podľa § 11 ods. 1 nariadenia vlády SR o
podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, žiadateľ je povinný
na požiadanie agentúry riadne preukázať vlastnícky, nájomný alebo užívateľský vzťah k pôde. V

rozhodnutíPPAzodňa15.7.2010sauvádza,žežalobcavodvolaníkrozhodnutiuoneschválenípodpory
uviedol, že má nájomné zmluvy k predmetným pozemkov uzatvorené s viacerými prenajímateľmi, ale
o predloženie nájomných zmlúv požiadaný nebol. V rozhodnutí PPA sa ďalej uvádza, že žalobca sám
potvrdil neužívanie sporných kultúrnych dielov, preto kontrolná skupina od neho ani nežiadala predložiť
nájomné zmluvy. Či žalobca má ako nájomca uzatvorené platné nájomné zmluvy je sporné. Keďže

žalobca nepreukázal akékoľvek užívacie právo k predmetným pozemkom, nepreukázal ani aktívnu
vecnú legitimáciu. Žalobca tvrdí, že o nájomných zmluvách už bolo na súde rozhodované, ale išlo o
zmluvy, ktoré boli uzatvorené žalobcom ako nájomcom s prenajímateľmi v roku 2007. Nejedná sa o
pôvodné zmluvy z roku 2003, 2004. Zmluvy z roku 2007 boli vyhlásené za absolútne neplatné. Žalobca
ďalej v žalobnom návrhu uviedol, že žalovaný podal žiadosť o poskytnutie podpory pre tie isté pozemky

a takto úmyselne navodil stav naddeklarácie, kedy tie isté pozemky obhospodáril v predstihu pred
žalobcom aj napriek skutočnosti, že nepreukázal právny vzťah k veci, t.j. že nepreukázal akékoľvek
užívacie právo k týmto pozemkom. Výsledkom konania žalovaného bol umelo vytvorený stav, podľa
ktorého PPA na základe vykonanej kontroly zistila, že pozemky, pre ktoré žalobca žiadal o podporu,
boli obhospodárené iným subjektom a žalobca bol vylúčený z poskytnutia podpory. Tieto tvrdenia

žalobcu nie sú pravdivé, nakoľko žalovaný má uzatvorené od 1.10.2008 platné nájomné zmluvy na
všetky ním obhospodárené pozemky. Keďže žalovaný mal uzatvorené platné nájomné zmluvy, bolo
jeho povinnosťou aj obhospodarovať prenajaté pozemky a teda si len riadne plnil svoje povinnosti.
Z dôvodu právnej istoty žalovaný dňa 29.3.2009 odoslal žalobcovi pozvánku na pracovné stretnutie,
ktoré sa uskutočnilo 15.4.2009, predmetom ktorého malo byť oboznámenie žalobcu o skutočnosti, že

K. T. Y. pozemkové spoločenstvo má uzavreté nájomné zmluvy k poľnohospodárskym pozemkom a
z tohto dôvodu ich bude v roku 2009 obhospodarovať. Na dané pracovné stretnutie sa však žalobca
nedostavil, hoci mu pozvánka bola riadne doručená. Žalovaný urobil všetko čo bolo možné od neho
očakávať,abysavyholnedorozumeniuamalzáujemnatom,abyžalobcabolinformovanýoskutočnosti,že žalovaný má uzatvorené nájomné zmluvy s vlastníkmi pozemkov a z uvedeného dôvodu bude aj
prenajaté pozemky obhospodarovať. Žalobca v tomto smere nepostupoval ako riadny hospodár a svojou
neúčasťou na pracovnom stretnutí si sám zapríčinil stav, že o nových nájomných zmluvách nemusel mať

informáciu. K obhospodáreniu pozemkov žalovaným došlo až po uskutočnenom pracovnom stretnutí a
v žiadnom prípade nebolo úmyslom žalovaného obhospodáriť pozemky v predstihu pred žalobcom. Ak
žalobca tvrdí, že v uvedenom čase mal s vlastníkmi obhospodarovaných pozemkov uzatvorené platné
nájomné zmluvy, čo doposiaľ nepreukázal, tak v takomto prípade by mohlo dôjsť k porušeniu zmluvného
záväzku zo strany prenajímateľa, s ktorým bol žalobca v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade by

