Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/283/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813206890
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5813206890.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu Matra, n.o., Šoltésovej
105/23, Martin, IČO: 37 977 733, proti žalovanému G. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., H. M. XXX,
o zaplatenie 185,53 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo, č.k. 8C/176/2013-459 zo dňa 13. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd s pôvodným žalobcom Okresné stavebné bytové družstvo Dolný Kubín,

Zochova 1117/97, Dolný Kubín, IČO: 00 222 071 konanie o zaplatenie istiny 231,63 eur spolu s 5,5 %
ročným úrokom z omeškania od 01. 09. 2013 až do zaplatenia zastavil. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 185,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne z uvedenej sumy
od 27. 09. 2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania. Vychádzal z toho, že žalobca v pôvodnej žalobe žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny
417,16 eur s úrokom z omeškania 5,5 % ročne od 01. 09. 2013 do zaplatenia titulom nezaplatených
preddavkov za služby spojené s užívaním bytu č. 5 v bytovom dome č. XXX v H. a tiež úhrady do

fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, ktoré neuhradil v predpísanej výške za obdobie do
31. 08. 2013. Keďže žalovanému vznikol preplatok za rok 2013 vo výške 234,63 eur, v súlade s § 580
Občianskeho zákonníka tento žalobca započítal 24. 07. 2014 oproti nedoplatku na účte žalovaného za
rok 2010 vo výške 117,86 eur, rok 2011 vo výške 22,73 eur, ako aj za rok 2013 vo výške 91,04 eur.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal predmetom konania nárok na zaplatenie istiny 185,53 eur, ktorý
pozostáva z nedoplatku z vyúčtovania za rok 2011 vo výške 102,49 eur a zo sumy 83,05 eur titulom
nedoplatku za rok 2012. Vyúčtovanie dodávky tepla, vodného a stočného, služieb spojených s užívaním

bytu za obdobie od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2011 vychádzajúc z porovnania skutočného stavu (v stĺpci
„skutočnosť“) a zaplatených záloh predstavuje 684,499 eur + príspevok do fondu opráv v sume 145,08
eur (suma nebola započítaná v stĺpci skutočnosť, hoci povinnosť žalovaného platiť mesačné preddavky
do fondu prevádzky, údržby a opravy vyplýva z ust. § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov) = spolu 829,58 eur. Žalovaný uhradil platby za rok 2011 v sume 627,36
eur oproti skutočným nákladom (stĺpec „skutočnosť“) 829,58 eur a výsledkom je nedoplatok 202,22 eur
(829,58 eur - 627,36 eur). Z vyúčtovania a prehľadu platieb vyplýva, že žalovaný uhradil 7/2012 sumu

77,- eur (označenú ako úhrada vyúčtovania), a preto bola započítaná na nedoplatok 202,22 eur, ktorý
sa tak ponížil na sumu 125,22 eur. Tento nárok bol ponížený o úhradu z preplatku za rok 2013 na
základe jednostranného započítania vzájomných pohľadávok vo výške 22,73 eur. Iný zánik nedoplatku
z vyúčtovania za rok 2011 žalovaný nepreukázal, a preto nárok žalobcu v časti o zaplatenie 102,49 súdvyhodnotil ako dôvodný. Správnosť jednostranného započítania a vrátenia preplatku bola preskúmaná
aj SOI, Inšpektorát so sídlom v Žiline dňa 05. 02. 2015, ktorý skonštatoval správnosť jednostranného
zápočtuvzájomnýchpohľadávoksprávcomnazákladečl.Vbod2zmluvyovýkonesprávy,ktorýzáznam

žalovaný prevzal. Za rok 2012, t. j. za obdobie od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012 žalovaný uhradil celkovú
sumu 627,36 eur (12 x 52,28 eur = 627,36 eur). Rozdiel medzi zálohami a skutočnými nákladmi (stĺpec
„skutočnosť“) za rok 2012 uvedené vo vyúčtovaní za rok 2012, t. j. medzi sumou 710,41 eur - 627,36 eur
=83,05eur.Súdmalzato,ženárokžalobcuajvtejtočastiboldôvodný,keďžežalovanýinéúhradyvroku
2012 nepreukázal. Žalobca svoj nárok za rok 2011, 2012 uplatnil nadväzujúc na výsledky Slovenskej

