Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/182/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215934
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715215934.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo O., Q. č. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Repášom, advokátom
so sídlom vo Zvolene, Trhová č. 4, proti žalovanému Mesto Zvolen, o zaplatenie 5,53562 € denne od
01.08.2015 do právoplatnosti rozsudku z titulu vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/410/2015-93 zo dňa 23.01.2017, ako súdu prvej
inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) a vo výroku o nároku na
náhradu trov konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku zamietol
(prvý výrok), žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 % (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého žalobca je výlučným vlastníkom v celosti pozemku parc. č. KNE XXXX (trvalý trávny porast) o
veľkosti 2264 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. O.; žalobca nadobudol pozemok
darovacou zmluvou, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený
dňa 26.07.2013; žalovaný je vlastníkom stavby (reštaurácia a potraviny) súp. č. XXXX postavenej na

pozemku parc. č. KNE XXXX zapísanej na LV č. X pre k.ú. O.; stavba žalovaného zaberá pozemok
žalobcu v rozsahu 449 m2.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nie je žaloba žalobcu dôvodná;
súd prvej inštancie dospel k záveru, že dňa 01.07.2009 vzniklo vo vzťahu k pozemku žalobcu právo
zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalovaného podľa zákona č. 66/2009 Z. z.; súd prvej

inštancie vyjadril názor, že ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. sa na prejednávaný spor
nevzťahuje, pretože stavbu nevyužíva na podnikateľské účely samotný žalovaný; žalovaný preto užíva
časť pozemku žalobcu na základe zákona a teda nejde o bezdôvodné obohatenie spočívajúce v plnení
bez právneho dôvodu; nakoľko žalobca nebol vlastníkom sporného pozemku ku dňu účinnosti zákona č.
66/2009 Z. z. (t.j. ku dňu vzniku práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu) nevzniklo mu ani právo na
finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva; z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu

žalobcu zamietol.1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1 a 3, § 2 ods. 1, § 3 ods.
3 a § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a

doplneníniektorýchzákonov,ďalejspoukazomnaustanovenia§451ods.1a2Občianskehozákonníka;
o zamietnutí návrhu žalovaného na vydanie medzitýmneho rozsudku rozhodol súd prvej inštancie s
poukazom na ustanovenie § 214 ods. 1 C.s.p.; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a
plne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 10.03.2017 (č.l. 104-108 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie podľa obsahu
odvolania napadol v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby; vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.)
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h/ C.s.p.); nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie ohľadne aplikácie zákona č. 66/2009
Z. z. na prejednávaný spor; vyjadril názor, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu k spornému
pozemku nevzniklo, pretože stavba žalovaného, ktorá stojí na jeho pozemku, slúži na podnikateľské

účely, pričom v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. nie je rozhodujúce, či ju na podnikateľské
účely využíva priamo samotný žalovaný alebo nie; poukázal na to, že žalovaný ako vlastník stavby
túto prenajíma podnikateľským subjektom na podnikateľské účely, začo títo platia žalovanému trhové
nájomné v zmysle príslušného všeobecne záväzného nariadenia (zásady hospodárenia s majetkom
mesta č. 13/2012) a z tohto nájomného má žalovaný úžitok; podrobne argumentoval, že záver súdu prvej

inštancie o vylúčení aplikácie ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. na prejednávaný spor nie
je v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite vysvetlený, keď slovnému spojeniu „stavba slúžiaca na
podnikateľské účely“ je potrebné rozumieť v tom zmysle, ktorý má vo všeobecnom spisovnom jazyku;
uzavrel,žeprístupsúduprvejinštancievosvojejpodstateznamenáobmedzeniejehovlastníckehopráva
k spornému pozemku bez splnenia ústavných podmienok; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.04.2017 (č.l. 113-114 spisu) k odvolaniu žalobcu uviedol, že ho
považuje za nedôvodné; žalobca sa podľa neho domáha priznania plnenia, na ktoré nemá zákonný
nárok; vyjadril názor, že v odvolaní žalobcu sa nenachádza žiadne relevantné tvrdenie, ktoré by

mohlo spochybniť právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie alebo s ktorých by vyplývali
nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov; argumentoval, že žalobcovi nemohol vzniknúť
nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, pretože sporný pozemok užíva na základe
vecného bremena, ktoré vzniklo v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z.; nesúhlasil s tvrdením žalobcu,
že zákonodarca v ustanovení § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. „jednoznačne vyňal z pôsobnosti

zákona stavby, ktoré slúžia na podnikateľské účely, bez toho či slúžia vlastníkovi stavby alebo nie“ a
považoval ho za zavádzajúce a účelové, založené na svojvoľnom výklade zákona, keď takýto výklad
nemožno podľa neho odvodiť ani zo samotnej dôvodovej správy k zákonu; vyjadril názor, že pri výklade
uvedeného ustanovenia zákona je potrebné vychádzať z teleologického výkladu zákona a sledovať
účel, ktorý chcel zákonodarca prijatím zákona docieliť; podnikanie má zákonom presne stanovenú

podobu, ktorá sa na tento prípad nedá aplikovať; samotné ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009
Z. z. prostredníctvom odkazu na § 2 Obchodného zákonníka definuje, čo sa v tomto prípade rozumie
podnikateľským účelom; zdôraznil, že prenechaním svojho majetku (stavby) do nájmu inému subjektu
sám nerealizuje podnikateľskú činnosť v zmysle Obchodného zákonníka, ale realizuje len svoje právo
ako vlastníka majetku spočívajúce v možnosti slobodne nakladať so svojím majetkom (súčasť tzv.

