Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205705
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8116205705.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Klenovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobkyne: A. O., nar. X.X.XXXX, bytom
I. XXXX/XX, K., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov.
hrdinov 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o
vydanie bezdôvodného obohatenia 356 Eur a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/96/2014-44 zo dňa 13.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že:
žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 356 Eur s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 26. apríla 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 19.10.2010, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 11) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú
dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, je neprijateľná,

žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 352,81 Eur a tieto zaplatiť na účet
právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi vo Svidníku, ulica Sovietskych
hrdinov 163/66 na jeho účet vedený vo VÚB Prešov, č. účtu.: SK72 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
VS XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok vo výške 116 Eur
a tento zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
Rozhodnutie prvne odôvodnil podľa § 52, § 53 ods. 1, § 53 ods. 5, § 53a ods.1, § 54 ods,. 1, § 107 ods.

1 a 2, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 451, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z..
V rozhodnutí uviedol, že zo zmluvy o úvere č. 802000450, ktorú uzatvorili žalobkyňa a žalovaný dňa
19.10.2010 vyplýva, že žalovaný poskytol žalovanej úver 400 Eur, ktorý mala vrátiť zvýšený o poplatok
356 Eur a celkovo zaplatiť čiastku 756 Eur v 12 splátkach po 63 Eur s dátumom splatnosti prvej
splátky 25.11.2010. Na predtlači je krížikom vyznačené, že ide o finančné prostriedky poskytnuté na
výkon povolania. Žalobkyňa pri svojom výsluchu takýto účel použitia úveru odmietla, pretože na výkon

povolanianepotrebovalažiadenúver.Naviacnebolaobchodnouzástupkyňoužalovanéhokonzultovaná,
na aký účel úver žiada, nebola jej táto okolnosť vysvetlená ani objasnená. Takisto jej nebolo nič bližšie
objasnené ohľadne poplatku, ktorý mala platiť vo výške dvoch tretín z úveru. Všetko prebehlo rýchlotým, že jej dali podpísať príslušnú zmluvu bez akéhokoľvek vysvetlenia. Žalobkyňa uvedený úver riadne
vyplatila v dojednaných splátkach. Celkovo uhradila žalovanému 756 Eur.
Zmluva, ktorú uzatvorili žalobkyňa a žalovaný dňa 19.10.2010 je spotrebiteľskou zmluvou a podlieha

súdnej kontrole. Súd zistil, že táto zmluva nespĺňa náležitosti vyžadované v ustanovení v § 9 ods. 2
Zákona 129/2010 Z. z. keď sa v nej nenachádza údaj o výške úrokovej sadzby, RPMN, priemernej
RPMN, termíne splátok, konečnej splatnosti úveru. Takýto úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ je
bezúročný a bez poplatkov.
Pokiaľ žalovaný prijal vyššie plnenie ako mu patrí v zmysle § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., teda

vyššie o sumu 356 Eur získal tak bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu a je povinný
ho v zmysle § 451 a 456 Občianskeho zákonníka vrátiť žalobkyni. Žalovaný si musel byť vedomý, že
neuvedením výšky úrokov z úveru, RPMN, priemernej RPMN a ďalších údajov, ktoré sú stanovené pre
spotrebiteľský úver v zmysle § 9 ods. 2 Zákona 129/2010 Z. z. nastane sankcia, že nebude môcť od
dlžníka, t. j. žalobkyni žiadať úrok z úveru ani iné poplatky a pre prípad, že tak urobí, bol s uvedenou
sankciou uzrozumený, preto jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie

bezdôvodného obohatenia, bez právneho dôvodu s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech.
Z tohto dôvodu, keďže ide o úmyselne konanie na strane žalovaného, plynie v zmysle § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka objektívna 10 ročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť dňom 19.10.2010.
Žalobkyňa v rámci plynutia tejto 10 ročnej premlčacej lehoty uplatnila svoj nárok, preto jej ho súd
priznal. Námietku premlčania zo strany žalovaného súd neprijal s poukazom na vyššie uvedené dôvody.