obchodnej inšpekcie a rozhodnutie súdu vo veci 8C/227/2010, tak že vo vyúčtovaniach odstránil v
stĺpci „skutočnosť“ žalovaným namietané položky odmena domovníka - 0,- eur a poplatok za televízny
káblový rozvod - 0,- eur. K jednotlivým položkám uviedol, že úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv
vykonávajú vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, pričom
žalovaný nemá balkón, a preto sa pre účely tvorby fondu nezarátava do veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 25 % z jeho podlahovej plochy (§ 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.). Vo vzťahu k príspevku

za správu uviedol, že v súlade so zmluvou o výkone správy predložil správu o svojej činnosti, za čo mu
v zmysle § 8a ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. prislúcha príspevok. S vlastníkmi bytov a nebytových
priestorovkomunikujeprostredníctvomzástupcuvlastníkovzvolenéhonaichschôdzi,ktorýichinformuje
o jeho činnosti, o dôležitých otázkach prevádzky bytového domu. Spôsob rozpočítania nákladov za
dodané teplo bol dohodnutý na schôdzi vlastníkov bytov 06. 12. 2009, takže náklady na túto položku sa

rozdelia na základnú zložku 40 % a spotrebnú zložku 60 %. Pokiaľ išlo o rúry v kúpeľniach namietané
žalovaným, bolo zistené, že 07. 04. 2010 sa konalo písomné hlasovanie, na základe ktorého bolo
dohodnuté,žespotrebateplanarúrachvkúpeľniachsabudevykonávaťpodľavyhláškyÚRSO630/2005
Zb., určujúcej spotrebnú zložku, pričom výpočet tejto spotreby tepla bol Štátnou energetickou inšpekciou
v protokole č. 5/019/2011 z 18. 10. 2011 konštatovaný ako správny za kontrolované obdobie od 01.

01. 2010 do 30. 06. 2011. Správnosť rozpočítania teplej úžitkovej vody vo výkazoch o nedoplatkoch
bola konštatovaná aj ŠEI v protokole č. 5/019/2011 zo dňa 18. 10. 2011, keďže pri výpočte bolo
postupované podľa pravidiel rozpočítania vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005
Z. z., t. j. že náklady na prípravu teplej úžitkovej vody na objekt rozpočítavania sa rozdelia na základnú
zložku a spotrebnú zložku (10 % základná + 90 % spotrebná zložka). Základná zložka sa rozpočítava

medzi konečných spotrebiteľov rovnakým dielom na každý byt a nebytový priestor, ak sú zabezpečené
technické podmienky na odber teplej úžitkovej vody z centrálneho rozvodu u konkrétneho spotrebiteľa
a neúčtovať ju žalovanému by bolo možné vtedy, ak by bol technicky znemožnený odber vody, čo sa
stalo až v roku 2013, keď žalobca vykonal demontáž vodomeru žalovanému. Aj vykonanou kontrolou zo
dňa 08. 03. 2012, výsledkom ktorej bol záznam č. 5/001/2012, bola skonštatovaná správnosť výpočtu

nameranej dodávky tepla na vykurovanie v kúpeľniach bytov, a to náhradným spôsobom podľa § 7 ods.
4 vyhlášky, t. j. tak ako si ju schválili vlastníci na schôdzi konanej dňa 11. 02. 2010, pričom merače
PRVN boli použiteľné len pre dvojvtokové vykurovacie telesá, a preto rúry odovzdávajú teplo do kúpeľní
bez merania. V zázname o kontrole č. 5/033/2012 zo dňa 28. 11. 2012 je konštatovaná správnosť
výpočtu spotrebnej zložky náhradným spôsobom podľa § 7 ods. 4 vyhlášky za miestnosť kuchyňa o

podlahovej ploche 9,93 m2, keďže žalovaný demontoval vykurovacie teleso, čím neoprávnene zasiahol
do vykurovacej sústavy, a preto namietanie sumy 90,30 eur z jeho strany neobstojí. Podľa odpisu stavu
meračov vody pri odsťahovaní pôvodného vlastníka vykonal žalobca účtovanie so stavom studenej vody
1,0 a TÚV 27, čo vyplýva z originálu listinného dôkazu podpísaného žalovaným, keď iný odber vody sa
ani prostredníctvom v konaní vypočutých svedkov nepreukázal (vyúčtovanie za rok 2010 po späťvzatí