za spôsobenú škodu zodpovedal žalobcovi prenajímateľ a nie žalovaný. K obhospodáreniu pozemkov
žalovaným došlo v prvom polroku v roku 2009. O uvedenej skutočnosti žalobca mal informáciu, vedel,
že sám obhospodáril len 6,58 ha a teda nesplnil zákonom stanovené podmienky na priznanie jednotnej
platby a vyrovnávacieho príspevku pre znevýhodnené oblasti na plochu, o ktoré v žiadosti podanej dňa
14.5.2009 požiadal. Keďže zo strany žalobcu nedošlo k obhospodáreniu poľnohospodárskej pôdy a
vykonávaniu poľnohospodárskej činnosti v zmysle nariadenia vlády SR č. 20/2009 a v zmysle nariadenia

vlády SR č. 499/2008 vedel, že nebude mať nárok na jednotnú platbu a na vyrovnávací príspevok
pre znevýhodnené oblasti. Žalobca v čase podania žiadosti t.j. 14.5.2009 vedel, že nesplnil podmienky
na priznanie dotácií a vedel tiež o osobe, ktorá predmetné pozemky obhospodárila. Žalobca podal
na súd žalobu dňa 30.1.2012 t.j. viac ako 2 a pol roka po tom, ako sa dozvedel o údajnej škode.
Z uvedeného dôvodu žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania v zmysle § 106 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Na poskytnutie dotácie je potrebné splniť zákonom stanovené podmienky,
ktoré žalovaný splnil, preto mu bola poskytnutá dotácia na jednotnú platbu a vyrovnávací príspevok pre
znevýhodnené oblasti na rok 2009. Dotácia bola použitá na obhospodárenie poľnohospodárskej pôdy.
Keďže zo strany žalobcu k splneniu zákonom stanovených podmienok v roku 2009 nedošlo, nemohla
mu ani byť dotácia poskytnutá. Žalobca predmetné pozemky neobhospodáril, preto mu ani nemohla

vzniknúť škoda. Dotácie sa poskytujú na splnenie určitého účelu a v žiadnom prípade by sa nemali
považovať za zisk, alebo majetkový prospech. Je potrebné ich považovať za príjem, ktorý je poskytnutý
žiadateľovi na splnenie účelu na ktorý sú určené. Keďže k porušeniu právnej povinnosti zo strany
žalovaného nedošlo, pretože tento vykonával svoje právo vzniknuté uzatvorením nájomného vzťahu a
taktiež nevznikla žalobcovi žiadna škoda, nie je tu ani existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a

následkom. V predmetnom spore chýba aj zavinenie na strane žalovaného, nebol teda naplnený ani
jeden predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu.

13. Štatutárny zástupca žalovaného R. P. vo výpovedi uviedol, že v roku 2006 vznikla lesná spoločnosť s
právnou subjektivitou. Keďže vedeli, že v ich obci užíva poľnohospodársku pôdu žalobca, stretli sa s ním

vroku2006,abysiprešlipozemky,ktoréužívapánE.,abysapredišlonaddeklaráciipripodávanížiadosti
na PPA. V roku 2007 potom znova oslovili pána E., že by chceli užívať pozemky, ktoré má pán E. od ľudí
z obce, že tieto pozemky by užívalo spoločenstvo, nakoľko ľudia boli podielnici tejto lesnej spoločnosti.
Pán E. sa však odvolával na to, že má s prenajímateľmi uzatvorené platné nájomné zmluvy. Žalovaný
vtedy uviedol, že po uplynutí 5 rokov tieto zmluvy budú vypovedané. Keď sa však pán P. pýtal v obci

prenajímateľov, aby mu ukázali nájomné zmluvy zistil, že nikto z prenajímateľov nemá nájomnú zmluvu
k dispozícii. Keďže nikto nemal nájomnú zmluvu, nebolo ani jasné akú nájomnú zmluvu je potrebné
vypovedať. Preto pán P. kontaktoval pána E. s tým, že je potrebné tieto nájomné zmluvy ľuďom doručiť.
Pán E. to neurobil, ale v roku 2007, 11.augusta pri vydávaní nájomného (zrna) podstrčil prenajímateľom
ďalšie nové nájomné zmluvy na ďalších 5 rokov na dobu neurčitú. Tieto zmluvy boli potom na súde

napadnuté, išlo dokopy o 11 zmlúv. V 8 prípadoch bolo vyslovené, že nájomná zmluva je absolútne
neplatná. V 3 prípadoch bola žaloba vzatá späť s tým, že bude uzatvorený zmier, k čomu nakoniec
nedošlo. Keďže nájomné zmluvy z roku 2003, 2004 nemali prenajímatelia k dispozícii, ani pán E. ich
ľuďom nedoručil, opätovne pozvali pána E.Á. na stretnutie za účelom vyjasnenia si veci. Na stretnutie
však pán E. neprišiel. Preto sa členovia lesného spoločenstva dohodli, že vypovedajú nájomné zmluvy,

