Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/171/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212212214
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2212212214.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: PIT s.r.o., IČO:
36 686 905, so sídlom Šaštínska 37, Bratislava, zastúpená advokátkou: Elena Miklášová, so sídlom
Trnavská 16, Modra, proti žalovaným: 1. Ing. Y. C., narodená X.X.XXXX, bytom H. D. XX, 2. N. C.,
narodený XX.X.XXXX, bytom H. D. XX, obaja žalovaní zastúpení splnomocnencom: AK Herceg, s.r.o.,
IČO: 35 890 240, so sídlom Košická 56, Bratislava, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C/367/2012-564 zo dňa 30.5.2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1., 2. majú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 9C/367/2012-477 zo dňa 3.5.2016 vo výroku I. uložil žalovaným
1., 2. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2.000 eur s 9 % úrokom
z omeškania ročne od 30.6.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 120 eur z titulu
zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu, sumu 200 eur z titulu zaplateného preddavku na
znalečnú odmenu a sumu 1.832,76 eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne

žalobkyne, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. uložil žalovaným 1., 2. povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Dunajská Streda sumu 431,92 eur z titulu
znalečnej odmeny, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok č. k. 9C/367/2012-477 zo dňa
3.5.2016 súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 657, § 563, § 564, § 451 ods. 1, ods. 2,
§ 144 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Vecne argumentoval súd
prvejinštancietým,žemájednoznačnepreukázané,žekonateľužalobkynevložildňa6.9.2009hotovosť
2.000 eur na účet vedený u VÚB a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaná 1. tvrdila, že daná vec sa

netýka jej ale iba žalovaného 2. a samotnej žalobkyne, s týmto názorom súd prvej inštancie nesúhlasil
vzhľadom na to, že suma vložená na hore uvedený účet patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.Pretozprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnýchvecísúoprávneníapovinníobajamanželia
spoločne a nerozdielne. Súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázané, že v čase 6.9.2009 žalovaní
1., 2. (manželia) boli nesolventní, splácali v zmysle predložených dôkazov v roku 2009 podľa G. H. Y.
H. viac úverov v mesačných splátkach po 972 eur. Na účtoch žalovanej 1. v období máj a september
2009 boli zaevidované stavy peňažných prostriedkov v sumách od -8,13 eur do 61,07 eur. Čo sa týka

poistenia do sociálnej poisťovne od februára do decembra 2009 žalovaná 1. platila skoro s jednoročným
omeškaním. Čo sa týka dane z príjmu za rok 2008 splatnej dňa 31.3.2009 túto zaplatila žalovaná 1. v
dvoch splátkach v júli 2009. Čo sa týka spotrebného úveru od D., a.s. bol uhrádzaný s omeškaním viac
ako 10 dní. Čo sa týka čestného vyhlásenia brata žalovanej 1. I. U. zo dňa 10.1.2014 o tom, že v máji2009 zapožičal žalovaným 4.500 eur, následne žalovaná 1. tvrdila, že tieto peniaze boli vyplatené z
titulu dedičstva a mali byť použité na dokončenie rodinného domu, túto skutočnosť súd prvej inštancie
považoval za účelové tvrdenie najmä z dôvodu, že nebola vôbec preukázaná v tomto konaní solventnosť

brata žalovanej 1. I. U., ktorý v rokoch 2008 a 2009 predložil iba potvrdenie o zárobku a zarábal okolo
850 eur, neskôr 1.600 eur. V danom prípade súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobkyňa uniesla
dôkazné bremeno ohľadne poskytnutej pôžičky manželom - žalovaných v tomto konaní, o čom svedčia
aj predložené dôkazy vyžiadané od banky na preukázanie solventnosti strán a zároveň o tom svedčí aj
znalecký posudok, ktorý osvedčil nárok žalobkyne v tom smere, že pôžička bola poskytnutá obchodnou

spoločnosťou a bola riadne zaúčtovaná aj v účtovných dokladoch spoločnosti. Preto súd prvej inštancie
žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 24Co/244/2016-532 zo dňa 5.12.2016 v
dôsledku podania odvolania žalovanými rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 9C/367/2012-477 zo dňa
3.5.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej

inštancie nesprávny výklad ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k vzniku záväzkového
vzťahu zo zmluvy o pôžičke manželmi, keďže tento právny úkon nepodlieha režimu uvedeného
zákonného ustanovenia, nakoľko zmluvu o pôžičke môže uzavrieť aj jeden z manželov konajúci vo
vlastnom mene. Konštatoval, že nebola preukázaná existencia zmluvy o pôžičke vo vzťahu k žalovanej
1., keďže žalobkyňa nepredložila jediný dôkaz na podporu tohto tvrdenia, keď podľa vyjadrenia konateľa