žaloby nebolo ani ďalším predmetom konania). Žalobca postupoval v súlade s § 10 ods. 1 posledná veta,
ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. aj pri rozúčtovaní úhrad za osvetlenie podľa miery využívania spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi v zmysle zmluvy o výkone správy. Správnosť hodnôt
a rozpočítania položiek obsiahnutých vo vyúčtovaní dodávky tepla, vodného a stočného a ostatných
služieb spojených s užívaním bytu za roky 2011 a 2012 odôvodňujúcich oprávnenosť nároku potvrdil

aj záznam o kontrole č. 5/001/2012 vystavený Štátnou energetickou inšpekciou, Krajský inšpektorát
Žilina zo dňa 08. 03. 2013 (kontrolované obdobie od 01. 01. 2010 do 08. 03. 2010) a tiež záznam o
kontrole č. 05/033/2012 z 28. 11. 2012 (kontrolované obdobie od 01. 01. 2011 do 28. 11. 2012), ako
aj záznam o kontrole č. 05/034/2012 zo dňa 28. 11. 2012 (kontrolované obdobie od 01. 01. 2011 do
28. 11. 2012). O správnosti výpočtu náhradnej spotrebnej zložky podľa príslušnej podlahovej plochy v

miestnosti, za ktorú neboli získané relevantné indikované údaje o spotrebe tepla (žalovaným označené
ako pokuta), svedčí Stanovisko Úradu pre reguláciou sieťových odvetví zo dňa 03. 02. 2012 a vyššie
citované protokoly uvádzané v rámci rozboru pri jednotlivých účtovaných položkách. Preto námietka
žalovaného bola vyhodnotená ako nedôvodná, nepreukázaná prostriedkami procesnej obrany. Žalobcaako kontrolovaný subjekt rozpočítanie tepla na vykurovanie a ohrev TÚV za rok 2011 a 2012 vykonal
v súlade s pravidlami rozpočítavania uvedenými vo vyhláške 630/2005 Z. z., ktoré schválili vlastníci a
do rozpočítania použil všetky dodávateľom fakturované náklady správne, pričom o výsledku kontroly a

spôsobe výpočtu úhrad za služby bol žalovaný Štátnou energetickou inšpekciou, Krajský inšpektorát
Žilina listom zo dňa 03. 12. 2012 vyrozumený, a preto žalobe súd vyhovel. Namietaná aktívna vecná
legitimácia žalobcu je daná Zmluvou o výkone správy č. 84 pre predmetný bytový dom, ktorá je výrazom
súhlasu (hlasovania) nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome s poukazom na ust. § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. Z originálu Zmluvy a jej príloh mal

preukázané, že bola schválená na schôdzi vlastníkov dňa 27. 12. 2012, a to ich 17 hlasmi, t. j. viac ako
nadpolovičnou väčšinou hlasov, keďže v dome sa nachádza 27 bytov, pričom za každý byt a nebytový
priestor má jeho vlastník jeden hlas (§ 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.). Schválená zmluva o výkone
správy je záväzná pre všetkých vlastníkov, teda aj žalovaného (ktorý by prípadne zmluvu nepodpísal
alebo s ňou nesúhlasil), keďže menšina sa musí v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. dohode, výsledkom
ktorej je Zmluva podrobiť a rešpektovať väčšinou hlasov odsúhlasenú formu správy, ktorá jednoznačne

stanovuje právny rámec zabezpečenia a používania plnení a služieb spojených s vlastníctvom bytu.
Keďže žalobca žiadal priznať úrok z omeškania odo dňa podania žaloby, ktorým bol deň 27. 09. 2013
a nie od 01. 09. 2013, v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom k tomu, že žalobca
pred začatím pojednávania zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny 231,63 eur spolu s 5,5 % úrokom
z omeškania ročne z uvedenej sumy od 01. 09. 2013 až do zaplatenia pred prvým pojednávaním späť,

súd konanie podľa § 96 ods. 3 O. s. p. (v súčasnosti totožné ustanovenie § 145 ods. 1 CSP) s poukazom
na ust. § 470 ods. 2 CSP zastavil, keďže v takomto prípade sa súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby
nevyžaduje. Vzhľadom na uvedené vyúčtovanie za rok 2010 a 2013 nebolo predmetom konania. O
trovách konania vzhľadom na plný úspech vo veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania v plnom rozsahu.

