Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18Csp/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417210172
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417210172.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Petrom Rajňákom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154 , právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
so sídlom Mýtna 48 Bratislava proti žalovanému: Z. Š., B.. XX.XX.XXXX, U. XXX, štátny občan SR o
zaplatenie 2 423,86 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti zaplatenia sumy 7,20 eur z a s t a v u j e .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 746,60 eur a úrok z omeškania vo výške
8,15 % ročne zo sumy 746,60 eur od 20.07.2014 do zaplatenia na účet číslo SK07 0200 0000 0036

3185 3257, variabilný symbol: 565 82 06 do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Právny predchodca žalobcu sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou doručenou na súd dňa
11.05.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 2423,86 eur s príslušenstvom a trovy
konania.

2.Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 30.04.2012 zmluvu o
pôžičkeevidovanúpodčíslom7107772nazákladektorejprávnypredchodcažalobcuposkytolžalovanej
celkovú sumu pôžičky 3.000,- eur. Žalovaná mala pôžičku splácať v pravidelných 60 mesačných
splátkach po 94 eur, Do dňa podania žaloby žalovaná uhradila sumu 2246,20,- eur. V súlade so zmluvou
a podmienkami k zmluve právny predchodca žalobcu dňa 25.05.2014 vyzval žalovanú k úhrade dlžných
splátok a upozornil ju na možnosť zosplatnenia celého úveru. Žalovaná však dlžné splátky neuhradila,

preto právny zástupca žalobcu dlh zosplatnil. Právny predchodca žalobcu ďalej uviedol, že , že ku dňu
podania žaloby mu mala žalovaná uhradiť sumu 2423,86 eur.

3.Podanímdoručenýmnasúddňa22.09.2017požiadalžalobcaozmenusporovejstrany-žalobcupreto,
že zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalobcovi
postúpenánažalobcu.Súdnávrhunazmenuúčastníkakonaniavyhoveluznesenímč.k.:18Csp61/2017
zo dňa 03.10.2017.

4.Podaním doručeným na súd dňa 15.01.2018 zobral právny zástupca žalobu v časti zaplatenia sumy
7,20 eur s príslušenstvom späť. V podaní doručenom na súd dňa 09.03.2018 poukázal pri tom na právny
názor Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 C-42/205 v právnej veci Home Credit c/a Bíróová ( beztoho , aby poukázal na konkrétnu časť uvedeného rozsudku) a uviedol, že sú ním súdy Slovenskej
republiky viazané. Svoju neprítomnosť na pojednávaní , ktoré súd vo veci nariadil ospravedlnil.

5. Súd doručil žalovanej žalobu dňa 10.10.2017 a vyzval ju , aby sa k žalobe v súlade s § 167 ods.2
C.s.p. vyjadrila v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala. Súdom
nariadeného pojednávania sa nezúčastnila , svoju neprítomnosť ospravedlnila.

6.Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí pôžičky číslo 7107772 , predžalobnou upomienkou ,

prehľadom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky, nahliadnutím do internetového portálu
Národnej banky Slovenska, ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny
stav:

7.Zo zmluvy o pôžičke číslo 7107772 zo dňa 18.04.2012 mal súd preukázané , že právny predchodca
žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 18.04.2012 zmluvu o

pôžičke, celková suma pôžičky bola dohodnutá na 5.640 eur eur, schválená výška pôžičky bola vo výške
3.000,- eur , výška splátky bola dohodnutá sumou 94 eur , počet splátok mal byť 60, RPMN bola určená
vo výške 32,31 % a ročná úroková sadzba vo výške 32,31% , konečná splatnosť úveru bola uvedená
ako 04/2017.
V zmluve o pôžičke absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 4 ods.

2 písm. i) a to údaj o termínoch splátok istiny , úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet
splátok a výška mesačnej splátky.

8.Z predžalobnej upomienky zo dňa 25.05.2014 mal súd preukázané , že právny predchodca žalobcu
vyzval žalovanú na úhradu nezaplatených splátok vo výške 284,18 eur a upozornil ju na možnosť

zosplatnenia celého úveru.

