Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. apríl 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 42C/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718200474
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Belašičová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1718200474.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci navrhovateľa:
S. S., A. XX.XX.XXXX, W. O. XXX/X, P. a povinného z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia: I/
Slovenskásporiteľňa,a.s.sosídlomTomášikova48,Bratislava,IČO:00151653aII/Platiťsaoplatís.r.o.
so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 45 684 618, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podal dňa 5.3.2018 na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadal, aby sa povinní z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zdržali výkonu záložného práva
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Modra zapísanej na LV č. 6168 vedenom Okresným úradom
Pezinok ako byt č. 37 nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. 847 postavenom na parcele č. 1403/2

(ďalej len „byt“). Ako navrhovateľ uviedol, sleduje tým a domáha sa dočasnej úpravy vzájomných práv
a zamedzenie možnej ujmy do lehoty ustanovenej súdom na podanie žaloby vo veci samej na určenie
neexistencie (neúčinnosť, neplatnosť) záložného práva, resp. žaloby podľa § 21 zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“).

2. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0189993236 zo

dňa 24.10.2008 (ďalej len „hypotekárna zmluva“) poskytol povinný z návrhu I/ navrhovateľovi úver vo
výške 82.984,80 eur, ktorý bol zabezpečený zriadením záložného práva k bytu. Z dôvodu nesplácania
dlhu zo strany navrhovateľa povinný z návrhu I/ prikročil k vykonaniu dobrovoľnej dražby povinným
z návrhu II/ , navrhovateľ však nevie, kedy sa koná prvé kolo dražby, pretože oznámenie o dražbe,
dražobnú vyhlášku, oznámenie o začatí výkonu záložného práva zatiaľ neobdržal, takisto mu povinný z
návrhu I/ neoznámil, koľko bolo na poskytnutý úver už zaplatené. Navrhovateľ podotkol, že so žiadnou

dobrovoľnoudražbounikdynesúhlasil,takistouviedol,žesospolumajiteľkoubytujevsúčasnostivedené
konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

3. Podľa názoru navrhovateľa existuje obava, že by ho výkon záložného práva či prípadnej dražby
ohrozilo a spôsobilo mu vážnu ujmu, nehľadiac na vysťahovanie z bytu, keď ani nemá zaistené náhradné
ubytovanie.Navrhovateľďalejdôvodil,žepodpísallenúverovúzmluvuaajkebybolpodpísalVšeobecné

obchodné podmienky, to ešte nesvedčí o tom, že bol s týmito (ďalej len „VOP“) oboznámený a prijal
ich spôsobom, z ktorého by bol zrejmý jeho súhlas s obsahom zmlúv a VOP. Neodkladným opatrením
sledujeto,abybolidočasneupravenépomerystrán,pretožejetuobava,žebyvýkonuzneseníopríklepe
a jej prevedenie bolo len od prvopočiatku na základe neprimeraných požiadaviek odporcu čo do výšky
plnenia. Hodnota bytu je podľa neho vyššia než daná povinným z návrhu I/, navrhovateľ nevie či bol
vypracovaný znalecký posudok. Okrem toho podľa navrhovateľa by nemali byť žiadne pochybnosti o

tom, že navrhovateľ spochybňuje vlastnícke právo povinného z návrhu I/ z dôvodu využitia jeho tiesne
a následného psychického útlaku. Domnieva sa, že pri uzatváraní zmlúv bola z tohto titulu obmedzenáautonómia jeho vôle, súdu pritom zdôrazňuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do
práva na rešpektovanie obydlia.

4. Súd vec rozhodol podľa nasledovných právnych predpisov:

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
5. Ako je zrejmé z citovaných ustanovení, súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy,

ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP , pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať
náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto
ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To

znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a
osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného
opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť
k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Spoločným znakom neodkladných opatrení vydaných pred

začatím konania vo veci samej a rovnako aj v priebehu takéhoto konania je ich predbežný - dočasný
charakter, t.j. že sa nimi upravujú právne (nielen faktické) pomery strán sporu alebo zabezpečuje výkon
rozhodnutia len do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci samej, neodkladné opatrenie
preto musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania o žalobe. Z
procesného hľadiska je pritom zásadným determinantom práve obsah samotného návrhu, ktorý smeruje

k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť
do záveru o legálnosti nariadenia neodkladného opatrenia

6. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil,
že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.