žalobkyne M. M. pri tomto rozhovore boli prítomní len on a žalovaná 1., napriek tomu, že žalobkyňa
bola poučená o jej dôkaznej povinnosti podľa ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie. Pôžička je reálny kontrakt, teda k jej uzavretiu sa
vyžadujeskutočnéodovzdaniepredmetupôžičkyveriteľomdlžníkovi.Aniztohtouhlapohľadutaknebolo
možné konštatovať, že by bol naplnený ďalší pojmový znak zmluvy o pôžičke vo vzťahu k žalovanej

1., a to prenechanie veci (reálne odovzdanie) sumy 2.000 eur, keďže táto suma bola vložená na účet
žalovaného 2. a žalobkyňa na podporu svojho tvrdenia, že sa tak stalo na výslovnú žiadosť žalovanej 1.,
opäťnepredložilažiadendôkaz.Natomtokonštatovanínemeníničanifakt,žežalobkyňamalavúčtovnej
evidencii vedenú v položke Iné pohľadávky - pôžička C., keďže k reálnemu odovzdaniu peňazí žalovanej
1. žalobkyňou nikdy nedošlo. Ďalej konštatoval, že ani vo vzťahu k žalovanému 2. nebola preukázaná

existencia zmluvy o pôžičke. Jediná zhoda v skutkových tvrdeniach strán bola v tvrdení žalobkyne
a žalovaných, že peniaze boli vložené na účet žalovaného 2.. Ak teda žalobkyňa tvrdila v rozpore s
tvrdeniamižalovaných,žeodovzdalapeniazežalovanému2.titulomzmluvyopôžičke,bolojednoznačne
jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na podporu tohto svojho tvrdenia, čo sa
však v prejednávanej veci nestalo. Žalobkyňa napriek márnemu poučeniu podľa ustanovenia § 120

ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie neuniesla
dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že peňažné prostriedky v sume 2.000 eur odovzdala žalovanému
2. na základe medzi nimi uzatvorenej zmluvy o pôžičke, keď podľa samotného vyjadrenia konateľa
žalobkyne sa so žalovaným 2. ani ústne nedojednával na uzavretí pôžičky, teda nebola preukázaná
prvotná podmienka vzniku záväzkového vzťahu z pôžičky, a to dohoda medzi nimi o odovzdaní vecí. V

danom prípade tak bolo potrebné súhlasiť s odvolaním žalovaných, že skutočnosť, že suma 2.000 eur
vložená na účet žalovaného 2. predstavovala pôžičku, nebola nijako v konaní preukázaná a je na mieste
poskytnutie tejto sumy posúdiť ako bezdôvodné obohatenie. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie č. k. 9C/367/2012-477 zo dňa 3.5.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku) s tým, že

povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť vzájomný vzťah strán titulom bezdôvodného
obohatenia, a to nielen z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie ale tento krát už aj z hľadiska pasívnej
vecnej legitimácie každého zo žalovaných 1., 2. osobitne, vysporiadať sa so vznesenou námietkou
premlčania žalovanými v odvolaní a potom vo veci znova rozhodnúť.

3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím
súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 9C/367/2012-564 zo dňa 30.5.2017 (ďalej aj „napadnutý
rozsudok“). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II.
žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. 145 ods. 1, 2, § 147 ods.
1, § 451 ods. 1, 2, § 488, § 489, § 494, § 107 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 265
ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.5. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že v danom prípade jediná zhoda v skutkových
tvrdeniach strán bola v tom, že dňa 6.9.2009 vložil konateľ žalobkyne M. M. sumu 2.000 eur na účet
žalovaného 2.. Žalobkyni sa nepodarilo v konaní preukázať existenciu pôžičky vo vzťahu k žalovaným,

