Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/287/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226860
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5117226860.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: D. P., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX, štátny občan SR, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so
sídlom E. XXXX, M., proti žalovaným: 1/ R. I., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, štátny
občan SR, právne zastúpenej: JUDr. Juraj Strähle, advokát so sídlom C. val XX/XXX, W. a 2/ Mgr. D.

I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, štátny občan SR, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 20. októbra 2017, č. k. 6C
61/2017-19, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca (pred začatím konania podľa § 325 a nasl. zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) domáhal, aby súd uložil žalovaným
povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť do 3 dní od doručenia neodkladného opatrenia motorové
vozidlo zn. Ford Ranger, EVČ: ZA 331 FV z výjazdu pozemku parcela KN-C č. 297/7 - ostatné

plochy o výmere 54 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 36442500-286/2017 zo dňa
04.09.2017 geodetom Ing. M. J. z časti pozemku parcela KN-C č. 297/1 - ostatné plochy o výmere
143 m2 zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, odbor katastrálny pre k.
ú. C., obec C., okres Žilina a ďalej až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho
práva nebránili žalobcovi v príjazde a výjazde na pozemok parcela KN-C č. 297/7 - ostatné plochy
o výmere 54 m2; ďalej aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť do 7

dní od doručenia neodkladného opatrenia všetky drevené orezy z pozemku parcela KN-C č. 297/7
- ostatné plochy o výmere 54 m2, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom č. 36442500-286/2017
zo dňa 04.09.2017 geodetom Ing. M. J. z časti pozemku parcela KN-C č. 297/1 - ostatné plochy o
výmere 143 m2 zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, odbor katastrálny pre
k. ú. C., obec C., okres Žilina, a ďalej neuskladňovali žiadne veci a materiály na pozemku parcela KN-
C č. 297/7 - ostatné plochy o výmere 54 m2, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie

vlastníckeho práva, napokon, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zdržať sa
obmedzovania príjazdu a výjazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami žalobcovi na pozemok
parcela KN-C č. 297/7 - ostatné plochy o výmere 54 m2, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom č.
36442500-286/2017 zo dňa 04.09.2017 geodetom Ing. M. J. z časti pozemku parcela KN-C č. 297/1
- ostatné plochy o výmere 143 m2 zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina,
odbor katastrálny pre k. ú. C., obec C., okres Žilina cez pozemok parcela KN-C č. 297/1 - ostatné

plochy a nádvoria o výmere 143 m2 vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/. Žalovaným 1/ a 2/ proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v danomprípade žalobca nariadenie neodkladného opatrenia bez najmenších pochybností požadoval titulom
poskytnutia ochrany ním tvrdenému vlastníckemu právu k pozemku zodpovedajúcemu geometrickým
plánom č. 36442500-286/2017 vyhotoveným a autorizačne overeným dňa 04.09.2017 Ing. M. J. a

úradne overeným dňa 12.09.2017 Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pod č. 1792/2017
novovytvorenej parcele KN-C č. 297/7 - ostatné plochy o výmere 54 m2 (ďalej len „sporný pozemok“),
sledujúc úpravu práv pomerov strán sporu k spornému pozemku, aby mu nevznikla reálna ujma,
resp. jej zväčšovanie, a to do času, kedy bude súdom meritórne rozhodnuté o vlastníckom práve
k spornému pozemku. Aby súd mohol žalobcovi nariadeným neodkladným opatrením poskytnúť

právnu ochranu a upraviť tak dočasne pomery strán sporu k spornému pozemku, musel by mať
aspoň osvedčené vlastnícke právo žalobcu k spornému pozemku (na zmluvnom základe). Na základe
žalobcom predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil a
anilennetvrdil,žebymedzinímakokupujúcimaobcouC.akopredávajúcimbolauzavretákúpnazmluva
aužvôbecnievpísomnejformeasúčasnevychádzajúczjednoznačneformulovaných(nepripúšťajúcich
rôzny výklad) ust. § 46 ods. 1, § 132 ods. 1 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorých možno vlastnícke právo k nehnuteľnej veci nadobudnúť na zmluvnom základe len na podklade
písomnej zmluvy a súčasne až vkladom do katastra nehnuteľností, súd uzavrel, že žalobca neosvedčil
(a opätovne ani netvrdil) existenciu spôsobilého titulu, na ktorom by mohol založiť svoju dobromyseľnosť
ako podmienku oprávnenej držby (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka) sporného pozemku ako
jedného z predpokladov vydržania podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na tomto závere

nie je spôsobilá nič zmeniť ani žalobcom tvrdená okolnosť, že užíval od roku 2005 do roku 2017 sporný
pozemok nerušene, bez zásahov iných osôb a sporný pozemok oplotil ako súčasť priľahlej záhrady
rodinného domu súp. č. XXX v jeho výlučnom vlastníctve, taktiež ani to, že Obecné zastupiteľstvo obce
C. uznesením zo dňa 30.09.2005 rozhodlo o schválení prevodu sporného pozemku. Žalovaní 1/ a 2/ boli
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešní, avšak preukázateľne žiadne

účelne vynaložené výdavky ako trovy konania im nevznikli, a preto súd prvej inštancie o nároku na
náhradu trov konania podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalovaným proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015
zo dňa 26. októbra 2016).

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP,
domáhal sa jeho zmeny tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Vyslovil presvedčenie, že
napadnuté uznesenie je nedôvodné. V bližších podrobnostiach namietal, že súd prvej inštancie napriek
nedoloženiu kúpnej zmluvy žalobcom predložené dôkazy (výpis z uznesenia Obecného zastupiteľstvo
obce C., potvrdenka zo dňa 27.02.2016 o zaplatení kúpnej ceny) nesprávne vyhodnotil, a preto dospel

k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Žalobca zastáva názor, že zákonné predpoklady na
vydržanie vlastníckeho práva k spornému pozemku splnil (v nadväznosti na uvedené poukázal na
viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a závery z nich vyplývajúce). Žalobca v danej veci preukázal
pravdepodobný nárok (putatívny resp. domnelý titul), aký postačuje na nariadenie neodkladného
opatrenia, dostatočným spôsobom osvedčil nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia.

3. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.

1 CSP toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. V prvom rade považuje krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne
vymedzený rozsahom a dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku.

6.Krajskýsúdpodrobnepreskúmalvšetkyrozhodujúceotázky,ktorébolivovecivznesenéavpodstatnej
miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahuzistilskutočnostirozhodnépreposúdeniedanejveci.Odôvodnenierozhodnutiaokresnéhosúdu
je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Súd prvej inštancie správne uvádza, že neodkladné opatrenie nariadené v priebehu konania o
veci samej alebo pred jeho začatím je dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným čiporušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým tieto nepodajú návrh na začatie konania, alebo kým
súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu.

8. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia,
a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9.Neodkladnéopatreniejenajtypickejšízabezpečovacíprostriedokcivilnéhoprocesu,ktorésauplatňuje
v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnu

úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej, či
zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

10. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania
alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného
zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude

ohrozená. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený
procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. V súvislosti s vyhodnotením potreby
bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne skúmať splnenie predpokladov na nariadenie
neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Obava z ohrozenia exekúcie je

odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotno-právnej povinnosti realizuje faktické alebo právne
úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy,
ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú
úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa

neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.

11. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri
rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z

hľadiska procesného a hmotného práva legitimuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia. Žalobca je teda zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť
neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej
javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana neodôvodneného nároku by bola v rozpore s podstatou a

účelom neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie
preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať

na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom
procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej

ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

12. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP).

13. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku namietal nesprávne skutkové a právne posúdenie veci
vedúce k nedôvodnému zamietnutiu jeho návrhu.

14. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nie sú
splnené zákonné predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia, keďže žalobca neosvedčil

skutočnosti (vlastnícke právo k spornému pozemku), odôvodňujúce neodkladnú úpravu pomerov v ním
požadovanom znení. Ako už bolo uvedené (viď bod 11), súdom nemôže byť nariadené neodkladné
opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako
nedôvodný. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol pomernerozsiahlu argumentáciu, prečo nepovažuje nárok žalobcu za pravdepodobný (str. 6 až 11) a s týmito
závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že predbežná
ochrana neodôvodneného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia.

Pokiaľ žalobca argumentoval vo svojom podaní závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia Ústavného súdu
sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016, tieto podľa názoru odvolacieho súdu na preskúmavanú vec
nedopadajú, týkajú sa skutkovo a právne odlišného prípadu.

15. Keďže v danom prípade išlo o neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré súd

zamietol, správne v súlade s aktuálnou právnou úpravou, ustanoveniami Civilného sporového poriadku,
rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí o neodkladnom opatrení.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným ako úspešnej procesnej
strane proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške

náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)