Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. február 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/248/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216824
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Belašičová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1712216824.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanému Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na spojenie veci zamieta.
II. Súd žalobu zamieta.
III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou súdu dňa 27.9.2012 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a z titulu

nemajetkovej ujmy sumu 385 eur.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ zo zmluvy o úvere č. 101700016 uzatvorenej
s povinným Vincentom Stojkom, nar. 07.11.1957, navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu, tento požiadal Okresný súd Pezinok (ďalej aj ako „exekučný súd") o udelenie poverenia,
exekučný súd mal o žiadosti o udelenie poverenia rozhodnúť v súlade so zákonom č. 233/1995 Z. z.
Exekučný poriadok (ďalej len „EP") v lehote 15 dní. Exekučný súd však o žiadosti na udelenie poverenia
rozhodol až 10.12.2010 s omeškaním viac ako 7 mesiacov. Žalobca postup súdu hodnotí ako nesprávny

a v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 44 ods. 2 EP, v tomto prípade totiž podľa názoru žalobcu
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po
veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v
predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48
ods. 2 Ústavy. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu

skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.
3. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:
4. Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej. Žalobca v tomto období vynaložil i/na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur, ii/ na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40 eur, iii/ na administratívne spracovanie textov urgencii adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súdesumu 15 eur. Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
onejatovýlučnevplyvomnesústredenejčinnostiexekučnéhosúdumárnesumu125eur.Výškahmotnej

škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu
by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej
v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov,
obchodného tajomstva a dôverných informácii nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady,

resp. pracovné a obchodné zmluvy.
5. Zároveň si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup exekučného súdu je podľa názoru žalobcu

dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne
ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávkyataktieždošlokvyvolaniunasledovnýchrizík:i/neskorýmukončenímprocedúryexekučným
súdom k zániku povinného, ii/ neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu

konania pre stratu kontaktu s povinným, iii/ neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k
insolvencii povinného.
6. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných
práv. Žalobca uvádza aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy:

i/ neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s
absolútnounemožnosťouvráteniastratenéhočasu,vyvolalaužalobcu,resp.učlenovriadiacichorgánov
spoločnosti, ak aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti, ii/ úplné zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní

exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj
na strane jeho majiteľov, iii/ nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaná ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

7. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca vychádzal pre možnú analógiu z doktríny
prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ sa jedná o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur.
Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práva, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 385 eur za 7
celých mesiacov.
8. Žalobca poznamenal, že postupoval podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
514/2003 Z.z.") a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody, žalovaný však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.
9. Súd žalovanému doručil žalobu aj s prílohami, tento návrhom zo dňa 04.04.2013 doručeným súdu
dňa 09.04.2013 navrhol spojenie veci, ktorý odôvodnil hospodárnosťou konania vo veci, totožnosťou

účastníkov konania a rovnakým nárokom na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Napriek
skutočnostiam uvádzaných žalovaným a to, že uvedené veci sa týkajú tých istých účastníkov konania a
skutkovo spolu súvisia, súd mal za to, že jednotlivé nároky je potrebné prejednať samostatne a rozhodol
tak, že návrh na spojenie vecí vo výroku I. tohto rozsudku zamietol.
10. V zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), súd prejednal

vec bez prítomnosti strán. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a zároveň súhlasil, aby
súd rozhodol bez jeho prítomnosti.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom exekučného spisu sp. zn. 9Er/777/2010, v
právnej veci žalobcu ako oprávneného a p. Vincenta Stojku, nar. 07.11.1957 ako povinného, exekučnékonanie začalo dňa 07.07.2010. Podľa obsahu spisu súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil dňa
12.08.2010 na exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 02270/10 zo dňa

19.04.2010, na základe ktorého bol p. Vincent Sojka, nar. 07.11.1957 povinný zaplatiť žalobcovi sumu
408 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Dňa 10.12.2010 súd vydal poverenie na
vykonanie exekúcie č. 5107 018650 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 408 eur, zákonný
úrok 6 % ročne zo sumy 408 eur od 01.02.2010 do zaplatenia, trovy konania 148,56 eur, trovy
exekučného konania 16,50 eur, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 88,11 eur a trovy

exekúcie. Uznesením č. k. 9Er/777/2010-10 zo dňa 08.12.2010 exekučný súd zamietol žiadosť o
udelenie poverenia v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 408 eur od 17.11.2009
do zaplatenia.
12. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:
Podľa § 36 ods. 1 a 2 EP v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučné konanie sa
začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže

začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia právanie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
13. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným
rozhodnutímjeosobitnouobjektívnouzodpovednosťoubezohľadunazavinenieanemožnosajejzbaviť.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti sú: 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci
t.j. aj súdu, ktoré svojim obsahom odporuje zákonu, resp. nesprávny úradný postup, ak sa konaním

orgánu verejnej moci porušujú pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z
povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/nečinnosť t.j. porušenie povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Na vznik
zodpovednosti musia byť splnené všetky predpoklady kumulatívne, pričom dôkazné bremeno spočíva

na poškodenom, v danej veci na žalobcovi.
14. Súd v danej veci posudzoval existenciu predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu
uplatňovanú žalobcom, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Pezinoksp. zn. 9Er/777/2010 nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - nerozhodnutím o návrhu na
udelenie poverenia v zákonnej lehote.
15. V predmetnej exekučnej veci začalo exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku

za ktorý zákon určoval zákonnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia za predpokladu, že súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom. Zákonná lehota 15 dní teda platila iba vtedy, ak súd udelil poverenie
exekútorovi na vykonanie exekúcie; na rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
zákon žiadnu zákonnú lehotu neustanovoval ani nestanovuje. Pretože exekučný súd v konaní sp. zn.

9Er/777/2010 sčasti zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia a teda zistil rozpor
exekučného titulu so zákonom, exekučný súd nebol povinný rozhodnúť v 15-dňovej lehote. Takisto
súd poznamenáva, že zákonodarca neskoršou novelou EP upresnil, že zákonná lehota sa osobitne
nevzťahuje na rozhodcovské rozsudky.
16. Z uvedených dôvodov má súd za to, že k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu
nedošlo. Nebola splnená základná podmienka zodpovednosti za škodu, nemohol vzniknúť ani žalobou

uplatnený nárok žalobcu a nadväzne na to ani nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy, a preto súd žalobu
v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom k tomu považoval súd za nadbytočné a v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného sporového konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich
rozsah a vysporiadať sa aj s ďalšími námietkami strán a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre

ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balanic.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higginsc.
Francúzsko z 19. februára 1998, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé zvrátiť
výsledok konania.
17.Vdanejveciokremtohonebolopreukázané,žebysaviedlodisciplinárnekonanie,riešilasasťažnosť

na prieťahy v konaní ani že by Ústavný súd Slovenskej republiky alebo Európsky súd pre ľudské práva
rozhodovaloprieťahochvkonaní.VsúladesnálezomÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzo7.5.2013
sp. zn. IV. ÚS 471/2012 je možné žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podať až
po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy, pričom podľa konštantnej judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa

nepovažujeautomatickyzaporušeniezákladnéhoprávaúčastníkakonania,keďžejepotrebnézohľadniť
všetky okolnosti prípadu.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník
20. Úspešnému žalovanému, ktorý má nárok na náhradu trov konania, súd trovy konania nepriznal,
pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.