Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/70/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408212531
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4408212531.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske
obchodné družstvo Jatov „v likvidácii", so sídlom Jatov 2, IČO: 00 678 040, zastúpený JUDr. Emou
Zacharovou, advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, Forgáchova bašta 7, proti žalovanému: L.. V.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., R. 23, zastúpený JUDr. Tiborom Nagyom, advokátom so sídlom v

Nových Zámkoch, Kukučínova 8, o zaplatenie 2. 621,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16C/299/2008-219 zo dňa 4. apríla 2011, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému 157,- eur titulom náhrady trov konania, k rukám právneho zástupcu žalovaného, do 15 dní
po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 107
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.Vdôvodoch uviedol,žežalobcasa žaloboudomáhalzaplatenia2621,49eurspríslušenstvom
titulom bezdôvodného obohatenia, na tom skutkovom základe, že žalovaný v období od 01.03.2005

do 01.09.2006 užíval nehnuteľnosť- mlatovisko v kat. území M. vedené katastrálnym úradom v D.,
Správou Katastra D. R. na LV č. XXX so súpisným číslom XXX bezdôvodne . Užívanie hospodárskej
budovy- mlatoviska aj po skončení nájomnej zmluvy, potvrdil žalovaný v inom konaní vedenom na OS
Nové Zámky pod sp. zn. 10C/67/2005. Žalobca faktúrou č. 074006 zo dňa 22.08.2007 vyfakturoval
žalovanému za užívanie predmetného mlatoviska, sumu 2.621,48 eur ( 78.975 Sk) , ktorá bola splatná
dňa 05.09.2007, pričom pri výške tohto bezdôvodného obohatenia vychádzal z nájomnej zmluvy, na

základe ktorej žalovaný uvedené mlatovisko užíval v čase trvania nájmu. Po obdržaní faktúry žalovaný
vyzval žalobcu na preukázanie vlastníctva žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti, na čo žalobca reagoval
zaslaním listu vlastníctva preukazujúceho jeho vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný
listom zo dňa 10.09.2007 oznámil žalobcovi, že podľa jeho vedomostí v spornom období žalobca nebol
vlastníkom nehnuteľnosti a preto faktúru neuhradil a žalobca sa domáha zaplatenia tejto pohľadávky
podanou žalobou.

1.2 Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz č.k. 16C/299/2008-20 zo dňa 04.02.2009, ktorým
žalobe vyhovel, avšak tento nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote podal proti nemu
odpor žalovaný, v ktorom uviedol, že pohľadávku žalobcu neuznáva, nakoľko predmet bezdôvodného
obohatenia, t. j. mlatovisko s prístreškom v čase od 01.03.2005 do 01.09.2006 nebolo vlastníctvom
žalobcuazároveňvzniesolnámietkupremlčania.Súdprvejinštanciepoprejednanívecidospelkzáveru,
že právo žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je premlčané a preto žalobu zamietol. Z vykonaného

dokazovania považoval za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli nájomnú zmluvu dňa
02.05.2000, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov. Predmetom nájmu podľa článku I. bolo imlatovisko s prístreškom za nájomné 52 650,- Sk ročne. Uvedenú nájomnú zmluvu žalovaný vypovedal
dňa24.02.2004podľačlánkuVIII.ods.1,2,3,4vzmyslenájomnejzmluvy. Žalobcaoznámilžalovanému
listomzodňa20.04.2004,žepredstavenstvodružstvaprejednalovýpoveďznájmuavýpoveďzobralona

vedomie. Žalobca dňa 22.02.2005 vyzval žalovaného, aby po uplynutí jednoročnej výpovednej lehoty, t.j.
dňa 01.03.2005 sa osobne zúčastnil na odovzdaní prenajatých nebytových priestorov. Z odovzdávania
nebytových priestorov na základe výpovede z nájmu bol spísaný protokol za prítomnosti zúčastnených
strán . Žalobca vzhľadom na to, že mu žalovaný odovzdal nebytové priestory v zmysle nájomnej zmluvy,
okrem mlatoviska, sa žalobou podanou na súd dňa 30.03.2005 domáhal voči žalovanému vypratania