aj keď nevedeli dátum uzavretia zmluvy, ale vedeli, že pán E. pôdu užíval od roku 2004. Predpokladali
teda, že vo 4 roku platnosti, keďže zmluvy boli uzatvorené na 5 rokov, je možné dať výpoveď. Celkovo
spísali47výpovedí.Asi13ľudívýpoveďzmluvynedalo,čožalovanýrešpektoval.Žalobcovibolipísomné
výpovede zmlúv osobne doručované, ale pán E. tieto výpovede neprevzal. Nevyšiel ani z domu. Vyšla
iba jeho manželka, ktorá ich neprijala a nič písomné od nich neprevzala. Vtedajší právny zástupca

žalovaného im poradil, že tieto výpovede sa dajú považovať za doručené, keďže žalobca ich odmietol
prevziať. Potom, ako uplynula jednoročná výpovedná doba, žalovaný vypracoval nájomné zmluvy s
prenajímateľmi.14. Svedkyňa Ľ. E. ako manželka žalobcu k veci uviedla, že jej manžel mal uzatvorených 64 alebo 67
nájomných zmlúv. Boli uzatvorené koncom roka 2003 a začiatkom roka 2004. Podľa jej vedomostí k
výpovedi týchto nájomných zmlúv nedošlo. Svedkyňa bola osobne prítomná pri uzatváraní nájomných

zmlúv. Jej úlohou bolo pripraviť koncept zmluvy, aby záujemcovia mohli tento podpísať a prejaviť
súhlas s nájmom pozemkov. Následne ona do originálov zmlúv dopisovala údaje, teda celkové výmery
podľa doložených listov vlastníctva. Prenajímatelia zmluvy podpisovali jednotlivo, niektorí koncom
roku 2003, niektorí v roku 2004. Všetci záujemcovia o uzavretie nájomnej zmluvy boli pozvaní na
stretnutie prostredníctvom obecného rozhlasu. Stretnutie sa uskutočnilo na obecnom úrade, kde bol

prenajímateľom predložený koncept zmluvy, ktorý podpísali. Podľa týchto konceptov ona potom doma
vyhotovovala originály zmlúv. Originály zmlúv ona osobne aj s manželom doručovala jednotlivým
prenajímateľom. Ľudí navštevovali v ich domácom prostredí a prenajímatelia tieto originály zmlúv
podpísali.Svedkyňaďalejuviedla,ženiekedyvroku2007prišlidoichdomácnostipánR.P.N.,L.P.apán
Y.. Prišli večer okolo dvadsiatej alebo dvadsiatej prvej hodiny a žiadali, aby pred dom vyšiel jej manžel.
Svedkyňa im však oznámila, že doma majú oslavu, že čo teda od manžela chcú. Oni jej nič nepovedali,

len trvali na tom, aby manžel vyšiel vonku. Svedkyňa im však oznámila, že manžel vonku nepríde, nech
prídu v iný deň. Neskôr sa svedkyňa dozvedela, že prenajímatelia chceli vypovedať nájomné zmluvy.

15. Svedok L. P., narodený v roku XXXX vo výpovedi uviedol, že v roku 2003 sa zúčastnil stretnutia so
žalobcom na obecnom úrade. Žalobca sa vtedy pýtal ľudí, či súhlasia s tým, aby on zobral ich pozemky.

Svedok na tomto stretnutí nič nepodpísal, so žalobcom neuzavrel žiadnu nájomnú zmluvu. Žalobca ani
jeho manželka svedka doma nikdy nenavštívili. Svedok bol osobne pred domov žalobcu a manželke
žalobcu oznámili, že doniesli výpovede nájomných zmlúv. Pani E. na to odišla dnu do rodinného domu
a keď prišla naspäť vonku, oznámila im, že jej manžel sa s nimi nemá o čom baviť.

16.ZosvedeckejvýpovedeL.P.,narodenéhoXXXXvyplýva,žetentobolpoverenýlesnouspoločnosťou,
aby obišiel jednotlivých vlastníkov nehnuteľností a dotazoval ich na skutočnosti uzatvorenia nájomných
zmlúv s pánom E.. Pri týchto návštevách zistil svedok u viacerých ľudí, že títo buď vôbec neboli prítomní
na obecnom úrade, alebo že žiadnu nájomnú zmluvu nepodpisovali. Ľudia potvrdili, že na obecnom
úrade sa spisovali len čísla listov vlastníctva. So žiadnou zmluvou ich doma nikto nenavštívil a zmluvu

nepodpísali. Tieto skutočnosti potvrdil napríklad Y. Q., Ľ. P., J. Q., L. P., J. P., R. Q..

17. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 24.6.2015 uviedol, že sám žalobca vo
svoje výpovedi poukázal na to, že zmluvy sa uzatvárali v Y. v zasadačke obecného úradu a vlastníci
pozemkov mali byť na dané stretnutie pozvaní cez rozhlas. Zo spôsobu uzatvárania nájomných zmlúv

je zrejmé, že žalobca nemohol mať vedomosť o tom, kto sa skutočne dostaví na výzvu z obecného
rozhlasu na údajné stretnutie a preto má žalovaný za to, že aj keby sa mali zmluvy podpisovať, ako
to tvrdí žalobca v zasadačke obecného úradu, čo žalovaný spochybňuje, predmet zmluvy nebol a ani
nemohol byť v nájomných zmluvách uvedený. Potvrdzuje to aj samotná výpoveď žalobcu, ktorý vo
výpovedi uviedol, že: ,,Údaje boli dopĺňané rukou na základe predložených listov vlastníctva po sčítaní

plôch a boli dopĺňané u mňa doma“. Žalobca vo výpovedi taktiež uviedol, že predmetné nájomné zmluvy
sa vyhotovovali dvojmo, ktoré po skompletizovaní mal poslať prenajímateľom. Keďže však pozemkový
úrad žiadal zaslanie jednej zmluvy, tak jedna zmluva ostala na pozemkovom úrade a druhá kopia
zostala u žalobcu. Žalovaný má zato, že s doručených nájomných zmlúv je dôvodné sa domnievať,
že žalobca o spôsobe uzatvárania nájomných zmlúv uvádzal zavádzajúce tvrdenia a rovnako má za

to, že v konaní bolo preukázané, že nájomné zmluvy, ktoré boli predložené príslušnému pozemkovému
úradu a vyšetrovateľovi v trestnom konaní vedenom voči R. P. nie sú identické s nájomnými zmluvami,
ktoré žalobca predložil v súdnom konaní. Nájomné zmluvy nachádzajúce sa na pozemkovom úrade
a predložené vyšetrovateľovi v trestnom konaní trpia vadami absolútnej neplatnosti. Po skúmaní
nájomných zmlúv, ktoré žalobca predložil súdu má žalovaný za preukázané, že tieto boli následne

upravované a to tak, že sa do nájomných zmlúv dopĺňal predmet nájmu a to tak, aby nájomné zmluvy
zdanlivo netrpeli vadou absolútnej neplatnosti z dôvodu ich neurčitosti. Tvrdenia, že nájomné zmluvy
boli upravované dávno po ich údajnom uzatvorení dokazuje skutočnosť, že v katastrálnom území Y.
bol v roku 2011 schválený register obnovenej evidencie pozemkov, ktorý je vyznačený na aktuálnych
listov vlastníctva č. sp. O. zo dňa 17.5.2011 - 40/11. Z dôvodu, že bol schválený register obnovenej

evidencie pozemkov došlo na väčšine parciel k úprave ich výmery. Výmera uvádzaná v predmete
nájmu nájomných zmlúv doložených žalobcom sa zhoduje s výmerami pozemkov po schválení registra
obnovenej evidencie pozemkov, ku ktorému došlo až v roku 2011. Skutočnosť, že predmet zmluvy
bol do nájomných zmlúv dopĺňaný až po ich údajnom uzatvorení podľa žalovaného dokazuje aj fakt,že žalobca do premetu nájmu zahrnul aj urbárske pozemky vlastníkov, ktoré sú zapísané na liste
vlastníctva č. 1030 a vznikli na základe zmeny až v roku 2005. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že
originály nájomných zmlúv vlastníci pozemkov v rokoch 2003, 2004 podpisovať nemohli, nakoľko z tých

je zrejmé, že boli vyhotovované po schválení registra obnovenej evidencie pozemkov t. j. po roku 2011.
Z výpovedí žalobcu a svedkyne Ľ. E. vyplýva, že vlastníci pozemkov v zastúpení R. P., L. P. a J. Y.
sa dňa 29.9.2007 skutočne dostavili za žalobcom a z výpovede R. P., svedka L. P. a z písomného
záznamu o doručení zásielky je zrejmé, že výpovede z nájomných zmlúv boli žalobcovi doručované, ten
sa v čase doručovania nachádzal v mieste jeho trvalého bydliska a bez relevantného dôvodu odmietol

