Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/117/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713216936
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6713216936.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcov 1/
M. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, XXX XX S., 2/ W. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX U.,
OT V., M.. XX, C., občan SR, 3/ H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX H., 4/ H. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, XXX XX S., všetci štyria žalobcovia zastúpení advokátom JUDr. Radkom
Petruňom, so sídlom Advokátskej kancelárie ABELOVSKÝ - PETRUŇO na Tehelnej 189, 960 01 Zvolen,
proti žalovanému mesto Zvolen, so sídlom Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439, v
konaní o zaplatenie 5 936,52 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu

Zvolen č. k. 8C/194/2013-216 z 29. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 618,39 € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 14.08.2012 do zaplatenia, sumu 371,03 € spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 13.04.2014 do zaplatenia, sumu 492,68 € spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 13.04.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 618,39 € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania

z tejto sumy od 14.08.2012 do zaplatenia, sumu 371,03 € spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 13.04.2014 do zaplatenia, sumu 492,68 € spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 13.04.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3/ sumu 618,39 € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 14.08.2012 do zaplatenia, sumu 371,03 € spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 13.04.2014 do zaplatenia, sumu 492,68 € spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 13.04.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 4/ sumu 618,39 € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 14.08.2012 do zaplatenia, sumu 371,03 € spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 13.04.2014 do zaplatenia, sumu 492,68 € spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 13.04.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania, každému zvlášť v rozsahu 100 % do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom opätovne zamietol žalobu štyroch žalobcov o
zaplatenie 5 936,52 € s príslušenstvom uplatňovanú žalobcami ako náhradu za užívanie pozemkov v
ich vlastníctve žalovaným podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom

usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 66/2009 Z. z.“). Súd prvej inštancie
v konaní zistil, že žalobcovia sú na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie H. zapísaní ako
podieloví spoluvlastníci parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape parcelného čísla XXXX/
XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2, XXXX/XXX ostatné plochy o výmere 223 m2,

XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2, XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 30 m2, 3445/135 zastavené plochy a nádvoria o výmere 334 m2 a XXXX/XXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 143 m2, každý z nich v podiele 1 na základe rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 17C/43/11-119 z 21. 10. 2011 v spojení s opravným uznesením z 27. 10. 2011. Žalovaný
užívapozemkyžalobcovparcelnéhočíslaXXXX/XXX,XXXX/XXX,XXXX/XXX,XXXX/XXXaXXXX/XXX
spôsobom, že sú na nich zriadené spevnené plochy a trávnaté porasty slúžiace obyvateľom mesta H..

Spôsob takéhoto využitia pozemku podľa názoru súdu prvej inštancie zhodného s tvrdením žalovaného
spadá pod režim zákona č. 66/2009 Z. z., pretože stavby zriadené na pozemkoch žalobcov (parkoviská,
miestne komunikácie, spevnené plochy, trávne plochy) prešli do vlastníctva obce podľa zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí podľa Protokolu č. 1/1991 a Protokolu č. 75/91. Žalovaný ponúkol žalobcom
zmluvou o nájme pozemku nepodpísanou žiadnou zo strán sporu nájomné podľa § 663 a nasledujúce

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“) za všetky pozemky zapísané
na LV č. XXXX kat. úz. H. vo výške 0,16 € za 1 m2 za rok za obdobie od 01. 07. 2012 na dobu
neurčitú. Žalobcovia tento návrh neprijali z dôvodu, že nimi oslovený znalec Y.. H. R. v Znaleckom
posudku č. 7/2012 vyčíslil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov na 2,324 € za m2 na rok. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že žalovanému vzniklo podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. k parceliam

zapísaným na LV č. XXXX kat. úz. H. okrem parcely č. CKN XXXX/XXX právo zodpovedajúce vecnému
bremenu ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. už 01. 07. 2009 a keďže ide o vecné bremeno vo
verejnom záujme sú žalobcovia povinní strpieť výkon tohto práva žalovaným. Za vznik vecného bremena
zo zákona by žalobcom prináležala finančná náhrada, avšak nie vo forme opakujúceho sa plnenia, ale
jednorázová finančná náhrada. Zo zákona č. 66/2009 Z. z. nie je možné vyvodiť, že by medzi stranami

sporu vznikol vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam nájomný vzťah a pri neplatení žiadnej náhrady
za užívanie vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Vlastníci pozemkov, ku ktorým bolo
podľa zákona č. 66/2009 Z. z. zriadené vecné bremeno zo zákona, si mohli uplatniť náhradu za takto
vzniknuté vecné bremeno v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynúcej
od účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z.. Žalobcovia sa v tomto konaní nedomáhali zaplatenia odplaty za

zriadenie vecného bremena, ale vydania bezdôvodného obohatenia vo forme opakujúceho sa plnenia
za určité obdobie. Takejto žalobe podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné vyhovieť jednak z
dôvodu, že podľa zákona č. 66/2009 Z. z. vznikol žalobcom nárok len na jednorázovú finančnú náhradu
za vznik vecného bremena ako aj z dôvodu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania.
1.1 Na parcele č. CKN XXXX/XXX sa nenachádzajú stavby, ktoré by do vlastníctva žalovaného

prešli podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Žalovaný túto parcelu kosí ako verejnú zeleň.
Podľa schváleného územného plánu a štúdie revitalizácie sídliska H. H. má na tomto pozemku
byť postavená stavba parkovacieho domu. Udržiavaním pozemku sa žalovaný na úkor žalobcov
bezdôvodne neobohacuje, keďže táto parcela nie je nevyhnutná pre obyvateľov mesta H.. Žalobcovia
nepreukázali, že by mali záujem využívať sami tento pozemok na nejaký účel a že by mesto H. užívanie

vlastného pozemku neumožnilo. Ak žalovaný nebráni žalobcom vo využití ich vlastného pozemku a
pozemok neslúži na poskytovanie služieb obyvateľom žalovaného, nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za parcelu CKN XXXX/XXX žalobcom voči žalovanému nevznikol.
1.2 Nerešpektovanie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/1007/2014, ktorým
odvolací súd zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie pod č. k. 8C/194/2013-88 z 5. apríla 2014

