Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214946
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117214946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: S. Q., V.. XX.X.XXXX, P. J. XXX/
XX, E., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 346 eur a o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10Csp/69/2017-47 zo
dňa 14.09.2017, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 346 EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 346 EUR od 27.6.2017 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 27.3.2013 uvedená vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bod 10. o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3

zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou j e n e p r i j a t e ľ n á .
III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Spor právne posúdil podľa ust. § ods. 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53

ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2, § 563§ 879p Občianskeho
zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení uviedol, že účastníci uzavreli dňa 27.03.2013 formou predtlače písomnú zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 350,- EUR za
poplatok 346,- EUR. Celkovo sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému 696,- EUR. V zmluve je

formou predtlače uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Súd prvej
inštancie vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu a mal tiež za
to, že spĺňa aj definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Je
nesporným, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania(činnosti) je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Pokiaľ ide o
žalobkyňu, mal súd prvej inštancie za preukázané, že pri uzatváraní zmluvy konala ako fyzická osoba -
nepodnikateľ. Vo vzťahu k predtlačenému vyznačeniu účelu „podnikania“ v zmluve o úvere a jeho vzťahu

k definícii spotrebiteľského úveru v § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch je nutné uviesť,
že rozhodujúcou skutočnosťou nie je to, čo je vyznačené vo formulárovej zmluve, ale skutočný účel
úveru. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že úver potrebovala na opravu plynového
kotla, žalovaný uvedenú skutočnosť nerozporoval. Súd zistil, že predmetná zmluva nespĺňa náležitosti
vyžadované v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., keďže v nej absentuje údaj o druhu

úveru, úroková sadzba, RPMN, priemerná RPMN. Takýto úver je preto potrebné považovať v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa mala teda
žalovanému vrátiť len sumu poskytnutého úveru, t. j. 350,- EUR, a keďže zaplatila 696,- EUR, na strane
žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 346,- EUR, ktoré je povinný žalobkyni vydať.
Spolu s istinou zaviazal súd žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania určeného v súlade s §
3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013 vo výške 5 % ročne z prisúdenej

sumy v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka od 27.06.2017 do zaplatenia. Námietku premlčania
súd prvej inštancie posúdil ako nedôvodnú, nakoľko žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia
žalobkyňapodalavrámcidesaťročnejobjektívnejpremlčacejdoby,akoajvrámcidvojročnejsubjektívnej
premlčacej doby, pretože o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela v apríli 2017 od Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, kedy bola informovaná o skutočnosti, že zmluva nemá zákonom

predpísané náležitosti a obsahuje neprimerané odplaty. Žalobkyňa predložila súdu o tejto skutočnosti
listinný dôkaz, ktorý žalovaná nespochybnila. Rovnako túto skutočnosť potvrdila aj vo svojej výpovedi.
Žalobkyňa taktiež žiadala určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v bode 10 Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, čomu súd prvej inštancie vyhovel. V tomto spore pri úvere 350,-
EUR činil poplatok 230,66 EUR. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie

zmluvy o úvere však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru, a to vedie k záveru o tom, že žalovaný
sa týmto pomerne sofistikovaným spôsobom snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj
keď v skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje
úrok. Poplatok 230,66 EUR predstavuje 66 % z úveru. Splatnosť úveru pritom bola dohodnutá jeden
rok, to znamená, že v skutočnosti úroková sadzba by predstavovala takmer 99 % p. a., čo by takmer 7

- násobne prevýšilo priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách, keďže podľa internetovej
stránky NBS v marci 2013 pri spotrebiteľskom úvere do 1 roka činila priemerná úroková sadzba 14,56
% p. a. Išlo by nepochybne o dohodu o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo jej
neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ by teda mal
platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie, musí byť preto predmet administratívneho

poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Výrok o trovách súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol ho zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Jeho odvolacie námietky sú vyjadrením
nesúhlasu s právnym názorom, ktorý vyslovil súd prvej inštancie k týmto otázkam: 1. právna povaha
zmluvy o úvere, 2. posúdenie naliehavého právneho záujmu, 3. posúdenie nároku žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia a 5. posúdenie premlčania nároku žalobkyne.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku aleboargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalovaného je tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

9. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

10. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu strany sporu dňa 27.03.2013 uzavreli formulárovú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere formou predtlače, ktorou žalovaná ako veriteľ poskytla žalobkyni ako dlžníkovi

bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 350,- eur s poplatkom vo výške 346,- ktorý mala žalobkyňa
splatiť v 12 mesačných splátkach po 58,- eur.

11. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného, len na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej
inštancie, je potrebné uviesť, že podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Odvolací súd má za preukázané, že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní
zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve je
síce uvedené, že poskytnuté prostriedky sú určené na výkon zamestnania, avšak s prihliadnutím na

možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy, má v prípade pochybnosti, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
- spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len

označenie účelu - výkon zamestnania/povolania/podnikania, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký
konkrétny súvis s podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.

