Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. apríl 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16P/315/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313233507
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2313233507.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté

deti I.: W., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matky: T.. H.
S.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XXX, U., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária FARDOUS
PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, a otca: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. Y. XXX/X, R., v
konaní zastúpený: JUDr. Ivan Rendek, advokát so sídlom ul. Šafárikova 1522, Galanta, o návrhu matky
na zvýšenie výživného a o návrhu otca na úpravu styku a uloženie informačnej povinnosti matke, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletou W. sa zastavuje.

II. Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca na maloletú W. zo sumy 150 eur na sumu 190 eur mesačne
od 01.09.2015, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletých detí.

III. Zaostalé výživné na maloletú W. za obdobie od 01.09.2015 do 03.04.2017 vo výške 760 eur súd
povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným po

právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

IV. Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca na maloletú B. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 110 eur
mesačne od 01.09.2015 do 31.08.2016 a od 01.09.2016 na sumu 130 eur mesačne, kde výživné je
splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.

V. Zaostalé výživné na maloletú B. za obdobie od 01.09.2015 do 31.08.2016 vo výške 120 eur a za
obdobie od 01.09.2016 do 03.04.2017 vo výške 210 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných

mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou
výhody splátok.

VI. Matka je povinná informovať písomne alebo prostredníctvom e-mailu otca maloletých detí vždy
najneskôr k poslednému dňu príslušného mesiaca o zdravotnom stave maloletých detí, o ich výsledkoch
vškole,školskýchamimoškolskýchaktivitáchdetíabezodkladneomimoriadnychapodstatnýchveciach
týkajúcich sa maloletých detí. Povinnosť matky informovať otca o výsledkoch v škole sa považuje za

splnenú poskytnutím prihlasovacieho mena a hesla k internetovej žiackej knižke maloletých detí.

VII. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou B. každý nepárny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00
hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod., a každý párny týždeň v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod.,
s tým, že otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky a odovzdá ju matke na tom istom mieste.
Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a v určený deň a hodinu ju odovzdať otcovi.VIII. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 16P/268/2012-43 zo dňa
24.10.2012 v časti úpravy styku otca s maloletou B. a v rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté
deti.

IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2013 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zvýšil výživné na maloletú W. zo sumy 150 eur na sumu 250 eur mesačne a na maloletú
B. zo sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila

niekoľkonásobným zvýšením nákladov spojených s uspokojením potrieb maloletých detí.

2. Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.04.2014 domáhal zmeny úpravy styku otca s
maloletými deťmi z dôvodu, že sa chce vo väčšom rozsahu podieľať na výchove maloletých detí, pričom
s matkou sa na rozšírení styku mimosúdne dohodnúť nevedeli, keďže matka nesúhlasila s tým, aby

maloletá B. u neho prespávala. Poukázal na to, že matku viackrát žiadal, aby mu povolila návštevy
maloletej B. v materskej škole, čo však mu neumožnila. Rovnako nemal možnosť ísť s maloletými
deťmi na dovolenku. Mal za to, že matka hucká maloleté deti proti nemu, v dôsledku čoho maloletá W.
po rozvode prestala s ním komunikovať a úplne ho ignoruje. Matka maloletú B. učí rôzne vulgarizmy,
ktoré potom maloletá opakuje jeho manželke. Poukázal na to, že matka spolu s jej novým partnerom,

t.j. bývalým manželom jeho súčasnej manželky, vytvára zlé podmienky pre zdravý psychický vývoj ich
detí, ako aj detí jeho manželky. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd zmenil pôvodný rozsudok a
určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v kalendárnom roku
od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná
pripraviť a odovzdať maloleté deti v dohodnutom čase a mieste ich bydliska otcovi a otec je povinný

v uvedenom mieste bydliska maloleté deti matke po ukončení styku vrátiť. Ďalej navrhol upraviť styk
s maloletými deťmi počas letných prázdnin a vianočných sviatkov a uložiť matke povinnosť informovať
otca o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí.

3. Otec vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 30.04.2014, vyjadril nesúhlas s návrhom matky na

zvýšenie výživného. Poukázal na to, že od posledného rozhodnutia sú obe maloleté deti staršie len o
necelý rok a pol, a preto v ich prípade nemohlo dôjsť k niekoľkonásobnému zvýšeniu nákladov. Maloletá
W. síce začala navštevovať inú školu, avšak aj pri poslednom rozhodovaní navštevovala tenis a dokonca
vtedy aj tanečný krúžok. Rovnako aj maloletá B. navštevovala materskú školu. Ďalej namietal aj matkou
vyčíslené ďalšie výdavky na maloleté deti, pričom uviedol, že deťom prispieva aj nad rámec výživného.

Pokiaľ však dcéram kúpi oblečenie, matka toto hneď predá prostredníctvom internetu. Poukázal ďalej
na to, že od posledného rozhodnutia nenastala žiadna zmena pomerov na strane rodičov maloletých
detí, keďže matka je naďalej zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 280 eur. On naďalej
pracuje u toho istého zamestnávateľa s priemerným čistým mesačným príjmom 863,72 eura. Svoje
výdavky vyčíslil na sumu 762,17 eura a výdavky svojej zamestnanej manželky na sumu 608,05 eura.

4. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 18.06.2014 uviedla, že s návrhom otca na rozšírenie styku otca
s maloletými deťmi nesúhlasí, pričom konanie otca ako aj jeho návrh považovala za účelový, nakoľko
otec neprejavuje reálny záujem o maloleté deti. Uviedla, že maloletá W. sa už 2 roky nestretáva s otcom
a podľa jej vyjadrení ich kontakt je obmedzený len na SMS správu na Vianoce a na narodeniny, iný

záujem o ňu otec neprejavuje. Vzťah maloletej W. s otcom sa ešte viac zhoršil po tom, ako ju nútil,
aby zakaždým, keď mala ísť na styk prišla k dverám a opakovala mu, že s ním nechce byť. Maloletá
B. sa síce s otcom stretáva, avšak chodieva domov s plačom a sťažuje sa na hlad. Maloletá W. sa v
rámci psychologického vyšetrenia vyjadrila, že sa nechce stretávať s otcom. Maloletá B. o otcovi odmieta
hovoriť, vyjadrila sa len v tom zmysle, že vie, že musí k otcovi chodiť, ale nechce. Matka ďalej poprela

tvrdenia otca o tom, že by huckala deti proti nemu. Postoj maloletej W. voči jeho osobe zapríčinil on
sám, keď k nej nebol úprimný a aj svojim správaním, keď ju nútil prísť k dverám a odmietnuť ho, keď sa
mal realizovať styk v zmysle rozhodnutia súdu. S poukazom na uvedené navrhla, aby súd ponechal styk
maloletej W. s otcom neupravený a styk maloletej B. s otcom upravil tak, že otec je oprávnený stýkať
sa s maloletou, každý nepárny týždeň v sobotu od 11.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod.