tieto výpovede prevziať. Žalobca mal reálnu a objektívnu možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť a
podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 129/2010 k účinnému doručeniu
postačuje, aby mal adresát objektívnu možnosť na oboznámenie sa so zásielkou. Zásielka adresovaná
žalobcovi, ktorá obsahovala výpovede, bola vo sfére jeho dispozície a mal objektívne možnosť sa
s touto zásielkou aj oboznámiť a aj neprevzatý prejav vôle pôsobí podľa uvádzaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky voči jeho adresátovi. Žalovaný bol vo veci doručovania výpovedí

dobromyseľný, avšak ak žalobca nemal vedomosť o výpovediach, tak ako tvrdí, tento stav zapríčinil sám
jeho nečinnosťou. Z výpovede svedka L. P. narodeného XXXX a listinných dôkazov ním zabezpečených
je zrejmé, že vlastníci pozemkov nepodpisovali nájomné zmluvy, ktoré žalobca predložil v súdnom
konaní. V súdnom konaní bolo preukázané, že žalobca v čase podania žaloby nemal s vlastníkmi
predmetných pozemkov platný nájomný vzťah a ani iné užívacie právo a preto žalobca v spore nemá

aktívnu vecnú legitimáciu. Taktiež žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Žalobca uviedol, že v čase
obhospodarovania pozemkov zo strany žalovaného neexistovalo žiadne rozhodnutie súdu a nebolo
konštatované, že nájomné zmluvy sú platné resp. neplatné. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Keďže nájomné
zmluvy z roku 2007 a rovnako zmluvy z roku 2003 a 2004 nespĺňajú náležitosti § 37 ods. 1 OZ, treba

ich považovať za absolútne neplatné a pre absolútnu neplatnosť je charakteristické, že pôsobí ex tunc
a právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik
práv alebo povinností. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalovaný mal celý čas vedomosť o tom, že žalobca má
uzatvorené nájomné zmluvy žalovaný uviedol, že skutočnosť o uzatvorení nájomných zmlúv vyplývala
len z tvrdení žalobcu. Žalobca nikdy vlastníkom pozemkov neodovzdal a ani neukázal nájomné zmluvy

a títo o obsahu nájomných zmlúv nemali vedomosť, čo sa potvrdilo aj v súdnom konaní.

18. Z pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 5C 201/2007, 4C 356/2007, 4C 354/2007, 3C 295/2007,
3C 296/2007, 5C 202/2007, 5C 203/2007, 5C 204/2004, 7C 127/2007, 7C 128/2007, 9C 59/2007
a 9C 60/2007 bolo zistené, že vlastníci nehnuteľností ako prenajímatelia podali žalobu proti R.. R.

E. o neplatnosť zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 11.8.2007. Rozsudkami v
ôsmych prípadoch bolo určené, že zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzavretá medzi
žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom z 11.8.2007, predmetom ktorej sú pozemky
v katastrálnom území Y., je neplatná. V štyroch veciach bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia
žaloby.

19. Písomný podaním zo dňa 3.11.2005 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť. Keďže žalovaný
so zastavením konania nesúhlasil, súd uznesením zo dňa 31.5.2016 konanie nezastavil. Na základe
odvolania žalobcu bola vec prejednaná odvolacím súdom, ktorý uznesením zo dňa 19.9.2017 potvrdil
uznesenie súdu prvej inštancie. Aj odvolací súd potvrdil, že žalovaný mal vážne dôvody, pre ktoré

neudelil súhlas so zastavením konania.

20. Právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného o tom, že
nedošlokspôsobeniuškodyzostranyžalovanejlesnejspoločnosti. Včasekeďboliuzatvorenénájomné

zmluvy na predmetné pozemky, išlo o nájomné zmluvy uzatvárané väčšinou v rozpätí prvých mesiacov
roku 2004, v tom čase bol účinný zákon 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. § 8
ods. 1 tohto zákona hovorí - ak nie je dohodnuté inak, pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske
účely prenajíma najmenej na 5 rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je
uzatvorená na určitý čas, čas nájmu je najviac 15 rokov. Nájomné zmluvy žalobcu boli uzatvorené na

neurčitý čas, nad rámec toho čo vyžadoval zákon sa v zmluve uvádzalo, že sa uzatvárajú minimálne
na 5 rokov. Zmluva bola uzavretá na neurčitý čas, minimálne na 5 rokov. Vyplýva to teda zo samotnej
nájomnej zmluvy, ako aj zo zákona. Ak mal nájomca uzatvorené nájomné zmluvy v roku 2004, tak
minimálne do prvých mesiacov roku 2009 bezpodmienečne bol nájomcom žalobca. Žalobca rešpektuje,že žalovaný preukazoval výpovede nájomných zmlúv, že dodržal výpovednú lehotu, avšak nemohol
uzavrieť nové nájomné zmluvy. Postup žalovaného bol výslovne uvedením iného do omylu. Bol to
postup, ktorým došlo k duplicitnému uzatvoreniu nájomných zmlúv a teda vyslovene boli porušené