hospodárskej budovy- mlatoviska nachádzajúceho sa v kat. území M. na LV č. XXX ako stavba so
súp. č. XXX. Konanie sa viedlo na Okresnom súde Nové Zámlky pod sp. z n. 10C/67/2005 a skončilo
zastavením konania pre späťvzatie žaloby žalobcom.
1.3 Súd prvej inštancie sa na námietku žalovaného najskôr zaoberal premlčaním nároku žalobcu
na zaplatenie žalovanej sumy z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že žalobcovi dňa
02.03.2005 začala plynúť subjektívna dvojročná i objektívna trojročná premlčacia lehota, pretože už

v tomto čase mal vedomosť o tom, čo sám potvrdil, že žalovaný pri odovzdávaní predmetu nájmu
dňa 02.03.2005 odmietol odovzdať predmet nájmu a že od tohto obdobia žalovaný užíval spornú
nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, čím sa bezdôvodne obohatil. Žalobca mal vedomosť o tom,
že žalovaný uvedenú nehnuteľnosť užíva od 01.03.2005 po uplynutí jednoročnej výpovednej lehoty
bezdôvodneažejuvlastnežalobcovinevydalapretosadomáhalžalobcavyprataniatejtonehnuteľnosti.

Súd prvej inštancie mal za to, že uvedená pohľadávka žalobcu je premlčaná, pretože je nepochybné, že
objektívna trojročná lehota uplynula dňom 02.03.2008 a subjektívna dvojročná lehota dňom 30.03.2007.
Sám žalobca potvrdil vo svojej výpovedi, že nájomná zmluva zo dňa 02.05.2000 bola uzatvorená
na predmet nájmu, ktorý bol predmetom vypratania v konaní sp.zn. 10C/67/2005, čo je nesporné,
pretože prvé mlatovisko už bolo žalovaným odkúpené, vyplatené v zmysle faktúry č. 98/004063 zo dňa

13.05.1998 s dátumom splatnosti 27.05.1998 na základe znaleckého posudku č. 48/98, čo žalobca
v celom rozsahu uznal. I v uznesení Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/198/2007 v odôvodnení
sa jednoznačne konštatuje, že z výpovedí účastníkov je preukázané, že žalobca podal návrh voči
žalovanému dôvodne a v čase podania žaloby užíval predmetnú nehnuteľnosť žalovaný a až po podaní
žaloby došlo k zmene užívania v tom smere, že predmetnú nehnuteľnosť začala v septembri 2006 užívať

obchodná spoločnosť L.. V. F. SHR spol. s.r.o., Selice. I z tohto konštatovania považoval súd prvej
inštancie za preukázané, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný uvedenú spornú nehnuteľnosť
bezdôvodne užíva aj po skončení nájmu uplynutím výpovednej lehoty . Sám žalovaný počas ohliadky na
mieste samom, kde bolo jednoznačne ozrejmené, za ktorý priestor sa žalobca domáha bezdôvodného
obohatenia uznal, že tento priestor užíval v rozhodnom období od 01.03.2005 do 01.10.2006. Žalovaný

uviedol, že mlatovisko, ktoré nadobudol titulom kúpnej zmluvy z roku 2002 je nezmenené a že uvedený
priestor v zmysle ohliadky na mieste samom užíval. S tvrdením žalobcu , že jeho nárok na zaplatenie
žalovanej pohľadávky nie je premlčaný , pretože o tom, že žalovaný užíva spornú nehnuteľnosť sa
dozvedel až dňa 22.05.2007 a žalobu na súd podal 3.08.2008, čo je v dvojročnej subjektívnej premlčacej
lehote , sa súd prvej inštancie nestotožnil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP

tak, že ich priznal v konaní úspešnému žalovanému , ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku za odpor. Trovy právneho zastúpenia žalovanému súd podľa § 151 ods. 2 OSP nepriznal,
pretože právny zástupca žalobcu si trovy právneho zastúpenia v žiadnom zo svojich písomných, ani
ústnych vyjadreniach neuplatnil a nepredložil súdu písomný návrh vyčíslených trov právneho zastúpenia
v zákonnej lehote ani potom, keď mu bolo riadne doručené oznámenie o termíne vyhlásenia rozsudku

dňa 18.03.2011.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov celého konania. Namietal, že
súd nesprávne právne posúdil vec a že z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové
zistenia. Uviedol, že záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vznikol preto, že žalovaný užíval žalobcov

majetok bez právneho dôvodu. Namietal, že súd nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania
podľa Občianskeho zákonníka, pretože mal aplikovať ustanovenia o premlčaní podľa Obchodného
zákonníka, vzhľadom na to, že žalobu podal proti žalovanému - podnikateľovi a on ako žalobca je
tiež podnikateľ. Trval na tom, že pokiaľ by sa aj aplikovali na premlčanie ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj vtedy by bola žaloba podaná včas. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, pokiaľ

sa naň aplikuje Občiansky zákonník, sa premlčuje v lehotách podľa § 107 Občianskeho zákonníka.
Nájom žalovanému skončil a od 01.03.2005 užíval majetok žalobcu bez právneho dôvodu. Žalovaný
všetky prenajaté veci vrátil dňa 02.03.2005, odmietol však odovzdať mlatovisko a v konaní o vypratanie
žalovaný tvrdil, že ho ani neužíva, že užíva iné mlatovisko ktoré má vo vlastníctve. Žalobca nemalvedomosť o tom, kto mlatovisko , ktoré je v jeho vlastníctve v skutočnosti užíva a preto nemohol podať
žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, túto informáciu získal až na pojednávaní dňa 22.05.2007,
kedy žalovaný potvrdil, že od 01.09.2006 mlatovisko neužíva, z čoho je zrejmé, že ho do tejto doby

užíval. Premlčacia lehota začala plynúť až 1.10.2006, kedy žalovaný odpredal svoj majetok právnickej
osobe, ktorá od tej doby užívala aj mlatovisko. Pri aplikácii ust. 397 Obchodného zákonníka žaloba
podaná na súd dňa 3.9.2008 v štvorročnej premlčacej lehote a aj pri aplikácii ust. § 107 Občianskeho
zákonníka bola žaloba podaná v subjektívnej dvojročnej i v objektívnej trojročnej lehote a preto jeho
uplatnené právo nie je premlčané. Mal za to, že bezdôvodné obohatenie vzniklo úmyselným konaním

žalovaného, pri ktorom je premlčacia lehota 10 rokov. Vzhľadom k tomu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 2 621,48 eur s 14,5 % úrokom z omeškania
od 06.09.2007 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

3 .Žalovaný k odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie, v ktorom oznámil, že Okresný súd Nitra
uznesením sp.zn. 31K/12/2011 zo dňa 06.05.2011 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného, ktoré

uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 2011/92 zo dňa 13.05.2011. Krajský súd v
Nitre po zistení, že po vyhlásení napadnutého rozsudku , ešte pred predložením veci odvolaciemu súdu,
bol vyhlásený na majetok žalovaného dlžníka Ing. V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., R. č. XX konkurz,
s poukazom na ust. § 47 ods. 1 , 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii konanie sa zo
zákona prerušilo apokračovalvňomažposkončeníkonkurznéhokonania uznesenímOkresnéhosúdu

v Nitre zo dňa 07.06.2017 č.k. 31K/12/2011-568, právoplatným dňa 01.07.2017. Konkurzné konanie
vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu, skončilo zrušením konkurzu po splnení konečného výťažku.
Predmetná pohľadávka nebola v konkurznom konaní uspokojená a odvolací pokračoval v prerušenom
konaní.

4. Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový
poriadok.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.

7. Z toho vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou
zákona. V danej veci súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom, vo veci rozhodol
4. 4. 2011 ,preto všetky procesné úkony účastníkov konania a procesný postup súdu odvolací súd
posudzoval ešte podľa ustanovení OSP a na odvolacom súde od účinnosti CSP od 01.07.2016.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je správny a dostatočne odôvodnený,
nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté
podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí.
10. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 03.09.2008
domáhal zaplatenia sumy 2.621,48 eur spolu s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia , ktoré

vzniklo na strane žalovaného tým, že bez právneho dôvodu užíval nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu v
období od 01.03.2005 do 01.09.2006. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie
posúdil ako dôvodnú a žalobu pre premlčanie zamietol.
11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a jeho závery majú
oporu vo vykonanom dokazovaní. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaných dôkazov súdom

prvej inštancie vyplýva, že záväzkovo právny vzťah medzi stranami sporu bol založený zmluvou o
nájme a podnájme nebytových priestorov podľa zák. č. 116/ 1990 Zb. uzatvorenou dňa 2.5.2000 medzi
žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom ( v tom čase súkromne hospodáriacim
roľníkom) , predmetom nájmu boli nebytové priestory uvedené v bode I. zmluvy ( bez bližšej špecifikácietýchto nehnuteľností) medzi ktorými bolo uvedené i „ mlatovisko s prístreškom“ bez identifikácie, s
dohodnutou výškou nájomného. Účelom nájmu bolo zabezpečenie chovu hosp. zvierat a skladovania
v súlade s predmetom podnikania nájomcu. Nájom bol dohodnutý na dobu 10 rokov , od 1.5.2000 do

1.5.2010. K skončeniu nájomného vzťahu došlo pred uplynutím dohodnutej doby a to výpoveďou zo
strany žalovaného a medzi stranami nebolo sporné, že nájomný vzťah skončil k 1.3.2005. Žalobca listom
zo dňa 22.2.2005 vyzval žalovaného na odovzdanie nebytových priestorov, k čomu došlo dňa 2.3.2005
v zmysle protokolu o preberaní nehnuteľných vecí, ktoré boli predmetom nájmu podľa zmluvy zo dňa
2.5.2000. V preberacom protokole je v bode 5. uvedené, že pri preberaní mlatoviska s prístreškom,

bolo zistené, že tento stále užíva doterajší nájomca ( žalovaný). Odvolací súd sa stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že práve v preberací protokol potvrdzuje vedomosť žalobcu, že žalovaný aj
napriek zániku nájomného vzťahu naďalej užíva predmet nájmu- mlatovisko a že od skončenia nájmu
došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, ktorému začala plynúť
subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovi
teda nič nebránilo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného. O vedomosti žalobcu

o užívaní mlatoviska žalovaným svedčí i jeho ďalší postup, keď dňa 3.3. 2005 podal žalobu na súd o
vypratanie mlatoviska , ktorú odôvodňoval práve tým, že nájomný vzťah skončil výpoveďou zo strany
žalovaného, ktorý dňa 2.3.2005 odovzdal majetok žalobcovi, okrem mlatoviska, ktoré stále užíva. Potom
tvrdenie žalobcu , že premlčacia lehota mu začala plynúť až 1.10.2006 , kedy sa v konaní o vypratanie
nehnuteľnosti dozvedel od žalovaného, že nehnuteľnosť užíval aj v spornom období , neobstojí.