9.Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané , že žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi
žalobcu 2.246,20,- eur.

10.Zo oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2017 mal súd preukázané , že právny
predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanej vo výške 2923,21 eur žalobcovi.

11.Podľa internetovej stránky Národnej banky Slovenska ( www.nbs.sk ) , časť
finančné inštitúcie, banky, štatistické údaje, úvery, mal súd preukázané, že v auguste 2012, teda v čase

uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola ročná percentuálna miera
nákladov pre spotrebiteľské úvery v priemere 16,3920 %

12.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

15.Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.17.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19.Podľa §1 ods.2 prvá veta zákona číslo 129/2010 Z.z. v platnom znení ( zákon o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
Spotrebiteľskom úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20.Podľa §1 ods.3 písm.f/ zákona číslo 129/2010 Z.z. v platnom znení spotrebiteľským úverom nie je

úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75.000 eur.

21.Podľa § 9 ods.1 písm.l/ zákona číslo 129/2010 Z.z. v platnom znení Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

22.Podľa §11 ods.1 písm.b/ zákona číslo 129/2010 Z.z. v platnom znení poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) , s) , z)
a aa) ,

23.Podľa §11 ods.1 písm.d/ zákona číslo 129/2010 Z.z. v platnom znení poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

24.Podľa §24 ods.1 zákona číslo 129/2010 Z.z. v platnom znení na iných veriteľov a na zmluvy o

úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi
spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2 ods.1 druhej vety, §2,3,4,6, §7 ods.1,2, 15 až 17 ,
§8,8a,§9ods.1, ods.2 písm.a/ až z, ods.9 až 11, §11,12,14.16,17,19, §20 ods.2 až 8 §23 a 25.

25.Podľa §25f ods.6 zákona číslo 129/2010 Z.z. v platnom znení , zmluvy o spotrebiteľskom úvere

uzatvorené do 31.03.2015 sa považujú za zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené podľa predpisu
účinného od 01.apríla 2015.

26.Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému

27.Podľa § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

28.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy je výška úrokov

z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29.Podľa § 145 ods.2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto častí zastaví, O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

30. Podľa § 259 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.31.Podľa § 290 C.s.p spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

32. Podľa § 470 ods.1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

33.Súd je toho názoru, že zmluva o poskytnutí pôžičky uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou tak , ako je uvedené v § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka. V

zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného
spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.

34.Právny názor žalobcu , že súdy Slovenskej republiky sú viazané rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo
dňa 09.11.2016 C-42/205 v právnej veci Home Credit c/a Bíróová ( bez toho , aby poukázal na konkrétnu
časť uvedeného rozsudku) je potrebné skúmať z pohľadu konfliktu smernice Európskeho parlamentu a

Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len "Smernica") a vnútroštátneho práva, teda zákona číslo 129/2010 v platnom znení.

35.Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom
rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy

účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň
účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda
eurokonformný výklad zákon však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné
znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. (In:Prečo rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu

rozhodovaciu prax všeobecných súdov , Mgr. Anton Pavúk, zverejnené na www.najpravo.sk dňa 21.12.2016 )

36.Priame aplikovanie smernice na uvedený prípad , teda na spotrebiteľský spor
medzi žalobcom a žalovanou možný nie je . Súdny dvor EÚ vykladá jedine

a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať
výklad práva vnútroštátneho. V
súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v
žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Takýto právny

názor vyslovil aj Krajský súd Prešov v rozsudku 19Co/142/2016 zo dňa 08.12.2016.

37.Na uvedený prípad nie je podľa názoru súdu možné aplikovať ani nepriamy účinok smernice.
Vnútroštátne súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice, pričom
tento výklad nie je absolútny (nejedná sa totiž o priamy účinok), ale je obmedzený rozsahom a medzami

(Van Colson, C-14/83, rozsudok zo dňa 10.4.1984).

