Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. marec 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Csp/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116216674
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6116216674.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom
Radlinského 10, 813 23 Bratislava, IČO: 35 799 200 proti žalovanej: F. S., T.. XX. XX. XXXX, U. XX,
XXX XX H. H., o zaplatenie 6 133,91 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e konanie vo veci.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

Súd v r a c i ažalobcovi ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., Radlinského 10, 813 23 Bratislava, IČO:
35799200, časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 360,80 Eur.

Súd ž i a d a Slovenskú poštu, a. s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Banská Bystrica, Partizánska

cesta 9, IČO: 36 631 124, aby vrátila žalobcovi ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., Radlinského 10, 813 23
Bratislava, IČO: 35799200, súdny poplatok v sume 360,80 Eur, a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia
právoplatného uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou 08. 09. 2016 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 6 133,91 Eur s
príslušenstvom ako plnenia zo zmluvy o stavebnom úvere a mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXX/

XXXXXXXXX zo dňa 22. 04. 2013.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že sa predovšetkým súd musí vysporiadať s otázkou
právomoci vo veci konať vzhľadom k tomu, že v článku IX. bod 4 zmluvy o medziúvere zo dňa 17. 04.
2013 je uvedené, že spory má rozhodovať Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so
sídlom v Bratislave. Žalobca si uplatnil svoj nárok predčasne, keďže nepreukázal postup podľa § 565 a

§ 53 ods. 9 O. z. Žalovaná pred prvým pojednávaním dňa 21. 06. 2017 uviedla, že svojím písomným
podaním adresovaným súdu si mienila uplatniť námietku, že spor sa nemá prejednávať pred súdom, ale
sa má rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ podpisovala zmluvu, bola si vedomá obsahu článku
XI. bod 4. a s týmto obsahom súhlasila.

3. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 9Csp/51/2016 - 61 zo dňa 21. 06. 2017 konanie vo veci

s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 CSP zastavil a rozhodol o trovách konania.

4. Voči predmetnému rozhodnutiu sa odvolal žalobca. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.
12Co/313/2017 - 73 zo dňa 28. 09. 2017 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd je povinný na základe
včas uplatnenej námietky skúmať, či spor nemá byť prejednaný a rozhodnutý v rozhodcovskom konaní.

Ustanovenie § 7 ods. 2 CSP mu ukladá povinnosť neprihliadnuť na námietku žalovaného, ak spornemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Podmienkou vedenia rozhodcovského konania podľa
zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je platná rozhodcovská zmluva, podmienkou vedenia

spotrebiteľského rozhodcovského konania podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní je platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Odvolací súd uviedol, že
súd prvej inštancie bez ďalšieho uviedol, že nebolo zistené, že by spor nemohol byť predmetom
rozhodcovského konania. Z obsahu spisu nevyplýva, že na základe akých skutkových okolností súd
prvej inštancie dospel k takémuto záveru, či sa pred rozhodnutím o zastavení konania zaoberal v súlade

s § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa otázkou, či spor môže byť predmetom rozhodcovského konania z
hľadiska právomoci rozhodcovského súdu vzhľadom na znenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl.
XI bod. 4 zmluvy, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu hrubý nepomer v právach a
povinnostiachzmluvnýchstrán,čijerozhodcovskádoložkadojednanáplatneavsúladesustanoveniami
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, resp. zákona o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom do 31. 12. 2014. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a uložil mu preskúmať rozhodcovskú doložku a ustáliť, či je daná právomoc
rozhodcovského súdu na konanie o spore žalobcu a žalovanej zo zmluvy a po ustálení znova rozhodnúť.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu, okresný súd vec opätovne posúdil.

6.Podľa§5ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkunanámietkužalovanéhouplatnenúnajneskôrpriprvom
procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom
konaní.
(2) Na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliada.

7. Podľa § 6 ods. 1 CSP, ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom
úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví.

8. Podľa § 7 CSP súd na námietku žalovaného neprihliadne a spor prejedná a rozhodne, ak strany
vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia

bolo v Slovenskej republike odopreté. Neprihliadnutie na námietku musí súd odôvodniť v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
(2) Podľa odseku 1 súd postupuje aj vtedy, ak zistí, že spor nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania alebo že sa rozhodcovský súd odmietol sporom zaoberať.

9.Žalovanáprisvojomprvomprocesnomúkoneuplatnilanámietku,žesporsamáprejednaťarozhodnúť
v rozhodcovskom konaní.

10. V článku XI. bod 4. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej medzi
stranami dňa 17. 04. 2013 bolo uvedené, že zmluvné strany podľa zákona 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskomkonanísadohodli,žeakékoľvekprípadnésporyzprávnychvzťahovvyplývajúcichztejto
zmluvy budú predložené na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie
so sídlom v Bratislave. Dlžník svojím podpisom na tejto zmluve vyjadril svoj súhlas s rozhodcovskou
zmluvou podľa tohto článku.

11. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

12. Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 07. 02. 2018 rozhodol tak, že ustanovenie
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46
ods.1vspojenísčl.1ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky. Vzmyslečlánku125ods.3ÚstavySlovenskej

republiky, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v
odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť.
V čase rozhodovania súdu nález Ústavného súdu nebol uverejnený v zbierke zákonov. Z uvedenýchdôvodov sa súd v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu zaoberal platnosťou dojednania
rozhodcovskej doložky.

13. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred
1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Rozhodcovská zmluva, resp.
rozhodcovská doložka uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou 17. 04. 2013 spĺňa všetky náležitosti v
zmysle § 3 až § 5 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do
31. 12. 2014. Bola dojednaná písomne vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve. Žalovaná na

pojednávaní dňa 21. 06. 2017 potvrdila, že vedela, čo vo vzťahu k zmluve o úvere podpisovala a
súhlasí s tým, aby spory rozhodoval rozhodcovský súd. Žalovaná ako „slabšia“ strana sporu sa cíti byť
dojednanou rozhodcovskou doložkou viazaná. Pred súdom navyše uviedla, že námietku vzniesla po
porade s advokátom.

14. Podľa článku 3 ods. 1 a 2 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v

súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
(2) Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné

a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu
a zmyslu podľa odseku 1.

15. Súd prihliada na nekalú povahu spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu spotrebiteľa. Toto pravidlo
neplatí jedine vtedy, ak spotrebiteľ s takýmto postupom vysloví nesúhlas, teda prejaví vôľu byť

neprijateľnou zmluvnou podmienkou naďalej viazaný. Súd z uvedených dôvodov, v zmysle citovaných
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. považoval rozhodcovskú doložku za
platne uzatvorenú.

16. Žalobca namietal, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou s poukazom
na ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na
tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzavieraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú
vopred pripravené, naformulované. Pri iných spotrebiteľských zmluvách, kde sa dojednávajú podmienky
individuálne, sa ich neprijateľnosti nemožno dovolávať. Podľa názoru súdu je potrebné rozhodcovskú

doložku napriek tomu, že bola pripravená a naformulovaná vopred žalobcom nepovažovať za
neprijateľné zmluvné dojednanie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, keď žalovaná túto skutočnosť
nenamieta, dokonca sama potvrdzuje, že si pri podpise zmluvy bola vedomá toho, čo je obsahom
rozhodcovskej doložky a podpisom zmluvy s ňou vyjadrila súhlas. V prípade, keď sa sama strana sporu
v pozícii spotrebiteľa cíti byť dojednanou rozhodcovskou doložkou viazaná, nemôže takéto dojednanie

spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené považuje súd rozhodcovskú doložku za platnú aj v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka, nakoľko je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.

17. K argumentom žalobcu, že sa súd odklonil od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, súd

poukazuje na rozdielnosť procesnej situácie v tomto súdnom konaní a v konaniach, kde vo veci
rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, na ktoré sa odvoláva žalobca. V tomto súdnom spore
sama spotrebiteľka tvrdí, že rozhodcovskú doložku uzatvorila slobodne s vedomím si jej následkov na
rozdiel od súdnych konaní ( uvádzaných žalobcom ), kde súdy skúmali platnosť rozhodcovskej zmluvy
z úradnej povinnosti avšak za situácie, kde spotrebiteľ sám namietal jej neplatnosť, resp. bol nečinný.

18. V ďalšom sa súd zaoberal otázkou, či sa v danom prípade jedná o spor, ktorý môže byť predmetom
rozhodcovského konania. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona
v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho
práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom

rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania. Predmetom tohto
konania je zaplatenie dlžnej sumy 6.133,91 Eur s úrokom z omeškania titulom zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a o stavebnom úvere. Z povahy konania je zrejmé, že sa nejedná o spor vylúčený z
rozhodcovského rozhodovania.19. Súd mal tiež preukázané, že rozhodcovský súd, ktoré si strany dohodli na prejednanie prípadného
sporu medzi nimi - Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie je oprávneným rozhodovať

spotrebiteľské spory v zmysle zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorá
právna úprava kladie zvýšený dôraz na ochranu spotrebiteľa.

20. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka je platná, má za to,
že tento spor môže byť predmetom rozhodcovského konania. Keďže žalovaná uplatnila námietku pri

prvom procesnom úkone v zmysle § 5 ods. 1 CSP, súd v zmysle § 6 ods. 1 CSP konanie vo veci zastavil.

21. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 257 CSP, keď procesne zavinil zastavenie konania
žalobca, ktorý podal návrh na súd napriek zneniu článku XI. ods. 4 zmluvy, žalovaná však náhradu trov
konania nepožadovala, ani jej nevznikli.

19. O vrátení zaplateného súdneho poplatku bolo rozhodnuté podľa § 11 ods. 3 zákona 71/1992 Zb. a
ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 355
ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) a § 362 ods. 1 CSP), a to písomne vo vyhotovení dvojmo na

Okresný súd Banská Bystrica, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).