ustanovenia jednotlivých právnych predpisov, ktoré sa na túto oblasť vzťahujú. Práve porušením týchto
predpisov ako aj nájomného vzťahu bola spôsobená škoda. V tomto rozhodnom období roku 2009,
keď žalovaný vytvoril duplicitné zmluvy, tak nielenže postupoval v rozpore so zákonom, ale tými
troma prvkami - výpoveďou zmlúv, uzavretím duplicitných zmlúv a žiadosťou o poskytnutie podpôr
Pôdohospodárskej platobnej agentúry, došlo k tomu, že bola jednoznačne žalobcovi spôsobená škoda.

21. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca nepreukázal užívacie právo k pozemkom, na
základe ktorého by mu mohlo vzniknúť oprávnenie požiadať Pôdohospodárku platobnú agentúru o
poskytnutie dotácie. Žalovaný ma taktiež za to, že nájomné zmluvy predložené žalobcom trpia vadami
absolútnej neplatnosti. Absolútna neplatnosť nespočíva len v neurčitosti dĺžky nájomného vzťahu,
ale najmä spočíva v skutočnosti, že nájomné zmluvy jednak trpia vadami, že predmet nájmu nebol

riadne vyšpecifikovaný. Jednotlivé nájomné zmluvy, ktoré boli v konaní predkladané sú odlišné a
v konaní taktiež bolo preukázané, že dopĺňanie predmetu nájomných zmlúv bolo vykonávané po
dátume uzatvorenia nájomných zmlúv. Žalovaný taktiež spochybňuje tú skutočnosť, že k uzatvoreniu
nájomných zmlúv vôbec došlo. Podpisy prenajímateľov na jednotlivých nájomných zmluvách môžu byť
pozmeňované, alebo sfalšované. Pokiaľ teda ide o skutočnosť, že nájomné zmluvy žalobca skutočne

uzatvoril, túto skutočnosť v konaní nepreukázal. Žalovaný naopak v súdnom konaní preukázal, že mal
s vlastníkmi pozemkov uzatvorené nájomné zmluvy, ktoré ho oprávňovali obhospodarovať pozemky.
Keďže žalovaný neporušil žiadnu zo svojich povinností, nemôže byť ani zodpovedný za prípadnú
škodu a nemá v konaní pasívnu legitimáciu. Ak by aj došlo k porušeniu povinnosti, táto by mohla
byť porušená len na strane prenajímateľov, ktorí previedli užívacie právo na žalovaného. Žalovaný ma

za to, že len prenajímatelia by mohli v konaní disponovať pasívnou vecnou legitimáciou. Žalovaný
taktiež naďalej poukazuje na tú skutočnosť, že žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna škoda, keďže
pozemky neobhospodáril. Žalobca nepreukázal predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, zo strany
žalovaného nebol naplnený ani jeden predpoklad zodpovednosti za škodu. Žalovaný nevykonal žiaden
protiprávny úkon, na strane žalobcu nebola spôsobená ujma a nebola ani príčinná súvislosť medzi

protiprávnym úkon a ujmou. Taktiež tu nie je ani zavinenie na strane žalovaného. Pokiaľ ide o jednotlivé
dotácie, tie sa poskytujú na splnenie uvedeného účelu a v žiadnom prípade by sa nemali považovať za
zisk, alebo majetkový prospech. Je potrebné ich považovať za príjem, ktorý je poskytnutý žiadateľovi
na splnenie účelu na ktorý sú určené.

22. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

23. Podľa § 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo.Škodasauhrádzavpeniazoch;akvšakotopoškodenýpožiadaaakjetomožnéaúčelné,uhrádza

sa škoda uvedením do predošlého stavu.

24. V zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 ( účinný od 1.1.2004 do31.10.2004) o nájme
poľnohospodárskychpozemkov,poľnohospodárskehopodnikualesnýchpozemkov,akniejedohodnuté

inak, pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej
na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas
nájmu je najviac 15 rokov.

25. Podľa § 1,2 nariadenia vlády SR č. 20/2009 o podmienkach poskytovania podpory v

poľnohospodárstve formou priamych platieb ( účinného do 31.12.2010) toto nariadenie vlády upravuje
podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, ktorými sú
a) jednotná platba na plochu,
b) platba na dojnicu.
c) osobitná platba na cukor,

d) osobitná platba na ovocie a zeleninu,
e) prechodná platba na rajčiaky.26. Žiadosť o priamu platbu môže podať Pôdohospodárskej platobnej agentúre osoba, ktorá vykonáva
poľnohospodársku činnosť na území Slovenskej republiky.

