Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316205776
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316205776.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Z. B., nar. XX.X.XXXX, B. X, H.,
Z., právne zastúpený JUDr. Jánom Kavuličom, advokátom so sídlom 26.novembra 1510/3, Humenné,
IČO: 37940317, proti žalovanému: M.. D. G., nar. XX.X.XXXX, O. XXXX/XX, L., právne zastúpenému
JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Námestie slobody 25, Humenné, IČO: 42090911,

o zaplatenie 4.100,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k.
18C/227/2016-63 zo 7.9.2017, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania tak, že
sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj súd prvej inštancie) napadnutým uznesením rozhodol o zastavení
konania a zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti
žalovanému.

2. V dôvodoch vydaného uznesenia konštatoval, že žalobca podanou žalobou proti žalovanému

uplatňoval nárok na vrátenie vyplatenej zálohy na plnenie dohodnutej dodávky vo výške 4.100,- eur.
Zároveň si uplatňoval aj úroky z omeškania z tejto sumy. Po vydaní platobného rozkazu bol uznesením
zrušený platobný rozkaz z dôvodu podania odporu žalovaným. Žalobca najskôr dňa 28.2.2017 vzal
žalobu späť v časti istiny 4.100,- eur a následne pred pojednávaním realizovaným 7.9.2017 zobral späť
žalobu aj v zostatku uplatňovaného príslušenstva. Domáhal sa však priznania nároku na náhradu trov
konania.

3. S odkazom na aplikáciu ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP súd konanie vo veci zastavil.

4. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 256 ods. 1
CSP. Mal za to, že z procesného hľadiska pri hodnotení výsledku tohto konania treba vychádzať z toho,
že žalobca podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že súčasne podal aj v trestnom

konanínávrhnanahradenieškodyjemuakopoškodenému.Dňa31.8.2016bolvtrestnomkonanívydaný
trestný rozkaz XT/XXX/XXXX, ktorým bola zároveň uložená žalovanému aj povinnosť nahradiť škodu
vo výške 4.100,- eur. Žalobca v čase, keď podával žalobu na súd o vydanie bezdôvodného obohatenia
nevedelešte,sakýmzáverombudeukončenétrestnéhokonanie,tedačižalovanýbudeodsúdený,preto
mal právo podať žalobu aj v civilnom sporovom konaní, aby mohol prípadne úspešne predísť námietke
premlčania. Preto žalobcovi nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania. Práve naopak, podľa

názoru súdu, z dôvodu včasnosti podania žaloby oprávnene bola uplatnená pohľadávka aj v občianskom
súdnom konaní. Za takéhoto stavu súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný zavinil zastavenie konania, apreto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Požiadavky žalovaného na nepriznanie náhrady
trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prvej inštancie nevyhodnotil za dôvodné aj s
odkazom na to, že žalovaný zastúpený právnym zástupcom tieto okolnosti neuviedol.

5. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku o náhrade trov konania, včas podal odvolanie žalovaný.
Nesúhlasí so záväzkom žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalovaný je toho názoru, že
zastavenie konania zavinil žalobca. Žalobca podal účelovo trestné oznámenie na žalovaného, v rámci
ktorého si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 4.100,- eur. 16.6.2016 podal predmetnú žalobu

na súd v civilnom sporovom konaní a konštatovanie súdu, že žalobca nemohol vedieť, ako dopadne
trestné konanie a bol nútený podať žalobu aj v riadnom civilnom konaní považuje žalovaný za účelové.
Žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť škodu v trestnom konaní a ak by bola táto škoda priznaná
žalobcovi aj v civilnom konaní, išlo by o duplicitne priznanú pohľadávku. Žalovaný naďalej trvá na tom, že
žalobcovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa nemá byť priznaná náhrada trov konania a poukazuje
na svoju zlú finančnú situáciu. Navrhuje preto, aby odvolací súd v napadnutej časti uznesenie zmenil

tak, že žiadnej zo strán sporu sa náhrada trov konania neprizná. Alternatívne navrhuje rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na to, že odvolanie žalovaného je v celom
rozsahu nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti považuje za správne, riadne

odôvodnené. Podľa jeho názoru súd konajúci o náhrade trov konania bol povinný skúmať tzv. „procesnú
zodpovednosť“ na zastavení konania na oboch procesných stranách. Žalobca podal proti žalovanému
žalobu dôvodne, lebo proti žalovanému mal oprávnenú pohľadávku. Žalobca zobral späť žalobu v
celom rozsahu po tom, čo v trestnom konaní bolo právoplatne priznané právo na náhradu škody proti
žalovanému v sume 4.100,- eur a bola právoplatne nariadená exekúcia na jej vymoženie. Po podaní

žaloby žalovaný uznal pohľadávku v plnom rozsahu. Povinnosť uloženú v trestnom rozkaze nenapadol.
Žalobca zobral späť žalobu i pre správanie žalovaného, keď cez exekučné zrážky z výsluhového
dôchodku mu pravidelne bolo na pohľadávku žalobcu zrazené už ku dňu podania vyjadrenia k odvolaniu
1.952,72 eur. Žalobca späťvzatím žaloby iba nutne reagoval na správanie žalovaného. Odôvodnenie
odvolania žalovaného o duplicitne ukladanej povinnosti je neudržateľné, nespravodlivé a nepoctivé.