vlastníckej triády); pod podnikaním je potrebné rozumieť dosahovanie zisku v zmysle § 2 ods. 1
Obchodného zákonníka a súčasne vytváranie konkurenčného prostredia voči iným podnikateľom; o
využití majetku na podnikateľské účely musí rozhodnúť mestské zastupiteľstvo k čomu v tomto prípade
nedošlo; poukázal aj na to, že ak by mal v tomto vzťahu vystupovať ako podnikateľ, musel by byť
zapísaný v príslušnom registri alebo evidencii ustanovenej zákonom; zdôraznil, že účelom prijatia

zákona č. 66/2009 Z. z. bolo vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod budovami vo
vlastníctve subjektov verejnej správy, preto nie je správny výklad žalobcu, ktorý vyníma z aplikácie
zákona majetok mesta, ktorý mesto samotné nevyužíva na podnikateľské účely; na základe uvedeného
navrhol potvrdenie nepadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.2.3 Vyjadrenie žalovaného doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu dňa 25.04.2017 (č.l.
115 spisu) na vedomie.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa

§ 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

4.4 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal
len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal

vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 C.s.p.).

4.6Odvolaniežalobcujedôvodné.Preskúmanímnapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie,podaného
odvolania a ostatného obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany

súdu prvej inštancie ohľadne vylúčenia aplikácie ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. v
prejednávanom spore nie je správne; medzi stranami nebolo sporné, že časť stavby žalovaného súp.
č. Xv rozsahu 449 m2 je postavená na pozemku žalobcu parc. č. Q. XXXX v k.ú. O.; medzi stranami
nebolo sporné ani to, že predmetnú stavbu žalovaný prenajíma iným subjektom na podnikateľské účely
(reštaurácia a predajňa potravín); podľa § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z., tento zákon sa nevzťahuje

na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely;
k záveru o vylúčení aplikácie ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. v prejednávanom spore
dospel súd prvej inštancie v podstate z dôvodu, že predmetnú stavbu na podnikateľské účely nevyužíva
samotný žalovaný; podľa názoru odvolacieho súdu však z predmetného ustanovenia takáto podmienka
nevyplýva; v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. nie je podstatné, či stavbu na cudzom pozemku

využíva na podnikanie samotný vlastník stavby alebo tretia osoba a rozhodujúci je len faktický stav,
že stavba slúži na podnikateľské účely, čo v prejednávanom spore bolo splnené; aplikácia zákona č.
66/2009 Z. z. je preto v prejednávanom spore vylúčená, právo zodpovedajúce vecnému bremenu k
pozemku žalobcu v prospech žalovaného podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. nevzniklo, pokiaľžalovaný nemá iný užívací titul k pozemku žalobcu (jeho časti) nemožno vylúčiť vznik bezdôvodného
obohatenia žalovaného na úkor žalobcu; v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia súd prvej
inštancie nevykonal navrhované dôkazy ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia a tento nedostatok

nie je (vzhľadom na rozsah dokazovania) účelné napraviť v odvolacom konaní; na základe uvedeného
dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zrušiť (§ 389
ods. 1 písm. c/ C.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení

rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a tým, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h/ C.s.p.). Odvolacie námietky žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil
odvolací súd ako dôvodné (bod 4.6 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil aj závislý výrok napadnutého rozsudku o
trovách konania (§ 379 písm. a/ C.s.p.). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 C.s.p.).

7.1 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

7.2 V ďalšom konaní posúdi súd prvej inštancie dôvodnosť žaloby žalobcu v zmysle zásad na vydanie
bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasledujúce Občianskeho zákonníka); svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie primeraným spôsobom odôvodní.

7.3 Vo vzťahu k zneniu navrhovaného výroku rozhodnutia súdu vo veci samej (petit) v žalobe žalobcu

odvolací súd udáva, že v prejednávanom spore z hľadiska predmetu konania (vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia) nejde o opakujúce sa plnenie; zo žaloby vyplýva, že žalobca sa voči
žalovanémudomáha„zaplateniasumy5,53562€denneod01.08.2015dodňaprávoplatnostirozsudku“,
preto minimálne v rozsahu od vyhlásenia rozsudku do jeho právoplatnosti uplatnil svoj nárok ako
opakujúce sa dávky (§ 217 ods. 2 C.s.p.); pre účely ďalšieho konania dáva odvolací súd súdu prvej