do 18.00 hod. tak, že otec si prevezme a odovzdá maloletú v mieste bydliska matky, každý nepárnytýždeň v utorok a štvrtok tak, že otec si maloletú prevezme o 15.30 hod v predškolskom zariadení, ktoré
maloletá navštevuje a odovzdá ju o 18.00 hod. v mieste bydliska matky, každý párny kalendárny rok
počas vianočných sviatkov 24.12. od 16.00 hod. do 19.00 hod. a 30.12. od 16.00 hod. do 19.00 hod.

Matka vo svojom vyjadrení ďalej poukázala na to, že otec žiadnym spôsobom neprispieva nad rámec
súdom určeného výživného ako to uviedol vo svojom návrhu. Mala za to, že do úvahy by sa mala brať iba
pomerná časť výdavkov otca na bývanie, nakoľko otec žije v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou
a s jej deťmi. Za irelevantné považovala výdavky na výživu a výchovu maloletých detí otcovej partnerky,
keďže k týmto majú vyživovaciu povinnosť ich vlastní rodičia, ktorí zodpovedajú za uvedené výdavky.

5. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 22.07.2014 uviedol, že počnúc dňom 01.05.2014 sa so svojou
manželkou a jej deťmi presťahoval do trojizbového bytu, za ktorý platia nájomné vo výške 360 eur. Spolu
jeho výdavky sa tak zvýšili na sumu 770,49 eura mesačne.

6. Dňa 06.10.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie maloletej W., ktorá žiadala, aby bolo rešpektované jej

rozhodnutie nestretávať sa so svojim otcom. Nemieni sa ďalej podrobovať výsluchom a psychologickým
vyšetreniam. Uviedla, že ich otec psychicky týra, nenechá ich na pokoji a chcel ich dať vyhodiť z bytu,
kde bývajú. Robí im zle, klame ju aj jej sestru. Jeho partnerka kričí na sestru, a preto sa jej tá bojí.

7. Otec podaním zo dňa 15.02.2016 vzal svoj návrh na zmenu úpravy styku k maloletej W. späť a

konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Uviedol, že chcel by dosiahnuť zlepšenie jeho vzťahu s maloletou
W., avšak chce to robiť nenásilnou formou, preto netrvá na nariadenej úprave stretávania. Pokiaľ ide o
úpravu stretávania s maloletou B., aj znalecké dokazovanie preukázalo, že ich vzájomný vzťah je kladný,
avšak zároveň negatívne ovplyvňovaný rodinou, v ktorej vyrastá. Aj vzhľadom na uvedené považuje za
potrebné široko upraviť styk otca s maloletou B., aby tá mala možnosť zažiť s ním a s jeho manželkou

množstvo pozitívnych zážitkov.

8. Matka vo svojich vyjadreniach zo dňa 27.01.2017, 03.02.2017 a 27.03.2017 uviedla, že mesačné
výdavky maloletej W. činia sumu 287,50 eura (strava 120 eur, drogéria 20 eur, oblečenie 40 eur, lieky 15
eur, poistka 27,50 eura, výtvarná 5 eur, vreckové 40 eur a cestovné 20 eur) a mesačné výdavky maloletej

B. sumu 266,30 eura (strava 120 eur, drogéria 15 eur, oblečenie 30 eur, lieky 10 eur, poistka 25,30
eura, vreckové 15 eur, obed a družina 31 eur, cestovné 20 eur). Jednorazové výdavky na maloleté deti
vyčíslilanasumu737eur(nákupškolskejtaškymaloletejB.55eur,nákupokuliarovmaloletejW.50eura
maloletej B. 120 eur, pomôcky do školy maloletej B. 30 eur, fotografovanie v škole 8 eur, príspevok ZRPŠ
vo výške 15 eur, náklady na liečenie maloletej W. 170 eur, pomôcky do školy maloletej W. 19,20 eura,

náklady lyžiarskeho výcviku 120 eur, narodeninová torta detí a oblečenie 150 eur, röntgen zubov 33 eur,
výlet do Rakúska 50 eur, náklady na športového lekára 50 eur). Pravidelné mesačné výdavky spojené
s bývaním a chodom domácnosti vyčíslila na sumu 802,13 eura (elektrina 24 eur, plyn 4 eurá, mesačný
preddavok za byt 230 eur, DIGI TV 16 eur, RTVS 4,70 eura, komunálny odpad 54 eur ročne, telefón
33,93 eura, internet 19,99 eura, spotrebný úver 198 eur, splátky pôžičky 65 eur, splátka ďalšej pôžičky

52 eur, poistka na auto 60 eur ročne, benzín na auto 90 eur mesačne). S poukazom na uvedené navrhla,
aby súd zvýšil výživné na maloletú W. na sumu 250 eur a na maloletú B. na sumu 150 eur mesačne,
zaviazal otca na úhradu sumy vo výške 117,97 eura, ktorá predstavuje polovicu nákladov spojených s
financovaním potrieb a aktivít maloletej B. za roky 2014, 2015 a 2016 v celkovej výške 320,94 eura a
zaviazal otca na úhradu sumy vo výške 266,16 eura, ktorá predstavuje polovicu nákladov spojených s

financovaním potrieb a aktivít maloletej W. za roky 2014, 2015 a 2016 v celkovej výške 532,33 eura.

9. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 01.02.2017 uviedol, že jeho čistý priemerný mesačný príjem je vo
výške 1.007,22 eura. Dňa 16.03.2016 uzatvoril manželstvo so svojou družkou, ktorá je zamestnaná s
priemerným mesačným príjmom 522,46 eura. Svoje mesačné výdavky vyčíslil na sumu 1.501,70 eura

(320 eur strava, 100 eur ošatenie, 20 eur za kozmetiku a hygienické potreby, 360 eur za nájomné, 116
eur za splátky úverov z čias manželstva s matkou detí, 70 eur životná poistka, 1,17 eura úhrada poistky
za škody spôsobené v práci, 25 eur za telefón, 90 eur za telefón, internet a TV, 8,03 eura za zákonné
poistenie otcovho motorového vozidla, 6,50 eura za zákonné poistenie motorového vozidla manželky
otca,4,17eurazadiaľničnúznámku,3eurázaodvozkomunálnehoodpadu,250eurvýživnénamaloleté

deti I., 30 eur náklady na cestu do práce, 40 eur náklady na cestu do práce manželky otca, 4,17 eur
poplatky pre deti v ZŠ, 30 eur tanečná škola pre deti, 23,66 eura splátky úveru). Otec ďalej poukázal na
stále viac sa opakujúcu súdnu prax a to, že výživné na maloleté deti nemá prekročiť sumu 25 % čistéhopríjmu povinnej osoby. V jeho prípade to je hranica 251,81 eura, pričom on už v súčasnosti uhrádza
výživné na obe deti spolu vo výške 250 eur.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania, výsluchom matky, otca,
prednesom ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka maloletých detí, výsluchom súdneho znalca,
oboznámilsasnázorommaloletýchdetí,čítanímsaoboznámilspodstatnýmobsahomspisovtunajšieho
súdu sp. zn. 16P/268/2012 a sp. zn. 12P/95/2013, listinnými dôkazmi, a to najmä rodnými listami
maloletých detí, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletých detí, ako aj ostatným na vec sa

vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

11. Maloleté deti I. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu
zo dňa 24.10.2012, č.k. 16P/268/2012-43, ktorým súd schválil aj dohodu rodičov, na základe ktorej sa
maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej W.
sumou 150 eur mesačne a na výživu maloletej B. sumou 100 eur mesačne. Rodičia sa ďalej dohodli,

že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v kalendárnom roku, a to v
sobotu v čase od 11.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti
matky s tým, že matka je povinná pripraviť a odovzdať deti v dohodnutom čase v mieste ich bydliska
otcovi a otec je povinný v uvedenom mieste bydliska deti matke po ukončení styku vrátiť. V čase tohto
rozhodovania mala maloletá W. 9 rokov, navštevovala základnú školu a vo voľnom čase tenisový krúžok.

Bola zdravá. Jej výdavky boli bežné a veku primerané. Maloletá B. mala 2 roky, navštevovala materskú
školu. Bola zdravá. Jej výdavky boli bežné a veku primerané. Matka bola zamestnaná s dohodnutou
základnou mesačnou mzdou vo výške 331,94 eura. Pritom poberala aj rodičovský príspevok vo výške
194,70 eura. Otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 850 eur.

12. Zo znaleckého posudku č. 9/2015 znalca PhDr. Petra Molnára zo dňa 01.08.2015 súd zistil, že
citový vzťah oboch detí k matke je kladný. Väzby maloletej W. k matke sú silno emočne prežívajúce
a stotožňujúce sa s postojom matky. Citový vzťah maloletej B. k matke je prirodzeným, kladným a
rešpektujúcim vzťahom. Citový vzťah maloletej W. k otcovi sa ukazuje ako kritický, prevažne negatívny,
jej citové vzťahy sú rozporuplné, ovplyvnené matkou a celým jej rodinným prostredím. Citový vzťah

maloletej B. k otcovi je prirodzený, kladný, bezprostredný, jej citové väzby sú ovplyvnené rodinou a
sestrou. Vzťah otca k maloletým deťom sa ukazuje kladný. Otec má svojim spôsobom svoje deti rád,
nedokáže to však prirodzeným spôsobom prejaviť najmä voči maloletej W.. Matka má ku svojim deťom
kladný, dominantný a rešpektujúci postoj. Vzťah maloletých detí je ovplyvnený postojom a správaním
sa matky voči otcovi predovšetkým tým, že maloleté deti sú prítomné pri riešení problémov rodičov, čo

obe maloleté deti ešte celkom nevedia pochopiť. Uvedené pôsobí negatívne na ich psychiku a následne
na ich správanie a prežívanie. Za súčasnej situácie znalec považoval za vhodné umožniť styk otca s
maloletou B. každý druhý týždeň od piatku večera do nedele večera. V záujme znovuobnovenia vzťahov
medzi otcom a maloletou W. navrhol stretávanie sa v popoludňajších hodinách, napr. v stredu po škole
na 2 - 3 hodiny. Po úprave vzťahov by obidve maloleté deti mali navštevovať otca spoločne od piatka

do nedele každý druhý víkend. Vzhľadom k tomu, že u rodičov došlo k vzájomnej výmene partnerov,
otcova súčasná partnerka je bývalá manželka súčasného priateľa matky, ktorí majú spolu dve dcéry,
ktoré sú v striedavej starostlivosti, znalec nevidel problém, aby sa deti stretávali s otcom počas víkendov
aj s prespávaním. Súd vypočul znalca na pojednávaní konanom dňa 23.05.2016, kde sa pridržiaval
záverov svojho znaleckého posudku a k tomu dodal, že vzťah medzi rodičmi je tak vážne narušený, že

vzájomne sa obviňujú a nadávajú si bez ohľadu na prítomnosť ich maloletých detí. Maloletá B., keď
bola len osamote s otcom, chovala sa spontánne, prirodzene a jej vzťah k otcovi je možné vyhodnotiť
ako kladný. Akonáhle však vstúpila do toho sestra W. aj s matkou a začali slovne útočiť nadávkami na
otca, maloletá B. sa stiahla, síce nehovorila nič, ale chovala sa rezervovane vo vzťahu k otcovi. Čo sa
týka rozšírenia styku vrátane prespávania u otca, nevidel v tomto smere žiadne riziko čo do riadneho

psychického vývinu maloletej B.. Isté riziko môže nastať pokiaľ to nebude rešpektovať staršia sestra
alebo matka maloletej. Okrem víkendov je podľa názoru znalca vhodné, aby styk bol rozšírený aj na
sviatky prípadne aj prázdniny maloletých detí.

