Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10Csp/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317204105
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317204105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v spore žalobcu Východoslovenská

energetika, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, právne zast. gorejlegal,
s.r.o.advokátska kancelária, Krmanova 14, 040 01 Košice, proti žalovanej C. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Š. XXXX, XXX XX R., o zaplatenie 336,65 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 277,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 81 eur od 01.04.2016 do zaplatenia zo sumy 196,05 eur od 19.07.2016 do zaplatenia a
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 64,60 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 29.03.2017 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 336,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 81 eur od 01.04.2016 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 255,65 eur od 19.07.2016 do zaplatenia
a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým že na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 02.07.2015
č. XXXXXXX žalobca ako dodávateľ, dodával žalovanému ako odberateľovi komoditu - elektrinu na
odberné miesto Š.Á. XXXX, R.. Žalovaný podpisom zmluvy vyjadril svoj súhlas s obsahom Zmluvy a
súčasne s Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy a súčasne
sú dostupné na webovej stránke žalobcu. Jednotlivými faktúrami bola žalovanému vyfakturovaná suma
336,65 eur, ktorú žalovaný neuhradil, preto žalobca podal na súd žalobu.

Písomným podaním zo dňa 10.05.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.05.2017 v žalobca zobral
žalobu čiastočne späť a to čo do sumy 39,60 eur s príslušenstvom a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá

späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.Podľa § 145 ods. 3 CSP; Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Nakoľko žalobca skôr než sa začalo pojednávanie zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 39,60 eur

s príslušenstvom a žalovanému dovtedy žaloba nebola nedoručená, súd nežiadal súhlas žalovaného s
čiastočným späťvzatím a konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Na
zaplatení zvyšnej sumy vrátane poplatkov vo výške 20 eur trval aj naďalej.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

4. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 336,65 eur s prísl.. S poukazom k
uvedenému súd dňa 04.10.2017 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil
v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 27.09.2017.

Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou

o združenej dodávke elektriny, všeobecnými obchodnými podmienkami, cenníkom poplatkov a služieb,
faktúrami, účtovnou rekapituláciou, detailným vyúčtovaním elektriny, listami a upomienkami žalobcu,
prehľadom platieb, vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový stav.

8. Dňa 02.07.2015 žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ, uzatvorili Zmluvu o združenej

dodávke elektriny č. XXXXXXX. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal dodávať žalovanej elektrinu
na odbernom mieste Š. XXXX, R. a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za dodanú elektrinu. Zmluva bola
uzatvorená na dobu určitú, ktorá končí uplynutím 23 mesiacov od začatia poskytovania zľavy z cien za
dodávku elektriny podľa Podmienok produktu ÚSPORA.

9. V zmysle textu Zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou zmluvu sú Obchodné podmienky.

10. Podľa Cenníka služieb, poplatok za prvú písomnú upomienku a jej odoslanie pri omeškaní so
zmluvne dohodnutou platbou za posledných 12 mesiacov je 3 eur a poplatok za druhú a ďalšiu písomnú
upomienku a jej odoslanie pri omeškaní so zmluvne dohodnutou platbou za posledných 12 mesiacov

je 5 eur.

11. Dodanú elektrickú energiu žalobca vyfakturoval, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa
31.03.016 na sumu 159,83 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 18.07.2016 na sumu 255,65
eur. Súčasťou týchto faktúr bola účtovná rekapitulácia a detailné vyúčtovanie elektriny. Z faktúry č.

XXXXXXXXXX uhradil dňa 21.03.2016 sumu 78,83 eur.Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 18.07.2016, žalobca vyfakturoval žalovanému aj sumu vo
výške 39,60 eur ako poplatok za odpojenie a opätovné pripojenie. V priebehu konania žalobu v tejto
časti zobral späť.

Žalobca vyfakturoval žalovanému poplatky za upomienky spolu vo výške 20 eur, a to faktúrou č.
XXXXXXXXXX splatnou dňa 18.07.2016 ( upomienky zo dňa 09.05.2016, 29.05.2016, 13.06.2016 ).

10. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaná suma poplatok za upomienku vo výške 4 x 5 eur,

t.j. 20 eur bola žalovanému účtovaná, nakoľko mu boli odoslané upomienky, prostredníctvom ktorých ho
vyzýval na zaplatenie svojej pohľadávky. Všetky poplatky, ktoré boli žalovanému účtované vyplývajú a
sú stanovené v Cenníku dodávateľa. Nakoľko má za to, že žalovaný bol oboznámený s Cenníkom aj
VOP, má žalobca nárok na zaplatenie týchto poplatkov.

11. Podľa ustanovenia §588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

12. Podľa ustanovenia §2 písm. b) bod 22 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, koncovým odberateľom
elektriny je odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje

elektrinu pre vlastnú spotrebu.

Podľa ustanovenia §20 ods. 1 Zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, odberateľ elektriny v domácnosti a
odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov majú
právo pri dodávke elektriny alebo plynu

a.) uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu
o dodávke plynu (ďalej len "zmluva"), ktorá musí obsahovať najmä
1. identifikáciu dodávateľa,
2. rozsah dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s týmito dodávkami súvisiacich služieb,
3. lehotu, v ktorej je dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu povinný zabezpečiť pripojenie odberného

elektrického zariadenia alebo odberného plynového zariadenia,
4. podmienky dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s dodávkou súvisiacich služieb,
5. zdroj, spôsob a možnosti získavania informácií o cene elektriny alebo o cene plynu vrátane štruktúry
ceny,
6. dobu trvania zmluvy a podmienky, za akých možno zmluvu vypovedať,

