Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6Csp/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217201610
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217201610.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: ČSOB

stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Radlinského 10, Bratislava, IČO: 35 799 200, v konaní zastúpenému
advokátskou kanceláriou HMG LEGAL, s.r.o. so sídlom Červeňova 14, Bratislava, IČO: 35 885 459,
proti žalovanej: S. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. I.. XXXX/XX, X., o zaplatenie sumy 792,64 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 770,03 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 3,00 % ročne zo sumy 760,83 € od 1.3.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 94,30 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 3.2.2017 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
mu sumu istiny vo výške 760,83 €, riadny úrok vyčíslený do 29.2.2016 vo výške 22,61 €, riadny úrok
vo výške 4,75 % ročne zo sumy 760,83 € od 1.3.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vyčíslený do
29.2.2016 vo výške 9,20 €, úrok z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 783,44 € od 1.3.2016

do zaplatenia a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom skutkovom tvrdení, že
na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej dňa 10.10.2003 poskytol
žalovanej mimoriadny medziúver vo výške 4.979,09 €. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzbe
mimoriadneho medziúveru vo výške 6,70 % ročne a úroková sadzba stavebného úveru vo výške 4,75
% ročne. Tiež bola dojednaná sadzba úroku z omeškania pri mimoriadnom medziúvere vo výške 5 %
ročne a pri stavebnom úvere vo výške 3 % ročne. Žalovaná sa v zmluve zaviazala uhrádzať na účet
stavebného sporenia sumu v minimálnej výške 34,85 € mesačne. Splátka mimoriadneho medziúveru

bola dojednaná vo výške 32,33 € mesačne. Túto splátku tvorila splátka mimoriadneho medziúveru vo
výške 29,87 € a poplatok za poistenie vo výške 2,46 €. V zmluve sa zmluvné strany dohodli, že po
pridelení cieľovej sumy bude žalovaná splácať stavebný úver v pravidelných mesačných splátkach po
75,48 € (z toho istina a úrok vo výške 69,71 € a poplatok za poistenie vo výške 5,78 €). K preklopeniu
mimoriadneho medziúveru na stavebný úver došlo dňa 31.5.2009 a to sumou vo výške 2.732,- €. K
čerpaniu mimoriadneho medziúveru došlo dňa 27.10.2013. Nakoľko žalovaná poskytnutý úver riadne
nesplácala, listom zo dňa 2.2.2016 jej oznámil, že ku dňu 31.1.2016 došlo k vyhláseniu okamžitej

splatnosti celého zostatku úveru. Dlžnú sumu vyčíslil k 29.2.2916 a táto pozostáva z dlžnej istiny vo
výške 760,83 €, dlžného úroku vo výške 22,61 €, dlžného úroku z omeškania vo výške 9,20 €. K tejto
sume si uplatnil na zaplatenie i sumu zmluvného úroku a úroku z omeškania počnúc od 1.3.2016 do
zaplatenia.2.Žalovanásakpodanejžalobeajejprílohámnapriekvýzvesúdunevyjadrila,skutkovétvrdeniažalobcu
opísané v podanej žalobe nepopierala.

3. Tunajší súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania.. Po
oboznámení sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov, a to zmluvou
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, rámcovou zmluvou o poistení, notárskou zápisnicou,
výzvou pred vyhlásením okamžitej splatnosti, kópiou doručenky, vyhlásením okamžitej splatnosti,

kópiou doručenky, výpismi z účtu, všeobecnými obchodnými podmienkami, úverovými podmienkami,
prehľadom finančných operácií ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Ako vyplynulo zo zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, túto uzavrel žalobca
so žalovanou dňa 10.10.2003. V zmluve sa zmluvné strany dohodli na poskytnutí mimoriadneho
medziúveru vo výške 150.000,- Sk s úrokovou sadzbou 6,7 % ročne. Tento medziúver bol poskytnutý

žalovanej na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na stavebný úver vo
výške cca. 90.000,- Sk s úrokovou sadzbou 4,75 % ročne. V zmluve boli dohodnuté podmienky
poskytnutia mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru, podmienky splácania ako aj následky
riadneho nesplácania úveru. V zmluve bolo dojednané i platenie poplatku za poistenie, keď k poisteniu
úveru došlo na základe rámcovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Cardif