2. Proti uvedenému rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. e/, f/, d/ CSP žalovaný a žiadal ho zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá. Poukázal na to,
že vyjadrenia energetickej inšpekcie v Žiline sú vypracované na základe nepravdivých a zavádzajúcich
informácií zo strany správcu. Zálohové platby za rok 2013 plnil včas a vznikol mu preplatok 234,63

eur, preto dlžná suma v nich je zo strany správcu neopodstatnená a nemal dôvod požadovať čiastku
91,04 eur. Súd nerozlišoval, čo všetko si správca zahŕňa do položky mesačné úhrady za plnenia, a
to mesiac vopred, takisto správu bytového domu za mesiac vopred, vrátane DPH, ako aj úhradu za
domovníka. Nie je jasné, z akého dôvodu si správca nárokuje zálohové platby za mesiac vopred aj
za televízny káblový signál, ktorý s plneniami nesúvisí a vo vyúčtovaní nemá čo hľadať, napriek tomu

sa ho domáhal ešte aj v roku 2011. Nie je zrejmé, ako si správca nárokuje zálohovú platbu za teplú
vodu v roku 2010 a 2011, keďže ho listom žiadal, aby mu teplú vodu neúčtoval. Za rok 2010 doteraz
neobdržal pravdivé vyúčtovanie, čo platí následne aj vo vzťahu k roku 2011 a 2012 a za rok 2013
ho ani nemohol, keďže vyúčtovanie zaň bolo doručené až v máji 2014. Vo vyúčtovaní za rok 2011 sa
v stĺpci predpis, ani v stĺpci skutočnosť nenachádza položka fond opráv, napriek tomu každý mesiac

správcovi posielal zálohové platby a keďže mu riadne vyúčtovanie za rok 2011 nedodal, do 31. 12.
2012 nemá nárok na zaplatenie za spravovanie. V zmysle rozsudku 8C/227/2010 nemá za rok 2011 ani
domovníčka nárok na platbu, čo vo vyúčtovaní predstavuje 11,858 eur, čo potvrdil aj správca vo svojom
liste, ale vo vyúčtovaní sa táto položka naďalej nachádza. Položku Komterm vo výške 23,394 eur musia
schváliť vlastníci bytov, pretože je to navŕšenie ceny tepla nad cenu stanovenú ÚRSO a táto musí byť

rozdelená na časť pre ohrev teplej vody a časť pre vykurovanie. Ak sa tieto položky vrátane pokuty za
demontáž radiátora v kuchyni vo výške 90,298 eur odpočítajú od stĺpca skutočnosť, vyjde 558,919 eur,
ktorá suma ak sa pripočíta k sume pre fond opráv vo výške 145,080 eur, vyjde 703,999 eur, pričom
správcovi zaplatil v mesačných zálohových platbách za rok 2011 627,36 eur, teda spotreba tovarov
a služieb v nedoplatku predstavuje 76,639 eur, pričom čiastku 77,- eur riadne zaplatil v stanovenom

termíne ako nedoplatok za rok 2011. K demontovaniu radiátora uviedol, že predmetný byt kúpil v marci
r. 2010 a v byte sa nachádzali 3 radiátory, v izbe, kuchyni a kúpeľni, pričom v kuchyni nekúril. Následne
demontoval merače tepla na radiátoroch a demontoval ich s cieľom nahradiť ich novými a modernejšími,
keďže boli po svojej životnosti (obytný dom bol postavený v roku 1960), a to až na radiátor v kuchyni,
ktorý sa poškodil a skončil v šrote. Napriek uvedenému sa zistilo, že príčina nekúrenia bola v prívodovej

hornej rúre, ktorá bola silno zhrdzavená, a preto sa rozhodol, že v kuchyni radiátor nenainštaluje, keďže
má tam dosť tepla z varenia. Na zamontovaný radiátor v izbe a kúpeľni boli namontované pomerové
merače preprogramované podľa nových typov radiátorov, ktoré boli riadne zaplombované a na bytovú
správu nahlásil údaje o spotrebe odobratého tepla, na meračoch z prvej časti vykurovacieho obdobia ataktiež počiatočné údaje po osadení nových radiátorov. Poukázal na to, že spôsob rozpočítavania tepla
v bytových domoch podľa meračov tepla od kotolne až po konečného užívateľa je veľmi zložitý a pre
neochotu príslušných orgánov sa ho prepočítať sám naučil až po dlhšej dobe, keď aj tak je tu prekážka,