27. Priame platby podľa odseku 1 sa poskytnú podľa osobitného predpisu.

28. Jednotná platba na plochu sa poskytne na výmeru obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy
vedenú v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov.

29. Jednotnú platbu na plochu možno poskytnúť žiadateľovi, ak poľnohospodárska pôda
a) bola obhospodarovaná k 30. júnu 2003,
b) dosahuje výmeru najmenej 1 ha, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych
blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej jedným žiadateľom,
c) má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničená,
d) je v prípade pestovania konopy osiata odrodami konopy siatej oprávnenými na poskytnutie priamych

platieb,
e) je mu k dispozícii k 31. máju kalendárneho roka.

30.Vzmysle§57ods.1-4nariadeniavládySRč.499/2008 opodmienkachposkytovaniapodporypodľa

programu rozvoja vidieka, žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príspevku môže podať len žiadateľ,
ktorý
a) vykonáva poľnohospodársku činnosť vo vlastnom mene na ploche najmenej 1 ha poľnohospodárskej
pôdy v znevýhodnenej oblasti vedenej v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov, pričom táto
výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s výmerou

najmenej 0,3 ha obhospodarovanej pôdy jedným žiadateľom,
b) sa zaviaže vykonávať poľnohospodársku činnosť podľa písmena a) v znevýhodnenej oblasti najmenej
počas piatich rokov od prvej platby vyrovnávacieho príspevku; to neplatí, ak je poľnohospodársky podnik
prevedený na iný subjekt.

31. Žiadateľ predkladá žiadosť o vyrovnávací príspevok ako súčasť jednotnej žiadosti spolu s
identifikačným listom.

32. Žiadosť o vyrovnávací príspevok sa podáva do 15. mája kalendárneho roka každoročne počas
trvania vzťahu.

33. Prílohou k žiadosti o vyrovnávací príspevok je
a) zoznam dielov pôdnych blokov zaradených do znevýhodnených oblastí s uvedením druhu pozemku
a výmery využívanej poľnohospodárskej pôdy,
b) grafická príloha s vyznačením využívanej poľnohospodárskej pôdy podľa písmena a),

c) vyhlásenie podľa odseku 1 písm. b), ktoré predkladá žiadateľ pri prvej žiadosti o vyrovnávací
príspevok.

34. Vykonaným dokazovaním mal súd za potvrdené, že nárok žalobcu nie je dôvodný a preukázaný.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaviazania žalovaného na náhradu škody. Tvrdil, že žalovaný

obhospodáril pozemky, na ktoré žalobca žiadal od PPA (Pôdohospodárska platobná agentúra) finančnú
podporu a to jednotnú platbu za plochu a vyrovnávací príspevok na rok 2009. Na základe vykonanej
kontroly PPA bol žalobca vylúčený z poskytovania podpory a teda neboli mu poskytnuté finančné
prostriedky ako v predchádzajúcich rokoch.

35. Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že mal užívacie právo k pozemkom, keďže mal uzatvorené
zmluvy o nájme s prenajímateľmi datované v decembri 2003 a začiatkom roka 2004. Žalobca uzatvoril s
prenajímateľmi nájomné zmluvy na tie isté nehnuteľnosti aj v roku 2007, ale na tieto zmluvy sa žalobca
neodvolával. V súdnych konaniach bolo 8 takýchto zmlúv určených za absolútne neplatné.

36. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že on uzatvoril dňa 1.10.2008 nájomné zmluvy s prenajímateľmi a
teda bol oprávnený a zároveň aj povinný pozemky obhospodáriť. Spochybnil platnosť nájomných zmlúv
uzatvorených žalobcom v roku 2003, 2004 a taktiež tvrdil, že ak by išlo o zmluvy platné, tieto zmluvy o
nájme uzatvorené so žalobcom boli riadne vypovedané prenajímateľmi.37. Zodpovednosť za škodu upravuje §420 Občianskeho zákonníka ako zodpovednosť za škodu
spôsobenú inej fyzickej osobe alebo inej právnickej osobe. Zodpovednosť za škodu spôsobenú

porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti
za škodu:
a) porušenie právnej povinnosti,
b) vznik škody ako majetkovej ujmy,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,

d) zavinenie toho kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil.
38. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa §420 ods.1 Občianskeho
zákonníka je prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. To znamená, že ide o konanie,
ktoré je v rozpore s objektívnym právom. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva
na poškodenom. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi
tým ako osoba skutočne konala a tým ako konať mala, aby splnila povinnosti uložené jej právnym

predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané
takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Ďalším
nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik škody. Dôkazné bremeno o vzniku
tejto škody a jej rozsahu spočíva na poškodenom. Škoda sa definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na
majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peniazmi.

