Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/147/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213203869
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213203869.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcu: O. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX,
zastúpený Občianskym združením Právne služby spotrebiteľom a vlastníkov bytov, so sídlom Košice -
Staré Mesto, Škultétyho 3, zastúpený advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, so sídlom Košice - Staré
Mesto, Škultétyho 3, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, so sídlom Košice, Garbiarska 2,
IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Komárno, zo dňa 6. decembra 2016, č. k. 5C/3/2013-153, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zrušení rozsudku arbitrážneho

súdu v Košiciach a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 06. 12. 2016, č. k. 5C/3/2013-153, zrušil rozsudok
Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetinej 41 v Košiciach sp. zn. 2C/2843/2012 z 19. 01.
2012 v plnom rozsahu vrátane výroku o trovách konania a zamietol žalobný nárok žalobcu na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenie vo výške 146,74 eura. Ďalším výrokom zamietol návrh žalobcu

na odklad vykonateľnosti rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetinej 41 v Košiciach
sp. zn. 2C/2843/2012 z 19. 01. 2012 v plnom rozsahu vrátane výroku o trovách konania. O trovách
konania rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 45 ods. 1 písm. e/, i/, j/, l/, § 46 ods. 1, § 73 ods. 3
zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 1, § 39, § 46 ods. 2, § 52
ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 4 písm. r/, § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

(ďalej len „OZ“), § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
26. 02. 2013 sa žalobca domáhal zrušenia Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetinej 41
v Košiciach sp. zn. 2C/2843/2012 zo dňa 19. 01. 2012 v plnom rozsahu vrátane výroku o trovách
konania. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok považuje za nezákonný a nesúhlasí s

ním z dôvodu, že rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu dojednaná v
poistných podmienkach je neplatná. Takéto dojednanie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
pretože nebola dohodnutá individuálne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa odneplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalobcu z dôvodu, že žalobca svojím
podpisom na konci Všeobecných poistných podmienok dňa 29. 01. 2009 potvrdil, že si Všeobecné
poistné podmienky prečítal, vyslovil s nimi súhlas a následne obdržal jedno vyhotovenie. Podstatná
skutočnosť, je tá, že zo strany žalobcu bola podpísaná nielen poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, ale
osobitne aj Všeobecné poistné podmienky, a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007

k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 žalobca podpísať
nemusel, a to bez toho, aby to malo vplyv na jeho práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy,
resp. zo Všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných
dojednaní žalobcom by rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla. V predmetnom prípade žalovaný
pri uzatváraní poistnej zmluvy dal žalobcovi na výber, či osobitné zmluvné dojednania (vrátane
rozhodcovskej doložky) svojím podpisom prijme alebo nie, a tým bol naplnený základný zmysel a účel

§ 53 ods. 2 OZ - zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ nútený pristúpiť k zmluvnému dojednaniu, s ktorým
nesúhlasí len preto, že je súčasťou zmluvy, ktorú chce uzavrieť avšak nie je mu daná možnosť ovplyvniť
jej obsah. Osobitné dojednania č. 01/2007 obsahujú len dva stručné, jasné a zrozumiteľné body, pričom
sú formálne odčlenené od ostatného obsahu VPP žalovaného. Rozhodujúce je, že žalobca mal možnosť
vylúčiť aplikáciu danej zmluvnej podmienky, a tým sa dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania

smerujúca k ochrane spotrebiteľa. Dohoda o rozhodcovskej doložke bola teda uzatvorená samostatne,
mimo spotrebiteľskej zmluvy, pričom aj ustanovenia časti XV. Všeobecných poistných podmienok boli
pre účastníkov záväzné len v prípade samostatného dojednania rozhodcovskej doložky.
5. Podaním zo dňa 03. 05. 2013 žalobca rozšíril svoje podanie a žiadal, aby súd priznal žalobcovi
primeranéfinančnézadosťučinenievovýške146,74eura,ktoréježalovanýpovinnývyplatiťžalobcovido

3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v tejto časti zdôvodnil podľa ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.
z., podľa ktorého priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 146,74 eura, pretože
práve v takejto výške sa žalovaný chcel na jeho úkor obohatiť. Podľa citovaného ustanovenia postačuje
len hrozba ujmy a spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie praktiky žalovaného sú
spôsobilé ujmu privodiť, o čom svedčí aj podaný žalobný návrh na arbitrážnom súde. Podaním zo dňa

20. 05. 2013 žalobca súčasne žiadal odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku
až do právoplatného skončenia o veci samej. Ďalej poukázal na novelizáciou zákona č.233/1995 Z. z.
(Exekučný poriadok) v rámci zák. č.335/2014 Z. z. bod. 49 sa za § 243c vložil nový § 243d Uvedené
ustanovenie je platné a účinné od 01. 01. 2015. Právoplatnosť rozhodnutia znamená, že rozhodnutie
konečným a záväzným spôsobom upravuje právne pomery účastníkov konania. Skutočnosť, že v

dôsledku aplikácie § 243d EP na uvedený rozhodcovský rozsudok prestáva tento rozsudok účastníkov
zaväzovať, znamená že uvedená novela EP anuluje právoplatnosť tohto rozhodcovského rozsudku.
Dôsledkom uvedeného je že obe strany konania bez vlastného zavinenia resp. pričinenia sú objektívne
bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí). V nadväznosti na vyššie
uvedené žiadal súd, aby žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku číslo zamietol.