pretože správca mu odmieta poskytnúť údaje o odobratom teple na jednotlivých vykurovacích telesách
v jednotlivých bytoch, ktorý údaj je potrebný na to, aby sa dalo teplo spotrebované v bytovom dome
skontrolovať,prepočítaťazanalyzovať.Podľaenergetickejvyhláškysacelkovácenateplaspotrebovaná
za príslušný rok v bytovom dome rozdelí podľa vlastníkmi dohodnutého percentuálneho pomeru na dve
časti, a to na základnú zložku, ktorá sa rozpočítava na plochu bytu a musí sa platiť, či už sa v byte kúri

alebo nie a na spotrebnú zložku, ktorá sa rozpočíta podľa pomerových meračov, ktoré sú osadené na
každom vykurovacom telese, pričom uviedol spôsob výpočtu. Problém je, ak sa niekomu pokazí merač
tepla na radiátore alebo neoprávnene do neho zasahoval, resp. nedovolil správcovi odpísať z neho údaj,
v ktorom prípade vyhláška ponúka dva spôsoby náhradného stanovenia ceny tepla, a to podľa toho,
či sa to tak stalo úmyselne alebo neúmyselne. V každom prípade ale sa pokuta prepočítava tak, že
sa poníži cena tepla v spotrebnej časti pre všetkých vlastníkov bytu. Ak v byte je niektorý radiátor po

celú zimu zatvorený, tak na merači tohto radiátora je 0 a platba za teplo na tomto radiátore je taktiež
0, ak niekde radiátor nie je namontovaný, tak nepotrebuje ani merač, pretože na radiátor v kovošrote
sa nemôže vzťahovať žiadna energetická vyhláška, pretože neodoberá žiadne teplo a vzťahuje sa len
na vykurovacie telesá u konečného odberateľa, ktoré odoberajú tepelnú energiu, či už meranú alebo
nemeranú.Platba90,298eurzateplododanédokuchynejepretoneoprávnená,pretožeteplotammusel

dodať radiátor z izby alebo kúpeľne, ktoré sú riadne opatrené meračmi a merané. Preto bude dôležité,
aby sa súd vysporiadal s otázkou, či teplo v roku 2011 z radiátora, ktorý je vyhodený od roku 2010 je
možné platiť. Preto aj pokuta za odmontovaný radiátor v roku 2012 vo výške 66,075 eur je neoprávnená.
Svedkovia E. a S. navyše potvrdili, že viacerí majitelia bytov majú odmontovaný radiátor v byte, preto
vyjadrenia energetickej inšpekcie, že teplo je vypočítané správne, sú nepravdivé. Žalobca, ktorý začal

vykonávať správu od 01. 01. 2013 od tohto dátumu môže uplatňovať v zmysle zmluvy aj započítanie
preplatku s nedoplatkom, čo znamená, že nemôže započítavať roky 2010, 2011, 2012. Vo vyúčtovaní za
rok 2012 sa nemá nachádzať položka Komterm vo výške 15,905 eur, keďže túto musia schváliť vlastníci
bytov, pretože sa jedná o navŕšenie ceny tepla nad cenu stanovenú ÚRSO a musí byť vo vyúčtovaní
pomerovo rozdelená na časť pre ohrev teplej vody a časť pre vykurovanie. Takisto položka teplo na

vykurovanie (pokuta za demontáž radiátora v kuchyni) vo výške 66,075 eur a položka poistenie bytového
domu má byť správne 3,96 eur (má byť znížená o 6,528 eur), keďže zvýšenú platbu za poistenie
bytového domu vykonal správca bez vedomia vlastníkov, čo potvrdil aj odvolací súd, a preto, keď sa
tieto položky odpočítajú od stĺpca skutočnosť, vyjde 621,849 eur, pričom správcovi zaplatil v zálohových
platbách za rok 2011 627,36 eur, teda má preplatok 5,511 eur za rok 2012, čo sú približne správne čísla