Žalovaný je preto povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 356 Eur. V zmysle §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka patrí žalobkyni úrok za omeškanie, ktorého výška je stanovená
úrokovou sadzbou ECB k 1. dňu omeškania plus 8 % bodov, teda vo výške 9 %, keďže žalovaný prijal
bezdôvodného obohatenie v celkovej výške 356 Eur ku dňu 27.6.2011. Žalobkyňa žiadala priznať tento
úrok od nasledujúceho dňa po doručení žaloby žalovanému, t. j. dňom 26.4.2016. Súd žalobkyni takto

priznal žiadaný úrok z omeškania z priznanej istiny 356 Eur, ktorý žalovaný spolu s plnením zaplatí, do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa sa ďalej domáhala určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve o úvere č. 802000450
z 19.10.2010 uvedenej vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 11 o tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu

so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný k tejto časti návrhu sa nevyjadril a nepreukazoval,
že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa poukazovala na to, že rovnaká
zmluvná podmienka používaná žalovaným, bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom 11C 42/2012
Okresného súdu Prešov v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 5Co 219/2013, čo mal aj súd
preukázané z predložených rozsudkov. Ide o totožnú zmluvnú podmienku, ktorú používal žalovaný vo

svojichzmluváchotejčastipoplatku,ktorejzodpovedajúdvetretinyzahŕňajúcenákladynavypracovanie
auzatvoreniezmluvyoúvere,spolusadministratívoustýmspojenou.Žalovanývrozporesustanovením
§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka naďalej používa neplatnú zmluvnú podmienku, ktorá bola
vyhlásená za neprijateľnú, hoci v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je povinný sa zdržať
používania takejto podmienky, čím porušuje svoju právnu povinnosť. Súd v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p.

opätovne v tomto rozsudku vyhlasuje neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky, keďže žalovaný napriek
zákonnom určenej povinnosti sa nevzdal nárokov uplatňovaných na neplatný administratívny poplatok aj
vovzťahukďalšímspotrebiteľom.Žalovanýzatakýtopoplatokneposkytujereálneplnenie.Tátozmluvná
podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo predstavuje podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka

neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť za aké konkrétne administratívne plnenie je
žiadanýpoplatok,tedavtejtočastijetátopodmienkaajneurčitá,čojetieždôvodomneplatnostiprávneho
úkonu v tejto časti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že odôvodnenie
rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené podmienky. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie
je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu. Porušením
uvedeného práva účastníka na strane jednej a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania
odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia

prípadnýchriadnychopravnýchprostriedkov.Žalobkyňanaurčeníneprijateľnosti,neplatnostizmluvných
podmienok nemá naliehavý právny záujem. Žalobkyňu zaťažuje v zmysle § 137 písm. c) CSP preukázať,
že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania má naliehavý právny záujem. V tomto
smerepoukázalnarozhodnutieOkresnéhosúduBratislavaIIvkonaní52C/135/2014zodňa25.05.2016.Súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká
nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Žalovaný už vo vyjadrení k žalobe vzniesol
námietku premlčania, pričom požadovaný nárok je premlčaný. Vydania bezdôvodného obohatenia sa

žalobca v zmysle ustanovení OSP môže domáhať v subjektívnej lehote, najneskôr však do uplynutia
3 objektívnej premlčacej lehoty. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej
z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
Nárok žalobkyne sa stal premlčaný v subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu,

a to dňa 27.04.2014. Žalobkyňa svoj návrh na súde uplatnila až dňa 21.03.2016. Uvedené vyplýva aj
z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/372/2015, ktorý svoje rozhodnutie oprel o to,
že vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky, poplatky úveru,
vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Navyše každá jedna
úhrada bola vykonávaná prostredníctvom exekučného konania, v ktorom sa nepripúšťa navrátenie
do predošlého stavu. Žalobca nijako skutkovo nepreukázal možnosť uplatnenia 10 ročnej premlčacej

lehoty. Touto problematikou sa zaoberal Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí č.k. 13Co/567/2015
zo dňa 22.09.2015, 13Co/557/2015 zo dňa 22.09.2015, 13Co/90/2015 zo dňa 15.03.2016. V čase
uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný predpis, podľa ktorého by bola
stanovená maximálna prípustná výška poplatku za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda
vychádzať iba z ust. § 53 ods. 6 OZ. Dôkazné bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca.