odôvodnil súd prvej inštancie kolíziou ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej aj „O. s. p.“) a zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) o
viazanostisúduprvejinštancieprávnymnázoromodvolaciehosúduvyslovenéhovzrušujúcomuznesení
s článkom 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého každý môže
legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších

súdnych autorít (právna istota). Odvolací súd v uznesení sp. zn. 17Co/1007/2014 z 26. 11. 2015 s
poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/2/2014 z 23. 04. 2015
a 4Cdo/52/2009 z 31. 01. 2011 vyslovil záver, že náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva
podľa zákona č. 66/2009 Z. z. je možné priznať aj opakovane za určitý časový úsek až do usporiadaniavlastníckych vzťahov predpokladaných v § 2 a 3 zákona č. 66/2009 Z. z. a že takýto nárok sa premlčuje
vo všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka a že premlčacia doba nemôže
začať plynúť skôr, než nárok vznikol, ale v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky č. 8/2016 je uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.
04. 2016 sp. zn. 3Cdo/49/2014, ktorý rieši finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa
§ 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. a zo záverov tohto rozhodnutia vyplýva, že nárok na finančnú
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva má iba pôvodný vlastník pozemku, ktorý si tento finančný
nárok môže uplatniť v súdnom konaní úspešne iba v zákonom stanovenej premlčacej dobe, ktorá

začína plynúť od účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z.. Podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné v
prejednávanej veci sa riadiť názorom najvyššieho súdu vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/49/2014,
pretože aj podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vzniká rovnako ako podľa zákona č. 182/1993 Zb.
zo zákona vecné bremeno v prospech vlastníka stavby k pozemku vo vlastníctve iného subjektu a aj k
finančnej náhrade podľa zákona č. 66/2009 Z. z. je potrebné pristupovať ako k náhrade jednorázovej.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/49/2014 je z neskoršieho dátumu

než rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci. Odvolací súd konajúc pod sp. zn. 17Co/1007/2014 sa z
tohto dôvodu nemohol podľa názoru súdu prvej inštancie prikloniť k takému výkladu zákona č. 66/2009
Z. z., ako to vyplýva z rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/49/2014. Názor najvyššieho súdu o jednorázovej
finančnej náhrade za vznik vecného bremena podľa zákona č. 182/1993 Z. z. je v súlade s rozhodnutím
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 227/2012 vzťahujúceho sa k otázke, či náhrada

za nútené obmedzenie vlastníckeho práva má mať alebo má charakter opakujúceho plnenia alebo ide
o jednorázovú náhradu a kde bol vyslovený jednoznačný názor, že ide o jednorázovú náhradu. Ak
súd prvej inštancie zamietol žalobu, nebolo potrebné podľa pokynu odvolacieho súdu skúmať bližšie v
konaní, z akého dôvodu sa domáhajú žalobcovia úrokov z omeškania spôsobom uvedeným v žalobe
ani vykonávať dokazovanie na výšku bezdôvodného obohatenia, pretože tieto úkony by boli vzhľadom

na výsledok konania nadbytočné.
1.3 O nároku žalovaného na náhradu trov konania (bez uvedenia voči komu tento nárok žalovanému
vznikol) rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p..

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním opätovne žalobcovia. Označili ho za nesprávny

a nezákonný s odvolaním sa na odvolacieho dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. (súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a podľa § 365
ods. 1 písm. h) C. s. p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci). Nerešpektovanie rozhodnutia odvolacieho súdu o zrušení skoršieho rozsudku súdu prvej inštancie
označili žalobcovia za prejav svojvôle a prvoinštančnému súdu vytýkali aj nedostatočné odôvodnenie

svojho rozhodnutia.
2.1 Za nesprávny označili žalobcovia záver súdu prvej inštancie, že prechod nehnuteľného majetku z
vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva žalovaného nachádzajúci sa na pozemkoch žalobcov je
preukázaný Protokolom č. 1/1991. Obsah tohto protokolu žalobcom nie je známy. Súd prvej inštancie
poukazuje v tomto protokole na zápis k parcele CKN XXXX, avšak žalobcovia nie sú vlastníkom

parcely CKN XXXX, nikdy vlastníkom tejto parcely ani neboli, preto zápis v riadku č. XXX v Protokole
č. 1/1991 s prejednávanou vecou súvis nemá. Rovnako to platí aj vo vzťahu k Protokolu č. 75/91
spísaného medzi žalovaným ako preberajúcim orgánom a Okresným národným výborom Zvolen ako
odovzdávajúcou organizáciou, keď z označenia prevádzaného majetku nie je možné jednoznačne
odvodiť, že prevádzaná „verejná zeleň“ a „vozidlové komunikácie“ súhrnne označené ako „I. stavba

H. - H.“ sú práve a výlučne tou verejnou zeleňou a vozidlovou komunikáciou, ktorá sa nachádza
na pozemkoch žalobcov. Ak by si žalobcovia nevšímali nedôslednosť pri koncipovaní predmetných
protokolov a upustili od lipnutia na jednoznačnosti obsahu Protokolu č. 75/91 s prižmúrením očí by
bolo možné dedukovať, že stavba označená ako I. stavba XX/XXXX- H. bola realizovaná aj na tých
pozemkoch, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia, dôsledkom čoho sa žalovaný stal

vlastníkom tých komunikácií, spevnených plôch a verejnej zelene, o ktoré v tomto konaní ide a to
podľa zákona o majetku obcí. Pri takejto dedukcii by bol dôvod aplikovať v prejednávanej veci zákon
č. 66/2009 Z. z.. Či už by súd aplikoval na posúdenie nárokov žalobcov zákon č. 66/2009 Z. z. alebo
ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení v oboch prípadoch to znamená len
toľko, že žalovaný je povinný platiť žalobcom za užívanie ich pozemkov náhradu. Súčasne to znamená,

