Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. máj 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 0Er/4007/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4200895511
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Jóbová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4200895511.4

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Julius Meinl Coffee Intl., a.s., so sídlom Pribinova
25, 810 11 Bratislava, IČO: 31 318 932, proti povinnému: JUHOZDROJ, a.s. v likvidácii, so sídlom
Svätopeterská 7, 947 13 Hurbanovo, o vymoženie 11.686,95 Eur (352.081,- Sk) s príslušenstvom, trov
konania a trov exekúcie, v Komárne dňa 11.05.2018, sudkyňou JUDr. Erikou Jóbovou, takto

r o z h o d o l :

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajší súd vydal dňa 14.02.2001 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*012370 pre súdneho
exekútora Ing. Bohumila Husťáka (EX 961/2000). Exekučné konanie sa začalo dňa 07.12.2000.

2. Dňa 06.02.2015 bol na tunajší súd doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že exekúcie nemožno vykonať, nakoľko povinný

bol dňa 29.09.2015 vymazaný z Obchodného registra. Súdny exekútor si vyúčtoval trovy exekúcie vo
výške 48,02 Eur a žiadal, aby na náhradu trov exekúcie bol zaviazaný oprávnený.

3. Tunajší súd uznesením sp. zn. 0Er/4007/2000-17 zo dňa 15.04.2015 vydaným vyšším súdnym
úradníkom exekučné konanie vyhlásil za neprípustnú a exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku zastavil (I. výrok). O trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, že

súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva (II. výrok) z dôvodu, že povinný zanikol bez
právneho nástupcu a oprávnený túto okolnosť nemohol predvídať ani pri náležitej opatrnosti, ďalej
súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, ktorí majú z úspešne
vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesú aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude
postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie.

4. Proti II. výroku uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 0Er/4007/2000-17 zo dňa 15.04.2015 (ďalej len
„napadnuté uznesenie“) podal súdny exekútor v zákonnej lehote odvolanie. Napadnuté uznesenie čo
do výroku I. nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2015.

5. Vo svojom odvolaní súdny exekútor uviedol, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku jednoznačne
zaviaže oprávneného na uhradenie trov exekúcie a to na základe princípu zavinenia. Ďalej súdny

exekútor má za to, že v danom prípade mohol oprávnený pri náležitej starostlivosti predvídať zastavenie
exekúcie. Podľa názoru súdneho exekútora oprávnený požiadal o nariadenie exekúcie potom ako
príslušný súd začal konať o návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ďalej oznámil, že v danom exekučnom
konaní vymohol určitú čiastku dňa 07.10.2003 - sumu 19,92 Eur. Na základe uvedeného mal súd priznať
súdnemuexekútoroviminimálneodmenu16,60Euratovzmysleust.§4ods.1aust.§5ods.1vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej

len „vyhláška“). Ďalej podotýka, že naďalej trvá na vyúčtovaní trov exekúcie v zmysle návrhu zo dňa
30.01.2015. Súdny exekútor je podľa názoru súdneho exekútora fyzickou osobou, na ktorú štát preniesolčasť verejnej moci za účelom plnenia jednej z najdôležitejších úloh štátu - ochranu práv a oprávnených
záujmov občanov Slovenskej republiky a preto náhrada trov exekúcie patriaca súdnemu exekútorovi
za ním vykonanú prácu v prospech oprávneného je majetkovým právom exekútora, ktorého môže byť

zbavený len vo verejnom záujme a za podmienok stanovených zákonom. Vzhľadom na uvedené súdny
exekútor navrhuje, aby odvolací súd zmenil II. výrok napadnutého uznesenia a súdnemu exekútorovi
priznal náhradu trov vo výške 48,02 Eur (č.l. 28-30 spisu).

6. K odvolaniu súdneho exekútora sa oprávnený v stanovenej lehote nevyjadril.

7. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

8. Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), proti rozhodnutiu súdneho
úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu,

ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého
rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

9. Podľa § 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

10. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

11. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

12. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

13. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v

rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

14. Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento

osobitný predpis neustanovuje inak (§ 202 ods. 2 OSP). Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva
zásada, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku
odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Výrok o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku je rozhodnutím v exekučnom konaní,
vydaným podľa Exekučného poriadku. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 58 ods. 6 Exekučného

poriadku pritom vyplýva, že vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa §
57 Exekučného poriadku sa vypúšťa devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho
prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie a to v prípade, ak odvolanie bolo podané po
1. novembri 2013 alebo v prípade, ak doposiaľ o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym
úradníkom nerozhodol sudca, čo bol aj daný prípad. V zmysle § 374 ods. 4 posledná veta OSP, ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Vzhľadom k vyššie uvedenému o odvolaní oprávneného
proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku, vydaného vyšším
súdnym úradníkom, musí meritórne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa s konečnou platonosťou s

tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.

15. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktorétrovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať
dôvod zastavenia exekúcie.

16. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov
exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa
princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len
ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie
oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.

Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy
exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol predvídať, ale toto zákonné ustanovenie bolo zavedená
až novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č.32/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2002.

17. V predmetnej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad dňa
07.12.2000. Z uvedeného dôvodu súd sa bude pri rozhodovaní o trovách exekúcie riadiť právnym

názorom Ústavného súdu vysloveným v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. II. 272/08 zo dňa
22.10.2008,aotrováchexekúcienebuderozhodovaťpodľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuúčinného
od 1. februára 2002.

18. Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 jednoznačne

vyplývalo, že v prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie,
avšak výlučne iba vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený
mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

19. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, oddiel: Sa, vložka č. 141/N vyplýva, že

uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.10.2002, spis. zn. 2K 39/02, bol na majetok povinného
konkurz. Následne bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2K 39/02-449 zo dňa 24.9.2004
zrušený konkurz na majetok povinného pre nedostatok predpokladov pre konkurz. Povinný bol následne
dňa 29.09.2005 vymazaný z Obchodného registra.

20. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie
(07.12.2000) ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že dôjde k zániku povinného výmazom z
Obchodnéhoregistraažeexekúciabudezastavená.Pretooprávnenýnanáhradutrovexekúcievzmysle
§ 203 Exekučného poriadku nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemohla byť uložená povinnosť náhrady
trov konania neexistujúcemu subjektu (povinnému).

21. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový
stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a
v zmysle zákona odôvodnil. Vychádzajúc z uvedeného súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.