13. Zo správy psychologičky Mgr. Anety Lazarovej zo dňa 20.03.2017 súd zistil, že maloletá B. je

uzrozumená s návštevami u otca. Naďalej však odmieta u otca prespávať, necíti t.č. potrebu tráviť u
otca čas navyše. Na výlety s otcom by šla rada, ale potrebuje mať istotu, že večer bude spať doma v
spoločnej domácnosti s matkou. Vzhľadom k tomu, že tento stav je pre dieťa aktuálne plne vyhovujúci,
je vhodné rešpektovať potreby dieťaťa, styk s otcom rozšíriť o možné výlety, spoločné aktivity a pod., alezachovať požiadavku dieťaťa ohľadom večerného prespávania doma. V budúcnosti sa možno pokúsiť
o zmenu v prespávaní, s ohľadom na rešpektovanie aktuálnych potrieb dieťaťa.

14.Zosprávykolíznehoopatrovníkazodňa31.03.2017jezrejmé,žekolíznyopatrovníkvykonalšetrenie
pomerov tak v domácnosti matky a maloletých detí, ako aj v domácnosti otca. Uviedol, že matka s
maloletými deťmi býva v trojizbovom byte, v ktorom maloleté deti majú vlastné detské izby zariadené
pre potreby učenia, hier a zábavy. Obývacia izba a kuchyňa sú účelovo zariadené a vybavené. Matka
poberá invalidný dôchodok vo výške 289 eur. Začala pracovať brigádne na 24 hodín týždenne, ako jej

zdravotný stav povoľuje. Staršia dcéra W. sa s otcom nestretáva, mladšia B. chodí k otcovi a jeho rodine
bezprespania.Otecmaloletýchdetíbývasterajšoumanželkouajejdeťmivtrojizbovomnájomnombyte,
ktorý pozostáva z kuchyne, obývacej miestnosti, detskej izby a spálne. Domácnosť je riadne a účelne
zariadená, v čase šetrenia bola v domácnosti čistota a poriadok na požadovanej úrovni. Manželka otca je
zamestnaná v obchodnom dome Tesco Sládkovičovo, kde chodí na nočné zmeny, pričom jej priemerný
čistý mesačný príjem je vo výške 450 eur až 480 eur. Otec maloletých detí je zamestnaný na Krajskom

riaditeľstve PZ v Trnave, kde dosahuje priemerný mesačný príjem v sume 970 eur.

15. Matka, vypočutá na pojednávaniach dňa 23.07.2014, dňa 23.05.2016, dňa 06.02.2017 a dňa
03.04.2017 ako účastníčka konania, na ktorých uviedla, že otec má vytvorený priestor, aby sa stretával
s maloletou B., pričom spolu so svojou právnou zástupkyňou aj navrhla rozšírenie styku, ktorý by bol

v záujme maloletej. Zotrvala na svojom návrhu na zvýšenie výživného z dôvodu, že obe deti majú
alergiu, s čím má spojené výdavky vo výške 30 eur mesačne, pričom otec sa okrem bežného výživného
nepodieľa na výdavkoch detí. Poukázala na to, že prvý rok po rozvode sa otec o starostlivosť o deti
vôbec nezaujímal. Aby si mohla zachovať zamestnanie, musela si zaobstarať opatrovanie detí. Ďalej
uviedla, že maloletá W. sa odmieta stretávať so svojim otcom, a to napriek tomu, že jej styk s otcom

bol určený. Znenávidela ho, lebo opustil ich spoločnú domácnosť, klamal ju, že nemá známosť, pričom
sama ho videla ako sa bozkáva so svojou terajšou manželkou. Nie je pravda, že by prenášala len jej
názory. Maloletá B. síce k otcovi chodí, avšak s plačom a narieka, že tam nechce ísť údajne preto, že na
ňu kričí terajšia manželka otca. Chcela by sa stretávať len sama s otcom bez prítomnosti jeho terajšej
manželky. Čo sa týka zvýšenia výživného, podstatnú zmenu pomerov videla v podstatnom zvýšení

nákladov spojených s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletých detí, a to s ohľadom na ich vek,
školské a mimoškolské aktivity, nárast životných nákladov a na to, že maloletá B. začala navštevovať
základnú školu. Ďalej uviedla, že prekonala vážne operácie súvisiace s onkologickým ochorením, pričom
otec v ťažkých chvíľach neprispel nad rámec maloletým deťom.

16. Otec bol vypočutý na pojednávaniach dňa 23.07.2014, dňa 23.05.2016, dňa 06.02.2017 a dňa
03.04.2017 ako účastník konania, na ktorých uviedol, že má záujem sa stretávať s oboma deťmi, resp. v
poslednom čase s maloletou B., nakoľko maloletá W. nemá záujem s ním komunikovať. Čo sa týka styku
s maloletou B., tento matka komplikuje tým, že nemôže dcéru zobrať k sebe viac ako na niekoľko hodín.
Maloletá u neho neprespáva, čo bolo aj dôvodom toho, že s deťmi nemohol ísť na dovolenku. Matka

nemá záujem na tom, aby sa s deťmi kontaktoval. Mal za to, že maloletú W. hucká proti nemu tak matka,
ako aj jej terajší partner. Čo sa týka maloletej B., ich vzťah je veľmi dobrý a ona sama žiadala, aby mohla
u neho prespať. Veľmi rada trávi čas v jeho domácnosti, hrá sa s deťmi jeho terajšej manželky, rada by s
nimi chodila i na výlety, čo však nebolo doposiaľ umožnené. Poukázal aj na závery znaleckého posudku,
ktorý potvrdil, že vzťah maloletej B. s otcom je dobrý, žiaľ však na ňu negatívne vplývajú názory matky

ako aj staršej dcéry na otca. Mal za to, že je dôležité, aby súd určil styk v dostatočnom rozsahu, aby mala
maloletá možnosť zažiť s otcom dostatok pozitívnych zážitkov. Ďalej uviedol, že voľnočasové aktivity
nemôžu byť prekážkou stretávania sa s druhým rodičom. Poukázal aj na to, že prispieva maloletým
deťom aj nad rámec súdom určeného výživného. Keď maloletá W. išla na kúpeľnú liečbu, poslal matke
na účet 30 eur ako vreckové. Aj keď bola maloletá W. na lyžiarskom kurze, poslal jej vreckové na