Slovakia, a.s.. Dňa 10.10.2003 bola na notárskom úrade J. X. v X. spísaná notárska zápisnica,
ktorá obsahovala vyhlásenie žalovanej ako povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice podľa § 274 písm. e) O.s.p. a s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. K
preklopeniu mimoriadneho medziúveru na stavebný úver došlo dňa 31.5.2009. Stavebný úver bol
žalovanej poskytnutý vo výške 2.732,- €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné

podmienky pre stavebné sporenie fyzických osôb, a úverové podmienky. Ako vyplynulo z písomného
oznámeniažalobcuadresovanéhožalovanejzodňa11.11.2015,týmtopodanímžalobcavyzvalžalovanú
na zaplatenie aktuálneho dlhu po splatnosti, ktorý ku dňu 11.11.2015 vyčíslil v sume vo výške 287,16
€. Zároveň v tomto podaní upozornil žalovanú, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy 30.11.2015, bude
môcť využiť svoje právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná prevzala predmetné podanie -

výzvu pred vyhlásením okamžitej splatnosti dňa 19.11.2015. Keďže žalovaná naďalej neplnila svoje
zmluvné povinnosti, žalobca písomným podaním zo dňa 2.2.2016 oznámil žalovanej, že ku dňu
31.1.2016 vyhlásil okamžitú splatnosť celého zostatku úveru. Tento vyčíslil na sumu vo výške 792,48 €.
Žalovanú vyzval na úhradu predmetnej sumy do 29.2.2016. Predmetné podanie žalovaná neprevzala
v odbernej lehote, zásielka bola žalobcovi vrátená dňa 24.2.2016. Z predložených výpisov z účtu a z

prehľadu finančných operácií mal súd preukázanú platobnú discisplínu žalovanej.

5. Predmetom konania je nárok žalobcu titulom zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 10.10.2003.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.

januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.b)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo
zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné
aj úroky z tejto splátky. Podľa ods.3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred
dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré samá
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) a
ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov,
ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do

30. apríla 2014.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

7. V danom spore niet pochybnosti o tom, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom
pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie stavebných úverov) a žalovanou ako spotrebiteľom
jeho úverovej služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle
cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).
Hoci zmluva o úvere je upravená ako „absolútny obchod“ podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pri

spotrebiteľskom vzťahu sa pri duálnej právnej úprave prednostne použijú predpisy občianskeho práva
v súlade so zásadou ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Podľa názoru súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku)
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to
najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej
časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na
právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka
konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a

spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

8. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je
dôvodná len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Žalobca si uplatňoval nároky zo
zmluvy o úvere, pričom nepochybne sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú, ktorú súd podrobil kontrole
zmluvných podmienok ex offo za účelom ochrany práv spotrebiteľa - žalovanej ako slabšej zmluvnej

strany. Preskúmaním zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 10.10.2003 súd
konštatuje, že v tomto konkrétnom prípade išlo o plnenie titulom stavebného úveru poskytnutého
žalovanej dňa 31.5.2009. Ide o špecifický finančný produkt stavebnej sporiteľne, kedy poskytuje svojim
klientom tzv. medziúver na preklenutie obdobia, kým dosiahnu splnenie podmienok pre poskytnutie
stavebného úveru. Po preskúmaní úverovej zmluvy súd konštatuje, že zmluva obsahuje všetky zákonné

náležitosti v súlade s predpismi civilného práva, bola uzavretá platne a súd z nej vychádzal.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovanej bol dňa 31.5.2009 poskytnutý stavebný
úver vo výške 2.732,- €, ktorý sa zaviazala uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach. Súčasťou
dohody o splátkach medziúveru bola tiež dohoda, že dlžníci budú pravidelne vkladať finančné

prostriedky v minimálne stanovenej výške na stavebné sporenie za účelom vytvorenia si kapitálu
a tým aj splnenia podmienok pre pridelenie stavebného úveru. Vykonaným dokazovaním mal súd
tiež preukázané, že žalovaná spočiatku zmluvné povinnosti z titulu uzavretej zmluvy riadne plnila.
Neskôr sa dostala do omeškania s plnením splátok, na ktorú skutočnosť reagoval žalobca tak, že juvýzvou pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru zo dňa 11.11.2015 upozornil na vzniknutý dlh a
poskytol jej lehotu na dodatočné uhradenie s poučením o možnosti vyhlásenia okamžitej splatnosti
úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote. Predmetnú výzvu prevzala žalovaná

dňa 19.121.2015. Nakoľko dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradila, žalobca využil svoje právo
predčasne zosplatniť zostatok úveru a to ku dňu 31.1.2016, ktorú skutočnosť oznámil žalovanej
písomným podaním zo dňa 2.2.2016. Týmto dňom (31.1.2016) sa stal splatným záväzok žalovanej vrátiť
žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky. Súd mal preukázaný nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých
finančných prostriedkov a preto následne pristúpil k preskúmaniu výšky uplatneného nároku.

