Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608208302
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4608208302.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti
povinnému: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., o vymoženie sumy XXX,XX eur s príslušenstvom, o

odvolaní spoločnosti Fridrich Paľko, s.r.o. advokátska kancelária, Groslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421,podané v mene oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.k. 6Er/737/2008-17 zo
dňa 12.09.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie spoločnosti Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária , o d m i e t a .

II. Povinný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn. EX
7487/2008, na základe návrhu oprávneného zo dňa 08.09.2008a vydaného poverenia Okresným
súdom Topoľčany č. 5406 023149 zo dňa 06.11.2008, vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu
exekútorovi zároveň priznal nárok na náhradu trov exekúcie a o trovách strán rozhodol tak, že žiadna

zo strán nemá na ich náhradu právo. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 9a
ods. 1, § 41 ods. 1, 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku
( v znení účinnom do 31.3.2017), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
§ 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 § 52, § 53 ods. 1, 2, 3,
4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS zo
dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvej inštancie podrobil

preskúmaniu exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok a zistil, že v rozhodcovskom konaní
boli nedostatky vyplývajúce z ust. § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní ( rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
a odporuje dobrým mravom) , pre ktoré je povinný aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení exekúcie.
Poukázal na to, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť
spotrebiteľské právo, vychádzajúc zo zistenia, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o úvere ,

ktorú povinný neplanil a oprávnený si vymáha pohľadávku z tejto úverovej zmluvy. Mal za to, že
oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ako veriteľ zo
zmluvy mal preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa. Pokiaľ ide o povinného, ktorý je dlžníkom
zo zmluvy o úvere, z jeho označenia v zmluve je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako fyzická
osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Uviedol, že rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor

účastníkov, znemožňuje voľbu povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,
ak podá žalobu oprávnený (dodávateľ). Ak aj rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnyma rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí
spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ. Považoval za nepochybné,

že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená a dlžník ju
nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiť všetkým podmienkam). Len veľmi ťažko pritom možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Dokonca vzhľadom na
formu a spôsob, akým sú úverové zmluvné dojednania oprávneného písané, je odôvodnená obava, že

spotrebiteľ ani nemal možnosť si ich vôbec riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť a teda aj
pochopiť ich význam a následky. Rozhodcovská doložka je v neprospech povinného ako spotrebiteľa aj
z dôvodu miesta rozhodcovského konania, nakoľko v prípade riešenia sporu by bol miestne príslušný
súd, v ktorého obvode je bydlisko povinného (spotrebiteľa), čo neplatí v prípade rozhodcovského
konania. Mal za to, že rozhodcovská zmluva (bez ohľadu na formu akou bola uzavretá), ktorá síce
poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, ale v prípade, že rozhodcovské konanie

iniciuje dodávateľ a spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, je iba iluzórna, pretože
trvá iba do podania návrhu na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Vzhľadom k uvedenému
prvoinštančný súd posúdil rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy,
pričom mal za to, že zmluva obsahuje aj ďalšie neprimerané zmluvné podmienky. Ďalej súd prvej
inštancie konštatoval, že exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že zistil rozpor rozhodcovského

rozsudku so zákonom. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore
s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul,
vychádza z neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Zastal názor, že rozhodcovská doložka ako
neprijateľná podmienka je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd
nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať rozhodcovský rozsudok. O trovách

exekúcie rozhodol súd prvej inštancie tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na ich náhradu voči
oprávnenému s poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, pričom
následne vyšší súdny úradník rozhodne samostatným uznesením o výške trov exekúcie (§ 262 ods. 2
Civilného sporového poriadku). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie v zákonnej lehote v mene oprávneného spoločnosť
Fridrich Paľko, s.r.o. V rozsiahlom odvolaní namietala, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci,
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,ďalejžekonaniemáinúvadu,ktorámohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a taktiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedol, že ak sa súd prvej inštancie nestotožní s ústavne
súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom
podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh
na konanie o súlade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej

republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva
v právny poriadok. Navrhol tiež konanie prerušiť podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP a Súdnemu dvoru
Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej pnie predložiť prejudiciálne otázky.
Na podklade uvedených skutočností žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu podanému spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd skôr, ak sa začal zaoberať správnosťou napadnutého rozhodnutia, posudzoval okrem
iného aj to, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkochprocesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na

odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o

trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

9. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

10. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

11. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže
byť začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom strany, resp. účastníka, v ktorého

neprospech bolo rozhodnutie vydané. Kto je účastníkom konania v exekučnom konaní vymedzuje
Exekučný poriadok v § 37. V danom prípade účastníkom konania sú oprávnený a povinný. Po podaní
odvolania inou ako oprávnenou osobou je povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle
§ 386 písm. b) CSP.