Navrhovateľ sa v návrhu domáhal, aby sa povinní z návrhu zdržali realizácie výkonu záložného práva na
byt s poukazom na neplatnosť/neexistenciu záložnej zmluvy (neplatnosť dražby v zmysle § 21 zákona
o dobrovoľných dražbách) či na hrozbu straty jeho obydlia, čo vníma ako jeden z najzávažnejších
zásahov do jeho práv. Navrhovateľ poukazuje na to, že zmluvy ktoré uzatvoril s povinným z návrhu I/
boli predtlačené, nemohol ovplyvniť ich obsah a taktiež bol do uzatvorenia týchto zmlúv donútený. Súd

podotýka, že argumentácia navrhovateľa je všeobecná a žiadnym spôsobom z nej nemožno vyvodiť,
z akého dôvodu by mal byť pomer medzi stranami dočasne upravený formou neodkladného opatrenia.
Sám navrhovateľ uviedol,že podpísal s povinným z návrhu I/ hypotekárnu zmluvu, súd po jej preskúmaní
zistil, že táto bola uzavretá dňa 24.10.2008 pričom povinný z návrhu I/ poskytol navrhovateľovi úver
na kúpu bytu (t.j. toho istého bytu v ktorom navrhovateľ podľa jeho slov momentálne býva a ktorý má

byť predmetom dobrovoľnej dražby). V čl. V ods. 1 zmluvy je jednoznačne ustanovené, že poskytnutý
úver bude zabezpečený záložným právom k bytu na základe zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti a mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi povinným z návrhu 1/ a F.. G. T. Y. F.. Y. T..
S poukazom na predmet hypotekárnej zmluvy je zrejmé, že rodina Dubanová bola predchádzajúcim
vlastníkom bytu a pri prevode bytu na navrhovateľa v roku 2008 títo ako vlastníci bytu (predávajúci)

uzavreli s povinným z návrhu I/ záložnú zmluvu na byt s cieľom zabezpečiť úver navrhovateľa (keďže
tento ešte nemohol uzavrieť záložnú zmluvu, pretože ešte nebol vlastníkom bytu ktorý si kupoval
prostredníctvom hypotekárneho úveru). Jednoducho povedané, tento model je bežným postupom pri
nadobúdaní nehnuteľnosti financovaným hypotekárnym úverom. Zriadenie záložného práva v prospechpovinného z návrhu 1/ ako financujúcej banky je riadne zapísané na D. Č.. XXXX vedenom Okresným
úradom Pezinok pre k.ú. Modra.
7. Z uvedených dôvodov argumentácia navrhovateľa vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia

nemá žiaden právny ani skutkový základ. Nie je jasné, akým spôsobom mal povinný z návrhu I/ ako
financujúca banka „prinútiť“ navrhovateľa aby mu bol poskytnutý úver na byt, ktorý už 10 rokov vďaka
tomuto úveru vlastní. Takisto námietka navrhovateľa, že s dobrovoľnou dražbou on sám nesúhlasil,
nemá žiadne opodstatnenie, pretože v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách v prípade splnenia
podmienok je osobou oprávnenou navrhnúť dražbu aj záložný veriteľ, čo povinný z návrhu I/ nepochybne

je, ako potvrdil aj sám navrhovateľ, ktorý výslovne v návrhu uviedol, že poskytnutý úver (zabezpečený
zriadením záložného práva na byt) neplnil riadne a včas. Súd z uvedených dôvodov vyhodnotil návrh
navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia ako účelový, s cieľom vyhnúť sa dražbe, ktorá
evidentne prebieha zákonným spôsobom. Navrhovateľ v návrhu okrem toho neuviedol ani jediný dôvod,
prečo by mala byť dražba nezákonná, svoje všeobecné tvrdenia ani žiadnym spôsobom neosvedčil,
súd ani pri najvyššej možnej miere opatrnosti nemohol z návrhu vyvodiť ani len jeden dôvod, prečo

