Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200280
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317200280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova11,Žilina,IČO:31575951protižalovanej:E.B.,X..XX.XX.XXXX,Š.XXXX/X,R.,ozaplatenie
75,79 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 16. 11. 2017,
č. k. 6Csp/5/2017-73 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a

vyslovil, že žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že s strany sporu dňa 09. 10. 2012 uzatvorili úverovú
zmluvu č. XXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 2 000 Eur
pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti úveru 19,90 % ročne. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť
48.splátkami po 60,43 Eur mesačne. Súčasne sa zaviazala uhrádzať aj poplatok za správu úverového
účtu 1,99 Eur mesačne. Termín splatnosti prvej anuitnej splátky bol 22. 10. 2012 a poslednej 20. 09.

2016. V zmluve je uvedená výška RPMN 24,50 % a priemerná RPMN vo výške 21,68 %. Celkovo
sa žalovaná zaviazala žalobcovi zaplatiť sumu 2 996,16 Eur. Žalovaná v prospech žalobcu v danom
úverovom vzťahu uhradila splátky v celkovej výške 2 840,21 Eur.

3. Súd skonštatoval, že vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy, predmetný zmluvný vzťah je
vzťahom spotrebiteľským ; žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobu -

nepodnikateľom. Na zmluvu je preto nutné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušné
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku v § 52 a nasl., taktiež aj
zákon o ochrane spotrebiteľa, ako aj Smernicu Rady 93/13/EHS. Súd ex offo podrobil súdnej kontrole
predmetnú úverovú zmluvu a zistil, že zmluva neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti v zmysle § 9
ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.., a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V
zmluve je uvedený iba celkový počet splátok a výška prvej a poslednej mesačnej splátky bez rozlíšenia,
z čoho takáto splátka pozostáva, bez rozlíšenia istiny, riadnych úrokov, poplatkov a iných súm a ich

termínov. Výška ostatných splátok ani v zmluve nie je uvedená. Takéto znenie zmluvy je pre bežného
spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením a s cieľom
tejto právnej úpravy. Argumentácia žalobcu v tom smere, že počet a termíny splátok istiny a úrokov
sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky, čo sa vzťahuje aj na poplatky, neobstojí.Anuitná splátka je splátka, ktorá má rovnakú výšku počas celej doby platnosti úveru a je splácaná v
pravidelných intervaloch - väčšinou mesačných. S postupom splácania anuitnými splátkami však klesá
v splátke podiel úrokov a zvyšuje sa podiel úmoru istiny. Tým, že v danej veci nie je naplnené ust. § 9

ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. v zmluve absentujú údaje pri jednotlivých splátkach, a to
údaje o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, s absenciou týchto údajov citovaný zákon
spája sankciu v podobe, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

4. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné

podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Za takého stavu žalovaná mala žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov
z úverovej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že žalovaná celkovo vyčerpala sumu 2 000 Eur, pričom
žalobcovi uhradila sumu 2 840,21 Eur, teda viac ako od žalobcu vyčerpala. Preto súd žalobu zamietol,
a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust.§ 255 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na

náhradu trov konania. Ako dôvod uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné
podmienky banky (VOP), a teda niektoré z náležitosti, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Výška, počet a termíny splatnosti istiny a úrokov sú uvedené v
samotnom texte zmluvy a z uvedeného teda vyplýva, že počet, termíny splátok istiny, aj úrokov sú
rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky.

Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu
vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty a podmienky ich
úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné
plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas

celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa
nemení, plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Pokiaľ by samotný text zmluvy mal obsahovať
podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné
rozšírenie rozsahu zmluvy, čoby neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej
dokumentácie. V prospech argumentácie banky svedčí aj rozsudok Európskeho Súdneho dvora z 09.

11. 2016 vo veci C-42/15, v zmysle ktorého čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS
v spojení s čl. 3 písm. b) tejto Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť
nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice
musiabyťvyhotovenépísomnealebonainomtrvalomnosiči.Zuvedenéhovyplýva,ženáležitostizmluvy

o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne
uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných
podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Čl. 10 ods. 2 písm. h) a písm.
i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu
istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť

každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1
tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave. Uvedeným výrokom Súdny dvor EÚ jednoznačne potvrdil, že banka na spôsob uvádzania týchto
povinných náležitosti úverovej zmluvy nazerá správne a rozsah, v akom jednotlivé náležitosti uvádza,
je pre spotrebiteľa postačujúci pre posúdenie rozsahu jeho záväzku. Povinnou náležitosťou úverovej

zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na čas pripadajúcu na
istinu, úroky a iné poplatky a zároveň štát ani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto
presný rozpis v zmluve uvádzať. Čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nie
je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať

dátumy týchto splátok.7. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovených § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

8. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Správny je záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákon č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadovalo rozčlenenie dohodnutej splátky na jednotlivé
zložky, teda na istinu, úroky a poplatky. Nesplnenie tejto povinnosti malo za následok, že úver sa v
súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
považoval za bezúročný a bez poplatkov.

10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere v čl. 22 zaviedla úplnú harmonizáciu svojich ustanovení spočívajúcu v tom, že
členské štáty pri implementácii smernice nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve
ustanovenia, ktoré sa od ustanovení smernice odchyľujú.

11. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať rozmanitosť

národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu ,
kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo
ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie je adresovaná iba
členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecného

záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky
právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty
nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho
dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej

transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje
práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia
smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to, že uplynula
transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená
jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre

členský štát musí byť dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia nesmie mať za
následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo založenie resp. sprísnenie trestnej
zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy nemôže
mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že ak si
členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky

tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená
na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.

12. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj

otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica
zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii
smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie
vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať
ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto

smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec
smernice. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho
právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku , počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.13. Požiadavka smernice k otázke členenia splátok je tak jasná a zreteľná, že zo slovného spojenia
smernice „výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa“ absolútne žiadnym výkladom nie je možné

vyvodiť požiadavku, aby zmluva uvádzala splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky
iných poplatkov. Preto Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-42/15 správne rozhodol, že smernica
takéto členenie nepožaduje.

14. Požiadavka zákona je však od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať

„výšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov“.Nietžiadnychpochybností,žeslovenský
zákon ide nad rámec smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj
splátokúrokovasplátokinýchpoplatkov.Akbyslovenskýzákonodarcachcelvyjadriťtoisté,čopožaduje
smernica , ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú
istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil,
ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. K výkladu tohto ustanovenia

zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR,
desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej sa
má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov
a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

15. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej žalovanej v súvislosti

s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a neúspešný žalobca nemá nárok na ich náhradu.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).