6. Žalobca podaním zo dňa 15. 06. 2016 uviedol od 01. 01. 2015 bol prijatý nový zákon č. 335/2014 Z.
z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a poukázal na
§ 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia). Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom
konaní začatom pred l. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred l.

januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania
o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31. 12. 2014 sa nedokončia podľa zákona č.
244/2002 Z. z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2015 Z. z., a iba rozhodcovská
zmluvubudesúdposudzovaťpodľapredpisovúčinnýchvčasejejuzavretia.Ideoprelomeniemateriálnej
nie formálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok sa zo zákona nezrušil,

teda v dôsledku zmeny právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti žalobcu domáhať sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

7.Súdprvejinštancievovecinariadilústnepojednávanie,naktoromžalobcauviedol,žetrvánapísomne
podanej žalobe a po vykonanom dokazovaní navrhuje žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Poukázal

na písomné podania právnej zástupkyne, ktorá sa podrobne vyjadrila k skutkovej aj právnej stránke
veci. V časti žalobného nároku týkajúca sa odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku bližšie
odôvodniť súdu nevedel, predmetnú záležitosť riešila jeho manželka a skutkovo zdôvodnila jeho právna
zástupkyňa. Vedel však súdu potvrdiť, že žiadne exekučné konanie titulom rozsudku arbitrážneho súduvoči jeho osobe neprebieha. Trval aj na časti žaloby týkajúcej sa priznania primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 146,74 eura, ktoré bližšie zdôvodniť nevedel. Právna zástupkyňa žalovaného
uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržia všetkých písomných vyjadrení a žalobu žiada zamietnuť.

Navrhla zamietnuť aj žalobného nároku žalobcu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
ako nedôvodný, pretože v tejto časti žalobca ani skutkovo nevymedzil časť svojho nároku a ani
žiadne dôkazy do spisu nepredložil. V závere navrhla zamietnuť odklad vykonateľnosti z dôvodu
nedostatočného zdôvodnenia tohto nároku.

8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli
dňa 29. 01. 2009 poistnú zmluvu č.XXXXXXXXXX. Súčasne podpísali i Všeobecné poistné podmienky
dňa 29. 01. 2009, ako aj osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č.XXXXXXXXXX.
Vo všeobecných poistných podmienkach strany konania dohodli rozhodcovskú doložku v časti XV.
Všeobecných poistných podmienok. Žalovaný dňa 04. 01. 2012 podal návrh na Arbitrážny súd Košice
Alžbetina 41, Košice, v ktorom navrhol uložiť povinnosť žalobcovi zaplatiť 146,74 eura titulom nedoplatku

na poistnom. Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetinej 41 v Košiciach v konaní vedenom
pod sp. zn. 2C/2843/2012 zo dňa 19. 01. 2012 vydal rozhodcovský rozsudok v ktorom uložil povinnosť
žalobcovi zaplatiť v prospech žalovaného 146,74 eura a trovy konania 276,- eur. Uvedený rozsudok bol
žalobcovi doručený dňa 06. 02. 2013. Žalobca návrh na súde prvej inštancie podal dňa 26. 02. 2013.

9. Vzťah medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom posúdil súd ako vzťah
spotrebiteľský a poistnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú. Z vykonaného dokazovania mal súd
prvej inštancie za preukázané, že žalobný návrh žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je
dôvodný,pretožerozhodcovskádoložkaneboladojednanáindividuálne.Rozhodcovskádoložkabolaiba
súčasťou VPP, ktoré neboli osobitne vyjednané účastníkov zmluvného vzťahu. Išlo o vopred vytlačené

podmienky, ktoré boli pripravené výlučne žalovaným bez možnosti ich zmeny. K ich uzavretiu malo
teda dôjsť už podpisom poistnej zmluvy. Žalobca mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiť VPP, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému žalovaným. Uzatvorenie rozhodcovskej
doložky musí predstavovať výsledok slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Žalobca ako spotrebiteľ pri
uzatváraní zmluvy ani nebol riadne poučený o význame takejto doložky. Neinformovanosť spotrebiteľa