účet matky v sume 20 eur. Kupuje maloletým deťom darčeky v prípade sviatkov a narodenín. Keďže
si W. neželá darčeky, ale žiada si peniaze, zvykne jej dať 40-50 eur v prípade narodenín. Pokiaľ ide
o výživné na maloletú B., súhlasí so zvýšením výživného, avšak od 01.09.2016, t.j. kedy nastúpila na
základnú školu, nakoľko predtým boli výdavky na maloletú porovnateľné s výdavkami v čase posledného
rozhodovania. Pri maloletej W. súhlasil so zvýšením výživného, ale od 01.09.2015, kedy sa matka mala

stať nezamestnanou. Súhlasil so zvýšením výživného na každé dieťa o 20 eur. Ďalej uviedol, že výživné
na všetky deti by nemalo presiahnuť 25 % v niektorých prípadoch až 30 %, pričom už súčasné výživné
ja prakticky na hranici 25 %. Ak by sa už teraz prekročila hranica 25 % alebo 30 %, do budúcna už
nebude žiadna rezerva tieto zvyšovať. Pokiaľ ide o informačnú povinnosť, komunikácia medzi rodičmije ťažká. V minulosti sa niekoľkokrát dozvedel o výlete a pod. od iných ľudí, nie od matky. Otec na
poslednom pojednávaní vo veci navrhol ako dôkaz výsluch svedkyne, ktorá mala vypovedať o tom,
ako sa mimo pojednávania vyjadrovala matka maloletých detí. Súd návrh na vykonanie tohto dôkazu

zamietol, nakoľko jeho vykonaním by neboli preukázané žiadne skutočnosti potrebné pre rozhodnutie
vo veci, resp. boli by preukázané len tie, ktoré sú súdu zrejmé, a to vzájomne nepriateľský vzťah medzi
rodičmi maloletých detí.

17. Kolízny opatrovník maloletých detí na pojednávaní dňa 03.04.2017 uviedol, že deti sú staršie, a preto

je opodstatnené zvýšenie výživného na obe deti. Čo sa týka stretávania, je pravda, že u maloletej W. je
to problematické. Najlepšia je súčasná úprava stretávania. Pozná pomery v rodine a mal za to, že keby
sa staršie dieťa stretávalo s otcom, aj mladšie dieťa by išlo. Deti si vyžadujú spoločnosť otca, a preto
otec by sa mal pokúsiť o stretávanie s oboma deťmi. V tomto prípade maloleté deti neprijali súčasnú
partnerku otca, preto by sa otec mal pokúsiť stráviť nejaký čas len čisto s deťmi, bez prítomnosti jeho
manželky. Trval na úprave styku bez prespávania, nakoľko deti sa nemôžu prispôsobovať rodičom, ale

deťom treba načúvať a v súčasnosti ešte nie sú vytvorené podmienky na to, aby maloletá prespávala
v domácnosti otca.

18. Na pojednávaní konanom dňa 06.02.2017 súd zistil názor maloletých detí. Z výsluchu maloletej W.
je zrejmé, že táto v súčasnosti nemá žiadny záujem stretávať sa s otcom a súčasne potvrdila, že otec

jej pri príležitosti sviatkov poskytuje peňažné sumy, a to 20-30 eur. Iné darčeky jej nekupuje. Z výsluchu
maloletej B. súd zistil, že táto napriek ovplyvňovaniu zo strany matky má záujem sa stretávať s otcom,
ale prespávať u neho ešte nechce. Ďalej uviedla, že otec jej kupuje pri príležitosti sviatkov darčeky.

19. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ZR), záujem maloletého dieťaťa

je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 78 ods. l prvá veta ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

21. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

25. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.26. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

28. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), lehota na plnenie je tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

30. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), navrhovateľ môže počas konania
zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd
konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

31. Písomným podaním zo dňa 15.02.2016 otec vzal svoj návrh na zmenu úpravy styku k maloletej W.
späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť, pričom matka maloletých detí s týmto späťvzatím nevyslovila
nesúhlas. V danom prípade súd zobral na vedomie dispozičné právo otca s návrhom a konanie o návrhu
otca na úpravu styku s maloletou W. zastavil.

32. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými

okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.
Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene
výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,

miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže
uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

33. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom

Okresného súdu Galanta, č.k. 16P/268/2012-43 zo dňa 24.10.2012, došlo k podstatnej zmene pomerov
na strane maloletých detí, ktoré sú staršie o 4 roky, preto výdavky spojené s uspokojovaním ich
odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v
súvislosti s ich fyzickým rastom, na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v
súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením ich odôvodnených potrieb vzhľadom

na ich záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach ich života, pričom ide o
objektívnu zmenu pomerov na strane maloletých detí, ako oprávnených, ktorú zmenu súd pri svojom
rozhodovaní zohľadnil. Maloletá W. má toho času 14 rokov a navštevuje druhý stupeň základnej školy.
Trpí alergiou, inak je zdravá. Jej výdavky sú bežné a veku primerané. Maloletá B. má toho času 7 rokov.
Od 01.09.2016 navštevuje základnú školu. Trpí alergiou a má ploché nohy, inak je zdravá. Jej výdavky

sú bežné a veku primerané.

34. Súd preskúmal, na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení, príjmy a
majetkovépomeryobochrodičovazistil,žeotecjenaďalejzamestnancomutohoistéhozamestnávateľa
s priemerným čistým mesačným príjmom 1.007,22 eura. Na strane otca teda došlo k zvýšeniu jeho

príjmov v minimálnom rozsahu (+ 157,22 eura). Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla. V priebehu
konania, t.j. dňa 16.03.2016 uzatvoril manželstvo. Býva v spoločnej domácnosti so svojou zamestnanou
manželkou a s jej dvomi deťmi v prenajatom trojizbovom byte. Vlastní osobné motorové vozidlo. Iný
majetok väčšej hodnoty nevlastní. Svoje výdavky na domácnosť vyčíslil na sumu 1.501,70 eura (320eur strava, 100 eur ošatenie, 20 eur za kozmetiku a hygienické potreby, 360 eur za nájomné, 116 eur
za splátky úverov z čias manželstva s matkou detí, 70 eur životná poistka, 1,17 eura úhrada poistky
za škody spôsobené v práci, 25 eur za telefón, 90 eur za telefón, internet a TV, 8,03 eura za zákonné

poistenie otcovho motorového vozidla, 6,50 eura za zákonné poistenie motorového vozidla manželky
otca,4,17eurazadiaľničnúznámku,3eurázaodvozkomunálnehoodpadu,250eurvýživnénamaloleté
deti I., 30 eur náklady na cestu do práce, 40 eur náklady na cestu do práce manželky otca, 4,17 eura
poplatky pre deti v ZŠ, 30 eur tanečná škola pre deti, 23,66 eura splátky úveru).