14. Z vyznačenia účelu na ,,výkon podnikania“ by sa mohlo zdať, že by nemali byť žiadne pochybnosti o
účeleúveru.Zviacerýchspisovtýkajúcichsažalovanéhovyznievajúpochybnostinad taktovyznačeným

účelom úveru, a to v súvislosti s tvrdeniami dlžníkov, že obchodní zástupcovia sa dopustili nekalej
obchodnejpraktikyasvojvoľnevyznačilispotrebiteľom akoúčelúveruna,,podnikanie“,atobezďalšieho
len z dôvodu, že spotrebiteľ bol držiteľom živnostenského listu. Pochybnosti umocňuje aj predbežné
opatrenie Okresného súdu Prešov z 11.3.2011 č. k. 17C 45/2011-35 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Prešove z 26.5.2011 č. k. 6Co 84/2011 o uložení povinnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

aby sa uvedenej nekalej obchodnej praktiky zdržala. Dokonca, ani skutočnosť, že by bola žalobkyňa
v čase uzavretia zmluvy držiteľkou živnostenského listu a priori nevylučuje možnosť uzavrieť zmluvu
v postavení spotrebiteľky, vziať si úver na účel nesúvisiaci s jej podnikaním (porovn. nález Ústavného
súdu ČR I. ÚS 1930/11).

15. Žalobkyňa v konaní uviedla, že peňažné prostriedky chcela použiť na osobnú spotrebu. S poukazom
na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu
zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol
poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na žalovanom (ako veriteľovi).
Žalovaný v konaní nepreukázal, že úver poskytol žalobkyni na účel výkonu zamestnania žalobkyne.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalobkyni je dôvodné priznať
postavenie spotrebiteľa.16. Z obsahu spisu ďalej možno vyvodiť záver, že v prípade namietanej zmluvy ide o formulárovú
zmluvu, ktorej obsah žalobkyňa ovplyvniť nemohla. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých
prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj

predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Z uvedeného dôvodu
zmluvné dojednania podliehajú prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Správne preto
súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu, ako aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a
podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok.

17. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch (ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.). Zmluvným dojednaním nie je
možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné
ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o

spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má
prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka.

18. V ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je explicitne uvedené, že spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

19. Súd prvej inštancie správne ustálil, že v zmluve o úvere nie je uvedený údaj o druhu úveru, úroková
sadzba,RPMN,priemernáRPMN,ktorésúvzmysleust.§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.obligatórnou

náležitosťou zmluvy o úvere.

20. Následkom absencie vyššie uvedeného je v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Pri takejto právnej úprave, ak takéto údaje zmluva neobsahovala,
žalovanému nemohol vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie dohodnutých poplatkov. Prijatím takéhoto

plnenia bez právneho dôvodu preto vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré
žalovaný musí vydať podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka.

21. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

22. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej

zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho
hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

23. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný

záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v
spotrebiteľskýchúverovýchvzťahoch).(pozrirozsudokKrajskéhosúduvPrešovevoveci18Co/109/2011
z 21.11.2011).

24. Podľa bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok žalovanej 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý
úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou.25. Sporný administratívny poplatok za poskytnutie úveru predstavuje viac ako 98 % zo sumy istiny.
Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké
konkrétne administratívne činnosti ide, pričom takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie

jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).

26. Z uvedeného vyplýva, že tak z dôvodu absencie RPMN v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere,akoajzdôvoduvzťahujúcehosana2/3-tinytohtopoplatku(neúmernevysoké a nešpecifikované
administratívne náklady na spracovanie úveru), je predmetný poplatok v celosti neakceptovateľný.

27.Zvyššieuvedenýchdôvodovjepotrebnésúhlasiťajsurčenímabsolútnejneplatnostianeprijateľnosti
zmluvnej podmienky vo vzťahu k 2/3-tinám tohto poplatku z úveru, pretože skutočne ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania
ako dodávateľom a spotrebiteľom.

28.Samotnáskutočnosť,žeprávnaúpravaexplicitnenelimitujevýškupoplatkuneznamená,žežalovaná
je oprávnená požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Dojednanie o poplatku podlieha prieskumu
vo svetle princípu dobrých mravov, civilnoprávnej úžery a v neposlednom rade prieskumu v zmysle ust.
§ 53 Občianskeho zákonníka.

29. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nebola s jeho podstatou oboznámená, poplatok nie je náležite
špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie
nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok vo
výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať

výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

30. Skutočne je potrebné konštatovať, že takto zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký, v konaní
absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľka s jeho podstatou bola oboznámená, nakoľko je
súčasťou spomínaných Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného a nie je uvedený priamo

v texte zmluvy, pričom tento poplatok nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa (jeho časť v rozsahu
2/3-tín) na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou. Navyše, je potrebné konštatovať, že nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal
odrážať úrok z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľke
nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o

poplatok neúmerne vysoký.

31. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že ide vlastne o situáciu typickú ako je judikovaná v rozsudku
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom tento
súd konštatoval, že ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa, pričom je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok len za dodané

skutočné plnenie. Preto musí byť predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej
výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú
podmienku v zmluve v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

33. Súd prvej inštancie tak mohol takúto zmluvnú podmienku posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka v spojení s § 298 ods. 1 a 2 CSP v znení účinnom v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

34. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky už bola

judikovaná rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 42/2012 zo dňa 13.9.2013 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co 219/2013 zo dňa 21.8.2014, ako aj rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17C 212/2014 zo dňa 15.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 15Co 118/2015 zo dňa 22.7.2015, v dôsledku čoho je žalovaný podľa § 53aods. 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi.

35. Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v
priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych inštancií porušenia práv spotrebiteľov, vrátane
upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov
práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných

rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.

36. Pokiaľ žalovaný vo vzťahu k odplate za poskytnutie úveru, argumentuje tým, že nesie vyššie
podnikateľské riziko a žalobkyňa nepreukázala, aká bola obvyklá odplata za úvery poskytované inými
subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov, odvolací súd konštatuje, že aj keď sa žalovaná
spoločnosť snaží odplatu za poskytnutý úver obhájiť podmienkami, resp. okolnosťami, za ktorých

poskytuje úvery spotrebiteľom, odvolací súd konštatuje, že ani za situácie, že žalovaný poskytuje úvery
za podmienky znášania podnikateľského rizika, ide o riziko vyplývajúce priamo zo základných znakov
podnikania a zároveň žalovaný nemôže očakávať ochranu svojich nárokov, ktoré sú zjavne v rozpore
so zákonom, a ktorý sa musí uplatňovať' a rešpektovať v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Konanie
žalovaného v rozpore so zákonom a na ťarchu žalobkyne nemôže mat' iný výsledok, než ten, že súd

takéto právo neprizná.

37. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru
rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru
bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom

úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom (pozri rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).

38.Predmetnázmluvajetedaajprejejrozporsdobrýmimravmi,užsohľadomnaneprimeranúodplatua
požadovaný poplatok v absolútne neprimeranej výške, ktorý žalovaný od žalobkyne požadoval, v celom

rozsahu neplatná.

39. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

40. Na kategóriu dobrých mravov je potrebné osobitne prihliadať pri spotrebiteľských zmluvách.
Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú
spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť.
Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v

demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti
všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti
dobrým mravom.

41. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

42. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu,
ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou
zákonodarcu, a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných

inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty, riadiac sa zásadou dobrých mravov,
upravenou v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.43. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný
úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na

to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou,

a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru
podstatne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 14,56 % ročne, uplatňovanú bankami pri poskytovaní

úverov alebo pôžičiek do 1 roka. Dohodnutá úroková miera tak podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú
mieru, a preto záver o neplatnosti dojednania, o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39
Občianskeho zákonníka, má oporu vo vykonanom dokazovaní.

44. Vo vzťahu k námietke žalovaného o uplynutí objektívnej premlčacej doby odvolací súd uvádza, že

na strane žalovaného došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak
trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu
došlo.

45. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov,

a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie
úverov. V čase uzatvárania zmlúv už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch úprava
vyžadujúca uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať sa v
ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru.
Žalovaný so žalobkyňou uzatvoril dňa 27.03.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom údaj o ročnej

percentuálnej miere nákladov neuviedol. Takéto dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať
ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

46. Odvolací súd však nad rámec uvedeného odôvodnenia o včasnosti podania žaloby poukazuje aj na

formu zavinenia vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorá priamo súvisí s otázkou premlčania.

47. V tejto súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non
excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (porov. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).

48. Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením údaja o
ročnej percentuálnej miere nákladov priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom
predpokladanásankcia,t.j.ževeriteľ(žalovaný)nebudemôcťoddlžníka(žalobkyne)žiadaťúrokzúveru

a ani iné poplatky, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus
indirectus, tzv. nepriamy úmysel). Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané
na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať
majetkový prospech. V zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove z
12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.1.2013, sp. zn.

2Co 9/2012). Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou
premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).

49. Rovnako nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle § 137 písm. c) CSP (do 30.06.2016

tútoproblematikuupravovaloust.80písm.c)O.s.p.).Odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,ževdanom
prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu
nespočíva na žalobkyni, keďže tento vyplýva priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ustanovenia
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určeníneplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov
tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Preto táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

50. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd

so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daným
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

51. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

52. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania,
ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o
trovách konania, potvrdil.

53. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa
bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému
ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

54. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).