že výška tejto náhrady sa v oboch prípadoch určuje rovnakým spôsobom a zodpovedá výške obvyklého
nájomného v danom mieste a čase. Jednoznačne však bolo v konaní preukázané, že pozemky žalobcov
sú zastavené miestnou komunikáciou, parkoviskami, chodníkmi a verejnou zeleňou. Tieto „stavby“
a súčasne pozemky pod nimi predstavujú verejné priestranstvo prístupné neobmedzenému okruhuužívateľov, najmä obyvateľom žalovaného a žalovaný si prostredníctvom obslužných komunikácií a
trávnych plôch nachádzajúcich sa na pozemkoch žalobcov plní vo vzťahu k vlastným obyvateľom svoje
verejné funkcie. Ak súd vyhodnotí výsledky dokazovania tak, že stavby nachádzajúce sa na žalobou

dotknutých pozemkov prešli podľa zákona o majetku obcí do vlastníctva žalovaného a preto v prospech
žalovaného vzniklo v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. právo zodpovedajúce vecnému bremenu, na
podporu názoru žalobcov, že za obmedzenie ich vlastníckeho práva patrí opakovaná náhrada, poukázali
na rozhodovaciu prax všeobecných súdov (Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/687/2013,
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/96/2015 a sp. zn. 20C/63/2015, Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. 10Co/134/2012). Za predpokladu, že súd výsledky dokazovania vyhodnotí tak, že
stavby nachádzajúce sa na žalobou dotknutých pozemkov do vlastníctva žalovaného v zmysle zákona
o majetku obcí neprešli a je dôvod na aplikáciu ustanovení § 451 a nasledujúce Občianskeho zákonníka
o bezdôvodnom obohatení je možné vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo/52/2009 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo/396/2004.
2.2 S názorom súdu, že sa v danej veci aplikuje výklad ponúknutý Najvyšším súdom Slovenskej

republiky k zriadeniu vecného bremena podľa zákona č. 182/1993 Z. z. žalobcovia nesúhlasili. Okresný
súd prehliadol, že rozhodnutie vo veci sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo 14. 04. 2016 bolo vydané v pomeroch
odlišných od pomerov prejednávanej veci. Zákon č. 182/1993 Z. z. chápe zriadenie vecného bremena
na príslušných pozemkoch ako definitívne (konečné) riešenie nevysporiadaných vlastníckych vzťahov,
naproti tomu zákon č. 66/2009 Z. z. predpokladá dočasnosť vecného bremena a to do času, kedy

vlastník stavby (obec) vyrieši vzniknutý stav buď uzavretím zámennej zmluvy alebo pozemkovými
úpravami. Názor prvoinštačného súdu o jednorázovej náhrade podľa zákona č. 66/2009 Z. z. za
obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom nie je racionálne obhájiteľný. Jednorázová náhrada
by žalovaného oprávneného z vecného bremena nemotivovala riešiť vzniknutú situáciu, keď zákon č.
66/2009 Z. z. žalovanému žiadnu lehotu na ponúknutie náhradného pozemku alebo začatie konanie

o pozemkových úpravách neustanovuje. Hoci zákon č. 66/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 01. 07.
2009, do podania odvolania žalovaný neponúkol žalobcom náhradný pozemok ani nezačal konanie
o pozemkových úpravách. Žalobcovia ako vlastníci pozemkov sú pre nečinnosť žalovaného nútení
po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie svojich pozemkov žalovaným bez nároku na akúkoľvek
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva. Názor žalobcov o potrebe priznať im opakovanú náhradu

za obmedzenie vlastníckeho práva potvrdil v prejednávanej veci aj odvolací súd v uznesení sp. zn.
17Co/1007/2014. Vo vzťahu k otázke premlčania uplatneného nároku to znamená, že sa nemôže nárok
žalobcov premlčať jednorázovo, premlčať sa môžu len jednotlivé čiastkové náhrady za konkrétne dni,
počas ktorých boli vlastnícke práva žalobcov v prospech žalovaného obmedzené.
2.3 Výška náhrady podľa názoru žalobcov musí byť určená spôsobom ako sa určuje bezdôvodné

obohatenie. S týmto záverom súhlasil aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Žalobcami požadovaná
výška náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva sa opiera o Znalecký posudok č. 7/2012 znalca Ing.
R. a je adekvátna.
2.4 Nesprávna je úvaha súdu prvej inštancie, že účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z. ku dňu 01.
07. 2009 sa ex lege zriadilo v prospech žalovaného vecné bremeno k pozemkom žalobcov, ak sa

vlastníkmi dotknutých pozemkov stali žalobcovia až na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen z 29.
09. 2011 sp. zn. 17C/43/2011. Dovtedy podľa údajov katastra nehnuteľností svedčilo vlastnícke právo
k predmetným pozemkom samotnému žalovanému. Vlastnícke právo k veci pojmovo vylučuje, aby mal
vlastník veci, ktorá je predmetom jeho vlastníctva súčasne aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktoré je vecným právom k cudzej veci.

2.5 Neobstojí ani argument súdu prvej inštancie, že nemohol vyhovieť žalobe z dôvodu, že si žalobcovia
neuplatňovali v konaní jednorázovú odplatu za zriadenie vecného bremena, ale nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia či náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena
podľa zákona č. 66/2009 Z. z.. Súd prvej inštancie postupoval alibisticky, odvolávajúc sa na viazanosť
súdu podanou žalobou. Viazanosť súdu podanou žalobou však znamená len toľko, že súd je viazaný

petitom žaloby v zmysle, že nemôže návrh prekročiť a prisúdiť viac než čoho sa žalobca domáha,
okrem zákonom ustanovených prípadov a skutkovým vymedzením žaloby. Žalobcovia v konaní tvrdili, že
žalovanýužívapozemky,vktorýchsúžalobcoviapodielovýmispoluvlastníkmiatobezprávnehodôvodu,
čím sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohacuje. Bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či žalobcami
požadovaná suma vo výške 5 936,52 € je dôvodná z hľadiska žalobcami tvrdených skutočností. Právna

kvalifikácia nároku je ako konštatoval najvyšší súd v uznesení sp. zn. 4MCdo/15/2010 vecou súdu.
2.6 Záver súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k parcele CKN X.X sa neaplikuje režim zákona č. 66/2009
Z. z. odporuje vykonanému dokazovaniu a rozhodovacej praxi súdov. V konaní bolo jednoznačne
preukázané, že na pozemku CKN parcela č. XXXX/XXX sa nachádza verejná zeleň a preto tentopozemok predstavuje verejné priestranstvo. Ak sa na pozemku nachádza verejná zeleň slúžiaca
potrebám obyvateľov žalovaného, ide o užívanie pozemku žalovaným.
2.7 Žalobcovia navrhujú zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcom 5 936,52 € spolu s úrokom z omeškania v zmysle žaloby. Žiadali, aby súd zaviazal žalovaného
k náhrade trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

3. Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a rešpektuje princíp

právnej istoty.
3.1 Stavba s názvom I. Stavba H. - H. XXX b.j. bola povolená Mestským národným výborom vo Zvolene
dňa 11. 09. 1980, súčasťou tejto stavby je aj miestna komunikácia D., chodníky, parkoviská, trvalý
trávny porast. Išlo o komplexnú bytovú výstavbu, ktorej investorom bol Okresný investorský útvar ONV
Zvolen. Po skolaudovaní stavby jednotlivé stavebné objekty ako pozemné komunikácie, odstavné státia,
chodníky pre peších, terénne úpravy, zeleň, sadové úpravy boli Stavoinvestou IIO Zvolen odovzdané

do správy technickým službám vo Zvolene a následne v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí prešli do vlastníctva mesta Zvolen. Samotné protokoly o prechode vlastníckeho práva majú len
informačný charakter. Nezakladajú vlastnícke právo k veciam v nich špecifikovaných, preto prípadné
vady týchto protokolov nemôžu mať vplyv na prechod vlastníckeho práva na mesto Zvolen. Išlo o
prechod vlastníckeho práva zo zákona, nie o jeho prevod. Ide o skutočnosť, ktorá sa v zmysle § 186

Civilného sporového poriadku nedokazuje. Všeobecne známou skutočnosťou je, že sídlisko W. H. bolo
postavené na pozemkoch vo vlastníctve fyzických osôb. Ak žalobca tvrdí, že mesto Zvolen nadobudlo
predmetné stavby na základe iného titulu je na ňom, aby túto skutočnosť preukázal. Jeho zaťažuje
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalovaný považuje skutkový stav zistený súdom prvej inštancie
za správny.

3.2 Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcov, že je bezvýznamné, či nárok na náhradu za užívanie
pozemkov žalovaným bude posudzovať súd podľa zákona č. 66/2009 Z. z. alebo Občianskeho
zákonníka. Pre rozhodnutie o nároku žalobcu je významná skutočnosť, o aký právny vzťah sa
jedná. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov sa ustanovujú rozdielne postupy pre výpočet

všeobecnej hodnoty vecných bremien a všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov. Žalovaný opakovane
poukazuje aj na premlčanie práva na odplatu za zriadenie zákonného vecného bremena, ktoré sa aj
v zmysle súdom prvej inštancie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/49/2014 nepodriaďujú pod nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ale ide o nároky podľa osobitného predpisu zákona č. 66/2009 Z. z.. Vlastník

pozemku je povinný rešpektovať zákonom zriadené vecné bremeno a má právo žiadať za obmedzenie
svojho vlastníckeho práva náhradu. Zákonné vecné bremená sú odlišné od zmluvných vecných
bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č.
8/2016 právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 185/1993

Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vzniklo ex lege jednorázovo tomu, kto bol vlastníkom
zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti zákona. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je
jednorázová a nemá charakter opakovaného plnenia. Ak zákon č. 66/2009 Z. z. nadobudol účinnosť dňa
01. 07. 2009, žalobcovia mohli svoje právo uplatniť najneskôr do 01. 07. 2012 vo všeobecnej premlčacej
dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia podali žalobu až 02. 10. 2013. Neobstojí ani

argument žalobcov, že sa vlastníkmi pozemkov stali až 21. 10. 2011 na základe rozsudku Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 17C/43/2011, pretože tento rozsudok mal len deklaratórne účinky a nemal za
následok vznik, zmenu alebo zánik práva. Nič nebránilo žalobcom, aby sa k 01. 07. 2009 domáhali
zaplatenia odplaty za zriadenie vecného bremena. V rámci tohto konania by sa súd, ako otázkou
predbežnou, zaoberal aj otázkou vlastníckeho práva. Skutočnosť, že žalobcom, resp. ich právnym

predchodcom nič nebránilo v uplatnení nároku na jednorázovú náhradu v súlade so zákonom č. 66/2009
Z. z. ku dňu jeho účinnosti preukazuje aj rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/193/1994-57 zo
dňa 2. mája 1996, predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.
Žalovaný jednoznačne popiera, že sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil.
3.3 Len ako podporný argument vzhľadom na výsledok konania žalovaný uvádza, že aj verejná zeleň

je v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. stavebným objektom, ku ktorému prešlo vlastnícke právo na obce
v zmysle zákona č. 138/1991 Zb..4. Konanie na súde prvej inštancie začalo 02. 10. 2013 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a
v poradí druhým rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie už za účinnosti Civilného sporového poriadku.
Odvolací súd v súlade s § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku pri prejednaní veci postupoval

podľa ustanovení Civilného sporového poriadku z dôvodu, že sa tento nový procesnoprávny predpis
v zmysle jeho prechodných ustanovení aplikuje aj na konania začaté pred jeho účinnosťou. Funkčne
príslušným súdom na prejedanie odvolania podľa § 34 C. s. p. je odvolací súd. Odvolací súd je podľa §
379 viazaný rozsahom odvolania okrem prípadov vymedzených v tomto zákonnom ustanovení. Viazaný
je aj odvolacími dôvodmi (§ 380 C. s. p.) a skutkovým stavom podľa § 383 C. s. p. okrem prípadov,

ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Odvolací súd podľa § 384 ods. 1 C. s. p. dopĺňa alebo opakuje
dokazovanie v prípade ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie relevantné pre rozhodnutie
vo veci považuje odvolací súd za správne. Z tohto dôvodu odvolací súd nenariadil vo veci odvolacie
pojednávanie za účelom zopakovania alebo doplnenia dokazovania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a keďže
prejedanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem, rozhodol o odvolaní

žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p.
zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. Odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu odlišného právneho posúdenia veci.
4.1. V súlade s ust. § 383 C.s.p. odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie, podľa ktorého sa žalobcovia stali podielovými spoluvlastníkmi parciel CKN XXXX/XXX ostatné

plochy o výmere 223 m2, XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2, XXXX/XXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, XXXX/XXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 334
m2 a XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, každý z nich v podiele 1 na základe
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/43/11-119 z 21. 10. 2011 v spojení s opravným uznesením z
27.10.2011.ParcelaCKNXXXX/XXXzastavanéplochyanádvoriaovýmere351m2nebolapredmetom

tohto konania. Ako ďalší titul nadobudnutia vlastníckeho práva na LV č. XXXX kat. úz. H. sa uvádza
dedičské rozhodnutie a Rozhodnutie OÚ PPLH č. 2001/00834 (ROEP). Rôznymi titulmi nadobudnutia
vlastníckeho práva k parceliam CKN XXXX/XXX a ostatných vedených na LV č. XXXX je preukázaný
odlišný režim ich užívania žalovaným. Pre účely konania o určenie vlastníckeho práva žalobcov v konaní
na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 17C/43/2011 bol vyhotovený geometrický plán Y.. S. O. za účelom

oddelenia časti parciel už v tom čase zapísaných na LV číslo X kat. úz. H. vo vlastníctve žalovaného.
Ak sa parcely CKN XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX vytvorili z pozemkov
vo vlastníctve žalovaného, ktoré získal v minulosti na základe ( následne zrušeného ) vyvlastňovacieho
rozhodnutia pre účely výstavby sídliska H.-H., je možné považovať za preukázané, že stavby na týchto
pozemkoch postavené prešli do vlastníctva mesta Zvolen podľa zákona o majetku obcí, aj keď protokoly

o prechode majetku z vlastníctva štátu do majetku obce neboli vyhotovené dôsledne, pretože išlo o
zákonný prechod, nie o prevod na základe uvedených protokolov.
4.2 Žalovaný vedomý si užívania pozemkov v rozsahu celého zápisu na LV č. XXXX, nielen tých,
na ktorých sú stavby nadobudnuté do vlastníctva žalovaného podľa zákona č. 138/1991 Zb. ponúkol
žalobcom po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/43/2011 nájomné za obdobie

od 01.07.2012 na dobu neurčitú. Zmluva o nájme nebola uzavretá pre nedohodu o cene nájmu.
4.3 Žalobcovia požiadali znalca Y.. H. R. o vyčíslenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov zapísaných
na LV č. XXXX kat. úz H.. Všeobecnú hodnotu nájmu metódou polohovej diferenciácie podľa vyhl. č.
492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty v znení neskorších predpisov určil znalec na 2,324 €/
m2/rok.

4.4Ohliadkounamiestesamomsúdprvejinštanciezistil,ženaparceleCKNXXXX/XXXjeverejnázeleň,
čiastočne oplotená ako priestor na cvičenie psov. Na parcele CKN XXXX/XXX pokračuje verejná zeleň a
cvičisko psov. Na parceliach XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX sú miestna komunikácia,
parkoviská, chodníky a verejná zeleň.
4.5 Za žalované obdobie od 02.11.2011 do 01.10.2013 žalovaný neposkytol žalobcom žiadnu náhradu

za užívanie ich pozemkov.

5. Odvolací súd posudzuje vec opakovane. Uznesením sp. zn. 17Co/1007/2014 z 26. novembra 2015
zrušil odvolací súd rozsudok okresného súdu zo 14. mája 2014, ktorým bola zamietnutá žaloba v
podstate z rovnakých dôvodov, že zákon č. 66/2009 Z. z. neumožňuje priznať žalobcom nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme opakovaného plnenia za určité obdobie, iba jednorázovú
náhradu za vznik vecného bremena zo zákona, takýto nárok si ale žalobcovia v konaní neuplatnili.
Už v prvom rozhodnutí súd prvej inštancie vyslovil záver, že ak by aj posúdil nárok žalobcov ako
nárok na primeranú finančnú náhradu za vznik vecného bremena, musel by žalobu zamietnuť z dôvoduvznesenej námietky premlčania žalovaným, keďže nárok na jednorázovú náhradu vznikol už dňom
01. 07. 2009, kedy zákon č. 66/2009 Z. z. nadobudol účinnosť. Súd prvej inštancie sa v skoršom
rozhodnutí neriadil názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v rozhodnutí sp. zn.

4Cdo/52/2009 z 31. januára 2011, hoci bolo vydané už po účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. a to
len z dôvodu, že sa v konaní sp. zn. 4Cdo/52/2009 posudzoval nárok za obdobie od 24. 05. 1999
do 31. 12. 2000, teda čiastočne predchádzajúce účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z.. Odvolací súd v
uznesení sp. zn. 17Co/1007/2014 poukázal na tri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
posudzujúce otázku náhrady za vznik zákonného vecného bremena, z ktorých uznesenie sp. zn.

4MCdo/2/2014 z 23. apríla 2015 sa vzťahovalo konkrétne k zákonu č. 66/2009 Z. z.. V tomto rozhodnutí
najvyšší súd vyslovil názor, že záver súdov nižšej inštancie o neexistencii práva vlastníkov pozemku
na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva podľa zákona č. 66/2009 Z. z. nie je v súlade s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Listinou základných práv a slobôd ani s Ústavou Slovenskej
republiky. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/2/2014 z 23. apríla 2015
bolo zrušené nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. januára 2016 sp. zn. I. ÚS 349/2015

iba z dôvodu neprípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, ak sám účastník konania
prostredníctvom dovolania mohol dosiahnuť nápravu, resp. zvrátenie stavu založeného rozhodnutiami
súdov nižšej inštancie, ale sami účastníci toto právo nevyužili. Odvolací súd pri vyslovení záveru, že
vlastníkovi pozemku užívaného vlastníkom stavby podľa zákona č. 66/2009 Z. z. vznikne právo na
náhradu za zákonom zriadeného vecného bremena vychádzal podporne z rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/2/2014 a napriek zrušeniu tohto rozhodnutia najvyššieho súdu
ústavným súdom zotrváva odvolací súd na názore vyslovenom v uznesení sp. zn. 17Co/1007/2014, že
náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné priznať aj opakovane za určitý časový úsek
až do usporiadania vlastníckych vzťahov spôsobom predpokladaným v § 2 a v § 3 zákona č. 66/2009 Z.
z. a že tento nárok sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