nakoľko vo vzťahu k žalovanej 1. nepreukázala ani dohodu strán o pôžičke, ani reálne odovzdanie
predmetu pôžičky a vo vzťahu k žalovanému 2. nepreukázala dohodu strán o pôžičke. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutkové zistenia a právne závery je nárok žalobkyne na plnenie titulom pôžičky od
žalovaných bezzákladný. Skutočnosť, že suma 2.000 eur vložená na účet žalovaného 2. predstavovala
pôžičku, nebola nijako v konaní preukázaná a preto je na mieste poskytnutie tejto sumy posúdiť ako

bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie nemal preukázanú pasívnu legitimáciu žalovanej 1. a mal
za vykázané a zhodne uznané, aj žalovaným 2., že na jeho účet boli vložené peňažné prostriedky vo
výške 2.000 eur. Pasívne legitimovaný je len žalovaný 2. z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorého
obrana týkajúca sa poskytnutia peňazí z titulu pôžičky konateľovi žalobkyne M. M. nebola preukázaná
v tomto konaní. Nebola preukázaná legitimácia žalobkyne v tomto spore, nakoľko peňažnú sumu na
účet žalovaného 2. vložil pán M. M. Dňa 21.7.2012 boli vyzvaní žalovaní na plnenie pôžičky, ktorú

výzvu prevzali 28.6.2012. Premlčacia lehota začala plynúť 6.9.2009, uplynula dňa 7.9.2011, žaloba bola
podaná dňa 26.7.2012. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že nárok je premlčaný a nemal preukázanú
vecnú legitimáciu strán v spore, preto žalobu v plnom rozsahu zamietol.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala písomne odvolanie žalobkyňa

prostredníctvom jej advokátky s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) Civilného sporového
poriadku. K odvolaniu pripojila Odovzdávací protokol zo dňa 6.10.2010 a Preberací protokol zo
dňa 6.10.2010. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie opätovnú žiadosť žalobkyne o vykonanie
dôkazu ohľadne výpisu žalobkyne o vykonanie dôkazu ohľadne výpisov a prepisov komunikácie
prostredníctvom SMS medzi žalovanou 1. a konateľom žalobkyne odmietol ako nehospodárnu

a neefektívnu. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie neuvedenie preberacieho protokolu zo
dňa 24.11.2009 a tým spochybňuje existenciu žalobkyňou prezentovanej pôžičky. V preberacom
protokole súvisiacom so skončením pracovného pomeru žalovanej 1. sú uvedené pracovné nástroje a
pomôcky, ktoré žalovaná 1. vrátila žalobkyni - zamestnávateľovi pri okamžitom skončení pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa. Žalovaná 1. následne dňa 6.10.2010 odovzdávacím protokolom

prostredníctvom manžela vrátila stavebné náradie a stavebné materiály. Týmto však nie je ukončený
výpočet neusporiadaných finančných vzťahov vyplývajúcich z pracovného pomeru medzi žalobkyňou -
zamestnávateľom a žalovanou 1. - zamestnankyňou. Pôžička patrí do občianskoprávnej úpravy a preto
pri skončení pracovného pomeru v odovzdávacom protokole a ani v preberacom protokole nemohla byť
zo strany zamestnávateľa uvedená. Pohľadávka žalobkyne v sume 2.000 eur je riadne zaúčtovaná v

účtovníctve žalobkyne od 6.9.2009 a podľa vyhlásení konateľov a účtovníčky žalobkyne je evidovaná na
analytickom účte XXXXXX Iné pohľadávky - pôžička C.. Taktiež podľa záveru Znaleckého posudku číslo
01/2016 vypracovaného súdom určeným znalcom JUDr. Ing. Branislavom Čipákom, znalcom v odbore
Ekonómia a manažment, odvetvie - Účtovníctvo a daňovníctvo, ktorý skúmal zostatok na analytickom
účte XXX XXX Iné pohľadávky - pôžička C. a zistil, že spoločnosť PIT s.r.o. eviduje pôžičku vo výške