7. spôsob a výšku kompenzácie za nedodržanie dohodnutej kvality dodanej elektriny alebo dodaného
plynu a s dodávkou súvisiacich služieb,
8. miesto, spôsob a lehoty na uplatňovanie reklamácie,
9. informáciu, za akých podmienok môže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak nesúhlasí so zmenou ceny
elektriny alebo ceny plynu a s tým súvisiacich služieb,

10. informáciu o pôvode a podiele jednotlivých druhov primárnych energetických zdrojov na dodanej
elektrine v predchádzajúcom roku, prípadne upozornenie na verejný zdroj týchto informácií,
11. informáciu o vplyve primárnych zdrojov elektriny na životné prostredie, prípadne upozornenie na
verejný zdroj o týchto informáciách,
12. informáciu o dôvodoch výmeny určeného meradla,

b.) na poskytnutie informácie o každej úprave ceny elektriny alebo ceny plynu a o úprave podmienok
dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s tým súvisiacich služieb najneskôr 30 dní pred vykonaním
úpravy,
c.) na výber formy a spôsobu platenia za dodávku elektriny alebo dodávku plynu a s tým spojených
služieb a uhrádzať platby za dodávku elektriny alebo za dodávku plynu formou s dodávateľom

dohodnutých preddavkových platieb; pri určení výšky týchto preddavkových platieb dodávateľ elektriny
alebo dodávateľ plynu zohľadní výšku preddavkových platieb za rovnaké obdobie predchádzajúceho
zúčtovacieho obdobia. Dohodnutá výška preddavkových platieb bude zohľadňovať skutočný odber
elektriny alebo skutočný odber plynu za predchádzajúce zúčtovacie obdobie alebo plánovaný odber
elektriny alebo plánovaný odber plynu na nadchádzajúce zúčtovacie obdobie a bude upravená len o

rozdiel medzi úradom určenou alebo schválenou cenou elektriny alebo plynu. Odmietnutie dohody o
úhrade formou preddavkových platieb je povinný dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu odôvodniť.Ustanovenia odseku 1 platia aj v prípade, ak odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v
domácnosti neuzatvárajú zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o dodávke plynu a s tým súvisiacich
služieb priamo s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu.

13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,

v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.16. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a
nasl. OZ, kde sú na jednej strane dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

17. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho

zákonníka.

18. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

19. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

20. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

21. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti K. H. Q. N. R. U. R. proti E. H.. R. C. J.,
E. Z. M. L., H. L. a U. Y. O., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

22. Aj napriek tomu, že ide o zmluvu o dodávke elektriny podľa zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike,
ako už súd vyššie uviedol, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
OZ, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy boldanýžalobcombezmožnostižalovanéhoprivodiťakúkoľvekzmenu,pretojepotrebnépredmetnýprávny
vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Aj v poznámke pod čiarou § 20
zákona o energetike účinného ku dňu uzavretia zmluvy sa uvádza odkaz na zákon č. 634/19992 Zb. o

ochrane spotrebiteľa a § 52 OZ.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi stranami sporu dňa 02.07.2015 bola
uzatvorená zmluva o združenej dodávke elektriny č. XXXXXXX, ktorou sa žalobca v prospech
žalovaného zaviazal realizovať dodávky elektriny pre dohodnuté odberné miesto a žalovaný sa zaviazal

uhrádzať cenu za dodanú elektrinu pri dohodnutých platbách.

Žalobca faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX vyúčtoval žalovanému za odber elektrickej
elektriny sumu 277,05 eur.

24. Súd preto považoval v uvedenej časti žalobu za dôvodnú, preto zaviazal žalovaného na úhradu tejto

sumy 277,05 eur za spotrebovanú energiu spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 81
eur od 01.04.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 196,05 eur od 19.07.2016 do zaplatenia.

25. Súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie 20 eur, ktorá predstavovala poplatky za upomienky.

26. Súd má však za to, že žalobca nepreukázal individuálnu dohodu so žalovaným o týchto poplatkoch
a ani za aké služby by sa mali účtovať, resp. aké protiplnenie žalovaný mal by dostať za úhradu
uvedených poplatkov. Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo Všeobecných
podmienkach, resp. Cenníku, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vymedzenie

v cenovom výmere, cenníku, obchodných podmienkach, prípadne na iných listinách, ktoré žalovaný
nepodpísal,súdnemôžepovažovaťzaplatnéindividuálnepísomnédojednanie.Súdpretonárokžalobcu
v tejto časti spolu s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol

Tunajší súd súhlasí a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou reprezentovanú rozhodnutím Vrchného

KrajinskéhosúduvKarslruhez3.mája2011vobdobnejtzv.spotrebiteľskejveci,vedenejtakýmtosúdom
pod sp. zn. 17 U 192/10. Zmluvné podmienky oprávňujúce navrhovateľa požadovať (a odporcu v pozícii
spotrebiteľa platiť) rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne
protiplnenie a takýto poplatok slúži len navrhovateľovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom).
Tento názor vyslovil vo svojom rozsudku aj Krajský súd Trnava v rozsudku zo dňa 13. 8. 2014 sp. zn.

10Co/27/2013, 10Co/325/2014.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 336,65 eur s príslušenstvom. Žalobca počas
konania zobral žalobu čo do sumy 39,60 eur s príslušenstvom späť a z procesného hľadiska v tejto časti

zavinil zastavenie konania. V časti o zaplatenie sumy 20 eur s príslušenstvom súd žalobu zamietol. Vo
zvyšnej časti súd žalobe čo do sumy 277,05 eur s príslušenstvom vyhovel. Úspech žalobcu v konaní tak
predstavuje 82,30 % a úspech žalovaného predstavuje 17,70 %.

Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal

žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 64,60 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.