10. Žalobca si v konaní okrem zaplatenia dlžnej istiny a uplatnil aj právo na zaplatenie zmluvného
úroku aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd sa však s týmto jeho názorom nestotožňuje
byť si vedomí odlišných právnych názorov v odbornej verejnosti. Podľa názoru súdu, pokiaľ ide o
uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 4,75 % ročne z dlžnej sumy za obdobie do
predčasného zosplatnenia úveru (t.j. do 31.1.2016), súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú,

keď podľa názoru súdu tento nárok žalobcu má oporu v zákone, keď úrok z úveru treba považovať za
cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Nad sumu priznaného zmluvného úroku za
obdobie odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru súd však považoval žalobu za

nedôvodnú, keď vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti prihliadol
na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi. Pre prípad predčasného a
mimoriadnehozosplatneniaúveruveriteľovivznikánároknajednorazovévráteniepožičanejistinyúveru,
vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom
veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných

prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou
úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime
výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky
za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať
veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok

mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným

mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu
spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ
čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom
vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval

založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže
nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa
a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani
preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného
k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v
neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc
podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa
nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia považoval za nedôvodnú.

11. Súd sa vo vzťahu k účtovaniu úrokov po mimoriadnom zosplatnení úveru stotožňuje aj s právnym
názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30. 06. 2015, v
ktoromsauvádza:„Úrokyzaposkytnutieúverusanarozdielododplatyzaakúkoľvekinúodplatnúslužbu
či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda

o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za
užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti
a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu inéhoplnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.“

12. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do
splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred
nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu

individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.

13. V zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník povinný platiť úroky, pričom splatnosť úrokov
je viazaná na záväzok vrátiť použité finančné prostriedky. To znamená, že úrok je veriteľ oprávnený
účtovať len do splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov. Pokiaľ veriteľ pristúpil k mimoriadnemu
zosplatneniu úveru, to znamená, že došlo k zmene záväzku týkajúceho sa splatnosti poskytnutého

úveru, pričom podľa zmluvy bol dlžník oprávnený uhrádzať dlh v splátkach, kedy so splatnosťou každej
splátky bol splatný aj úrok a tento úrok bol veriteľ oprávnený účtovať počas celej doby splácania
úveru. Pokiaľ však veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, dlžník stráca výhodu splátok,
avšak dochádza tiež k zmene splatnosti povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a úroky môže
veriteľ uplatňovať len do takto novej určenej splatnosti úveru. To vyplýva aj z tretej vety citovaného

ustanovenia, kedy úroky sú splatné ku koncu kalendárneho roka, pokiaľ splatnosť presahuje jeden
kalendárny rok, úroky sú splatné spolu so zvyškom poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorých
sa týkajú. Takýto spôsob účtovania úrokov je zákonom stanovený aj pri situácií, kedy sa dlžník sám
rozhodne predčasne vrátiť finančné prostriedky pred dojednanou lehotou splatnosti, čo vyplýva z ust.
§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov potom súd považoval za dôvodnú žalobu v časti o
zaplatenie sumy 770,03 €, keď k tejto sume dospel spočítaním sumy dlžnej istiny úveru (ku dňu
predčasného zosplatnenia) so sumou dlžného úroku z omeškania vyčísleného k 29.2.2016. Súd tiež
zaviazalžalovanúnazaplateniesumyuplatnenéhoúrokuzomeškaniazdlžnejistinypočnúcod1.3.2016

do zaplatenia, keď úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený v súlade s ustanovením § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške nepresahujúcej výšku úroku z omeškania vyplývajúcu z § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Nad priznaný nárok, a to v časti sumy uplatneného zmluvného úroku
počnúc od 1.2.2016 do zaplatenia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Súd mal za to, že v tomto
spore boli žalobca i žalovaná čiastočne úspešnými. Súd následne vyčíslil pomer úspechu a neúspechu
strán sporu a žalobcovi ako v konaní úspešnejšej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 93,40 % účelne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku vyšší súdny úradník osobitným uznesením )§ 262 ods. 2 CSP).

16. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.