38.Súdny dvor tieto medze prehľadne zhrnul vo veci Adeneler, C-212/04, Rozsudok Súdneho dvora
EÚ zo 4. júla 2006, keď uviedol, že "povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice
pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými

zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad
contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005, Pupino, C-105/03, Zb.
s. I-5285, body 44 a 47)". Obdobne sa v tejto veci vyjadruje tiež rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
Impact, C-268/06, z 15. apríla 2008, body 95, 100, 103 a ďalšie rozsudky Súdneho dvora EÚ.

39.„Vzhľadom na explicitné znenie Zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a
splátky poplatkov, by súdy, ak by po Rozsudku C42-15 vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak,
že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v
otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova "zlomili" vnútroštátne právo a toto
vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale

jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok je vylúčený a teda môžeme uvažovať iba o účinku
nepriamom, takýto postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.“ In:Prečo
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej nie
je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov , Mgr. Anton Pavúk, zverejnenéna www.najpravo.sk dňa 21.12.2016 ) - s týmto právnym názorom sa súd pri
rozhodovaní v uvedenej veci plne stotožňuje.

40.Zmluva o pôžičke uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahuje správne
uvedenú ročnú priemernú mieru nákladov tak, ako to predpokladá zákon č. 129/2010 Z.z. v platnom
znení. V zmluve je uvedená ročná priemerná miera nákladov vo výške 32,31 % , podľa údajov Národnej
banky Slovenska bola v období august 2012 , teda v čase , keď bola zmluva uzavretá ročná priemerná
miera nákladov vo výške 16,3920%. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky.

Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným
zákonným ustanovením. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani presne uvedená
konečná splatnosť úveru, teda nie je naplnená dikcia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje za dojednanie v súlade so
zákonom o spotrebiteľských úveroch.

41.Zmluva o pôžičke navyše neobsahuje presne určenú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako to
predpokladá zákon číslo 129/2010 Z.z. v platnom znení. Výška splátky úveru je uvedená v zmluve len
jednou sumou z ktorej údaje uvedené v § 9 ods.1 písm.l/ zákona číslo 129/2010 Z.z. v platnom znení

nevyplývajú.

42.Navyše, celá zmluva je písaná drobným, takmer nečitateľným písmom - snahou právneho
predchodcu žalobcu nebolo podľa názoru súdu uzavrieť rovnovážny a spravodlivý zmluvný vzťah , ale
jednotlivé ustanovenia zmluvy uviesť tak, aby boli pre žalovanú - teda spotrebiteľa- nezrozumiteľné,

takýto postup právneho predchodcu žalobcu nie je v súlade s dobrými mravmi.

43.Z vyššie uvedených dôvodov ( neboli určené termíny splátok , splátky neboli členené na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov , miera RPMN bola určená v neprospech spotrebiteľa a zmluva
o pôžičke bola v rozpore s dobrými mravmi ) súd považoval zmluvu o poskytnutí pôžičky uzavretú medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovaným za bezúročnú a bez poplatkov.

44. V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť súd konanie zastavil.

45.Preto, že súd považoval zmluvu o poskytnutí pôžičky za bezúročnú a bez poplatkov, súd priznal

žalobcovi len rozdiel medzi skutočne požičanou sumou žalovanej a sumou, ktorú žalovaná právnemu
predchodcovi žalobcu preukázateľne zaplatila, po zohľadnení sumy, v ktorej zobral žalobca žalobu späť
(3.000 eur - 2246,20 eur - 7,20 eur = 746,60 eur ), vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

46.Úrok z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil súd považuje za uplatnený správne čo do výšky a času ,

kedy sa žalovaná do omeškania dostala , úrok z omeškania však zaplatí žalovaná žalobcovi len zo sumy
746,60,- eur, teda zo sumy , ktorú žalobcovi nezaplatila. Vo zvyšnej časti súd žalobu v časti zaplatenia
úroku z omeškania zamietol.

46.O trovách konania súd rozhodol v súlade s §255 ods. 1 s prihliadnutím na § 262 ods. l C.s.p. Úspech

žalovanej v konaní prevýšil úspech žalobcu , žiadne trovy konania jej podľa názoru súdu nevznikli , súd
jej preto nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho saodvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).