v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím nepreukázal, že žalobcovi poskytol jasné
a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
V danom prípade je rozhodcovská doložka v zmysle § 53 odsek 4 písm. r/ OZ (platného v čase
uzavretia zmluvy) neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podstatný je spôsob a forma dojednania takejto
zmluvnej podmienky, nie potenciálna možnosť od nej odstúpiť. Na tomto závere súdu nič nemení ani

skutočnosť, že žalovaná podpísala Osobitné zmluvné dojednania, v ktorých sa nachádza duplicitná
úprava rozhodcovskej doložky. Takúto úpravu riešenia sporov možno považovať za zavádzajúcu a
mätúcu. Ani Osobitné dojednania, ani VPP neboli individuálne dojednané a ani z nich nie je možné
zistiť, či by v prípade ich nepodpísania stratila platnosť aj rozhodcovská doložka uvedená vo VPP.

10. Prvoinštančný súd mal za preukázané, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať
vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1, písm. j/ z č.335/2014 Z. z). Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.
z., pokiaľ by súd zrušil rozhodcovský rozsudok len z tohto dôvodu, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
by zostala v platnosti a vo veci by rozhodol opätovne stály rozhodcovský súd. Súd zrušil rozhodcovský

rozsudok najmä z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že
rozhodcovská doložka je neplatná z dôvodu, že nebola individuálne dohodnutá. Individuálne dojednanie
je také, kde spotrebiteľ má reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, hoci ho pripravil dodávateľ. V tomto
prípade však súd nemá preukázané, že neprijatím, odmietnutím rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k
zhoršeniu postavenia žalobcu.

11. Dôkazné bremeno v prípade preukázania individuálneho dojednania je na strane žalovaného.
Súd sa neuspokojil so skutočnosťou, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom
papieri, že v zmluve bolo uvedené, že žalobca ma právo do 14 dní odstúpiť od zmluvy, resp.
vôbec ju nemusí podpísať. Zo súdnej praxe v obdobných sporoch považoval súd za pravdepodobné,

že neuzatvorením rozhodcovskej doložky by so žalobcom nebol uzatvoril žalovaný poistnú zmluvu.
Predmetná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to tým, že v prípade podania žalobného návrhu dodávateľom nútispotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý vopred vybral
dodávateľ a zbavuje ho možnosti riešiť spor pred štátnym súdom.

12. Predloženú rozhodcovskú zmluvu súd prvej inštancie považoval za absolútne neplatnú, od ktorej nie
je možné odstúpiť z dôvodu, že je neplatná od samého počiatku. Súd preto zrušil rozsudok v zmysle §
45 ods. 1 písm. e) Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V zmysle § 47 ods. 1 tohto zákona
môže žalovaný podať na súd návrh na pokračovanie v konaní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

13. Pokiaľ ide o časť žalobného návrhu ohľadom priznania primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 146,74 eura, považoval súd za nepreukázaný, a preto ho ako nedôvodný zamietol. Žalobca
na ústnom pojednávaní nevedel skutkovo vymedziť v čom spočíva ujma spôsobená žalovaným, ani
uplatnenú výšku finančnej náhrady. V tomto smere mal súd za preukázané, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázala závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práv
došlo. Nie je úlohou súdu, aby ex offo nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu ohľadom jeho dôkazného

bremena. Ako vyplýva zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého
účelom je reparovať ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa
spôsobená. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby ujma vznikla

14. Súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú aj v časti odkladu vykonateľnosti

rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetinej 41 v Košiciach sp. zn. 2C/2843/2012
zo dňa 19. 01. 2012 v plnom rozsahu vrátane výroku o trovách konania. Poukázal v tomto smere na
zmenu právnej úpravy od 01. 01. 2015, kedy bol prijatý nový zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom
konaní začatom pred l. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred l.

januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania
o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31. 12. 2014 sa nedokončia podľa a zákona č.
244/2002 Z. z., ale dokončia sa podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2015 Z. z., a iba rozhodcovskú
zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia. Zákonom č. 335/2014 Z.
z. bod. 49 § 243c sa novelizoval Exekučný poriadok o ust. § 243d. Uvedené ustanovenie je platné a

účinné od 01. 01. 2015. Keďže predmetný rozhodcovský rozsudok nespĺňa kritériá upravené novelou
zákona č. 335/2014 Z. z., nie je možné na jeho podklade začať exekučné konanie.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že predmetnom konaní strany konania
mali úspech čiastočný, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku podal v zákonnej
lehote odvolanie žalovaný (žalobca z rozhodcovského konania), žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov
prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že napadnutý rozsudok je pre

absenciu riadneho odôvodnenia nepreskúmateľný, je v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 OSP, čím
bolo porušené základné právo žalovaného na súdnu a inú právnu ochranu, garantované v čl. 46 ods.
1 Ústavy SR ako aj právo na spravodlivý proces garantované v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť ako aj arbitrárnosť.