2.000 eur naďalej aj k 31.12.2010, 31.12.2011, 31.12.2012, 31.12.2013, 31.12.2014 a k 30.09.2015
ako nesplatenú. Súd prvej inštancie opomenul vziať do úvahy potvrdenia nachádzajúce sa v spise,
preukazujúce nedostatok peňažných prostriedkov a nepriaznivú disciplínu žalovaných. Žalovaná 1.
súrila s poskytnutím pôžičky presne na účet, z ktorého obaja žalovaní uhrádzali svoje úvery. Žalobkyni
bolo uznesením súdu prvej inštancie sp. zn. 9C/367/2012 zo dňa 1.6.2014 uložené predložiť súdu

výpis SMS správ z roku 2009. Konateľ žalobkyne pán M. požiadal tf. operátora B. G., a. s., I. X, H.,
doporučeným listom o vyhotovenie výpisu a prepisu komunikácie prostredníctvom SMS z mobilného
čísla XXXXXXXXXX a z mobilného čísla XXXXXXXXXX v období od 1.9.2009 do 15.9.2009, ktoré
čísla sú majetkom žalobkyne. Mobilný operátor žalobkyňu informoval, že výpis a prepis komunikácie
prostredníctvom SMS správ je mobilný operátor oprávnený vydať iba na základe súdneho príkazu

k súčinnosti so súdnym konaním. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku opätovne odmietol
vykonať dôkaz ohľadne výpisov a prepisov komunikácie prostredníctvom SMS správ, ktoré nepokladá za
hospodárne a efektívne. Nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobkyňa vidí aj v tom, že súd
prvej inštancie nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz prostredníctvom mobilného operátora, bez tohto
dôkazu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že žalovaná 1. nežiadala o poskytnutie pôžičky, na

základečohorozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Podľa
žalobkyne je aktívna vecná legitimácia žalobkyne daná a obaja žalovaní sú v spore pasívne legitimovaní,
čo sa dá potvrdiť vykonaním dôkazu prostredníctvom mobilného operátora. Navrhuje, aby odvolací súdnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

7. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní prostredníctvom ich
splnomocnenca.Vovyjadreníuviedli,žeanijedenzdôvodovpodanéhoodvolanianebolpodľaichnázoru
naplnený. Nesolventnosť žalovaných nebola v konaní na súde prvej inštancie, pokiaľ ide o omeškanosť
sosplátkamihypotekárnehoúveru,preukázaná.Skutočnosť,že"pôžička"nebolauvedenávpreberacom
protokole spísaným žalobkyňou pri skončení pracovného pomeru žalovanej 1. z dôvodu, že sa nejednalo

o pracovnoprávny nárok, je irelevantná. Vykonanie dôkazu navrhnutého žalobkyňou zabezpečiť od
operátora B. G., a.s. vyhotovením výpisu a prepisu komunikácie prostredníctvom SMS z mobilného
čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX považujú za nadbytočné, nakoľko by sa ním nič nepreukázalo a
vzniklibyďalšieazbytočnénáklady.Žalobkyňaneprekvalifikovalasvojnároknabezdôvodnéobohatenie
žalovaného 2., pričom ak by tak aj urobila, tento nárok by bol premlčaný. Naďalej tvrdia, že žalobkyňou
požadovaná sumy 2.000 eur nebola „pôžičkou“, ale išlo o vrátenie ústne dohodnutej pôžičky žalobkyne

žalovaným,čonebolopredmetomsporuadokazovania.Navrhujú,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

8. K doručenému vyjadreniu žalovaných k odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom jej
advokátky. Vo vyjadrení uviedla, že nezdieľa názor žalovaných, že dôvody odvolania neboli naplnené a

je presvedčená, že vykonaním ňou navrhnutého dôkazu sa preukáže oprávnenosť a dôvodnosť žaloby.
Taktiež neobstojí tvrdenie žalovaných o nesprávnom a nekorektnom vedení účtovníctva žalobkyne.
Žalovaní sa obrátili s podnetom na Daňový úrad H. o preverenie účtovníctva žalobkyne, pričom Daňový
úrad H. nevytkol žalobkyni nesprávnosť vedenia účtovníctva, ani neprijal žiadne opatrenia a závery z
predmetu pojednávania. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím

ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu

minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
(§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