Pokiaľ sa žalobca dovoláva údajov bánk, koná tak v priamom rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ. Správne by
sa malo prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré
spadá aj žalovaný. Naviac je možné prevýšenie takejto odplaty a zákon zakazuje len také prevýšenie,
ktoré má charakter prevýšenia podstatného. Zároveň poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe,
sp. zn. 12 Cmo 95/2005. Zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,

ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy
právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy
neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Nie je možné stotožniť sa ani
s úhradou trov právneho zastúpenia a uloženou povinnosťou uhradiť súdny poplatok. Zmysle § 262
CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí. Nárok na trovy právneho zastúpenia má advokát až od začatia konania, t.j. až od podania návrhu,
žalovaný preto nesúhlasí s nárokom na náhradu trov za prevzatie a prípravu zastúpenia. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez

nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.). S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku v
znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. §
470 ods. 1, 2 veta prvá CSP sa aplikuje princíp okamžitej aplikability a princíp justifikácie účinkov

procesných úkonov, čo znamená, že právna úprava obsiahnutá v CSP sa aplikuje aj na konania
začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných úkonov, ktoré nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.
Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 2 CSP je kompatibilný s
princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z ust. § 470 ods. 1 CSP. Vzhľadom na uvedené, na úkon

súdu je potrebné hľadieť k momentu jeho vykonania.

5. Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil, ako sa vo
vecivyjadrilžalovaný,aképrostriedkyprocesnejobranypoužil.Súdjasneavýstižnevysvetlí,akoposúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec prácne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Takže právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument.
Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
V čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli náležitosti odôvodnenia rozsudku stanovené v ust. §
157 ods. 2 O.s.p.. Rozsudok je čo do žalobcom namietaného dôvodu odôvodnený riadne, v súlade
s predmetným ustanovením. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel,

v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na všetky podstatné námietky a tvrdenia žalovaného
prednesené v konaní. Rozsudok spĺňa aj kritériá odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.
Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že prvoinštančný

súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

6. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku žalobcu možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie,
index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru,podmienkyaspôsobvykonaniatejtozmeny;aksazarôznychpodmienokuplatňujúrôzneúrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej

miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

7. O tom, že v predmetnom prípade bol zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol na
základe spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá je zároveň zmluvou
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) by
nemali byť žiadne pochybnosti. Táto skutočnosť v konaní rozporovaná nebola.
Nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na

určeníneprijateľnostizmluvnejpodmienkyvzmysle§137písm.c/CSP(do30.06.2016tútoproblematiku
upravovaloust.80písm.c)O.s.p.).Odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,ževdanomprípadebremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu nespočíva na
žalobkyni, keďže tento vyplýva priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ustanovenia § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľky na určení neplatnosti

neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania
a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Preto aj táto odvolacia námietka nie je dôvodná.
Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho

hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.
Žalobkyňa v postavení spotrebiteľky má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. (každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách), z čoho taktiež naliehavý právny

záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora
a ochranou spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.8. Za účelom naplnenia cieľov platnej právnej úpravy zameranej na ochranu spotrebiteľov je potrebné
ustanovenie § 53a ods. 1 OZ vykladať tak, že dodávateľ (resp. jeho právny nástupca) je povinný zdržať
sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky v celosti vo vzťahu ku všetkým spotrebiteľom, s ktorými

už je alebo ešte len bude v zmluvnom vzťahu. Zmyslom právnej úpravy (§ 53a Občianskeho zákonníka)
je zdržať sa ďalšieho (opakovaného, súvislého) používania neprijateľnej zmluvnej podmienky vrátane
uplatňovania plnenia z nej na súde a prijímania plnenia z takejto zmluvnej podmienky, aby dodávateľ
nepokračoval v nečestnostiach, čím dehonestuje celý inštitucionálny systém ochrany spotrebiteľa.

9.Žalobkyňavžalobetvrdila,ževzmluvnomvzťahusožalovanýmnastalahrubánerovnováhavprávach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď žalovaný si nárokoval poplatky za
úkony, ktoré nie sú spotrebiteľovi (žalobkyni) známe ani len svojim obsahom. Výška tohto poplatku
prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a nie je ani ničím odôvodnené, prečo poplatok
závisí od výšky poskytnutého úveru. Nie je jasné, z akých dôvodov žiada žalovaný vyšší poplatok
od spotrebiteľa, ktorému požičiava vyššiu sumu, ako od spotrebiteľa, ktorému požičiava menej, a nie

je známa odôvodnenosť výšky administratívneho poplatku od výšky požičanej sumy. Poukázala, že
v minulosti Okresný súd Prešov v sp. zn. 11C 42/2012 v rozsudku z 13.9.2013 vyslovil, že zmluvná
podmienkavúverovejzmluve,kdepoplatokvčasti2/3zahŕňajúcinákladynavypracovanieauzatvorenie
zmluvy o úvere, spolu s administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/219/2013 z 21.08.2014, ale