za rok 2012, pretože sú tam nedoriešené veci okolo teplej vody, vodné a stočné za teplú vodu a elektrika
za osvetlenie spoločných priestorov, keďže každý vchod má svoje riadne odberné miesto evidované v
elektrárňach a je samostatne elektrárňami fakturované a toto je evidované a naviazané na list vlastníctva
pre každý vchod do bytového domu samostatne na katastrálnom úrade, takže nie je možné údaje z
elektromerov len tak svojvoľne spočítavať, keďže sa to na žiadnej bytovej schôdzi neprejednávalo a

takétopoverenieodvlastníkovsprávcanedostal.Pretozarok2012malpreplatok.Vzhľadomnauvedené
je potrebné vystaviť nové opravné faktúry za predmetné roky, v ktorých budú pravdivé údaje, potom bude
stačiť spočítať tieto pravdivé faktúry a platby, ktoré správcovi zaplatil a rozdiel bude buď preplatok alebo
nedoplatok. Ďalej zdôraznil čo namietal vo vyúčtovaní za rok 2010, a to studenú vodu, platbu za správu a
DPHzasprávu,pričomoznačildôkazovýmateriál,potvrdzujúcinímuvádzanétvrdeniaohľadnespotreby

vody do nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému bytu (stav 55 m3). Správca mu každoročnú
správu o stave bytového domu nepredložil, teda nemá nárok na celoročnú platbu za spravovanie, pričom
to, či túto správu dal domovníčke a tá ju proti podpisu rozdala vlastníkom bytov, nevedel. Vedel však, že
jemu ju nedala. Domovníčka jemu aj správcovi oznámila, že zastupovať ho nebude, keďže ju na bytovej
schôdzi za domovníčku nevolil, z tohto dôvodu mu mal správu doručiť správca, čo však neučinil, a preto

mu neprislúcha odmena za spravovanie. Nebolo mu zrejmé, na základe akých dôkazov súd dospel k
záveru, že mu správca správu doručil. Vzhľadom na uvedené neoprávnene bolo účtované aj DPH. K
teplu ďalej uviedol, že merače na hrubých rúrach boli osadené na základe hlasovania vlastníkov bytov,
o čom nemôže energetická inšpekcia preto rozhodovať. Žiadna schôdza, ani písomné hlasovanie sa
07. 04. 2010 nekonalo a taktiež žiadne hlasovanie o tom, že sa merače demontujú. Domovníčka ich

demontovala svojvoľne, pričom v inej bytovke sú na meranie hrubých rúr používané a správca podľa
nich rozpočítaval teplo. K ohrevu teplej úžitkovej vody uviedol, že bytový dom mal 50 rokov, a preto teplá
voda v jeho byte tiekla veľmi slabo a bola málo teplá, ktorý problém správca neriešil, preto si namontoval
elektrický ohrievač vody. Vyhláška o odbere teplej vody uvádza, že ak je technicky zabránené odberuteplej vody, tak sa neúčtuje 10 % základná zložka odberateľovi, pričom ale vyhláška nepojednáva o
tom, kto má zabrániť odberu. V jeho prípade to bol on a hrdza. Správcovi listom zo dňa 04. 04. 2010
oznámil, aby mu teplú vodu neúčtoval, napriek tomu z rozsudku vyplýva, že mal neoprávnene zasahovať

do vykurovacej sústavy, pretože demontoval radiátor, pričom mu nie je zrejmé, čím a komu akú škodu
spôsobil. Z toho vyplýva, že pokuta mu bola udelená nie za dodané teplo do miestnosti, kde demontoval
radiátor, ale za jeho demontáž, čo nie je možné, keďže sa jedná o jeho majetok, preto aj stanovisko
v tejto otázke zo strany energetickej inšpekcie je nesprávne. K osvetleniu ďalej uviedol, že elektrika,
ktorá sa používa na osvetlenie spoločných chodieb, schodov, je požívaná aj na osvetlenie súkromných

pivníc, ktoré majú vlastníci zapísané na listoch vlastníctva, pričom problém je v tom, že niektoré pivnice
elektrinu zavedenú majú a niektoré nie, preto aj v tomto rozpočítaní treba urobiť poriadok, s čím sa súd
nezaoberal. K správnosti vykonaných kontrol uviedol, že žiadal, aby mu boli dodané faktúry a dodacie
listy, bez ktorých sa nedá skontrolovať, či energia a voda boli spočítané správne, z toho dôvodu sa
nemohol ani odvolať proti energetickému inšpektorátu, ktorý mal ku všetkým dokladom prístup, napriek
tomu, že on je ich majiteľom. Preto sa súd opieral o vyjadrenia, ktoré nemusia byť pravdivé. K aktívnej