11. Predmetom konania na súde prvej inštancie je nárok žalobkyne voči žalovaným v sume 2.000
eur s príslušenstvom z dôvodu poskytnutia uvedenej sumy ako pôžičky, ktorá mala byť uzatvorená
medzi stranami ústne v auguste 2009. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobkyne je
predmetom odvolacieho konania posúdiť, či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy na preukázanie

rozhodujúcich skutočností a dostatočne zistil skutkový stav, či vec správne právne posúdil.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahuvykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,

keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

13. Podstatou odvolacej argumentácie žalobkyne bolo, že súd prvej inštancie nevykonal ňou
navrhovaný dôkaz, a to vyžiadanie od mobilného operátora výpisu a prepisu komunikácie
prostredníctvom SMS z mobilných čísiel XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, v dôsledku čoho súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14.Vprvomradeodvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,žežalobkyňa,anižalovaní,vodvolacomkonaní
neuviedli žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohli uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového
poriadku. Ak aj žalobkyňa (mimo iného) v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je

potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní.Vtomtoprípadeodvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštancievykonalvšetkyrelevantnédôkazy
navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri
rozhodovaní vychádzal.

15. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

16. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku je činnosť
súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre
rozhodnutie.Prihodnotenídôkazovsúdvzásadeniejeprávnymipredpismiobmedzovanývtom,akomá
z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní

najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie
je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

17. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo

uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia
dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo,
aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má súd uviesť,

čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne
vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu

potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalobkyňou v odvolaní nemajú za
následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou
úvahou súdu prvej inštancie.

18. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo zakonania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,
že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok

činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k
nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi.

19. Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na preberací protokol zo dňa 24.11.2009 a odovzdávací protokol
zo dňa 6.10.2010, pričom pôžička patrí do občianskoprávnej úpravy a pri skončení pracovného pomeru

v nich nemohla byť zo strany zamestnávateľa uvedená a na zaúčtovanie pohľadávky žalobkyne voči
žalovanej 1. v sume 2.000 eur v účtovníctve žalobkyne od 6.9.2009, ktorá skutočnosť vyplynula i zo
záverov Znaleckého posudku č. 01/2006, keď táto jej argumentácia, použitá už v konaní pred súdom
prvej inštancie, jej nemohla privodiť úspech v odvolacom konaní. K uvedenej odvolacej argumentácii
žalobkyne nezostáva odvolaciemu súdu nič iné, len zopakovať jeho závery v predchádzajúcom

rozhodnutí o odvolaní. Žalobkyňa tvrdila, že k poskytnutiu pôžičky došlo na základe ústneho rozhovoru
medzi konateľom žalobkyne a žalovanou 1., čo žalovaní popierali, keď podľa vyjadrenia konateľa
žalobkyne M. M. pri tomto rozhovore boli prítomní len on a žalovaná 1., pričom ich tvrdenia boli v
tomto smere sporné. Navyše právnym úkonom, ktorým jeden z manželov (žalovaná 1.) preberá záväzok
zo zmluvy o pôžičke, nevzniká v žiadnom prípade spoločný záväzok zo zmluvy o pôžičke oboch

manželov(žalovaných1.,2.).Dôkazomoexistenciipôžičkyposkytnutejobomžalovanýmmalobyťpodľa
žalobkyne potvrdenie z banky o vklade sumy 2.000 eur na účet žalovaného 2. a evidencia pôžičky na
analytickom účte XXX XXX žalobkyne Iné pohľadávky - pôžička C.. Pôžička je reálny kontrakt, teda
k jej uzavretiu sa vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Ani z tohto
uhla pohľadu tak nemožno konštatovať, že by bol naplnený ďalší pojmový znak zmluvy o pôžičke vo

vzťahu k žalovanej 1., a to prenechanie veci (reálne odovzdanie) sumy 2.000 eur, keďže táto suma
bola vložená na účet žalovaného 2. a na tomto konštatovaní nemení nič ani fakt, že žalobkyňa mala v
účtovnej evidencii vedenú v položke Iné pohľadávky - pôžička C., keďže k reálnemu odovzdaniu peňazí
žalovanej 1. žalobkyňou nikdy nedošlo. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno dospieť k záveru, že
v konaní nebola preukázaná existencia zmluvy o pôžičke vo vzťahu k žalovanej 1. pre nenaplnenie

pojmových znakov zmluvy o pôžičke. Tiež nebola preukázaná existencia zmluvy o pôžičke ani vo vzťahu
k žalovanému 2., keďže podľa vyjadrenia samotného konateľa žalobkyne tento zmluvu o pôžičke so
žalovaným2.aninedojednával,tedanebolapreukázanáprvotnápodmienkavznikuzáväzkovéhovzťahu
z pôžičky, a to dohoda medzi nimi o odovzdaní veci.

20. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil
v zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vec
aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o nepreukázaní
existencie pôžičky ani vo vzťahu k žalovanej 1., ani o vzťahu k žalovanému 2.. Odvolací súd je zhodne so
súdomprvejinštancienázoru,ževdanejvecibolopodstatnouskutkovouokolnosťoutvrdeniežalobkyne,

že na základe ústne uzatvorenej zmluvy medzi stranami v auguste 2009, mala žalobkyňa poskytnúť
žalovaným pôžičku v sume 2.000 eur, pričom jedinou nespornou skutočnosťou medzi stranami, bol fakt,
že sumu 2.000 eur vložil M. M. na účet žalovaného 2. dňa 6.9.2009. Odvolaciemu súdu nezostáva nič
iné len konštatovať, že žalobkyňa napriek márnemu poučeniu o jej dôkaznej povinnosti nepredložila v
konaní žiadne relevantné dôkazy na preukázanie tohto svojho tvrdenia. Odvolacia námietka žalobkyne

o nesprávnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie je tak nenáležitá.

21. Vo vzťahu k vykonanému vyhodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie za podstatné považuje
odvolací súd poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010,
sp. zn. 5Cdo 218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len

v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdnyproces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03)“.

22. Odvolací súd v nadväznosti na chronológiu rozhodnutí súdov vydaných v danej veci uvedenú
v odsekoch 1., 2., 3. a na námietky odvolateľky o akceptovaní súdom prvej inštancie niektorej
nepodloženej argumentácie odvolacieho súdu v uznesení č. k. 24Co/244/2016-532 zo dňa 5.12.2016
konštatuje, že požiadavky na reflektovanie právneho názoru súdu vyššej inštancie zaujaté v tej istej
právnej veci a vyjadrené v jeho zrušujúcom rozhodnutí, sú pri následnom rozhodovaní súdu prvej

inštancie výrazne prísnejšie, než v prípade precedenčnej (judikatórnej) záväznosti. Pre konanie po
zrušení rozhodnutia odvolacím súdom platí bezvýnimočne zásada viazanosti a podriadenosti súdu prvej
inštancie právnym názorom vysloveným odvolacím súdom (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Je treba uviesť i to, že postup súdu prvej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní právneho názoru
vysloveného v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, a to len na základe vlastného uváženia, je

neprípustným postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty (uznesenie NS SR z 31.3.2016 sp. zn. 3
Cdo 12/2016).

23. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa pri prejednaní veci riadil
právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení k otázke

výkladu ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka, k otázke preukázania pojmových znakov zmluvy
o pôžičke vo vzťahu k žalovanej 1. i vo vzťahu k žalovanému 2., k otázke možného bezdôvodného
obohatenia žalovaným 2. a k námietke premlčania, ktorú v priebehu odvolacieho konania vzniesli
žalovaní. Pokiaľ súd prvej inštancie pri posudzovaní žalobkyňou uplatneného nároku dospel k záveru o
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 1. v spore, nakoľko žalobkyňa nepreukázala dohodu

medzi žalobkyňou a žalovanou 1. o pôžičke, ani reálne odovzdanie predmetu pôžičky žalobkyňou
žalovanej 1. a prijaté závery i s odkazom na vykonané dokazovanie primerane vysvetlil, nemožno
hovoriť o postupe, ktorý by narušil princíp právnej istoty. Odvolací súd sa preto v plnej miere zhoduje s
úvahou prijatou súdom prvej inštancie, že pasívne legitimovaný v spore je len žalovaný 2., nakoľko bez
pochybností bolo preukázané, že suma 2.000 eur bola vložená na jeho účet M. M., pričom ani vo vzťahu

k žalovanému 2. nebola preukázaná existencia záväzkového vzťahu zo zmluvy o pôžičke, resp. dohoda
o pôžičke, nakoľko sám M. M. tvrdil, že spornú pôžičku dojednával len so žalovanou 1., nie so žalovaným
2., pričom obaja žalovaní akúkoľvek dohodu o pôžičke medzi nimi a žalobkyňou popierali. Tu je opäť
potrebné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, že pri nepreukázaní žalobkyňou tvrdenej pôžičky,
bolo na mieste poskytnutie sumy 2.000 eur na účet žalovaného 2. (čo nebolo sporným) posúdiť ako

bezdôvodné obohatenie, nakoľko súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou žaloby a musí vždy skúmať,
či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z jej dispozície
bolo možné vyvodiť plnenie.

24. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne, v ktorej namietala okolnosť, že súd prvej inštancie

neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ňou navrhnutý dôkaz vyžiadaním od mobilného
operátora výpisu a prepisu komunikácie prostredníctvom SMS z mobilných čísiel XXXXXXXXXX a
XXXXXXXXXX za obdobie od 1.9.2009 do 15.9.2009, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, je
treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na
získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť

dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im bola všeobecne uložená v
ustanovení§120ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuúčinnéhodo30.6.2016anáslednevustanovení
§ 185 Civilného sporového poriadku. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť
v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom
prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť

stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia
tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v
konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jehoneprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v prípadoch, kedy
určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť strany
v dôsledku nesplnenia dôkaznej povinnosti preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a

kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti,
ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží
potom na tej strane, ktorý z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu,
ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

25. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalovaným poskytla pôžičku
v sume 2.000 eur, keď žalobkyňa namietala nevykonanie ňou navrhnutého dôkazu vyžiadaním
od mobilného operátora výpisu a prepisu komunikácie prostredníctvom SMS z mobilných čísiel
XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX za obdobie od 1.9.2009 do 15.9.2009. Z obsahu spisu vyplýva, že
súd prvej inštancie ešte pred vydaním prvého rozsudku vo veci č. k. 9C/367/2012-477 zo dňa 3.5.2016

uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 1.4.2014 uložil žalobkyni povinnosť predložiť výpisy SMS
správy z roku 2009 a následne žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 13.6.2014 požiadala súd
prvej inštancie o zabezpečenie uvedeného dôkazu súdnou cestou. Pred vyhlásením prvého rozsudku
vo veci č. k. 9C/367/2012-477 zo dňa 3.5.2016 na pojednávaní dňa 3.5.2016 súd prvej inštancie
poučil strany aj ich zástupcov v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku o

tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej, pričom v zápisnici po tomto poučení nie sú zaznamenané žiadne ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania a následne uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní vyhlásil dokazovanie
zaskončené.Zuvedenéhojezrejmé,žežalobkyňasícepôvodnenavrhovalavykonaťtentodôkaz,avšak
súd prvej inštancie ukončil pred vydaním rozsudku č. k. 9C/367/2012-477 zo dňa 3.5.2016 dokazovanie,

teda nepripustil tento návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania a vo veci rozhodol vyhovením žalobe.
Po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, žalobkyňa prostredníctvom svojej
advokátky navrhla na pojednávaní dňa 30.5.2017 znova vykonať dôkaz vyžiadaním výpisu a prepisu
komunikácie prostredníctvom SMS z mobilných čísiel XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX od 1.9.2009
do 15.9.2009. Súd prvej inštancie vykonanie tohto dôkazu nepripustil uznesením vyhláseným na

pojednávaní dňa 30.5.2017, keďže to pokladal za nehospodárne a neefektívne.

26. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis
strane priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Žalobkyňa navrhovala po zrušení a
vrátení veci súdu prvej inštancie vykonanie dôkazu vyžiadaním od mobilného operátora výpisu a

prepisu komunikácie prostredníctvom SMS z mobilných čísiel XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, keď
z Oznámenia mobilného operátora zo dňa 23.4.2014 vyplýva (mimo iného), že takúto informáciu
je možné poskytnúť dva roky spätne. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že žiadanie
žalobkyňou označenej komunikácie za obdobie od 1.9.2009 do 15.9.2009 by bolo neefektívne, nakoľko
vykonanie tohto dôkazu už objektívne vzhľadom na odstup času takmer siedmich rokov nie je možné