39. Škodou je každá majetková ujma ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného
subjektu, začo tento subjekt zodpovedá. Je možné rozlišovať medzi škodou, ktorá sa prejavuje vo
forme zníženia aktív poškodeného alebo vo zvýšení jeho pasív - vynaloženie nákladov na odstránenie

následkov škody. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech, ktorý bolo možné očakávať s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nestalo sa tak v dôsledku škodovej udalosti.

40. Úlohou súdu bolo teda skúmať, či v danom prípade boli naplnené predpoklady zodpovednosti
žalovaného za škodu. Prvým predpokladom je porušenie právnej povinnosti a už pri tomto prvom bode

nemohol súd konštatovať, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi konal protiprávne. Obe strany sporu sa
odvolávali na ich nájomné zmluvy uzavreté s prenajímateľmi a každá zo strán tie ich nájomné zmluvy
považovala za platné. Ak došlo k platnému uzatvoreniu nájomných zmlúv zo strany žalobcu v roku 2003,
2004 a súd by vychádzal zo znenia týchto zmlúv, kde v článku V. pod bodom 5 sa uvádzalo, že zmluvu
možno vypovedať v jednoročnej výpovednej lehote a to po uplynutí minimálnej nájomnej doby, t.j. po 5

rokoch, bolo by možné konštatovať, že v septembri 2007 ešte nemohli prenajímatelia nájomné zmluvy
vypovedať, keďže neuplynula ešte minimálna doba nájmu 5 rokov ( zmluvy boli uzatvorené v decembri
2003 , v januári a v apríli 2004) . V prípade platnosti nájomných zmlúv žalobcu z roku 2003,2004 a
následneuzatvorenianájomnýchzmlúvdňa1.10.2008sožalovanýmakonájomcom,porušilibyzmluvnú
povinnosť jednotliví prenajímatelia. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi žiadnu povinnosť neporušil, preto

nie je daný prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu.

41. V prípade neplatnosti nájomných zmlúv žalobcu z roku 2003, 2004 ( napr. z dôvodu, že prenajímateľ
takúto zmluvu so žalobcom vôbec neuzavrel, alebo neurčitosti zmluvy) by takisto nebol splnený
predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, keďže žalovaný uzavretím zmlúv o nájme s

prenajímateľmi v roku 2008 a obhospodarovaním pozemkov vo vzťahu k žalobcovi nekonal protiprávne,
neporušil žiadnu právnu povinnosť. Žalovaný konal na základe toho, že mal uzatvorené zmluvy o nájme.
Ak by tieto zmluvy neboli platné, nemal by žalovaný nárok na vyplatenú podporu, ale tieto financie by
žalovaný musel vrátiť Pôdohospodárskej platobnej agentúre, nie žalobcovi.

42. V danom súdnom konaní súd posudzoval nárok žalobcu na náhradu škody, preto bolo povinnosťou
súdu skúmať predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a nie skúmať platnosť, neplatnosť tej ktorej
nájomnej zmluvy. Z hľadiska posúdenia nároku žalobcu je právne irelevantné posúdenie platnosti zmlúv
o nájme uzatvorených žalobcom.

43. Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že nepriznanie podpory žalobcovi Pôdohospodárskou platobnou
agentúrou vo forme jednotnej platby na plochu a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených
oblastiach nemožno považovať za škodu vzniknutú žalobcovi. Keďže žalobca pozemky neobhospodáril
nevznikla mu žiadna skutočná škoda a nevyplatenie dotácií nemožno zahrnúť ani pod ušlý zisk. Podporavyplácaná Pôdohospodárskou platobnou agentúrou po splnení podmienok určených legislatívou
Európskej únie a Slovenskej republiky predstavuje finančné prostriedky z verejných zdrojov účelovo
určené na splnenie konkrétneho cieľa, neide o zisk, ktorý by bolo možné podriadiť pod ušlý zisk v zmysle

§ 442 Občianskeho zákonníka.

44. S poukazom na vykonané dokazovanie, z dôvodu nesplnenia predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu, súd žalobu žalobcu zamietol.

45. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Žalovaný bol v súdnom konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania
vo výške 100 %. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.