Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111236073
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8111236073.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: 1/ GPW, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Vysoká 16, IČO: 35 951 796, 2/ J.. T. V., bytom v A., C. XX, 3/ J.. V. S., bytom B., F. XX, 4/ V.. P.
M., bytom R., F.Á. T., všetkých zastúpených Advokátska kancelária Illeš Šimčák & Partners, s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Floriánska 19, IČO: 36 861 472, proti žalovanému: ZTS Sabinov, a.s., so sídlom
Sabinov, Hollého 27, IČO: 00 590 797, zastúpenému JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom
v Prešove, Hlavná 111, o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti, o
odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 18Cb/138/2011-140 z 21.2.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zvolania
mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného s programom špecifikovaným v žalobe. Vyslovil, že
žalovaný má voči žalobcom nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný bol ku dňu podania žaloby verejnou akciovou spoločnosťou,

ktorej základné imanie vo výške 6.961.860,- eur je rozvrhnuté na 232.062 kusov kmeňových akcií
vydaných v zaknihovanej podobe vo forme na doručiteľa, s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške
30,- eur, ISIN B.. Žalobcovia ako akcionári žalovaného disponovali a disponujú akciami s celkovým
počtom 11.988 kusov, ktorých súhrnná menovitá hodnota predstavuje 5,16 % podiel na základnom
imaní žalovaného. Žalobcovia nadobudli tieto akcie v celkovej menovitej hodnote presahujúcej 5 % pred
viac ako 3 mesiacmi pred podaním žaloby. Žalobcovia ako akcionári s 5,16 % podielom na základnom
imaní žalovaného a ako minoritní akcionári písomne požiadali predstavenstvo žalovaného, aby zvolalo

mimoriadne valné zhromaždenie s vyššie programom - Realizácia uznesení valných zhromaždení
konaných v rokoch 2010 a 2011 o rozdelení zisku za rok 2009 a 2010, predloženie a prerokovanie
písomnej správy predstavenstva k nakladaniu s majetkom spoločnosti, výkon akcionárskych práv
spoločnosti ako akcionára v spoločnosti G. C., P..B.. v roku 2009, správa dozornej rady k správam
predstavenstva daným podľa bodov č. 2 až 4 programu mimoriadneho valného zhromaždenia, voľba
a odvolanie členov predstavenstva spoločnosti a záver. Žalovaný však na tento návrh žalobcov,
pokiaľ ide o zvolanie predmetného mimoriadneho valného zhromaždenia nereagoval. Žalobcovia

ako akcionári žalovaného s potrebným počtom akcií skutočne sú oprávnení požiadať o zvolanie
mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie navrhovaných náležitostí a pre neplnenie
povinností predstavenstva domáhať sa na súde poverenia na jeho zvolanie. Predložený návrh
však nebol oprávnený. Navrhované znenie programu valného zhromaždenia nepatrí do pôsobnostivalného zhromaždenia, alebo sú navrhované body programu predmetom súdnych sporov na tunajšom
súde. Zároveň o bode 3 už rokovalo iné valné zhromaždenie a o navrhovaných otázkach aj bolo
rozhodnuté v zmysle schválených účtovných závierok za tieto roky. Požadované poverenie na zvolanie

mimoriadneho valného zhromaždenia je preto v rozpore s pôsobnosťou valného zhromaždenia podľa
§ 187 Obchodného zákonníka a prekračuje rámec oprávnenia podľa § 181 Obchodného zákonníka,
nakoľko by v požadovanom znení oprávňovalo žalobcov na zvolanie akéhokoľvek mimoriadneho
valného zhromaždenia. Pre takéto poverenie však niet právneho dôvodu, pretože vydaním takého
poverenia by súd žalobcom priznal viac práv, než ustanovuje zákon. Výrok o trovách konania odôvodnil

ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobe vyhovel.

4. Odvolanie odôvodnili ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Poukázali na to, že predstavenstvo žalovaného žiadosti žalobcov z 13.10.2011 nevyhovelo a
nezvolalo mimoriadne valné zhromaždenie s uvedeným programom. Boli splnené všetky tri podmienky,
ktoré Obchodný zákonník vyžaduje na to, aby súd rozhodol, že poveruje akcionárov zvolaním

mimoriadneho valného zhromaždenia. Je potrebné splnenie nasledujúcich podmienok pre poverenie
zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia - musí ísť o akcionárov, ktorých akcie majú menovitú
hodnotu najmenej 5 % základného imania, akcionári, ktorých menovitá hodnota akcií je najmenej 5
% musia písomne s uvedením dôvodov požiadať predstavenstvo o zvolanie mimoriadneho valného
zhromaždenia na prerokovanie navrhovaných záležitostí a predstavenstvo si nesplní svoju povinnosť

zvolať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do 40 dní odo dňa, keď mu bola doručená
žiadosť o jeho zvolanie. Ako bolo naznačené všetky tri uvedené podmienky boli splnené. Súdu nepatrí
posudzovanie, či navrhované znenie programu patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia, prípadne,
že o bode 3 už rokovalo iné valné zhromaždenie. Pokiaľ na základe takéhoto právneho posúdenia
súd dospel k záveru, že nárok žalobcov nie je oprávnený, v uvedenom smere pochybil. Súd taktiež

pochybil, ak za jeden z dôvodov zamietnutia žaloby uviedol skutočnosť, že predmetom rokovania
valného zhromaždenia nemôže byť to, čo je predmetom iného súdneho konania, pričom tento svoj
záver súd prvej inštancie nijako neodôvodnil. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, čo má byť predmetom
iných súdnych konaní a ani to, o aké konania ide. Súd bez akéhokoľvek dôkazu sa odvoláva na
nešpecifikované súdne konania, a preto je v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný.

6. Súd vyhlásil najprv dokazovanie za skončené, neskôr uznesením toto uznesenie zrušil a nariadil
dokazovanie predložením listinných dôkazov vyplývajúcich z prednesu právneho zástupcu žalovaného.
Právnemu zástupcovi žalovaného bolo uložené, aby predmetné listinné dôkazy doručil súdu v lehote 15
dní, avšak tento uvedené dôkazy nepredložil.

7. Pojednávanie, ktoré sa vo veci konalo 26.1.2017 bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na
21.2.2017. Vyhlásenia rozsudku sa zúčastnil právny zástupca žalobcov, avšak rozsudok mu nebol na
tomtopojednávanívsúlades§219ods.2CSPdoručenýanebolmudoručenýanido3dníakovprípade,
že by strana nebola prítomná na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ale bol právnemu

zástupcovi žalobcov doručený 28.2.2017, teda týždeň po jeho vyhlásení.

8. Žalovaný navrhol vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci správne aj rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania
a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.11. Podľa § 181 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie,
ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania, môžu s uvedením dôvodov
písomne požadovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie navrhovaných

záležitostí.

12. Podľa § 181 ods. 2 Obchodného zákonníka predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaždenie
tak, aby sa konalo najneskôr do 40 dní odo dňa, keď mu bola doručená žiadosť o jeho zvolanie.
Predstavenstvo nie je oprávnené meniť navrhovaný program valného zhromaždenia. Predstavenstvo je

oprávnené navrhovaný program valného zhromaždenia doplniť iba so súhlasom osôb, ktoré požiadali o
zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia podľa odseku 1.

13. Podľa § 181 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka, ak predstavenstvo nesplní povinnosť podľa
odseku 2, rozhodne súd na návrh akcionára alebo akcionárov podľa odseku 1 o tom, že ich poveruje
zvolať v lehote podľa odseku 2 mimoriadne valné zhromaždenie a poveruje ich na všetky s tým súvisiace

úkony.

14. Podľa § 181 ods. 6 Obchodného zákonníka žiadosti akcionárov podľa odseku 1 možno vyhovieť len
vtedy, ak títo akcionári preukážu, že sú majiteľmi akcií najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty na
zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia predstavenstvom podľa odseku 2.

15. Podľa § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí:
a) zmena stanov, ak zákon neustanovuje inak,
b)rozhodnutieozvýšeníazníženízákladnéhoimania,opoverenípredstavenstvazvýšiťzákladnéimanie
podľa § 210 a vydanie prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov,

c) voľba a odvolanie členov predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí a odvoláva dozorná
rada (§ 194 ods. 1),
d) voľba a odvolanie členov dozornej rady a iných orgánov určených stanovami, s výnimkou členov
dozornej rady volených a odvolávaných podľa § 200,
e) schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky,

rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát a určení tantiém,
f) rozhodnutie o premene akcií vydaných ako listinné cenné papiere na zaknihované cenné papiere a
naopak,
g) rozhodnutie o zrušení spoločnosti a o zmene právnej formy,
h) rozhodnutie o skončení obchodovania s akciami spoločnosti na burze a rozhodnutie o tom, že

spoločnosť prestáva byť verejnou akciovou spoločnosťou,
i) schvaľovanie pravidiel odmeňovania členov orgánov spoločnosti, ak stanovy neurčia, že pravidlá
odmeňovania schvaľuje dozorná rada,
j) rozhodnutie o schválení zmluvy o prevode podniku alebo zmluvy o prevode časti podniku,
k) rozhodnutie o ďalších otázkach, ktoré zákon alebo stanovy zahŕňajú do pôsobnosti valného

zhromaždenia.

16. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobcovia sú formálne legitimovaní na
podanie predmetnej žaloby a splnili aj základné podmienky pre domáhanie sa udelenia poverenia na
zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie, pretože sú

majiteľmi akcií v celkovej menovitej hodnote presahujúcej 5 % a tieto nadobudli pred viac ako troma
mesiacmi pred podaním žaloby. Možno súhlasiť aj s odvolacou námietkou žalobcov, že nie je právne
významné, či určité body navrhovaného programu mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného,
ktoré by sa malo na základe predmetnej žaloby zvolať, sú predmetom konania v inom súdnom konaní.
Súd prvej inštancie tento svoj záver ani nijakým spôsobom bližšie neodôvodnil.

17. Podstatnou otázkou však zostáva z hľadiska právneho posúdenia nárokov uplatňovaných žalobcami
v tomto konaní to, či predmetom žaloby o udelenie poverenia na zvolanie mimoriadneho valného
zhromaždenia verejnej akciovej spoločnosti môžu byť akékoľvek otázky navrhované žalobcami, ktoré
sa na základe takejto žaloby stanú potom programom zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia

takejto spoločnosti alebo či navrhovaný program musí byť v súlade s ustanovením § 187 ods. 1
Obchodného zákonníka.18. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že treba súhlasiť s právnym posúdením prejednávanej
veci súdom prvej inštancie i jeho základnou argumentáciou týkajúcou sa toho, že inak oprávnení
žalobcovia nemôžu s úspechom navrhovať akýkoľvek program mimoriadneho valného zhromaždenia

verejnej akciovej spoločnosti, ale len taký program, ktorý je v súlade s ustanovením § 187 ods.
1 Obchodného zákonníka a programom navrhovaná problematika patrí do pôsobnosti valného
zhromaždenia.

19. V tomto smere žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia na preukázanie

oprávnenosti svojich nárokov. Z programu mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorého zvolania sa
žalobcovia touto žalobou domáhajú, nepochybne vyplýva, že ide o otázky, ktoré nekorešpondujú s
pôsobnosťou valného zhromaždenia uvedenou v § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka.

20. Totiž predloženie a prerokovanie písomnej správy predstavenstva k nakladaniu s majetkom
spoločnosti- nadobudnutie a prevod vlastných akcií uskutočnených v roku 2009, 2010 a 2011,

predloženie a prerokovanie písomnej správy predstavenstva k nakladaniu s majetkom spoločnosti -
realizáciauznesenívalnýchzhromaždeníkonanýchvrokoch2010a2011orozdeleníziskuzarok2009a
2010, predloženie a prerokovanie písomnej správy predstavenstva k nakladaniu majetkom spoločnosti-
výkon akcionárskych práv spoločnosti ako akcionára v spoločnosti G. C., P..B.. v roku 2009, správa
dozornej rady k správam predstavenstva daným podľa bodov č. 2 až 4 programu mimoriadneho valného

zhromaždenia (v zmysle bodov 2 - 5 žalobou navrhovaného programu valného zhromaždenia, t.j. okrem
bodu 1 - otvorenie a voľba orgánov mimoriadneho valného zhromaždenia) do pôsobnosti valného
zhromaždenia akciovej spoločnosti v zmysle § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka nepatrí a voľba a
odvolanie členov predstavenstva spoločnosti (bod 6 navrhovaného programu) do takejto pôsobnosti
valného zhromaždenia patrí len vtedy, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí a odvoláva dozorná rada v

zmysle § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka.

21. Žalovaný od počiatku konania vo svojich vyjadreniach poukazoval na to, že celý navrhovaný program
mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorého zvolania sa žalobcovia domáhajú nepatrí do pôsobnosti
valného zhromaždenia o odvolal sa v tejto súvislosti aj na stanovy akciovej spoločnosti. Žalobcovia však

dôkaz oboznámením stanov žalovaného ako akciovej spoločnosti nenavrhli. Z takého dôkazu by bolo
možné zistiť, akým spôsobom prebieha voľba a odvolanie členov predstavenstva akciovej spoločnosti,
teda, či táto otázka patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo či do pôsobnosti dozornej rady
akciovej spoločnosti, a tiež by bolo možné zistiť, či stanovy zverujú do pôsobnosti valného zhromaždenia
akciovej spoločnosti aj ďalšie otázky, ktoré by mali byť predmetom konania tohto mimoriadneho valného

zhromaždenia, ktorého sa žalobcovia domáhajú v tomto konaní. Ako však bolo naznačené žalobcovia
takýto dôkaz nenavrhli, a preto nevyvrátili základnú procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tom,
že vychádzajúc z § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka a zo stanov spoločnosti, navrhovaný program
mimoriadneho valného zhromaždenia do jeho pôsobnosti nepatrí.

22. Ako bolo vyššie naznačené v tomto smere žalobcovia neuniesli ani bremeno tvrdenia poukázaním
na to, že program, ktorý navrhujú patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia akciovej spoločnosti podľa
§ 187 ods. 1 Obchodného zákonníka. Stalo sa tak preto, lebo žalobcovia vychádzali z premisy, že pre
zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia akciovej spoločnosti stačí splnenie vyššie uvedených
troch formálnych podmienok, pričom (vychádzajúc z obsahu i logickej štruktúry ich podaní a tvrdení)

program samotného valného zhromaždenia nie je dôležitý a netreba v tomto smere brať zreteľ na
ustanovenie § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka. S takýmto názorom však odvolací súd nemôže
súhlasiť, pretože navrhovaný program mimoriadneho valného zhromaždenia musí byť v súlade s §
187 ods. 1 Obchodného zákonníka (a v tomto smere v súlade so stanovami alebo iným zákonným
predpisom), pričom na program mimoriadneho valného zhromaždenia akciovej spoločnosti nemožno

predostierať akékoľvek otázky, ktoré sú predmetom záujmu akcionárov, a to ani v prípade, že títo
akcionári inak spĺňajú podmienky, aby sa mohli domáhať zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia
akciovej spoločnosti. To isté platí aj pokiaľ ide o ďalšiu podmienku uvedenú v § 187 ods. 1 písm. k)
Obchodného zákonníka, teda že by išlo o prerokovanie otázok, ktoré zákon (podobne ako stanovy
akciovej spoločnosti) zahŕňa do pôsobnosti valného zhromaždenia. Ani v tomto smere žalobcovia

neuniesli bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v zmysle § 185 ods. 1 CSP.

23. Možno súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcov, že pojednávanie na súde prvej inštancie dňa
26.1.2017 bolo odročené na 21.2.2017, kedy bol vo veci vyhlásený rozsudok, pričom zápisnica opojednávaní 21.2.2017 neobsahuje zmienku o tom, že by tento rozsudok bol doručený prítomnej
poverenej právnej zástupkyni žalobcov v súlade s ust. § 219 ods.2 CSP. Rozsudok bol následne
doručený právnemu zástupcovi žalobcov 24.2.2017. Toto procesné pochybenie však nemá vplyv na

vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

24. Na základe uvedeného treba konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a
ako také ho odvolací súd potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP, pretože správny je výrok napadnutého
rozhodnutia aj o trovách konania.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalobcom, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).