by mal pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia (okrem toho navrhovateľ v návrhu uviedol,
že mu neboli doručené oznámenia o dražbe, pričom jedno z týchto oznámení zo dňa 8.12.2017
predložil súdu). Práve obsah samotného návrhu je pritom zásadným determinantom na osvedčenie
tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o
legálnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľ však svoj návrh de facto žiadnym spôsobom

podrobnejšie neodôvodnil, a preto ho súd ako nedôvodný zamietol. S osvedčením skutočností
relevantných na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nesúvisí ani prebiehajúce
konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu, toto sa týka výlučne vzťahu
medzi navrhovateľom a druhým podielovým spoluvlastníkom. Takisto námietka navrhovateľa, podľa
ktorej je aktuálna hodnota vymáhanej pohľadávky nižšia ako je cena bytu nemá žiadne opodstatnenie,

pretože zákon o dobrovoľných jednoznačne počíta aj s takouto variantou a osobitne i vo vzťahu k
vlastníkovipredmetudražbyupravujespôsobodovzdaniavýťažkuzdražby(§32zákonaodobrovoľných
dražbých).

8. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiada zdržať sa výkonu záložného

práva v prospech povinného z návrhu I/ na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadnym spôsobom
však neozrejmil z akého dôvodu by mala byť realizácia tejto dražby nezákonná či neprípustná. Je
potrebné zdôrazniť, že výkon záložného práva nie je prejavom ľubovôle záložného veriteľa alebo
dražobníka(t.j.povinníznávrhu),totovykonávajúnazákladeprávnehotitulu,ktorýmjezmluvaozriadení
záložného práva, ktorá bola bezpochyby uzatvorená s predchádzajúcimi vlastníkmi bytu ako podmienka

pre poskytnutie hypotekárneho úveru navrhovateľovi.

9. V danom prípade teda navrhovateľ neuviedol a neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce záver
o všeobecnej a neurčitej (nešpecifikovanej) povinnosti povinných z návrhu úplne sa zdržať (na
nešpecifikovanú dobu) výkonu záložného práva. Záložné právo má k záväzkovému právnemu vzťahu

(zmluva o hypotekárnom úvere, záložná zmluva) akcesorickú povahu, a teda bezpodmienečne
súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou. Žiaden zákon záložnému veriteľovi či vykonávateľovi dražby
nestanovuje povinnosť absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva za
predpokladu, že ho bude vykonávať v súlade so zákonom. Na nápravu prípadných pochybení v rámci
súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby

v zmysle zákona č. 527/2005 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

10. Navrhovateľ v návrhu ani neuviedol žiadne dôvody, ktorými by hodnoverne osvedčil dôvodnosť
svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nakoľko neuviedol žiadne také skutočnosti, z ktorých
by vyplývalo, že dražba je nariadená nedôvodne, t.j. že k zriadeniu záložného práva došlo nezákonným

spôsobom, resp. že je táto vykonávaná nezákonným spôsobom. Uvedené skutočnosti súd sám nemôže
zisťovať, pretože v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je smerodajný práve obsah návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vyhodnocuje len tvrdenia navrhovateľa a dôkazy ním
predložené osvedčujúce dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Ako už súd uviedol vyššie,
slovenský právny poriadok navyše poskytuje záložcovi prostriedok na ochranu svojich práv, ktorým je

podanie žaloby o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 572/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.11. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia, a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Okrem toho, že tvrdenia navrhovateľa

samé o sebe ani neodôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľ tieto ani žiadnym
spôsobom neosvedčil a preto ich súd s poukazom na absenciu relevantných dôkazov vyhodnotil ako
ničím nepodložené.
12. Súd o trovách konania v rozpore v § 262 ods. 1 CSP rozhodol v tomto uznesení, pretože toto konanie
nie je viazané na meritórne konanie, navrhovateľ bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia

neúspešný a z tohto dôvodu nemá nárok na náhradu trov konania, povinnej osobe žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Protitomutouzneseniu možnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručenianaOkresnomsúdePezinok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.