35. Matka v čase posledného rozhodovania a v čase podania návrhu na začatie konania bola
zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom cca. 280 eur. Zmena pomerov na strane matky
však nastala dňa 01.09.2015, kedy sa stala nezamestnanou. Zhoršil sa jej zdravotný stav (onkologické
ochorenie), v dôsledku ktorého prekonala vážne operácie. Od 20.04.2016 poberá invalidný dôchodok,
toho času vo výške 288,80 eura mesačne a od 13.02.2017 vykonáva pracovnú činnosť s 24 hodinovým
týždenný pracovným časom, pričom v mesiaci február 2017 jej čistá mzda bola vo výške 217,96 eura.

Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Žije s maloletými deťmi v trojizbovom prenajatom byte.
Vlastní staršie osobné motorové vozidlo. Iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Mesačné výdavky
maloletej W. vyčíslila na sumu 287,50 eura (strava 120 eur, drogéria 20 eur, oblečenie 40 eur, lieky 15
eur, poistka 27,50 eura, výtvarná 5 eur, vreckové 40 eur a cestovné 20 eur) a mesačné výdavky maloletej
B. na sumu 266,30 eura (strava 120 eur, drogéria 15 eur, oblečenie 30 eur, lieky 10 eur, poistka 25,30

eura, vreckové 15 eur, obed a družina 31 eur, cestovné 20 eur). Jednorazové výdavky na maloleté deti
vyčíslila na sumu 737 eur (nákup školskej tašky maloletej B. 55 eur, nákup okuliarov maloletej W. 50 eur
a maloletej B. 120 eur, pomôcky do školy maloletej B. 30 eur, fotografovanie v škole 8 eur, príspevok
ZRPŠ vo výške 15 eur, náklady na liečenie maloletej W. 170 eur, pomôcky do školy maloletej W. 19,20
eura, náklady lyžiarskeho výcviku 120 eur, narodeninová torta detí a oblečenie 150 eur, röntgen zubov

33 eur, výlet do Rakúska 50 eur, náklady na športového lekára 50 eur). Pravidelné mesačné výdavky
spojené s bývaním a chodom domácnosti vyčíslila na sumu 802,13 eura (elektrina 24 eur, plyn 4 eurá,
mesačný preddavok za byt 230 eur, DIGI TV 16 eur, RTVS 4,70 eura, komunálny odpad 54 eur ročne,
telefón 33,93 eura, internet 19,99 eura, spotrebný úver 198 eur, splátky a pôžičky 65 eur, splátka ďalšej
pôžičky 52 eur, poistka na auto 60 eur ročne, benzín na auto 90 eur mesačne).

36. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie
výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol
naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Keďže k zmene pomerov v prejednávanej
veci nepochybne došlo tak na strane maloletých detí, ako aj na strane matky maloletých detí, táto

skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom.

37. Súd výživné nezvýšil od podania návrhu tak, ako to žiadala matka vo svojom návrhu, keďže mal
za to, že zmena pomerov nastala na strane maloletých detí a matky až v priebehu konania. V čase
podania návrhu maloletá W. naďalej navštevovala základnú školu a maloletá B. materskú školu. Od

posledného rozhodnutia boli staršie len o jeden rok, pričom ich výdavky boli porovnateľné s výdavkami
v čase ostatného rozhodnutia. Je pravdou, že maloletá W. od posledného rozhodnutia už navštevovala
druhý stupeň základnej školy, avšak s poukazom na konštantnú judikatúru nie je možné ustáliť, že
každá zmena stupňa školského vzdelania musí byť zásadne dôvodom na zmenu výšky výživného.
Matka síce argumentovala niekoľkonásobným zvýšením nákladov spojených s uspokojovaním potrieb

maloletých detí, súd však takéto výnimočné zvýšenie výdavkov na strane maloletých detí od posledného
rozhodnutia nezistil. Prvú zmenu pomerov súd určil od 01.09.2015, kedy sa matka stala nezamestnanou,
čím sa znížili jej príjmy, pričom následne aj ochorela a musela sa podrobiť operáciám. Ďalšia zmena
pomerov nastala na strane maloletej B., a to dňa 01.09.2016, kedy nastúpila na základnú školu.
Vzhľadom na dĺžku konania, t.j. viac ako tri roky, nepochybne možno toho času konštatovať aj zmenu

pomerov na strane maloletej W., ktorá je už staršia o 4 roky.

38. Čo sa týka výšky výživného, súd zvýšil výživné na maloletú W. zo sumy 150 eur na sumu 190 eur a
na maloletú B. zo sumy 100 eur na sumu 110 eur od 01.09.2015 do 31.08.2015 a na sumu 130 eur od
01.09.2016, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca pri zohľadnení

jeho súčasného príjmu. Súd poukazuje na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov a rodič je vzhľadom na možnosti a schopnosti i majetkové pomery povinný prispievať na výživu
maloletých detí. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v
rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitostidaného prípadu. V zmysle uvedeného, z aktuálneho príjmu otca cca. 1.007,22 eura, tak 25 % - 30 %
predstavuje sumu 251,81 eura až 302,12 eura. Nakoľko otec má dve vyživovacie povinnosti (W. 14 rokov
a B. 6 rokov) na maloletú W. by mal prispieť výživným zo svojho príjmu s ohľadom na vek dieťaťa a