legitimácii žalobcu uviedol, že zvolanie schôdze na zmenu bytového správcu v decembri 2012 nebolo v
zmysle bytového zákona, pretože ak chcela domovníčka so štvrtinou vlastníkov bytov zvolať schôdzu,
mala starého správcu písomne požiadať o jej zvolanie s uvedením programu a až ak ju ten nezvolal do
15 dní, mohla by so štvrtinou vlastníkov zvolať túto schôdzu ona. Správcu však o zvolanie nepožiadala,
napriek tomu ju zorganizovala, čím porušila ust. § 11a bytového zákona. Podľa § 14 ods. 5 citovaného

zákona za každý byt a nebytový priestor má ich vlastník, resp. spoluvlastníci 1 hlas, preto ak je na liste
vlastníctva zapísaných viacej spoluvlastníkov, potom pri hlasovaní musia hlasovať všetci za alebo proti,
pričom jeden spoluvlastník za byt nemá pri hlasovaní žiaden hlas. Ak je v bytovom dome 27 bytov a
bolo 41 vlastníkov a spoluvlastníkov, nadpolovičná väčšina v bytovom dome je 14 platných hlasov. Za
niektoré byty, ktoré sú v spoluvlastníctve bol na schôdzi iba jeden spoluvlastník a hlasoval tak jeho hlas

je neplatný. Preto hlasovanie nebolo úspešné, keďže nedosiahlo nadpolovičnú väčšinu platných hlasov,
keďže počet hlasov, ktoré je možné považovať za právoplatné, je desať a žalobca preto nie je vo veci
aktívne legitimovaný. Ďalej uviedol, že je jedno, či žalobca zobral žalobu čiastočne späť, keďže súd je
povinný posúdiť, či mu bol niečo dlžný.
3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný nesprávne uvádza, že neuviedol rozpis žalovaných
súm. Po čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu pred prvým pojednávaním predmetom žaloby zostal
nedoplatok z vyúčtovania za roky 2011 a 2012 a rok 2010 a ani 2013 už nie je predmetom žaloby a v
tejto časti súd konanie zastavil. Správnosť zápočtu potvrdzuje rozhodnutie inšpektorátu SOI v Žiline. K
námietke ohľadne neplatnosti zmluvy o výkone správy, teda jeho aktívnej legitimácii poukázal na ust. §

8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého správca vykonáva správu domu samostatne v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, čo vyplýva aj z čl. III. bod 1 zmluvy o výkone správy. Zmluva
o výkone správy bola schválená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov, čo znamená, že je platná a
záväzná pre všetkých vlastníkov v predmetnom bytovom dome. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti, mal

možnosť podľa zákona o vlastníctve bytov obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na
súd, aby vo veci rozhodol, v opačnom prípade jeho právo zaniklo, ktoré právo však nevyužil, pričom sa
nejednalo o prehlasovaného vlastníka, lebo sám za schválenie zmluvy o výkone správy hlasoval, teda
žalobcu ako správcu musí akceptovať.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že čiastočné späťvzatie žaloby nie je možné
akceptovať, keďže správca je povinný od neho vymáhať dlžobu po každom dodanom vyúčtovaní, a to za
rok 2010 v roku 2011, za rok 2011 v roku 2012 a za rok 2012 v roku 2013, keďže každý rok musí riadne
ukončiť riadne vystaveným, skutočným a pravdivým vyúčtovaním a ak je tam nejaká nezrovnalosť, túto
môže riešiť len súd. Ďalej uviedol, že žalobca nedal na podpis správcovské zmluvy. Pričom bytový zákon

neurčuje, do koľkých dní sa na súd môže obrátiť neprehlasovaný vlastník a vyjadrenia inšpekcie nemôžu
nahradiť dokazovanie v súdnom spore, keďže energetická inšpekcia má len jednostranné informácie.