17. Taktiež mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne kvalifikoval a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru odvolateľa rozsudok nie je v súlade so zákonom
a je absolútne nepreskúmateľný. Súd sa neriadil ustanovením § 220 ods. 2 CSP, čím zároveň porušil
jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu, garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj

právo na spravodlivý proces garantované v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Ak v odôvodnení rozsudku, či uznesenia súdu chýbajú skutočnosti uvedené v §
220 ods. 2 CSP, je takéto rozhodnutie v prípade podania odvolania nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov a musí dôjsť k jeho zrušeniu.

18. Uviedol, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj princíp stanovujúci, že podľa zásad dobrého
vedenia justície majú jej rozhodnutia obsahovať náležité odôvodnenie, o ktoré sa opierajú (rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci H c/a Belgicko z roku 1987). Z odôvodnenia musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymizávermi na strane druhej. V prípade, ak sú právne závery v zjavnom nesúlade s vykonanými skutkovými
zisteniamialeboznichvžiadnejmožnejinterpretáciinevyplývajú,je nutnépovažovaťtakétorozhodnutie
zastojacevrozporesčl.36ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôd,analogickysčl.46ods.1ÚstavySR.

Ústavný súd SR už skonštatoval, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné.

19.Žalovanýdaldopozornostisúduskutočnosť,žeDodatkomč.2kvšeobecnýmpoistnýmpodmienkam
z 21. 05. 2007 pre poistenie zjednávané žalovaným sa zmenila a doplnila XV. časť všeobecných
poistných podmienok o bod 9. Všeobecných poistných podmienok podpísaných žalobcom, ktorý znie:
„Zmluvné strany sa dohodli na nižšie v tomto odseku uvedenom osobitnom spôsobe individuálneho
ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka. Dojednania tohto článku (XV. Časť) môže
poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez

toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu a
iné dojednania týchto poistných podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vykoná poistník
písomne. Písomný prejav vôle poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni
doručený najneskôr 30. deň od podpisu zmluvy poistníkom.“

20. Dodatkom č. 2 k všeobecným poistným podmienkam z 21. 05. 2007 pre poistenie zjednané
žalovaným sa časť XVII Všeobecných poistných podmienok doplnila o ods. 11b. ktorý znie: " Pokiaľ
poistník uzavrel poistnú zmluvu po 21.máji 2007 (čo je aj daný prípad povinného) a pokiaľ k právnemu
režimu podľa XV. časti týchto VPP podpisom VPP a zároveň podpisom bodu 2. Osobitných zmluvných
dojednaní ( čo povinný rovnako v danom prípade učinil) pristúpil, má právo XV. Časť týchto VPP

odmietnuť v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP." Dodatok č. 2 nadobudol platnosť a účinnosť
dňom 15.12.2008.

21. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3
MCdo 14/201, ktorý v obdobnom prípade judikoval, že klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku

uvedenú v bode 4.9.2. do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní od
uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou.

22. Súd vo svojom rozsudku dospel k záveru o tom, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná
individuálne bez toho, aby sa v súvislosti s posudzovaním problematiky individuálneho dojednania

rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s a/ povahou žalobcom a žalovaným
uzavretými osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 01/2007 k poistnej zmluve a b/ možnosťou odmietnuť
ustanovenia časti XV. VPP do 30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP, ktoré preukazovali individuálne
dojednanie rozhodcovskej doložky, a teda zároveň aj to, že nešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

23. V danej veci pre rozhodnutie súdu podstatné závery nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným
spôsobom odôvodnené, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť, ako aj arbitrárnosť. K individuálnemu
dojednaniu rozhodcovskej doložky uviedol, že poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré v obdobných
prípadoch považovali rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. Záver súdu o nedostatku
individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky je tak absolútne nepreskúmateľný a arbitrárny. Súd sa

v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevyjadril k 19. odseku Smernice 93/13/EHS, k judikatúre,
ktorou argumentoval v konaní a ktorá bola dôležitá pre toto konanie, k otázke individuálnosti dojednania
rozhodcovskej doložky v danom prípade s prihliadnutím na dôkazy ním predložené.