jeho potreby v rozsahu cca. 15-20 % (t.j. v rozsahu 151,08 eura až 201 eur) a na maloletú B. potom
v zostávajúcom rozsahu 10-15 % (t.j. v rozsahu 100,72 eura až 151,08 eura). Za daného stavu mal
súd za to, že na strane otca je priestor na zvýšenie výživného. Otec doposiaľ riadne platil výživné na
maloleté deti, prispieval im na sviatky a v minimálnom rozsahu sa podieľal aj na ich ďalších výdavkoch
(prispel na kúpeľnú liečbu a lyžiarsky výcvik maloletej W.). Matka však nepochybne mala vysoké

jednorazové náklady súvisiace najmä s nákupom školských potrieb a vyučovacích pomôcok u maloletej
B., nákupom dioptrických okuliaroch pre obe deti, náklady na stomatológa, kúpeľné liečby a lyžiarsky
kurz u maloletej W., ktoré výdavky súd pri zvýšení výživného zohľadnil, ako aj skutočnosť, že otec sa na
týchto výdavkoch, tak ako to bolo uvedené aj vyššie, podieľal iba v minimálnom rozsahu. Podľa názoru
súdu je v možnostiach a schopnostiach otca, aby zo svojho príjmu prispieval na výživu maloletých detí
vyššou sumou, pričom ustálenú výšku zvýšeného výživného súd považuje za adekvátnu. Pokiaľ otec

prispeje na výživu maloletých detí sumou 190 eur a 130 eur a matka prispeje sumou 95 eur a 65 eur,
(nakoľko druhú polovicu výšky výživného matka kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou) a pripočíta
sa k tomu aj príjem matky titulom prídavkov na deti, tak na strane maloletej W. vznikne finančná čiastka
na jej výdavky vo výške 308,52 eura mesačne (190 + 95 + 23,52) a na strane maloletej B. sa vytvorí
suma 218,52 eura (130 + 65 + 23,52), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie

osobných potrieb maloletých detí. Ohľadom výdavkov rodičov, ktoré mali mať v súvislosti so splácaním
úverov a pôžičiek, súd s poukazom na § 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, neakceptoval a na
tieto výdavky neprihliadal, keďže ide o záväzky rodičov, ktoré na seba prevzali vedome a dobrovoľne a
pred týmito výdavkami je výživné prednostnou pohľadávkou rodiča. K vyčísleným mesačným výdavkom
otca vo výške 1.501,17 eura súd potrebuje poznamenať, že tieto neakceptoval v plnom rozsahu, keďže

sa nejedná len o výdavky otca, ale aj výdavky jeho manželky na svoje maloleté deti, ku ktorým otec
vyživovaciu povinnosť nemá, a preto tieto výdavky nemal ani uvádzať. Súd pri rozhodnutí o výživnom,
ďalej zohľadnil nepriaznivý zdravotný stav matky, avšak aj matkou vyčíslené výdavky na maloleté deti a
domácnosť spolu vo výške 1.355,93 eura považoval vzhľadom na príjmy, možnosti a schopnosti matky,
za nadsadené, pričom mal za to, že ustálená výška zvýšeného výživného korešponduje aktuálnym

potrebám maloletých detí a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.

39. Matka sa ďalej domáhala, aby súd zaviazal otca na úhradu sumy vo výške 117,97 eura, ktorá
predstavuje polovicu nákladov spojených s financovaním potrieb a aktivít maloletej B. za roky 2014,
2015 a 2016 a na úhradu sumy vo výške 266,16 eura, ktorá predstavuje polovicu nákladov spojených s

financovaním potrieb a aktivít maloletej W. za roky 2014, 2015 a 2016 v celkovej výške 532,33 eura. Súd
návrhu matky v tejto časti nevyhovel, nakoľko všetky matkou uvádzané náklady zohľadnil pri zvýšení
výživného, pričom mal za to, že tieto náklady je možné pokryť zo súdom určeného výživného. Nie je v
schopnostiach a možnostiach otca, aby nad rámec bežného a zaostalého výživného, uhradil aj polovicu
jednorazových nákladov detí, navyše mu takáto povinnosť ani nevyplýva z platnej legislatívy. Súd pritom

poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej sa nepravidelné platby (napr. kúpa športových
potrieb, zdravotných pomôcok, liečenie, škola v prírode, detský tábor,...) sa rozpočítavajú na jednotlivé
mesiace tak, že sa celková úhrada každého nákladu vydelí 12 mesiacmi a k pravidelným mesačným
nákladom sa pripočíta len suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku.

40. Nakoľko súd stanovil účinnosť zmeny výživného u maloletej W. od 01.09.2015, otcovi vznikol dlh na
výživnom za obdobie 01.09.2015 do 03.04.2017 vo výške 760 eur (zvýšené výživné predstavuje sumu
190 eura mínus pôvodné výživné 150 eur = 40 eur za mesiace 9,10,11,12/2015, 1-12/2016 a 1,2,3/2017,
teda 19 x 40 = 760 eur). Nakoľko súd stanovil účinnosť zmeny výživného u maloletej B. od 01.09.2015
do 31.08.2016 na sumu 110 eur a od 01.09.2016 na sumu 130 eur, otcovi vznikol dlh na výživnom za

obdobie 01.09.2015 do 03.04.2017 vo výške 330 eur (zvýšené výživné predstavuje sumu 110 eur mínus
pôvodné výživné 100 eur = 10 eur za mesiace 9,10,11,12/2015, 1-8/2016; zvýšené výživné predstavuje
sumu 130 eur mínus pôvodné výživné 100,- eura = 30 eur za mesiace 9,10,11,12/2016 a 1,2,3/2017,
teda 12 x 10 + 7 x 30 = 330 eur). Súd povolil otcovi zaplatiť zaostalé výživné v súlade s ustanovením
§ 232 ods. 3 CSP v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur na každé dieťa až do zaplatenia

spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok, nakoľko táto
výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak potrebám maloletých detí, ako aj finančným pomerom
otca. Pri uvedenom výpočte dlhu súd nezohľadnil a nezapočítal prípadnú ďalšiu platbu výživného za
4/2017, nakoľko dokazovanie bolo skončené ešte dňa 03.04.2017, t.j. pred splatnosťou výživného.Súd súčasne poznamenáva, že platby výživného, ktoré bol otec povinný doposiaľ uhrádzať na základe
právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 16P/268/2012-43, zo dňa
24.10.2012 pri výpočte dlhu nezohľadnil, nakoľko predmetné rozhodnutie predstavuje exekučný titul, na

základe ktorého je možné prípadné dlžné výživné vymáhať. Súd súčasne poznamenáva, že pri výpočte
zaostalého výživného nezohľadnil platbu otca v celkovej výške 50 eur, ktorú poskytol ako vreckové pre
maloletú W. pri jej kúpeľnej liečbe a lyžiarskeho kurzu, keďže tieto platby, rovnako ako aj jednorazové
náklady matky, zohľadnil súd pri rozhodovaní o výške výživného.