12. Podľa § 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

13. Právo strany dať sa v konaní zastupovať zástupcom upravuje ustanovenie § 89 CSP. Stranu
môžu zastupovať tieto subjekty: ktorákoľvek osoba spôsobilá na riadne zastupovanie (tzv. všeobecný

zástupca, napr. rodinný príslušník, priateľ a pod.), advokát, v spotrebiteľských sporoch právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa (§ 291 CSP), v antidiskriminačných sporoch osoba
oprávnená na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou
(§ 308 CSP), v individuálnych pracovnoprávnych sporoch môže zamestnanca zastupovať odborová
organizácia (§ 317 CSP) a Centrum právnej pomoci (§ 5b ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní

právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi). Z uvedeného vyplýva, že splnomocnencom strany v konaní
pred súdom môže byť výlučne fyzická osoba spôsobilá na právne úkony. Výnimku zo zastupovania
účastníka fyzickou osobou stanovujú ustanovenia § 291, § 308 a § 317 CSP, ako i § 5b ods. 3 zákona
č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, v zmysle ktorých môžu byť
procesným zástupcom strany konania iba zákonom určené právnické osoby.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníkmi exekučného konania v danej veci sú POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ktorá vystupuje na strane oprávneného a G. ktorý vystupuje na strane povinného. Odvolací
súd konštatuje, že súčasťou spisu bolo plnomocenstvo udelené oprávneným JUDr. Martinovi Máčajovi,
advokátovi (č.l. 3), ktorý neskôr začal poskytovať služby advokáta ako obchodná spoločnosť Advocate

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141. Hoci odvolanie podala v mene oprávneného
spoločnosť Fridrich Paľko, s.r.o., takéto plnomocenstvo, ktorým by oprávnený splnomocnil spoločnosť
Fridrich Paľko, s.r.o. na zastupovanie v konaní, vrátane podania odvolania proti napadnutému
uzneseniu, súčasťou predloženého spisu nebolo, a to napriek tomu, že na konci podaného odvolania
spoločnosť ako prílohu k odvolaniu uvádza, že toto je jeho prílohou. Súd prvej inštancie vzhľadom k

tomu výzvou zo dňa 12.10.2017 písomne vyzval oprávneného na predloženie chýbajúcej plnej moci,
avšak k jej predloženiu nedošlo, a to i napriek ďalším telefonickým urgenciám (úradný záznam súdu
prvej inštancie zo dňa 23.01.2018). Odvolací súd vzhľadom k tomu konštatuje, že napriek snahe súdu
prvej inštancie, ktorú vyvinul na získanie chýbajúcej plnej moci, táto zostala neúspešná. Odvolací súd
preto dospel k záveru, že odvolanie bolo podané právnickou osobou, ktorá nepreukázala, že je písomne

splnomocnená podať odvolanie v mene oprávneného. Odvolateľ teda nie je účastníkom konania
ani splnomocneným zástupcom účastníka konania. Oprávnený ani odvolateľ súdu prvej inštancie
nepredložili platné plnomocenstvo na zastupovanie oprávneného v tomto exekučnom konaní.15.Odvolacísúdrozhodujúcvovecibeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§386písm.b)CSP
preto dospel k záveru, že odvolanie podala osoba, ktorá na podanie odvolania nebola oprávnená, a tak
odvolací súd nemohol v odvolacom konaní riadne konať a o odvolaní meritórne rozhodnúť. Z uvedeného

dôvodu odvolanie podané v mene oprávneného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. v zmysle § 386 písm.
b) CSP odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

16. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol s poukazom na citované
ustanovenia tak, že povinný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).