6. Súd prvej inštancie sa vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu ako mu to ukladá
ustanovenie § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku neriadil s vysvetlením, že v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2016 bol po
rozhodnutí odvolacieho súdu uznesením sp. zn. 17Co/1007/2014 uverejnený rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2016 sp. zn. 3Cdo/49/2014, v ktorom bol vyslovený odlišný
právny názor ako názor odvolacieho súdu. Z hľadiska princípu právnej istoty vyjadrenej v článku 2
ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku musí rozhodnúť spor v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Takýto postup súdu prvej inštancie by nebolo možné
považovať za svojvoľný, ako to tvrdia žalobcovia v odvolaní, pokiaľ by po rozhodnutí odvolacieho súdu

zrušujúcim uznesením s vysloveným právnym názorom bolo vydané rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ako najvyššej súdnej autority v skutkovo a právne obdobnej veci. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/49/2014 však nerieši právo na náhradu za
obmedzenie vlastníckeho práva podľa zákona č. 66/2009 Z. z., ale právo na náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie videl podobnosť v nároku vzniknutom
podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a podľa zákona č. 66/2009 Z. z. v tom, že rovnako ako podľa zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vzniká vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z.
automaticky zo zákona, z obidvoch zákonov vyplýva vlastníkovi pozemku povinnosť strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. Právny záver o finančnej náhrade za vznik vecného bremena ako

jednorázovej náhrady odôvodnil súd prvej inštancie len tak, že opačný výklad zákona by bol v rozpore
so zákonom (bez uvedenia, s ktorým zákonom a jeho ustanovením), keďže zo žiadnych ustanovení
žiadnehozákonaniejemožnévyvodiť,žebykpozemkom,naktorýchsústavbypodľazákonač.66/2009
Z. z. mohlo dochádzať k nájomnému vzťahu alebo k bezdôvodnému obohateniu, resp. k akémusi
opakovanému náhradnému plneniu za takto zriadené vecné bremeno. Súd prvej inštancie zdôraznil, že

aj v Občianskom zákonníku je odplata za vecné bremeno stanovená ako jednorázová.
6.1 Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/49/2014 dopadá na prejednávanú vec a že ak je náhrada za vznik
vecného bremena v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov stanovená ako
jednorázová, na ktorú má nárok len ten vlastník pozemku, ktorý pozemok vlastnil ku dňu činnosti tohto

zákona a ďalšiemu vlastníkovi pozemku za pretrvávajúce obmedzenie vlastníckych práv táto náhrada už
nepatrí,malbyrovnakývýkladvyplývaťautomatickyajzozákonač.66/2009Z.z..Odvolaciemusúdunie
je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (okrem uznesenia sp. zn. 4MCdo/2/2014 z
23.apríla2015),ktorébymeritórneriešilonáhraduzavecnébremenovzniknutépodľazákonač.66/2009Z. z. (v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/181/2014 z 23. septembra 2015
sa rieši otázka právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci uplatnenej náhrady za zriadené vecné
bremeno ex lege podľa zákona č. 66/2009 Z. z.) ani rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,

v ktorom by najvyššie súdne autority vyslovil názor k forme náhrady za vecné bremeno vzniknuté podľa
zákona č. 66/2009 Z. z.. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 227/2012
aj ďalšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 474/13, I. ÚS 1/2012 a II. ÚS
506/2011 citované v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/49/2014 sa vzťahujú
k zákonu č. 182/1993 Z. z..

7. Zákon č. 66/2009 Z. z. bol prijatý za účelom majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Tento zákon podľa § 1
ods. 1 a 2 upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve
obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného
celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí

neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). Tento zákon sa primerane vzťahuje aj
na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov
vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná
zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

8. Spôsob usporiadania pozemkov je upravený v § 2 (poskytnutím náhradného pozemku v primeranej
výmere, bonite a rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním) a pre prípad, že
obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal vlastníkom stavby podľa osobitných predpisov neuplatní
postup podľa ods. 1 (poskytnutím náhradného pozemku) nastupuje usporiadanie vlastníckych vzťahov
k pozemku pod stavbou v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým

je zákon č. 330/1991 Zb.. Zákon č. 66/2009 Z. z. teda upravuje nielen spôsob, ale aj poradie spôsobu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho
územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných
predpisov. Obec alebo vyšší územný celok nie sú pri usporiadaní vlastníckych vzťahov spôsobom
uvedeným v § 2 a 3 zákona č. 66/2009 Z. z. viazaní žiadnou lehotou.

9. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto
zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,

vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav

v príslušnom katastrálnom území.

10. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že vecné bremeno, obsah ktorého je
vymedzený v § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., vzniká zo zákona a to už nadobudnutím jeho účinnosti
pokiaľ nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné

právo. Vznik vecného bremena zo zákona i keď vo verejnom záujme neznamená, že toto vecné bremeno
vzniká bez náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku, keď podľa článku 20 ods. 4 zákona
č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyvlastnenie alebo nútené
obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe
zákona a za primeranú náhradu. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. v časti o vzniku vecného

bremena zo zákona odkazuje na ustanovenia § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka o vecných
bremenách a sám ako lex specialis k Občianskemu zákonníku žiadne iné otázky okrem spôsobu vzniku
vecného bremena a času jeho vzniku neupravuje. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/89/2008 z 21. decembra 2009 vecné bremená zriadené na základe zákona majú
špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Aj keď majú

nesporný verejnoprávny prvok daný spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúži, nemožno prehliadať,
že majú aj významný prvok súkromnoprávny. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo
niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať
alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim ale nie je celkomtotožný s režimom zmluvných vecných bremien, lebo sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov,
ktoré upravujú činnosti, na ktorých prevádzkovanie vznikli. Nejde alebo o úpravu komplexnú, ktorá by
vylučovala použitie všeobecnej úpravy Občianskeho práva o vecných bremenách. Preto pokiaľ tieto

špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou občianskoprávnou úpravou.
Topotomznamená,žeakšpeciálnepredpisyzákonnýchvecnýchbremienneupravujúnáhradysúvisiace
s ich výkonom, treba použiť úpravu súkromnoprávnu.