Žalovanýmusílenvrátiťžalobcoviprospech,ktorýnajehoúkorzískal.Žalobcabolodmietavýmpostojom
žalovaného donútený svoju oprávnenú pohľadávku vymáhať súdnou cestou.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia
pojednávania. Pre nariadenie pojednávania neboli splnené podmienky dané aplikáciou ustanovenia §

385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1, 2 CSP. Bol teda viazaný rozsahom podaného odvolania
a v tejto súvislosti treba uviesť to, že výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania nebol
napadnutýodvolanímatentovýroktedanadobudolprávoplatnosťanebolooprávnením,anipovinnosťou
odvolacieho súdu tento výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie preskúmavať. Predmetom prieskumu bol

tak výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, pri prieskume ktorého odvolací súd
vychádzalzviazanostiuplatnenýmiodvolacímidôvodmi.Poprieskumenapadnutéhovýrokurozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody umožňujú zmenu
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca preukázateľne uplatňoval proti žalovanému podanou žalobou
nárok na zaplatenie 4.100,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 22.2.2016 od
zaplatenia.

9. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 28.2.2017 žalobca oznámil súdu, že berie žalobný návrh

späť v časti o zaplatenie istiny 4.100,- eur. Toto čiastočné späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že v
trestnom konaní prebiehajúcom na súde prvej inštancie pod č. XT/XXX/XXXX nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť trestný rozkaz z 31.8.2016, v ktorom bola uložená žalovanému povinnosť nahradiť
poškodenému žalobcovi sumu 4.100,- eur a na základe tohto rozhodnutia už bola aj nariadená exekúcia
proti žalovanému. Žalobca preto zotrval na požiadavke priznania úrokov z omeškania a trov konania. K

tomuto podaniu pripojil žalobca aj poverenie pre súdneho exekútora i upovedomenie o začatí exekúcie
vydané Exekútorským úradom súdneho exekútora G.. G. L.J.N.N., č.k. T. XXX/XXXX z X.XX.XXXX i
upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie a exekučný príkaz.10. Na pojednávaní dňa 7.9.2017 v predmetnej veci bolo predložené čiastočné späťvzatie návrhu
týkajúce sa uplatňovaných úrokov z omeškania. Nariadeného pojednávania sa nezúčastnili právni
zástupcovia sporových strán. Pred pojednávaním bolo doručené súdu aj vyjadrenie žalovaného k

podanému žalobnému návrhu, v ktorom namieta aj to, že vo veci vo vzťahu k pohľadávke 4.100,- eur ide
o prekážku rozsúdenej veci s poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Humenné pod sp.zn.
XT/XXX/XXXX. Ani na označenom pojednávaní, ba ani vo vyjadrení k podanému odvolaniu, žalobca
neodôvodnil späťvzatie návrhu v časti o uplatňovaných úrokoch z omeškania tým, že by tieto úroky boli
žalovaným splnené.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola

transformovanádopodobyvyjadrenejvcitovanomustanovení§256CSPaznamená,žetrovyjepovinná
nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada
trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložené rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné
zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada

zodpovednosti za zavinenie je totiž inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami
na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.

13. Konanie môže byť zastavené z rôznych procesných dôvodov. Zásada procesnej zodpovednosti
za zavinenie sa uplatňuje pre každé konanie bez ohľadu na to, že z akého dôvodu bolo zastavené,

ak už vznikol procesno-právny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu
navzájom. Zavinenie teoreticky môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Vzhľadom
na skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu spisu v predmetnej veci, treba mať na zreteli to, že žalobca
si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 4.100,- eur v adhéznom konaní - v trestnom konaní vedenom na
Okresnom súde Humenné pod sp.zn. XT/XXX/XXXX, ale aj v konaní tomto civilnom. Na základe tých

istýchskutkovýchdôvodovsiuplatňovalprotižalovanémupohľadávkujednakvtrestnomkonaníajednak
aj v civilnom sporovom konaní. Žalobu zobral späť práve z dôvodu priznania pohľadávky v trestnom
konaní a z dôvodu, že na základe takto vydaného exekučného titulu pristúpil k vymáhaniu pohľadávky
v exekučnom konaní. Ak žalobca podá žalobu v civilnom sporovom konaní, hoci existovala prekážka
litispendencie - založená uplatnením toho istého nároku aj v trestnom konaní, platí že bez ohľadu na

to, či naložil s touto žalobou späťvzatím žaloby, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania
on. Podobne aj späťvzatie žaloby vo vzťahu k uplatňovaným úrokom z omeškania nebolo dôsledkom
správania sa žalovaného, ktorý by zaplatil pohľadávku po podaní žaloby. Napokon v čase, keď už súd
konal o zastavení konania bolo zrejmé, že pohľadávka v rozsahu istiny 4.100,- eur bola právoplatne
prisúdená v inom konaní a bola tu prekážka, pre ktorú súd prvej inštancie by bol povinný v rámci

skúmania podmienok konania (§ 161 CSP) zastaviť konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Za takéhoto stavu odvolací súd dospel k záveru, že zavinenie na zastavení predmetného konania je na
strane žalobcu. Nie sú preto splnené procesné podmienky pre to, aby jemu bola priznávaná náhrada
trov proti žalovanému. Na druhej strane treba akceptovať aj vyjadrenie žalovaného, ktorý vyslovene
nežiadal o priznanie náhrady trov tohto konania. Navrhoval nepriznanie náhrady trov konania žiadnej

zo sporových strán. Za takéhoto stavu odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť a sporovým stranám nepriznať nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania (§ 388 CSP).

14. Zároveň odvolací súd rozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania. Žalovaný, ktorý bol úspešný

v odvolacom konaní, si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Žalobca bol v odvolacom
konaní neúspešný. Pri aplikácii ust. § 255 ods. 1, § 378 ods. 1 CSP odvolací súd sporovým stranám
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP, § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).