24. Z rozsudku súdu prvej inštancie taktiež nevyplýva, prečo súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy a z akých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní vo veci. Naďalej zastáva názor, že rozhodcovská
doložka medzi ním a žalobcom bola dojednaná individuálne. Žalobca svojim podpisom na konci
všeobecných poistných podmienok potvrdil, že si všeobecné poistné podmienky prečítal, vyslovil s nimi
súhlas. Zvýraznil, že zo strany žalobcu bola podpísaná nielen poistná zmluva, ale osobitne aj všeobecné
poistné podmienky a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné

dojednania pritom žalobca podpísať nemusel, a to bez toho, aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti
vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania
týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobcom by rozhodcovská doložka nebola vôbec vnikla.25. Žalobca tým, že podpísal osobitné zmluvné dojednania dosvedčil aj skutočnosť, že o možnosti
rozhodcovského konania vedel. Rozhodujúce je, že žalobca mal možnosť vylúčiť aplikáciu danej
zmluvnej podmienky, a tým sa dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania smerujúca k ochrane

spotrebiteľa. Osobitné dojednania môže poistník prijať alebo aj neprijať, má teda dve alternatívy.
Neprijatie osobitných dojednaní nemá za následok to, že by poistný vzťah nevznikol. V prípade, že by
poistník osobitné zmluvné dojednania neprijal, potom by sa časť XV. VPP ako individuálne nedojednaná
nestala platne obsahom konkrétneho poistného vzťahu. Poukázal na skutočnosť, že žalobca podpísal
aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý rovnako potvrdzuje, že tretia osoba, odlišná

od poisťovne pri osobnom stretnutí pred uzatvorením poistenia vyčerpávajúco informovala žalobcu o
všetkých okolnostiach súvisiacich s poistením, pričom na zázname o požiadavkách a potrebách klienta
žalovaný uviedol, že nič ďalšie už nepožaduje vysvetliť a ani nič ďalšie dojednať.

26. Dojednanie rozhodcovskej doložky v danom prípade bolo jednoznačne výsledkom slobodného
rozhodnutia žalobcu, nešlo o neprijateľnú podmienku, keďže žalobca mohol túto podmienku individuálne

ovplyvniť bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu. Súd v rozpore so zásadou "iura
novit curia" nekonal eurokonformne pri konštruovaní svojich právnych záverov. Z odôvodnenia rozsudku
nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Tento záver
je v priamom rozpore s judikatúrou ESD C-478/99. Súd je podľa nespočetnej judikatúry ESD povinný
takto indikovanú podmienku dôsledne preskúmať najmä testom primeranosti podľa čl. 4 Smernice

93/13/EHS a až na základe takto zistených skutkových a právnych záverov môže podmienku vyhlásiť
za neprijateľnú. Za vadu konania teda považoval aj opomenutie aplikovať správnu právnu normu na
zistený skutkový stav v podobe eurokonformného aplikovania judikátu ESD C-478/99 na ustanovenia
vnútroštátneho právneho poriadku. Taktiež poukázal na rozhodnutie ESD C-342/13 z 03. 04. 2014,
z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve nie je ipso facto neprijateľnou

zmluvnou podmienkou.

27. Posudzovaná rozhodcovská doložka nie je vo svetle výkladu čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13 a bod 1
písm. q/ prílohy Smernice Súdnym dvorom neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na túto interpretáciu
majúprihliadaťajsúdyvrámciposudzovaniaotázkyplatnostidotknutejrozhodcovskejdoložky.Žalovaný

ďalej uviedol, že súd tiež opomenul vykonať procesnú povinnosť predpísanú v ustanovení § 181 ods. 2
CSP (§ 118 ods. 2 OSP), a to uviesť stranám, ktoré právne významné tvrdenia považuje za zhodné, ktoré
právne významné okolnosti považuje za sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré
dôkazy nevykoná. Týmto ustanovením má byť stranám sporu vytvorená možnosť vo zvýšenej miere
reagovať na tie neujasnené, resp. sporné otázky, ktoré súd pokladá za najvýznamnejšie.

28. Odvolateľ namietal, že súd nevykonal ohľadne okolností uzatvárania poistnej zmluvy dostatočné
dokazovanie, preto súd neúplne zistil skutkový stav veci. Uviedol, že z 19. bodu odôvodnenia smernice
93/13/EHS vyplýva, že zámerom je, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách nepodliehali
tejto smernici, ak spĺňajú tam vymedzené kritéria. Porušenie takto vymedzeného logického postupu

je ústavne neprípustné a je v rozpore s výslovným zámerom smernice. Zámerom smernice nie
je posudzovať podľa uvedenej smernice podmienky obsiahnuté v poistných zmluvách, pokiaľ tieto
vchádzajú do kalkulácie poistného. Opačný postup súdov v danej veci bol teda nesprávny, a preto
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďže ide o poistnú zmluvu, z pohľadu ochrany
spotrebiteľa majú platiť odlišné pravidlá, ktorým súdy nepriznávajú žiaden význam. Ak teda všeobecné