12. Vzhľadom na uvedené záver súdu prvej inštancie o tom, že uplatnené právo žalobcu je právom na
vydanie bezdôvodného obohatenia( § 451 ods. 2 OZ), odvolací súd považoval za správny. Z obsahu
spisu vyplýva, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy boli obe strany sporu podnikateľmi v zmysle ust.
§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a preto išlo o vzťah obchodnoprávny založený zmluvou o nájme
nebytových priestorov. Sporným bolo to, či sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia , ktoré vzniklo

plnením bez právneho dôvodu, premlčuje v premlčacej dobe upravenej v § 107 Obč. zákonníka alebo
podľa § 397 Obchodného zákonníka.
13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
14. Podfa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba 4 roky.
16. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k Právo na obohatenia sa premlčí
za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
17. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.
18. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Obchodný zákonník neupravuje inštitút bezdôvodného obohatenia. V tomto zmysle je potrebné
aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie, ktoré je právnym dôvodom
žaloby v spore je inštitútom výlučne občianskeho práva. Vznik následky a zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie nemá žiadnu úpravu v Obchodnom zákonníku. Zmyslom a účelom právnej úpravy právnych

vzťahov vznikajúcich z obohatenia (bez ohľadu na to, ktorá právna skutočnosť zakladá právo na vydanie
tohto obohatenia) je upraviť prípady bezdôvodného obohatenia, dôsledky bezdôvodného obohatenia,
povinnosť vydať toto bezdôvodné obohatenie, rozsah tohto vydania, pričom všeobecná právna úprava
tohto občianskoprávneho inštitútu je obsahom 451 až 459 Občianskeho zákonníka. Túto právnu
úpravu dopĺňa úprava v § 107 Občianskeho zákonníka ( premlčanie), ktorá obsahuje vymedzenie

dĺžky premlčacej doby v právnych vzťahoch vznikajúcich z bezdôvodného obohatenia. Výnimkou z
toho, že inštitút bezdôvodného obohatenia je upravený v Občianskom zákonníku, je § 394 ods. 2
Obchodného zákonníka, ktorý upravuje začiatok plynutia premlčacej doby, a aj to len pri jednom prípade
bezdôvodného obohatenia, ktorým je plnenie z neplatnej zmluvy , čo nie je tento prípad.20.Prepremlčanieprávanavydaniebezdôvodnéhoobohateniatedaplatíšpeciálnaúpravavustanovení
§ 107 Občianskeho zákonníka. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna

premlčacia doba, v odseku druhom potom premlčacia doba objektívna. Obidve doby začínajú a plynú
nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí
a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. Počiatok subjektívnej premlčacej doby
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti, ako je to pri
začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou

je vedomosť oprávneného.

21. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 100 ods. 1 OZ. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže
premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2). Ak sa
povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného

obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích
dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. V desaťročnej premlčacej
dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie
bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému
obohacovaniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo by teda, keby

povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Ak nie
sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba, a
to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil. Zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie je objektívnou zodpovednosťou. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať
plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a

kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo.
Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal,
sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie
bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch),

že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a
nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 OZ.

22. Inštitút bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca podanou žalobou domáha, je inštitútom
výlučne občianskeho práva a preto súd prvej inštancie správne aplikoval na danú vec ustanovenia

Občianskeho zákonníka o premlčaní. Ostatné námietky žalobcu odvolací súd vzhľadom k uvedenému
nepovažoval za dôvodné. Odvolací súd svoje závery o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka na
premlčanie pri bezdôvodnom obohatení oprel o Nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.decembra 2005
sp. zn. 1V. US 214/20014, ktorý sa zaoberá danou problematikou.

23. Odvolací súd konštatuje, že úmyselné obohatenie žalovaného, z ktorého dôvodu by plynula
desaťročnápremlčaciadoba,vkonanínebolopreukázané.Pokiaľžalobcatvrdí,ženastranežalovaného
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, bol povinný na preukázanie tohto tvrdenia označiť alebo

doložiť relevantný dôkaz. Uvedené úmyselné konanie žalovaného však žalobca ničím nepreukázal, čím
neuniesol dôkazné bremeno tohto jeho tvrdenia.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).