41. Súd v súlade s návrhom otca uložil matke povinnosť informovať písomne alebo prostredníctvom e-
mailu otca vždy najneskôr k poslednému dňu príslušného mesiaca o zdravotnom stave maloletých detí,
o ich výsledkoch v škole, školských a mimoškolských aktivitách detí a bezodkladne o mimoriadnych
a podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí. Povinnosť matky informovať otca o výsledkoch v
škole sa pritom bude považovať za splnenú poskytnutím prihlasovacieho mena a hesla k internetovej
žiackej knižke maloletých detí. V priebehu konania sa zistilo, že komunikácia medzi rodičmi maloletých

detí je narušená, pritom matka neinformuje otca o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí. Z
uvedeného dôvodu považoval súd za potrebné uložiť informačnú povinnosť matke.

42. Súd ďalej rozhodoval o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletou B., ktorým sa domáhal, aby
súd rozšíril styk otca s maloletou a určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny

týždeň v kalendárnom roku od soboty 9.00 hod do nedele 19.00 hod. bez prítomnosti matky a upravil
styk s maloletou počas letných prázdnin a vianočných sviatkov. Tak ako súd uviedol už vyššie, otec sa
domáhal aj zmeny úpravy styku s maloletou W., svoj návrh však zobral v tejto časti späť a žiadal konanie
zastaviť. Zistilo sa, že aktuálne maloletá W. sa so svojim otcom vôbec nestretáva a odmieta ho, pričom
súd nezistil zo strany otca snahu zlepšiť tento vzťah s maloletou. Okrem návrhu na úpravu styku, žiadne

iné kroky neurobil na oživenie ich vzťahu. Uvedené zlepšenie vzťahu je potrebné aj z dôvodu, že medzi
maloletou W. a maloletou B. sú veľmi silné súrodenecké putá, pritom negatívne názory maloletej W.
(a nepochybne aj negatívne názory matky maloletých detí) na otca, výrazne zasahujú a ovplyvňujú aj
vzťah otca a maloletej B.. Vykonaným dokazovaním sa zistilo, že sa styk otca s maloletou realizuje v
zmysle rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 24.10.2012, č.k. 16P/268/2012-43, na základe ktorého je otec

oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v kalendárnom roku, a to v sobotu
v čase od 11.00 hod. do 18.00 hod a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti
matky. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať
sa na výchove dieťaťa v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb. Realizuje sa
to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť

okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá
v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov ako
ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom
dieťaťa a rodiča a podobne. S poukazom na závery znaleckého posudku možno konštatovať, že vzťah
maloletej B. s otcom je dobrý, v prítomnosti otca sa cíti komfortne. Súd teda čiastočne vyhovel návrhu

otca, keďže tu videl dôvod na rozšírenie styku otca s maloletou, avšak sa stotožnil s názorom kolízneho
opatrovníka, ktorý s touto rodinou pracuje už od rozvodového konania, že styk je potrebné v danom
prípade rozširovať postupne a toho času bez prespávania. Súd pritom akceptoval aj želanie samotnej
maloletej B., ktorá sa so svojim otcom chce stretávať, avšak prespávať u neho nechce. Skutočnosť, že
maloletá B. je ovplyvnená zo strany matky a staršej sestry je pritom nepochybná, keďže s nimi žije v

spoločnejdomácnostiasútojejvzory.Jepotrebnévziaťdoúvahy,žemaloletáB.vsúčasnostiprechádza
obdobím plným zmien, keďže len nedávno nastúpila do školy, musí si zvykať na nový režim, učiteľov,
spolužiakov a vzhľadom nato je potrebné, aby v súčasnosti mala pevné zázemie najmä čo sa týka
prespávania. Súd samozrejme nijak nespochybňuje právo otca tráviť s maloletou polovicu jej voľného
času, avšak opätovne zdôrazňuje, že stretávanie sa musí rozširovať postupne v súlade s najlepším

záujmom dieťaťa. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, preto sa súdu nejaví byť
vhodným riešením vopred určiť čas, od ktorého by už bolo stretávanie otca s maloletou upravené aj s
prespávaním v jeho domácnosti. Každé dieťa je individuálne, teda len ťažko možno predpokladať, resp.
paušalizovať čas, po uplynutí ktorého sa dokáže prispôsobiť zmenám. Rešpektujúc teda názor maloletej
B. súd určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 9.00 hod.

do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň v piatok od 16.00 hod. do
19.00 hod. Súd je toho názoru, že takáto úprava styku otca s maloletou je zatiaľ postačujúca, pričom po
zlepšení sa vzťahu otca s maloletou W., bude možné uvažovať aj o prípadnom ďalšom rozšírení styku
otca s oboma maloletými deťmi, pokiaľ to bude v ich záujme.43. V tejto súvislosti a nad rámec vyššie uvedeného súd apeluje na rodičov, aby v záujme
minimalizovania traumatizácie maloletých detí vykonali maximum pre zlepšenie ich vzájomných vzťahov

a komunikácie. Rodičia by si mali uvedomiť, že v najlepšom záujme každého dieťaťa je, aby žilo
v harmonickej rodine súčasne s oboma rodičmi, v prostredí lásky a bezkonfliktnosti. Keďže rodičia
už deťom rozpadom ich vzťahu zobrali túto možnosť harmonickej rodiny, mali by mať aspoň toľko
zodpovednosti voči svojim deťom, aby ich naďalej nevystavovali ich napätým vzťahom, nezaťahovali tak
deti do svojich vzájomných konfliktov a nevystavovali tak svoje deti zbytočne stresu a napätiu. V danej

veci je zrejmé, že maloleté deti sú takémuto stavu vystavené a môže to mať vážny negatívny psychický
dopad pre deti.

44. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom

premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému.