Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206980
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617206980.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu A. I., nar. X. X.

XXXX, bytom P. XXX, A., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii
pre arbitráž, z 21. 8. 2017, sp. zn.: SRSAspA 00236/17, takto

r o z h o d o l :

I.ZrušujerozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopriAsociáciiprearbitráž,so
sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž,

so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971, vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, vedenom pod sp. zn.: SRSAspA 00236/17 z 21. 8. 2017, ustanoveným rozhodcom Mgr.
Richardom Mošaťom, LL.M., v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803 proti žalovanému A. I., nar. X. X. XXXX, bytom P. XXX, A., o zaplatenie
1939,57 eur s príslušenstvom.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej

výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 26. 10. 2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom
Vansovej 2, Bratislava, vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pod sp. zn.: SRSAspA
00236/17 z 21. 8. 2017. Uvedený žalobný návrh žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi
tvrdeniami. Dňa 5. 12. 2003 uzavrel žalobca ako spotrebiteľ s právnym predchodcom žalovaného -
spoločnosťou Y., a.s. zmluvu o vydanie kreditnej karty KOZ č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX, na základe

ktorej bol zo strany právneho predchodcu žalovaného žalobcovi poskytnutý úverový rámec vo výške
663,88 eur (20.000 Sk), ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po
19,92 eur (600 Sk). Dňa 22. 6. 2005 došlo k navýšeniu tohto úverového rámca na sumu 1.327,76
eur (40.000Sk), ktorú sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 39,83 eur
(1.200Sk.) Dňa 23. 4. 2009 došlo k zrušeniu spoločnosti Y., a.s., a k jej zlúčeniu so spoločnosťou Č.
L. S., a.s., ktorá následne zmluvou o postúpení portfólia pohľadávok č. 1/2011 z 12. 12. 2011 postúpila
pohľadávku zo zmluvy o vydanie . kreditnej karty na žalovaného. Po postúpení pohľadávky (17. 2. 2012)

došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach, ktorá vo svojom čl. 4 obsahovala rozhodcovskú doložku, na základe ktorej žalovaný podal
2. 2. 2011 na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej
2, Bratislava návrh na začatie rozhodcovského konania, ktorým sa domáhal, aby rozhodcovský súdzaviazal žalobcu na zaplatenie sumy rovnajúcej sa jeho (údajnému) dlhu zo zmluvy o vydaní kreditnej
karty. Na základe tohto návrhu na začatie rozhodcovského konania bol 21. 8. 2017 rozhodcovským
súdom vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn.: SRSAspA 00236/17, z 21. 8. 2017. Žalobca vo svojom

žalobnom návrhu poukázal na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola založená
právomoc rozhodcovského súdu, ktorú skutočnosť odôvodnil tým, že toto dojednanie (rozhodcovská
doložka) predstavuje tzv. neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, nakoľko spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi žalobcom
a žalovaným, pretože žalovaný v predformulovanej rozhodcovskej doložke stanovil, že prípadný spor

medzi žalobcom a žalovaným bude predložený na rozhodnutie rozhodcovskému súdu. Na uvedenom
podľa žalobcu nič nemení ani na prvý pohľad alternatívny charakter predmetnej doložky, pretože
(v skutočnosti) právo výberu orgánu, ktorý spor rozhodne (rozhodcovský súd alebo všeobecný súd)
spočíva na tej zmluvnej strane, ktorá podá žalobu. Ak teda žalobu podá veriteľ a vyberie si rozhodcovský
súd, spotrebiteľ už nemá možnosť presadiť, aby danú vec rozhodol všeobecný súd. Rovnako z výzvy
žalovanéhonaoznačenierozhodcovskéhosúduz23.10.2015vyplýva,žespotrebiteľ(žalobca)simohol

vybrať len súd rozhodcovský, v žiadnom prípade nie súd všeobecný. Uzatvorením tejto rozhodcovskej
doložky si spotrebiteľ v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhoršil svoje zmluvné postavenie,
pretože bez jej existencie by sa konanie uskutočnilo v mieste jeho bydliska, podľa civilných procesných
predpisov a s garanciou ústavných práv, nakoľko znenie týchto civilných procesných predpisov je pre
spotrebiteľa priaznivejšie ako štatút rozhodcovského súdu, ktorým sa riadi rozhodcovské konanie, ktoré

konanie je známe oveľa väčšou benevolenciu v prospech podnikateľov a tiež aj kratšími lehotami na
podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, či vyššími trovami konania. Navyše, aj konanie vedené
výlučne v písomnej forme môže znamenať zhoršenie postavenia spotrebiteľa, nakoľko tento nemá
možnosť priamo komunikovať s rozhodcovským súdom, namietať tvrdenia protistrany alebo inak účinne
sa brániť v konaní. Žalobca nemal možnosť reálne ovplyvniť výber rozhodcovského súdu a výber osoby

rozhodcu, čím došlo taktiež k jeho znevýhodneniu. Táto rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná, tak ako to predpokladá § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nestačí, že k dojednaniu
rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy došlo formálne, na osobitnom liste papiera, ale
treba tiež skúmať objektívnu možnosť ovplyvniť znenie takéhoto dojednania zo strany spotrebiteľa.
Samotnú rozhodcovskú doložku nemohol spotrebiteľ nijako ovplyvniť. Nemohol zmeniť alebo upraviť

jej znenie, vylúčiť určité jej časti, nakoľko bola vopred predformulovaná žalovaným, a v takomto znení
predložená spotrebiteľovi na schválenie, resp. neschválenie. Žalovaný teda predložil žalobcovi dohodu
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (zahŕňajúcu aj túto rozhodcovskú doložku) na
podpis spotrebiteľovi. Na uvedenom nič nemení ani (predformulované) ustanovenie tejto dohody, podľa
ktoréhospotrebiteľprehlasuje,žetútodohoduuzatváradobrovoľne.Žalovanýzneužilslabšiepostavenie

spotrebiteľa, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktoré tieto závery mali
potvrdzovať. Nakoľko nebola rozhodcovská doložka, ako neprijateľná zmluvná podmienka, platná, na
základe tejto doložky nemohla byť ani daná právomoc na rozhodnutie veci rozhodcovským súdom, čo
zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014
Z. z. - o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V ďalšom texte žaloby žalobca poukazoval na ďalšie

dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. j), k) a l) zákona č. 335/2014 Z. z.,
a poukázal tiež na to, že rozhodcovský súd podľa vtedy účinného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. -
o ochrane spotrebiteľa mal ex offo prihliadnuť na premlčanie pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom
konaní, čím porušil predpisy na ochranu spotrebiteľa, a priznal tak žalovanému nárok na plnenie, na
ktoré nemal právo, čo takisto založilo dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods.

1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z. z. - o spotrebiteľskom a rozhodcovskom konaní.
2. Žalovaný sa k žalobe (v súdom určenej lehote) napriek výzve súdu písomne nijako nevyjadril. Až
29. 3. 2018 (tri pracovné dni pred konaním nariadeného pojednávania) bolo tunajšiemu súdu doručené
elektronické podanie žalovaného v autorizovanej podobe podľa osobitného predpisu, v ktorom sa
žalovaný vyjadril k žalobe. Vzhľadom na to, že toto podanie nebolo súdu doručené v lehote určenej vo

výzve súdu na vyjadrenie k žalobe, súd podľa § 153 CSP (sudcovská koncentrácia konania) neprihliadal
na skutkové tvrdenia žalovaného ako aj na návrhy dôkazov obsiahnuté v tomto podaní. Z uvedeného
podania súd teda prihliadal len na (relevantnú) právnu argumentáciu žalovaného.
3. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 5. 4. 2018 strany sporu v podstate len zopakovali
svoje skutkové a právne tvrdenia zo svojich dovtedajších písomných podaní. Vo vzťahu k návrhu

žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu predneseným až na tomto pojednávaní,
ktorý žalobcovi nič nebránilo predniesť už v rámci žaloby, súd neprihliadol, uplatňujúc sudcovskú
koncentráciu podľa § 153 CSP, keďže vo vzťahu ku spotrebiteľovi zastúpenému advokátom (§
291 ods. 3 CSP), nie je možné použiť ustanovenie § 296 CSP o zákaze sudcovskej koncentráciekonania. Rovnako uplatňoval sudcovskú koncentráciu podľa § 153 CSP aj vo vzťahu ku všetkým
(novým) skutkovým tvrdeniam a návrhom na vykonanie dôkazov uvedeným žalovaným na tomto
pojednávaní.Zohľadnilvšakprávnuargumentáciužalovanéhoprednesenúnatomtopojednávaní,keďže

vo vzťahu k predneseným argumentom nemožno podľa § 153 CSP sudcovskú koncentráciu uplatniť.
Písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe (zahŕňajúce aj právne argumenty, na ktoré súd prihliadal)
bolo síce doručované žalobcovi až na pojednávaní, a teda nebola voči nemu dodržaná zákonná
lehota na prípravu na pojednávanie, avšak žalobca po jeho krátkom preštudovaní výslovne súhlasil
s vykonaním pojednávania. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručované na pojednávaní len z

dôvodu oboznámenia s právnou argumentáciou žalovaného, nakoľko ako už bolo uvedené, na skutkové
tvrdenia a na vykonanie dôkazov v tomto podaní uvedené, súd neprihliadal.
4. Pokiaľ ide o relevantnú (pre potreby tohto rozhodnutia významnú) právnu argumentáciu žalovaného
obsiahnutú v jeho vyjadrení k žalobe a prednesenú na pojednávaní, tak žalovaný poukazoval na to, že
rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to ani podľa smernice
rady 93/13 EHS, pričom porovnával originálne znenie tejto smernice s jeho slovenským prekladom,

a poukazoval na to, že v porovnaní s ostatnými jazykovými verziami (anglická, česká, nemecká,
francúzska, poľská) sa ako správny preklad javí ten, podľa ktorého cieľom smernice nebolo zakázať
rozhodcovské doložky uzatvorené so spotrebiteľmi, a za neprípustné sa považujú len tie ustanovenia,
ktorénútiaspotrebiteľovdomáhaťsasvojichnárokovvočidodávateľovivýlučnevrozhodcovskomkonaní
neupravenom právnymi predpismi. Žalovaný v rámci tejto právnej argumentácie ďalej poukazoval na

to, že na rozdiel od slovenských súdov nemecký spolkový najvyšší súd zastáva názor, že ak sa na vec
prejednávanú rozhodcovským súdom vzťahujú vnútroštátne právne predpisy o rozhodcovskom konaní,
potom je takýto postup v súlade s úniovým právom. Podľa žalovaného ďalej ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, a rovnako aj ustanovenie písm. q) (prílohy 1 smernice Rady 93/13
EHS), nehovorí nič o právach a povinnostiach navrhovateľa, a o spôsobe uplatňovania jeho práv, a

teda neobmedzuje dodávateľa v tom, aby v súlade s dojednanou rozhodcovskou doložkou predkladal
spory so spotrebiteľom, v ktorých je aktívne legitimovaný dodávateľ, rozhodcovskému súdu určenému
v doložke. Zákonodarca zabezpečil ochranu spotrebiteľovi tak, že mu dal oprávnenie rozhodnúť sa,
či bude spor voči dodávateľovi riešiť v rozhodcovskom konaní alebo v občianskoprávnom konaní.
Jedná sa o aktívnu vecnú legitimáciu na strane spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka nijako

neobmedzuje povinného v uplatňovaní jeho práv. Ostatná právna argumentácia žalovaného nebola pre
súdprávnerelevantná(vzhľadomkdôvodomjehorozhodnutia),apretosaňouzdôvoduhospodárnostiv
odôvodnení tohto rozsudku ani nezaoberal. Žalovaný na pojednávaní (z hľadiska právnej argumentácie)
doplnil (oproti vyjadreniu k žalobe) právny argument, že žalobca ako dlžník mal možnosť niekoľko
dní zvažovať, nielen či podpíše predformulovaný text dohody rozhodcovskej doložky, ale v rámci

kontraktačného procesu aj sám navrhnúť vlastné znenie rozhodcovskej doložky, a teda mal možnosť
ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, s ktorou sa vopred oboznámil, ako aj právny argument, že podľa
znenia rozhodcovskej doložky, táto doložka zakladá právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať nielen
o sporoch priamo vyplývajúcich z dohody o uznaní záväzku a o úhrade záväzku v splátkach, ale aj o
sporoch s ňou súvisiacich, preto predbežne vyslovený právny názor súdu, že na základe tejto doložky

nemožno riešiť spory vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí kreditnej karty, pretože rozhodcovská doložka
sa týka výlučne sporov vyplývajúcich z dohody o uznaní záväzku a o úhrade záväzku v splátkach, je
nesprávny, a treba tieto spory vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí kreditnej karty subsumovať pod pojem
spory súvisiace s dohodou o uznaní záväzku a úhrade záväzku v splátkach.
5. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal dokazovanie prostredníctvom všetkých listinných dôkazov

predložených žalobcom spolu so žalobou.

6. Zo žiadosti (zmluvy) o vydaní kreditnej karty KOZ uzatvorenej medzi žalobcom a právnym
predchodcom žalovaného - spoločnosťou Y., a.s., 5. 12. 2003, a žiadosti (zmluvy) o zmenu úverového
rámca kreditnej karty KOZ uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom 22. 6. 2005

vyplynulo, že žalobca ako spotrebiteľ s právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou Y., a.s., 5. 12.
2003 uzatvoril zmluvu o vydaní kreditnej karty KOZ č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej
bol zo strany právneho predchodcu žalovaného žalobcovi poskytnutý úverový rámec vo výške 663,88
eur (20.000 Sk), ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 19,92 eur
(600 Sk). Dňa 22. 6. 2005 došlo k navýšeniu tohto úverového rámca na sumu 1.327,76 eur (40.000 Sk),

ktorú sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 39,83 eur (1.200Sk.)
7. Z dohody o uznaní záväzku a úhrady pohľadávky v splátkach uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
17. 2. 2012 (podpísanej žalobcom 17. 2. 2012 a navrhnutej žalovaným 6. 2. 2012), z časti 4. (označenej
ako „Rozhodcovská doložka“), vyplýva znenie rozhodcovskej doložky v nasledovnom znení: „Zmluvnéstrany sa dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe tejto Dohody
alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zánik, budú riešené : a) pred Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karlovarské rameno 8, 841

04Bratislava(ďalejlen„rozhodcovskýsúd“),akžalujúcazmluvnástranapodážalobunarozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred
Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova 13, 040 01
Košice (ďalej len „Rozhodcovský súd“) jediným rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského

súdu,atovsúladesoŠtatútomaRokovacímporiadkomRozhodcovskéhosúdualeboc)predpríslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z tejto Dohody, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zánik na všeobecnom súde, považuje sa
táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa

nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu.“
8. Zo žaloby (žalovaného) opatrenej odtlačkom pečiatky Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Asociácii pre arbitráž, Vansová 2, Bratislava, z 30. 1. 2011, súd zistil, že žalovaný 2. 2. 2017 podal proti

žalobcovi na Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansová 2, Bratislava
žalobu o zaplatenie 1.939,57 eur s príslušenstvom.

9. Z rozhodcovského rozsudku stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž
so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre

arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971, vydaného v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní ustanoveným rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M., v právnej veci
žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 proti
žalovanému A. I., nar. X. X. XXXX, bytom P. XXX, A., o zaplatenie 1.939,57 eur s príslušenstvom, sp. zn.:
SRSAspA 00236/17 z 22. 8. 2017 súd zistil, že tento rozhodcovský súd si založil právomoc na základe

vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, na základe ktorého rozhodcovského konania vydal predmetný
rozhodcovský rozsudok.

10. Nebolo sporné (žalovaný nepoprel tieto skutkové tvrdenia žalobcu (§ 151ods. 1 CSP)), že 23. 4.
2009 došlo k zrušeniu spoločnosti Y., a.s., a k jej zlúčeniu s Č.K. L. S., a.s., ktorá následne zmluvou

o postúpení portfólia pohľadávok č. 1/2011 z 12. 12. 2011 postúpila pohľadávku z o zmluvy o vydaní
kreditnej karty na žalovaného. Tieto skutočnosti si súd preto osvojil ako zistený skutkový stav aj bez
potreby vykonania dokazovania.

11. Z vyhlásenia splatnosti úveru Č. L. S., a.s., z 8. 9. 2009 vyplynulo, že právny predchodca žalovaného

vyhlásil 8. 9. 2009 splatnosť celého úveru, a súčasne vyzval žalobcu na vrátenie celej dlžnej sumy
vyplývajúcej zo zmluvy o poskytnutí kreditnej karty, ktoré vyhlásenie bolo doručené žalobcovi 14. 9. 2009
(ako vyplýva z v spise obsiahnutej doručenky.)

12. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné

hmotnoprávne ustanovenia.

13. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z. - o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase začatia rozhodcovského konania,
ďalej len „ZoSRK“) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou

proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy.
14. Podľa § 73 ods. 1 prvej vety ZoSRK ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je

spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015.
15. Podľa § 73 ods. 3 ZoSRK rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. účinného v čase uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy (doložky), ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

23. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
25. Podľa § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,

premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
26. Na konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo potrebné podľa § 73 ods. 1 prvej vety
zákona č. 335/2014 Z. z. - o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, aplikovať zákon č. 335/2014 Z. z., pretože rozhodcovské konanie, ktorého predmetom bol
spotrebiteľský spor, bolo začaté po 1. 1. 2015 (26. 10. 2017.)

27.Žalobcapodalžalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudku26.10.2017,tedavzákonomstanovenej
trojmesačnej lehote podľa § 46 ZoSRK určenej na jej podanie plynúcej od doručenia rozhodcovského

rozsudku žalobcovi ako účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania.

28. Žalobca ako účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý podal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, je podľa § 45 uvedeného zákona aktívne vecne legitimovaný v tomto
(súdnom) konaní, a žalovaný ako druhý účastník spotrebiteľského rozhodcovského konaní je pasívne

vecne legitimovaný v tomto (súdnom) konaní.

29. Súd v prvom rade skúmal, či rozhodcovská doložka (dojednanie), na základe ktorej rozhodcovský
súd založil svoju právomoc, je platný právny úkon. Pri posudzovaní tejto rozhodcovskej doložky súd
(v súlade s § 73 ods. 3 ZoSRK) vychádzal z právnych predpisov účinných v čase jej uzatvorenia.

Rozhodcovská doložka (dojednanie) bola uzatvorená 17. 2. 2012 (ako bod 4.) v rámci dohody o uznaní
záväzku a úhrady pohľadávky v splátkach, ktorú uzatvorili žalobca a žalovaný 17. 2. 2012. Z vyššie
uvedeného znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto len zdanlivo dáva spotrebiteľovi možnosť
výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, pretože v prípade, ak by podávateľ podal
žalobu na rozhodcovský súd ešte predtým ako by spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí

ustanovenie tejto rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany
na všeobecný súd, dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade
(nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou
doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Táto rozhodcovská doložka teda nedáva

spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom (v prípade, ak
je spotrebiteľ žalovaným), čím je podľa názoru tunajšieho súdu obmedzené právo slabšej zmluvnej
strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde. Takéto ustanovenie (dojednanie) je podľa § 53 ods.
1, ods. 2, a ods. 3 OZ v spojení s § 53 ods. 4 písm. r) OZ tzv. neprijateľnou podmienkou, pretožespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a
súčasne nebolo individuálne dojednané. Rozhodcovská doložka totiž bola vyhotovená na predtlačenom,
vopred pripravenom formulári, a spotrebiteľ sa s ňou síce mal možnosť oboznámiť pred podpisom,

avšak reálne nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, a preto podľa § 53 ods. 2 a ods. 3 OZ ju nemožno
považovať za individuálne dojednanú. Za individuálne dojednanú by bolo možné považovať len takú
rozhodcovskú doložku, ktorej obsah bol predmetom rokovaní v procese jej kontraktácie, a jej znenie
by bolo výsledok konsenzu oboch zmluvných strán. Bol to žalovaný, ktorý inicioval uzatvorenie tohto
dojednania (rozhodcovskej doložky) a dal žalobcovi podpísať ním pripravený text dohody zahŕňajúcej

rozhodcovskú doložku. Jej podpisom, či už z nevedomosti alebo z potreby získať možnosť splácať
(údajnú) pohľadávku žalovaného, sa spotrebiteľ vzdal konania pred všeobecným súdom, v prípade ak
žalobcom bude veriteľ (žalovaný.)

30. Právna námietka žalovaného, podľa ktorej žalovaný mal niekoľko dní na to, aby v rámci
kontraktačného procesu navrhol iné znenie rozhodcovskej doložky, neobstojí, pretože od priemerného

spotrebiteľa nemožno v praxi očakávať, že dokáže prísť s takýmto nápadom, a pripraviť návrh
rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky v znení, ktoré pre neho nebude nevýhodné, ako aj že nebude mať
obavu, že v prípade, ak by sa o taký protinávrh pokúsil, dodávateľ s ním odmietne uzavrieť dohodu, a
rovnako nemožno očakávať, že dodávateľ, ktorý hromadne uzatvára takéto dohody so spotrebiteľmi na
predtlačených formulároch, bude ochotný pristúpiť na takúto (pre neho nevýhodnú) formu kontraktácie

s jednotlivým spotrebiteľom. Navyše nie je zásadný rozdiel medzi tým, či má spotrebiteľ na zváženie,
či podpíše alebo nepodpíše rozhodcovskú doložku, resp. pripraví nové znenie rozhodcovskej doložky,
niekoľkodní,akotomubolovtomtoprípade(akotovyplývazdátumudojednaniarozhodcovskejdoložky)
alebo niekoľko hodín, či minút, v prípade ak by sa dostavil priamo na pobočku dodávateľa a uzatvoril
rozhodcovskúdoložku,resp.zmluvuvdeň,kedyjejznenienavrholdodávateľ.Ajstabilnájudikatúratakto

predformulované znenie doložky, a takýmto spôsobom uzatvárané rozhodcovské doložky, nepovažuje
za individuálne dojednané (v zmysle § 53 ods. 2 OZ.) Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie
ustanovenia § 53 ods. 3 OZ, kedy v prípade pochybností, sa považuje dojednanie za individuálne
nedojednané, pričom v danom prípade možno mať minimálne pochybnosti, že rozhodcovská doložka
nebola individuálne dojednaná.

31. Pokiaľ ide o právne argumenty žalovaného týkajúce sa zmeny vyššie uvedenej smernice, a jej
vyjadrenia v rôznych jazykoch, resp. v origináli, v porovnaní so slovenským prekladom, súd uvádza, že
v prípade, ak by aj platil výklad smernice v chápaní žalovaného, pre tunajší súd je z hľadiska ochrany
spotrebiteľa rozhodujúce znenie slovenského právneho poriadku vyjadrené v ustanovení § 53 ods.

4 písm. r) OZ, ktoré by aj v takom prípade mohlo ísť nad rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúcej
z únijného práva vyjadreného v obsahu smernice, a poskytovať tak zákonom Slovenskej republiky
väčší rozsah práv spotrebiteľovi ako únijné právo (únijné právo takýto prístup nezakazuje.) Súd svoje
rozhodnutie nezaložil na znení tejto smernice, ale na znení ustanovení § 52 a nasl. OZ a ďalších
predpisov (vrátane § 53 ods. 4 písm. r) OZ, v zmysle ktorého sa za neprijateľnú podmienku považuje

taká rozhodcovská doložka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní.) Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že takéto znenie
ustanovenia§53ods.4písm.r)OZsatýkajedineprípadu,akjespotrebiteľžalobcom,a akjespotrebiteľ
žalovaným, tak toto ustanovenie neplatí, čo aj potvrdzuje stabilná judikatúra. Toto základné ustanovenie
totiž používa výraz „riešil“, a pojem „riešiť“ nemožno stotožňovať s pojmom „žalovať“, pretože spotrebiteľ

môže riešiť spory s dodávateľom aj v konaní, kde je žalovaný.

32. Rozhodcovský súd teda odvodzoval svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, ktorá predstavuje
neprijateľnú podmienku, ktorá ako každá neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve,
je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná.

33. Navyše, predmetom rozhodcovskej doložky, a aj následne napadnutého rozhodcovského konania,
mali byť výlučne spory, ktoré vznikli z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
uzavretej 17. 2. 2012, čo vyplýva z výslovného znenia rozhodcovskej doložky. Uznanie dlhu je však len
zabezpečovací prostriedok upravený § 558 OZ. Dôsledkom uznávacieho prejavu nie je vznik nového

záväzkového vzťahu, a dohoda o uznaní a splátkach teda nepredstavuje nový zaväzovací dôvod. Na
základe dohody o uznaní záväzku dochádza iba k vzniku predpokladu, že dlh (vzniknutý z pôvodného
zaväzovacieho dôvodu) v čase uznania trval, a dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej
doby, namiesto ktorej začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1 OZ.) Záväzokžalobcu voči žalovanému vznikol na základe zmluvy o vydaní kreditnej karty z 5. 12. 2013, ktorá
zmluva predstavuje jediný zaväzovací dôvod (právny dôvod vzniku záväzku.) Dohoda o uznaní záväzku
a úhrade pohľadávky v splátkach zo 17. 2. 2012 týmto zaväzovacím dôvodom nie je. Táto zmluva

súčasne predstavuje spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ, nakoľko bola uzatvorená medzi žalobcom
ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ a právnym predchodcom žalovaného ako dodávateľom podľa §
53 OZ. Rovnako spotrebiteľský charakter má však aj dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach zo 17. 2. 2012, pretože z ustanovenia spotrebiteľského práva treba aplikovať aj na právne
úkony ktoré bezprostredne nadväzujú na (hlavnú) spotrebiteľskú zmluvu, a tiež preto, že takisto ide o

dohodu uzatvorenú medzi žalobcom ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ a právnym predchodcom
žalovaného ako dodávateľom podľa § 53 OZ.

34. Rozhodcovská doložka sa výslovne týka sporov vzniknutých z dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach a sporov s nimi súvisiacich, a teda netýka sa sporov vzniknutých zo zmluvy o
vydaníkreditnejkartyakotomalobyťsprávnenaformulované.Nazákladetakejtorozhodcovskejdoložka

možno riešiť iba spory vyplývajúce z dohody o uznaní a splátkach, a nie spory vyplývajúce zo zmluvy
o vydaní kreditnej karty, pričom predmetom rozhodovania rozhodcovského súdu bol spor vyplývajúci
zo zmluvy o vydaní kreditnej karty. Preto táto doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodovanie o veciach, ktoré boli nakoniec predmetom rozhodcovského konania. Vzhľadom na
neplatnosť rozhodcovskej doložky súd podľa § 45 ods. 1 písm. e) ZoSRK vyhovel žalobe o zrušenie

uvedeného rozhodcovského rozsudku.

35. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania, ktorá sa má uplatňovať v každom civilnom konaní, súd
sa už nezaoberal ďalšími žalobou uplatnenými dôvodmi zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45
ods. 1 písm. i), j), k) a l) ZoSRK.

36. Vzhľadom na to, že plne úspešným v tomto konaní bol žalobca, keďže žalobe bolo vyhovené v plnom
rozsahu, má podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania voči
žalovanému v plnom rozsahu, pričom podľa § 262 ods. 2 CSP o konkrétnej výške tejto náhrady rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.