5. Následne žalobca súdu oznámil, že došlo k zmene správcu bytového domu, ktorým sa dňom 01.
01. 2017 stala spoločnosť Matra, n.o. Martin, na ktorú v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. prešlo

právo konať v mene a na účet vlastníkov bytov v dome, a teda aj právo vymáhať vzniknuté nedoplatky
súdnou cestou, k čomu bola predložená aj zmluva o výkone správy, preto v súlade s § 79 CSP navrhol,
aby do konania na jeho miesto vstúpila uvedená spoločnosť, ktorá so vstupom do konania súhlasila,
na základe čoho súd uznesením pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpilo Okresné stavebnébytové družstvo Dolný Kubín a aby do konania na jeho miesto vstúpila spoločnosť Matra, n.o., Šoltésovej
105/23, 036 01 Martin, IČO: 37 977 733, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 22.
08. 2017.

6.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil,
vrátane trov konania.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej (týkajúcej sa len zostávajúceho nároku po čiastočnom späťvzatí žaloby) v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne
dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, vrátane rozhodnutia o čiastočnom zastavení

konania. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia,
ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalovaný vo svojom
odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal, a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi

závermi na strane druhej.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský
súd dopĺňa, že civilné sporové konanie nie je založené na vyšetrovacej zásade, tak ako civilné
mimosporové konanie v ktorom je súd povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať

všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Civilné sporové konanie je založené
na zásade kontradiktórnosti, čo znamená, že sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré
sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
resp. nepravdivosti tvrdení protistrany (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 predtým platného O. s. p., čl. 8, §
149, § 150 CSP), pričom súd iné, ako navrhnuté dôkazy nevykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Bolo preto

povinnosťou žalovaného svoje skutkové tvrdenia (resp. prepočty), ktoré navyše sám označil za približné,
podložiť dôkazmi, resp. v tomto smere navrhnúť dokazovanie. Žalovaný však na rozdiel od žalobcu
(ktorý svoje tvrdenia podložil záznamami z vykonaných kontrol ŠOI, ŠEI, ÚRSO vrátane ďalších súdom
uvedených listinných dôkazov), dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v prvoinštančnom, ani odvolacom
konaní nepredložil, ani na ich preukázanie potvrdenie vykonanie dôkazov nenavrhol. Skutočnosti ním

uvádzané ohľadom nepravdivosti vyúčtovaní zostali v pozícii ničím nepreukázaných tvrdení, takisto ako
nepreukázanie nároku na platbu za správu, a to aj z dôvodu nepredloženia správy o stave bytového
domu, keďže pri výsluchu domovníčky ako svedkyne, ktorá mohla jej doručenie potvrdiť, resp. vyvrátiť,
sa na tieto skutočnosti nedotazoval. K ďalšej námietke odvolací súd dopĺňa, že správny súd rozhodoval o
oprávnenosti pokuty správcovi a nie o povinnosti vlastníkov platiť zvýšené poistné, keď žalovaný ani len

netvrdil, že by nebolo väčšinou vlastníkov schválené, resp. nimi poisťovateľovi oznámený ich nesúhlas
(§ 33 ods. 1 OZ), a preto sú nim viazané. K ďalšej námietke žalovaného odvolací súd dopĺňa, že žalobca
síce vo vyúčtovaní v predpise odmenu domovníka uvádzal, avšak v stĺpci „skutočnosť“ vzhľadom na
výsledky SOI a rozsudok 8C/227/2010 bola 0, z čoho vyplýva, že si ju neuplatňoval. Neobstojí ani
námietka žalovaného, týkajúca sa zmeny správcu, keďže za ňu hlasoval, a teda je ňou viazaný, keďže

zákonč.182/1993Z.z.umožňujevprekluzívnejlehoteobrátiťsanasúdlenprehlasovanémuvlastníkovi.
Vzhľadomnauvedenéžalovanýneuniesoldôkaznébremenoohľadnesvojichtvrdení,čomázanásledok
stratu sporu, t. j. že žalobe žalobcu bolo správne vyhovené.

9. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s tvrdeniami žalovaného uvedenými v

odvolaní, krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane trov konania,
ktoré boli žalobcovi ako v spore nepatrne neúspešnému priznané v celom rozsahu (§ 396 ods. 1, § 255
ods. 1 CSP).

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §

255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu, keďže v odvolacom konaní
mal plný úspech vo veci.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).