súdy aplikujú vnútroštátne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom je smernica
93/13/EHS, sú povinné interpretovať a aplikovať právne normy v súvislostiach s prihliadnutím na
zámer tejto smernice obsiahnutý v jej 19. odôvodnení, ktoré sa poistných zmlúv vyslovene dotýka.
K zohľadneniu novely Exekučného zákona uviedol, že rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa
v tomto konaní žalobca domáha spĺňa kumulatívne predpoklady obsiahnuté v § 243d a v dôsledku

tejto právnej normy sa právne postavenie strán sporu obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského
rozsudku, teda žalobca nie je viazaný povinnosťou založenou jeho rozhodcovským rozsudkom a
žalovaný si nemôže uplatňovať nárok mu rozhodcovským rozsudkom priznaný. V dôsledku aplikácie §
234d Exekučného poriadku, prestáva tento rozsudok účastníkov zaväzovať. Tento záver potvrdzuje aj
rozhodovacia prax súdov.

29. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.30. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v zmysle § 385 ods.1
CSP a contrario, keď podľa § 219 ods. 3 a za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5
dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku a výroku o trovách konania
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

31. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti
CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto
základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

32. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa čl. 1, § 1 ods. 1 zákona č. 125/2015 Z. z. z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom

predpise používa pojem "návrh", "navrhovateľ", "odporca", "účastník", rozumie sa tým podľa povahy veci
aj "žaloba", "žalobca", "žalovaný", "strana".
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem "súd prvého stupňa" alebo
"súd druhého stupňa", rozumie sa tým podľa povahy veci "súd prvej inštancie" alebo "súd druhej
inštancie" (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem "občianske súdne konanie", rozumie
satýmpodľapovahyveci"civilnýproces"alebo"správnysúdnyproces" (ods.3citovanéhoustanovenia).
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem "občianskoprávne konanie", rozumie
sa tým "civilný proces" (ods. 4 citovaného ustanovenia).
Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len

„ZoSRK“), Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred
1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.
januárom 2015, zostávajú zachované.
Podľa § 73 ods. 2 ZoSRK, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského

rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014;
ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
Podľa § 73 ods. 3 ZoSRK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 45 ods. 1 (zrušenie rozhodcovského rozsudku) zákona č. 335/2014Z.z. účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje
náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, i/ stály
rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na

ochranuprávspotrebiteľaatotoporušeniemohlomaťvplyvnavýsledoksporu,j/rozhodcovskýrozsudok
zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 46 ods. 1 ZoSRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch
mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského
konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského

rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 40 ods. 1 písm. c), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom
znení ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden

z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy; pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom
33. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalovaného zistil, že súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych
noriem a vec následne správne právne posúdil, v dôsledku čoho dospel k správnemu záveru o
dôvodnosti podanej žaloby a svoje rozhodnutie aj v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP riadne odôvodnil.

Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP, a preto sa v zmysle § 387 ods.
2 CSP obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

34. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že z vykonaného

dokazovania vyplýva, že predmetom konania je žaloba žalobcu na zrušenie rozhodcovských rozsudkov
Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Košice, Alžbetina 41, sp. zn. 2C/2843/2012 zo dňa 19. 01. 2012,
ktorý bol doručený žalobcovi dňa 06. 02. 2013 a žalobca doručil žalobu súdu prvej inštancie dňa 26.
02. 2013. Právomoc rozhodcovského súdu mala založiť rozhodcovská doložka uvedená v časti XV.
všeobecných poistných podmienok, v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov

rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľa. Platné dohodnutie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je možné len individuálne. V danom prípade tomu tak
nebolo, pretože rozhodcovská doložka tvorí súčasť poistnej zmluvy.

35. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadovuvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

36. Podľa § 220 ods. 2 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, V odôvodnení rozsudku súd
uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

37. Ak výrok rozsudku vyjadruje v stručnej a presnej formulácii záverečný úsudok o predmete
občianskeho súdneho konania, potom odôvodnenie rozsudku sleduje účel vyložiť opodstatnenosť,

pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Účelom odôvodnenia je teda
predovšetkým dosiahnuť presvedčivosť rozsudku a prehĺbiť výchovný účinok rozsudku, čoho základom
je však zákonu zodpovedajúci výrok rozhodnutia.

38. Súčasťou pojmu právneho štátu je aj povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť (§ 220 ods. 2

CSP), a to spôsobom zakotveným v ustanovení § § 220 ods. 2 CSP. Dodržiavanie tejto povinnosti má
zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdu a vylúčiť tak ľubovôľu pri rozhodovaní.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

39. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v právnom poriadku Slovenskej republiky
alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad
dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom pre ústavne

konformnú aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový stav veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 28. mája 2010 sp. zn. Obo/23/2008).

40. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami
strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Citované

zákonné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP sa totiž chápe aj z hľadiska práv strany sporu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie
spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára
1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí

uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra
ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

41. Prihliadajúc na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP
účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, a preto ho možno považovať za preskúmateľné.
Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia
rozhodnutia (čoho sa žalobca domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko žalovaného k žalobe, aké
relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom

zistený, aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový
stavpodaplikovanúprávnunormu,aképrávnezáveryvyplývajúvovzťahukpodanejžalobe,súslednosti
jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria
určitosti, zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak
nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo strán sporu na spravodlivý súdny proces.

42. Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za
cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt
servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváranía plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy
(ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu

vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto
subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného
spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich
spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej
strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým

starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že
nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu
až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je založená a rozsahom upravená zákonom, preto
možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou
podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,
potom stanovenie konkrétneho rozhodcovského orgánu, ktorý vec prejedná, patrí tiež do množiny
neprijateľnej praktiky, t. j. podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto rozhodnutia.

43. Prostriedkom na zabezpečenie procesu poskytnutia právnej ochrany účastníkom konania pred
rozhodcovskými súdmi, aby mal rovnaké atribúty ako poskytovanie ochrany všeobecnými súdmi a
zároveň zabezpečenie kontroly nad zákonnosťou a spravodlivosťou rozhodnutí rozhodcovských súdom
je žaloba o zrušenie rozhodcovského. Rozhodcovské konanie na rozdiel od konania na všeobecnom
súde spravidla nepodlieha preskúmaniu odvolacou inštanciou. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní zveril okresným súdom kompetenciu preskúmať v zmysle § 45 ods. 1 tohto zákona rozhodnutie
rozhodcovských súdov z procesnej aj hmotnej stránky. Okresné súdy teda ex offo preskúmavajú okrem
preverenia právomoci rozhodcovského súdu najmä to, či rozhodcovský súd vec správne právne posúdil,
či účastník rozhodcovského konania nebol zaviazaný na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom alebo
s dobrými mravmi, alebo či rozhodcovský súd nerozhodol v rozpore s ustanoveniami na ochranu

spotrebiteľa. Súd prvej inštancie v predmetnej veci postupoval správne, keď preskúmal žalobcom
namietané skutočnosti, ktoré odôvodňujú zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, ako to navrhol v
žalobnom petite.

44. K námietkam žalovaného, uvedených v odvolaní, odvolací súd poznamenáva, že rozhodcovská

doložka, tak, ako bola koncipovaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, a to v neprospech žalobcu ako spotrebiteľky. Napriek tomu, že táto bola v danom prípade
uzavretá na konci všeobecných poistných podmienok, v rámci zvlášť vyčlenených osobitných zmluvných
dojednaní a podpísaná zmluvnými stranami, a teda na prvý pohľad sa táto môže javiť ako individuálne
dojednaná, podľa názoru odvolacieho súdu táto nielenže nebola dojednaná individuálne, ale bola

uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavrieť poistnú zmluvu, čo
mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú doložku mohla byť podstatne
ovplyvnená. Skutočnosť, že osobitné zmluvné dojednania boli zo všeobecných poistných podmienok
zvlášť vyčlenené, neznamená, že obsah tejto rozhodcovskej doložky môže spotrebiteľ aj reálne
ovplyvniť. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ by žalobca ako spotrebiteľ podpísal len

všeobecné poistné podmienky alebo všeobecné poistné podmienky spolu s osobitnými zmluvnými
dojednaniami, nič by to nemenilo na obsahu rozhodcovskej doložky, teda nemožno vôbec konštatovať
skutočnosť, že predmetná rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná.

45. Žalobca podpisoval v rámci osobitných zmluvných dojednaní iba súhlas s mimosúdnym riešením

sporov, teda že v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa zmluvné strany podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP, avšak samotná úprava rozhodcovského konania je obsiahnutá v
časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorej obsah však žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť
nijakým spôsobom ovplyvniť. Problematickou sa zdá byť tiež skutočnosť, že predmetná doložka ako

podmienka fakticky vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu a
postavenie oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude
uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom premožné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného
subjektu.

46. Predmetná rozhodcovská doložka citovaná v čl. XV. všeobecných poistných podmienok obsahuje
neprijateľné dojednanie z dôvodu, že nepripúšťa ani formálne rozhodovanie sporu pred všeobecným
súdom. Takéto dojednanie, vzhľadom na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu, z ktorého je zrejmé,
že práve dodávateľ - žalovaný je ten, ktorý si uplatňuje nároky z poistných zmlúv podaním
žaloby na rozhodcovskom súde v dôsledku takto dojednanej rozhodcovskej doložky, fakticky odníma

právo spotrebiteľovi - žalobcovi domáhať sa svojich práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky na všeobecnom súde. V danej veci je rozhodcovská doložka, ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu, obsah ktorej nemal žalobca ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom jej
dojednanie v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou a je v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Nemožno podceňovať ani skutočnosť, že žalobca vyjadril svoj

súhlas s mimosúdnym riešením sporov podpísaním osobitných zmluvných dojednaní, ktoré aj napriek
ich vyčleneniu zo všeobecných poistných podmienok, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom.