a pokus o vyžiadanie žalobkyňou označenej komunikácie za obdobie od 1.9.2009 do 15.9.2009 by
bol bezvýsledný. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a zamietnutie návrhu
žalobkyne na vykonanie tohto dôkazu nemalo za následok odopretie jej práva na spravodlivé súdne
konanie. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že na základe dôkazov, ktoré boli
v rámci dokazovania pred súdom prvej inštancie vykonané, bol dostatočne zistený skutkový stav veci

a bolo možné posúdiť opodstatnenosť uplatneného nároku. Súd prvej inštancie sa riadne zaoberal
každým návrhom na vykonanie dokazovania a v napadnutom rozhodnutí uviedol dôvody, pre ktoré
žalobkyňounavrhnutýdôkaznevykonal.Odvolacísúdastotožňujeskonštatovanímsúduprvejinštancie,
že vykonanie žalobkyňou navrhnutého dôkazu by bolo neefektívne.

27. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.
Táto nesprávnosť môže byť spôsobená aj chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov.
Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je
úlohou a doménou súdu. Civilný procesný poriadok ukladá stranám označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Ako už bolo konštatované vyššie, o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj tých, ktoré

navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že Civilný procesný
poriadok stranám priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie
žalobkyňa v danej veci aj využila, nebolo jej teda odňaté. Súd prvej inštancie preto svojim postupom
žalobkyňu nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré jej procesný predpis priznáva.Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je ani vadou spôsobujúcou strane odňatie
možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým odvolací dôvod a taktiež ani vyhodnotenie dôkazov inak
ako podľa predstáv strany. K odvolacej námietke žalobkyne v tomto smere odvolací súd konštatuje, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie o nevykonaní ďalšieho navrhnutého dôkazu bolo správne a odvolací
dôvod tak podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku nebol daný.

28. Ak teda súd prvej inštancie konštatoval, že skutočnosť, že suma 2.000 eur vložená na účet
žalovaného 2. predstavovala pôžičku poskytnutú žalobkyňou žalovaným 1., 2. nebola v konaní

preukázaná, dospel k správnemu právnemu záveru, že tu nemôže ísť o zmluvný nárok, ale nanajvýš
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené sa tak odvolací súd stotožňuje i s aplikáciou ustanovenia § 107
Občianskeho zákonníka na nárok uplatnený žalobkyňou, keď súd prvej inštancie správne aplikoval
uvedené hmotnoprávne ustanovenie o subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej premlčacej dobe.

V súdenom spore bola suma 2.000 eur vložená M. M. na účet žalovaného 2. dňa 6.9.2009, pričom
žalovaný 2. ako povinný zo zodpovednostného záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia
(ten, kto sa bezdôvodne obohatil) je povinný vydať získaný majetkový prospech (sumu 2.000 eur)
oprávnenému zo zodpovednostného záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia (tomu, na
ktorého úkor bezdôvodné obohatenie vzniklo). Pokiaľ tak žalovaný 2. dostal plnenie vo forme peňažných

prostriedkov, je povinný vrátiť plnenie v rovnakej výške. V prípade bezdôvodného obohatenia je v
ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka stanovená osobitná premlčacia doba. Preto s poukazom
na vyššie uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, ak na posúdenie premlčania aplikoval
ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka. V súdenom prípade si žalobkyňa svoje právo na zaplatenie
sumy 2.000 eur s príslušenstvom uplatnila na súde dňa 26.7.2012, teda zjavne po uplynutí dvojročnej

premlčacej doby, pričom premlčané sú aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo
pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr
v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

30. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku

odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

31. Žalobkyňa použila aj odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového
poriadku. Žalobkyňa však bližšie nezdôvodnila tento použitý odvolací dôvod a odvolací súd nevzhliadol
v konaní vady, ktoré má na mysli toto ustanovenie.

32. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z týchto dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver.

33. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalobkyňa v odvolaní uviedla, že podáva odvolanie i
proti tomuto výroku, avšak neuviedla žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko žalobkyňa žiadnym relevantným
spôsobom správnosť výroku o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z
tzv. zásady úspechu nespochybnila, nie je jej odvolacia námietka opodstatnená.

34. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol, rozhodol vo výroku
vo veci samej vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

35. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výškenáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení
veci.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).