inštancie do pozornosti, že plnenie od žalovaného ako opakujúce sa dávky možno žalobcovi v civilnom
sporovom konaní priznať len za predpokladu, že ide o plnenie, ktorá sa pravidelne opakuje bez toho,
aby musela nastať (pristúpiť) ďalšia právna skutočnosť alebo o také plnenie, ktoré výslovne stanovuje
zákon; k takémuto názoru dospela aj súdna prax, ktorý vyjadrila v závere, že plnenie v budúcnosti
splatných opakujúcich sa splátok nemôže súd uložiť, ak je táto povinnosť závislá na tom, či dôjde k ďalšej

skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva predpokladom vzniku priznávaného nároku (R 7/1977) alebo
v závere, že nárok na úhradu za užívanie bytu sa nepovažuje za nárok na opakujúce sa dávky v zmysle
ustanovenia § 154 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (v súčasnosti
§ 217 ods. 2 C.s.p.), pretože ide síce o plnenia, ktoré sa mesačne pravidelne opakujú, ku vzniku nároku
na každé z nich však musí pristúpiť ďalšia skutočnosť, totiž ďalšie bývanie (R 14/1978); podmienkou

možnosti uloženia povinnosti platiť opakujúce sa dávky je teda (1) existencia právneho dôvodu plnenia a
(2)existenciasplatnostiaspoňjednejdávky,ktorámusíbyťdanávokamihuvyhláseniarozsudku;povahu
opakujúcich sa dávok preto typicky majú najmä úroky z omeškania, poplatok z omeškania, výživné,
náhrada za stratu na zárobku a obdobné plnenia; naopak ako opakujúce sa dávky nemôže byť priznanánáhrada mzdy, zmluvná pokuta alebo mesačná úhrada za užívanie bytu (nájomné), keď tieto nároky
(ktorénemajúpovahuopakujúcehosaplnenia)jemožnépriznaťlenvtakejvýške,vakejsastalisplatnév
okamihu vyhlásenia rozhodnutia; tento záver vyplýva zo skutočnosti, že napríklad pri úrokoch (poplatku)

z omeškania k trvaniu omeškania v čase vyhlásenia rozsudku nemusí pristúpiť žiadna ďalšia právna
skutočnosť, rovnako k existencii vyživovacej povinnosti v čase vyhlásenia rozsudku nemusí pristúpiť
žiadna ďalšia právna skutočnosť; naopak napríklad pri nájomnom okrem trvania nájomného vzťahu a
omeškaní s platením nájomného v čase vyhlásenia rozsudku musí na vznik nového nároku na nájomné
pristúpiť ďalšia právna skutočnosť, t.j. ďalšie užívanie prenajatej veci (vo všeobecnosti skutočnosťou,

ktorá u takýchto nárokov musí pristúpiť k vlastnému faktu plynutia času, je predovšetkým poskytnutie
protiplnenia druhou stranou a preto nemožno uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť budúce nájomné,
pretože jeho povinnosť plnenia závisí od toho, či mu prenajímateľ užívanie prenajatej veci umožní); v
praxi často dochádza k zamieňaniu opakujúcich sa dávok v zmysle § 217 ods. 2 C.s.p. s opakujúcim sa
plnením, ktoré je pojmom teórie občianskeho práva hmotného; ide pritom o právne inštitúty s rozdielnym
obsahom (preto napríklad vyššie uvedené nájomné je síce opakujúcim sa plnením, pretože z hľadiska

teórie občianskeho práva hmotného ide o plnenie toho istého záväzku, t.j. vyplývajúceho z tej istej
právnej skutočnosti, nie je však z vyššie uvedených dôvodov súčasne opakujúcou sa dávkou v zmysle §
217 ods. 2 O.s.p.); na základe uvedeného nemôže byť opakujúcou sa dávkou alebo splátkou ani nárok
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, pretože k vzniku tohto nároku musí okrem ostatných
zákonných predpokladov (z hľadiska prejednávaného sporu) pristúpiť vždy ďalšia právna skutočnosť,

t.j. trvanie užívania veci bez právneho dôvodu; nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
tak, ako si ho uplatnil žalobca mu preto možno (v prípade dôvodnosti žaloby) priznať len do vyhlásenia
rozsudku (§ 215 ods. 1 C.s.p.; § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p.), pretože minimálne od vyhlásenia rozsudku
do jeho právoplatnosti nemôže byť isté, či nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
žalobcovi vznikne (t.j. či bude trvať užívanie veci bez právneho dôvodu).

7.4 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a formulovaní znenia výroku rozhodnutia
v tomto smere zohľadní súd prvej inštancie závery aktuálnej súdnej praxe a výrok o nároku na
náhradu trov konania z dôvodu budúcej vykonateľnosti rozhodnutia formuluje do povinnosti ich náhrady
(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa

23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.
zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017).

7.5Súdprvejinštancietiežpredrozhodnutímodstránirozpormedzioznačenímžalobcumenomvžalobe
(Lubomír) a niektorými prílohami žaloby (B.) za účelom správneho označenia žalobcu v písomnom

vyhotovení rozhodnutia.

8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

9. B. rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).