žalovaný aj napriek tomu plnenia z tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky prijímal, dokonca ich aj ďalej
používal. Táto podmienka bola ako neprijateľná posúdená aj v konaniach Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 1Co 2/2015 z 11.3.2015, 4Co 52/2015 z 21.10.2015 alebo 17Co 50/2015 6.8.2015. Žalovaný preto
minimálne vedel, že uvedenú časť plnenia v rozsahu 356 eur získal bezdôvodne.
Náklady na uzatvorenie a vypracovanie zmluvy, ktoré predstavujú 2/3 poplatku vo výške 356 Eur sú v

tejto časti neúmerne vysoké. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré
vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide, pričom výška poplatku - 237,33
eur predstavuje 59,33 % zo sumy poskytnutého úveru, a takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej
špecifikáciejehovýškyaúčelnostijevrozporesdobrýmimravmi(§3Občianskehozákonníka).Samotná
skutočnosť,žeprávnaúpravaexplicitnenelimitujevýškupoplatkuneznamená,žežalovanýjeoprávnený

požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Dojednanie o poplatku podlieha prieskumu vo svetle
princípu dobrých mravov, civilnoprávnej úžery a v neposlednom rade prieskumu v zmysle ust. § 53
Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa ako spotrebiteľ nebola s jeho podstatou oboznámená, poplatok nie je náležite
špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu

so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie
nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok vo
výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať
výdavky spojené s administratívnou činnosťou.
Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To

znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 19.10.2010 - dojednanie administratívneho poplatku
vo výške 237,33 eur nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi

dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké
plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v
súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná.
Vo vzťahu k námietke o výške úrokovej sadzby odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa otázkou
súladu výšky úrokovej sadzby so zákonom nezaoberal. Pre úplnosť odvolací súd dáva do pozornosti, že

údaj o výške úrokovej sadzby napriek zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ v zmluve absentuje. Túto je
možné vyvodiť z výšky poplatku uvedeného v zmluve a počtu splátok v spojení s bodom 11 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať
zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje.
Ide o esenciálnu náležitosť zmluvy o úvere, ktorá musí byť uvedená priamo v zmluve. V zmluve nie je

uvedený ani údaj o RPMN, ktorý je v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ obligatórnou náležitosťou zmluvy
o úvere. V zmluve sa síce nachádza kolónka označená ako RPMN, táto je však prázdna, absentuje v
nej akýkoľvek číselný údaj. Neuvedenie týchto náležitostí v zmluve zákon o spotrebiteľských úveroch
postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ).Zmluva o úvere nebola vyhodnotená ako neplatná, vzhľadom na neuvedenie obligatórnych náležitostí
v zmysle ZoSÚ (§ 9 ods. 2) sa však úver poskytnutý na jej základe považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 400 Eur, pričom za situácie, že tento je bezúročný

a bez poplatkov, žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť žalovanému len sumu zodpovedajúcu poskytnutým
peňažným prostriedkom. Iné nároky zo zmluvy žalovaný voči žalobkyni nemá, preto plnenie žalobkyne
nad rámec sumy zodpovedajúcej výške úveru predstavuje plnenie bez právneho dôvodu a má za
následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktorý takéto plnenie prijal.

10. Občiansky zákonník v ust. § 107 upravuje premlčaciu dobu pre vydanie bezdôvodného obohatenia,
pričom rozlišuje medzi subjektívnou (§ 107 ods. 1) a objektívnou premlčacou dobou (§ 107 ods. 2).
Začiatky ich plynutia sú upravené odlišne.
Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je

pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovn. rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986).
V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na

moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný.
Pre začiatok plynutia 3 ročnej príp. 10 ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne
(fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká samotným
prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba (rozhodnutie NS ČR z 14.08.2007,

sp. zn. 30 Cdo 2758/2006).
Ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytované postupne po čiastkových sumách, objektívna
premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, keď došlo k plneniu. Každá z
čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný právny osud, premlčuje sa
samostatne a samostatne sa tiež posudzuje prípadné omeškanie s jej vydaním.

Žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému
poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo.
V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda
jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov platnom a účinnom do 31.12.2015,

o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo
známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych
predpisov je nevyvrátiteľná (od 01.01.2016 túto problematiku upravuje § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o
tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky). Žalovaný ako nebankový subjekt
má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať

a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy už
niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca uvádzať priamo v zmluve úrokovú
sadzbu a ročnú percentuálnu mieru nákladov umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách
rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru.
Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením výšky úrokovej sadzby

a výšky RPMN priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j.
že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobkyne) žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky, a pre
prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (nepriamy úmysel). Odvolací
súd konštatuje, že konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné s dobrými mravmi,
žalovaný nerešpektoval povinnosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami

Občianskeho zákonníka zameranými na ochranu spotrebiteľa. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť
inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne
s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť,
že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne bol daný už od uzatvorenia zmluvy,
ktorej návrh koncipoval žalovaný a predložil ho na podpis žalobkyni, a teda bol daný aj v čase, kedy

došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.1.2013, sp.
zn. 2Co 9/2012).Priúmyselnombezdôvodnomobohatenísauplatňujeust.§107ods.2Občianskehozákonníka,vzmysle
ktorého je premlčacia doba desaťročná a plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia. V predmetnom
prípade táto desaťročná premlčacia doba začala s ohľadom na postupné plnenie žalobkyne plynúť

18.05.2011 pre bezdôvodného obohatenie v sume 41 Eur (deň, kedy žalobkyňa prvýkrát plnila nad
rámec sumy zodpovedajúcej poskytnutému úveru, t.j. sumu prevyšujúcu 400 Eur), od 20.06.2011 pre
bezdôvodné obohatenie v sume 63 Eur a od 27.06.2011 pre bezdôvodné obohatenie v sume 252 Eur.
Je zrejmé, že žaloba bola podaná pred uplynutím objektívnej premlčacej doby (žaloba doručená súdu
21.03.2016).

Na podporu aplikácie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že žalovaná mala
vedomosť o nevyhnutnosti uvádzať nielen RPMN, ale aj konkrétnu výšku poplatkov a ďalších nákladov
v čase, keď ešte v roku 2012 vyslovil Okresný súd v Prešove neprijateľnosť zmluvnej podmienky v
súvislosti s poplatkom na administratívu. Od tejto doby minimálne už niekoľkokrát judikoval Krajský
súd v Prešove neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky, avšak žalovaný aj napriek tomu, že o týchto
okolnostiach vedel, pretože bol účastníkom konania, plnenia z tohto titulu prijímal. Preto potom záver o

minimálne nepriamom úmysle a aplikácii § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je dôvodný a námietka
premlčania žalovaného nedôvodná.
Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa podala aj v rámci dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby, pretože o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela v máji 2015 od Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa, kedy bola informovaná o skutočnosti, že zmluva nemá zákonom predpísané

náležitosti a je úžerná. Žalobkyňa predložila prvoinštančnému súdu o tejto skutočnosti listinný dôkaz,
ktorý žalovaná nespochybnila.
Keďže právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané nie je, bezdôvodné
obohatenie vo výške 356 Eur je žalovaný v zmysle § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka povinný
žalobkyni vydať tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie.

11. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa náhrady trov právneho zastúpenia za úkon právnej
služby - prevzatie a príprava zastúpenia odvolací súd uvádza, že ide o úkon uskutočnený v priamej
súvislostiskonaním,ktorýmdochádzaknaplneniuprávastranydaťsazastúpiťadvokátomabezktorého
by nebolo možné v priebehu konania uskutočňovať prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu

právne relevantné úkony. Túto námietku preto odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Je zároveň
potrebné zdôrazniť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie Civilný sporový poriadok ešte účinný
nebol, teda ani ust. § 251 CSP, na ktoré žalovaný poukazuje a definícia trov konania bola upravená v §
137 O.s.p.. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania,
ktoré jej v súvislosti s úkonom - prevzatím a prípravou zastúpenia jej právneho zástupcu vznikli. V čase,

kedy rozhodoval súd prvej inštancie bolo v platnosti ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p.. Pod pojmom
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí je potrebné rozumieť rozhodnutie vo veci samej, t.j. rozsudok
alebo uznesenie o zastavení konania a pod.. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
súdu nevyplývala povinnosť vyčkať s rozhodovaním o trovách konania do nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v rozsudku rozhodol zároveň o

trovách konania strán sporu. Odvolací súd konštatuje, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá
aj správny výrok o trovách konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa,
ktorý je od súdnych poplatkov oslobodený, správnym je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení
povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok.
Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.

1 CSP).

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Trovy konania žalobkyne znáša žalovaná. O ich

výške rozhodne prvoinštančný súd (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.