47.Taktoformulovanározhodcovskádoložkaspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle Občianskeho

zákonníka a jej začlenenie do všeobecných poistných podmienok nemožno považovať za individuálne
dojednanie, prieči sa zákonu, a preto je neplatná. Na podporu svojich tvrdení odvolací súd poukazuje na
niekoľko rozhodnutí NS SR sp. zn. 5 Cdo 338/2010, sp. zn. 3 Cdo 122/2011, sp. zn. 3 Cdo 167/2011, sp.
zn. 5 Cdo 100/2012, sp. zn. 6 Cdo 228/2011, týkajúcich sa vzťahov uzatváraných tým istým účastníkom
na jednej strane, a to Rapid life životná poisťovňa, a. s. Najvyšší súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil

záver, že súd môže pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v
exekučnom konaní (napríklad v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je
vykonateľný exekučný titul), ale aj v iných konaniach (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo
27/2011).

48. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní, pričom rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemôže spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemôže vydať rozhodcovský

rozsudok (obdobne v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011). Z
uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z dôvodu neplatnosti
rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemohol vydať rozhodcovský rozsudok, preto bol dôvod na
zrušenie predmetných rozhodcovských rozsudkov.

49. Odvolací súd nemôže súhlasiť s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol formalisticky
bez eurokonformného výkladu práva s ohľadom na znenie a účel smernice 93/13/EHS. Vnútroštátny
zákonodarca môže upraviť právne predpisy odlišne od znenia smerníc - môže upraviť danú problematiku
prísnejšie,akotomujevsmernici.Nárokžalobcubolposudzovanýnormamislovenskéhovnútroštátneho
práva, s použitím smernice ako interpretačného pravidla. V tejto súvislosti, vo vzťahu k námietke

žalovaného týkajúcej sa vyňatia poistných zmlúv spod posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, odvolací súd udáva, že podľa smernice 93/13/EHS z posudzovania
neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej
veci hlavným predmetom poistnej zmluvy je poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a
kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a

kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok. Z
citovanéhoodôvodneniasmernicenevyplývapretovyňatiepoistnýchzmlúvzvecnéhorozsahusmernice
en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc
rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

50. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného v súvislosti s novelizáciou zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch ustanovením § 243d ods. 1, účinným od 01. 01. 2015, že novela Exekučného
poriadku anuluje právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a právne postavenie strán sporu sa
obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, tak túto argumentáciu odvolací nemôžepovažovaťzasprávnu.Rozhodcovskýrozsudokustanovením§243dExekučnéhoporiadku,anižiadnym
iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený. Zákonodarca
nepristúpil normatívnou cestou k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, legislatívna úprava smerovala k

strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na to, aby
v sporovom konaní na základe riadne podanej žaloby súd preskúmal existenciu zákonných podmienok
na jeho vyhlásenie. Denegatio iustitiae (odopretiu spravodlivosti) by sa rovnal stav, ak by sa na základe
riadne včas podanej žaloby súd vecou nezaoberal.

51. Niet pochýb o tom, že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú
podmienky pre prieskum zákonnosti rozhodcovského rozsudku na základe včas podanej žaloby, bolo
by neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť len z dôvodu, že zákonodarca zákonom sprísnil
podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Ak teda stratí záväznosť rozhodcovský rozsudok,
nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na jeho základe nemôže prebehnúť. Uvedené opatrenie však
nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus proti nezákonnosti rozhodcovského rozsudku, ktorým

je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku v sporovom konaní, v rámci ktorého konania sa
nevyžaduje preukazovanie naliehavého právneho záujmu na danom určení, ale sa vyhodnocuje
existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského rozsudku. Tento ochranný
mechanizmusjenajštandardnejší.Dokončeniekonaniazačatéhonazákladeprocesnekorektnepodanej
žaloby vrátane meritórneho rozhodnutia je aj v súlade s princípom právnej istoty. Je tiež potrebné

podotknúť, že rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je konečné a súd musí pokračovať
v konaní o návrhu uplatnenom na rozhodcovskom súde. Okrem toho, právna úprava uvedená v § 243d
ods. 1 Exekučného poriadku neodstránila medzi stranami sporu neistotu, či žalovaný má voči žalobcovi
pohľadávku vyplývajúcu zo sporného rozhodcovského rozsudku.

52. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, keď všetky argumenty odvolateľa uvádzané v odvolaní vyhodnotil ako
nedôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil.

53. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania z dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

54. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).