11. Zásadný rozdiel medzi právnou úpravou vecného bremena, výkon práva ktorého je vlastník

povinný strpieť podľa zákona č. 66/2009 Z. z. a zákona č. 182/1993 Z. z., vidí odvolací súd v
tom, že vlastník pozemku pod stavbou podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. je povinný strpieť
výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu len do vykonania pozemkových úprav v príslušnom
katastrálnomúzemí,pričompozemkovéúpravypodľazákonač.330/1991Zb.opozemkovýchúpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov majú byť konečným spôsobom majetkovoprávneho

usporiadania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
podľa osobitných predpisov. Odvolací súd je toho názoru, že práve z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č.
66/2009 Z. z. vyplýva dočasnosť zákonom vzniknutého vecného bremena podľa § 4 ods. 1 tohto zákona.
Sám tvorca zákona v dôvodovej správe k § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. uviedol: „vecné bremeno nezakladá
vlastnícke právo k pozemkom a nie je definitívnym riešením“. Na rozdiel od tejto právnej úpravy zákon

č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v § 23 ods. 4 ukladá vlastníkovi domu,
ktorý nie je vlastníkom pozemku, na ktorom je dom postavený, usporiadať vlastníctvo k pozemku pred
prvým prevodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Podľa ods. 5 tohto zákonného
ustanovenia, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce
vecnémubremenu,ktorésazapíšedokatastranehnuteľností.Vzákoneovlastníctvebytovanebytových

priestorov nie je trvanie vecného bremena žiadnym spôsobom obmedzené (tak ako v § 4 ods. 2 zákona
č. 66/2009 Z. z. - do vykonania pozemkových úprav), preto je vecné bremeno vzniknuté zo zákona
č. 182/1993 Z. z. trvalým a konečným riešením usporiadania majetkovoprávnych vzťahov vlastníkov
bytov a nebytových priestorov k pozemku pod touto stavbou a vecné bremeno vzniknuté podľa zákona
č. 66/2009 Z. z. iba dočasným riešením do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom

území.

12. Zákon č. 66/2009 Z. z. nerieši formu náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno. V súlade s
článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky upravuje právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho
práva Občiansky zákonník v § 128 tak, že vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke

právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak a to len na základe zákona, len na tento účel a za
náhradu.

13. Odvolací súd zotrváva na závere, že ak zákon č. 66/2009 Z. z. vlastníkovi stavby neurčuje
žiadnu lehotu na usporiadanie majetkoprávnych vzťahov k pozemku a nenúti vlastníka stavby podať v

konkrétnej lehote návrh na začatie konania o pozemkových úpravách a povinnosť vlastníka strpieť výkon
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vlastníkom stavby trvá podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.
z. až do vykonania pozemkových úprav, patrí vlastníkovi pozemku náhrada za obmedzenie vlastníckeho
práva vo forme opakujúceho sa plnenia za konkrétny časový úsek od obmedzenia vlastníckeho práva až
do usporiadania vlastníckych vzťahov spôsobom predpokladaným v § 2 a § 3 zákona č. 66/2009 Z. z..

Bolobynespravodlivéodvlastníkapozemkupožadovať,abypovopredneurčenúdobutrpelobmedzenie
svojho vlastníckeho práva a to bez náhrady alebo za neadekvátnu náhradu. Žalovaný zneužíva, že
zákon č. 66/2009 Z.z. neurčuje obci žiadnu lehotu na usporiadanie majetkovoprávnych vzťahov pod
stavbami k cudzím pozemkom. Žalobcovia sa opakovane museli domáhať určenia vlastníckeho práva v
nezákonne vyvlastneným pozemkom. V liste zo dňa 10.2.2011, ktoré je súčasťou spisu Okresného súdu

Zvolen sp. zn. 17C/43/2011 žalovaný sľuboval žalobcom majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov,
ktoré boli predmetom konania sp. zn. 17C/43/2011 po zápise rozsudku do katastra nehnuteľností, ale
do rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci sa tak nestalo.
13.1 Odvolací súd nezmenil názor ani na spôsob výpočtu náhrady za zákonom zriadené vecné
bremeno. Už v uznesení sp. zn. 17Co/1007/2014 bolo uvedené, že primeraná náhrada za obmedzenie

vlastníckehoprávazákonnýmvecnýmbremenommôžezodpovedaťajvýškebezdôvodnéhoobohatenia
rovnajúcej sa obvyklému nájomnému za prenájom porovnateľných pozemkov. Tento svoj záver obhajuje
odvolací súd obsahom vecného bremena vymedzeného v § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ktorého
obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenustavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na
obec alebo vyšší územný celok. Vlastník pozemku je takýmto obsahom vecného bremena absolútne
vylúčený z užívania svojho vlastníctva spôsobom podľa vlastných predstáv v potrieb, zostalo mu len

tzv. holé vlastníctvo pozemku bez práva predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky
a nakladať s ním (§ 123 Občianskeho zákonníka). Náhradu rovnajúcu sa obvyklému nájomnému za
prenájom pozemku, na ktorom viazne vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. považuje odvolací
súd za primeranú obmedzeniu vlastníckeho práva vlastníka pozemku aj vzhľadom na všeobecne známu
skutočnosť, že v okolí sídliska X/XXXX- Y. sa budujú obchodné centrá a pozemky v tejto lokalite

sú považované za lukratívne. Z tohto dôvodu nepovažuje za odôvodnenú námietku žalovaného, že
prípadnú náhradu nemôže súd určiť podľa žalobcami predloženého znaleckého posudku Y.. H. R. č.
7/2012 ako rovnajúcu sa všeobecnej hodnote nájmu pozemkov, o ktoré v konaní ide. Iný podklad pre
výpočetvýškyprimeranejnáhradyobsahomsúdnehospisunieje,hocižalovanýužvpísomnompodaníz
22. 04. 2014 na č. l. 75 spisu tvrdil, že mesto Zvolen disponuje Znaleckým posudkom č. 55/2012 z 11. 12.
2012 vypracovaným znalkyňou z odboru stavebníctvo Y.. X. J. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty

vecného bremena zriadeného v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z., kde bola ročná odplata určená sumou
1,-€za1m2.Tentodôkaznýprostriedokžalovanýsúduprvejinštancienepredložilaninenavrholvykonať
dôkaz označeným znaleckým posudkom Ing. X. J. (§ 187 ods. 2, § 185 ods. 1 C. s. p.). Na pojednávaní
dňa 29. 11. 2016 navrhol žalovaný ďalšie znalecké dokazovanie na určenie výšky bezdôvodného
obohatenia (nie ohodnotenie vzniknutého vecného bremena). Žalovaného návrh na nariadenie ďalšieho

znaleckého dokazovania súd prvej inštancie zamietol. Pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia
postačujepodľanázoruodvolaciehosúduznaleckýposudokY..R.,ktorýsapodľa§209C.s.p.považuje
ako súkromný znalecký posudok za dôkazný prostriedok. Po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového
poriadku doplnil znalec Y.. H. R. k Znaleckému posudku č. 7/2012 vyhlásenie v zmysle § 209 ods. 2 C.
s. p., že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

14. Zo záveru, že žalobcom vznikol nárok na náhradu za vecné bremeno vo forme opakujúceho sa
plnenia za určitý časový úsek vyplýva aj záver o nedôvodne vznesenej námietke premlčania žalovaným.
K tejto otázke zaujal právny názor odvolací súd už v uznesení sp. zn. 17Co/1007/2014, kde na 8. strane
uznesenia uviedol, že ak si žalobcovia uplatňujú nárok len za obdobie dvoch rokov spätne od podania

žaloby na súd, čo je 02.október 2011, nemohla premlčacia doba začať plynúť od 01. 07. 2009, teda
skôr ako nárok vznikol. Povinnosť oboznámiť sa so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/43/2011
uložil odvolací súd súdu prvej inštancie v uznesení sp. zn. 17Co/1007/2014 z dôvodu dokazovaním
nepodporeného a neodôvodneného skutkového záveru súdu prvej inštancie, že žalobcovia si mohli
nárok na náhradu za vznik vecného bremena uplatniť už ku dňu 01. 07. 2009, keď titulom nadobudnutia

nehnuteľností podľa listu vlastníctva č.L. pre kat. úz. H. s dátumom vyhotovenia 27. 07. 2012 tvoriaceho
súčasť spisu na č. l. 30 bolo práve rozhodnutie Okresného súdu Zvolen z 21. 10. 2011 a režim
právnych vzťahov k týmto pozemkom pred začatím súdneho sporu súd prvej inštancie vôbec neskúmal.
Skutočnosti predchádzajúce zápisu vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam, za užívanie ktorých
požadovali od žalovaného náhradu, boli dôležité aj pre právne posúdenie veci, či žalobcom vznikol

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasledujúce Občianskeho zákonníka alebo
nárok na náhradu za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z.. Pri názore odvolacieho súdu, že
vlastníkovi pozemku pod stavbou podľa zákona č. 66/2009 Z. z. patrí opakovaná náhrada za vecné
bremeno za obdobie jeho trvania a nie jednorázová náhrada uplatniteľná v trojročnej premlčacej dobe
odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. je nepodstatné, či žalobcovia boli ku dňu účinnosti zákona

č. 66/2009 Z. z. vlastníkmi dotknutých pozemkov, či k tomuto dňu boli zapísaní v katastri nehnuteľností
ako podieloví vlastníci týchto pozemkov. Dôležité je len, či v období, za ktoré sa požaduje náhrada
za obmedzenie vlastníckeho práva boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Podľa LV č. XXXX kat.
úz. H. zo dňa 27. 07. 2012 boli žalobcovia zapísaní ako podieloví spoluvlastníci parciel na tomto LV,
každý v rozsahu 1/4 k celku. Vlastníctvo žalobcov k dotknutým parcelám za obdobie od októbra 2011

do októbra 2013 žalovaný nespochybňoval; v zmysle § 151 ods. 1 C. s. p. ide o nesporné skutkové
tvrdenia. Na žalobcami predloženom liste vlastníctva z 27. 07. 2012 nefiguruje zápis v časti C: Ťarchy
o vecnom bremene zaťažujúcom nehnuteľnosti uvedené v časti A: Majetková podstata. Vznik vecného
bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. posúdil súd prvej inštancie ako otázku predbežnú. Na základe
listinných dôkazov predložených žalovaným a ohliadky na mieste samom súd prvej inštancie ustálil, že

parcely CKN XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX podliehajú režimu zákona č.
66/2009 Z. z., keďže sa na nich nachádzajú odstavné plochy pre osobné motorové vozidlá, chodníky pre
peších a verejná zeleň. Fotografie vyhotovené pri ohliadke nehnuteľností tieto závery prvoinštančného
súdu potvrdzujú. Tieto nehnuteľnosti boli podľa rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/43/2011-119z 29. septembra 2011 (v pripojenom spise a na č. l. 193 tohto spisu) predmetom vyvlastnenia v roku
1985 pre účely výstavby sídliska XXX - H.. Súd prvej inštancie správne ustálil, že parcela CKN č. XXXX/
XXX nebola predmetom vyvlastňovacieho konania pre I. stavbu H. - H., ako to uvádza aj žalovaný v

oznámení k sporu z 20. apríla 2016 na č. l. 154 až 155 spisu. Predmetom konania o určenie vlastníckeho
práva vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 17C/43/2011 parcela CKN č. XXXX/XXX nebola.
Nesporne však v konaní bolo zistené, že aj na parcele č. CKN XXXX/XXX sa nachádza verejná zeleň
a časť parcely je oplotená ako cvičisko pre psov. Je to viditeľné na fotografii č. 7 na strane 210 spisu.
Dôkazom o užívaní parcely CKN XXXX/XXX žalovaným je aj návrh zmluvy o nájme pozemku z roku

2012 doručený žalobcom, v ktorom navrhovalo mesto Zvolen žalobcom uzavretie nájomnej zmluvy ku
všetkým parcelám zapísaným na LV č. XXXX za obdobie od 01. 07. 2012 na dobu neurčitú a faktúra
č. 20120221 zo dňa 07. 09. 2012 o tom, že mestu Zvolen vyfakturoval dodávateľ cenu za vybudovanie
ohrady na D. ulici vo H..
14.1 Náhrada za vecné bremeno je majetkovým právom, ktoré podlieha premlčaniu vo všeobecnej
trojročnejpremlčacejdobepodľa§101Občianskehozákonníka.Vpôvodnejpísomnejžalobežalobcovia

uviedli, že sa domáhajú spoločne od žalovaného zaplatenia sumy 5 936,52 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 473,55 € od 14. 08. 2012 do zaplatenia s úrokom z
omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1 484,13 € od 03. 10. 2013 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1 978,84 € od 03. 10. 2013 do zaplatenia. Po rozhodnutí
odvolacieho súdu uznesením sp. zn. 17Co/1007/2014 na pojednávaní dňa 22. 03. 2016 žalobcovia

uviedli, že úroky z omeškania zo sumy 2 473,55 € od 14. 08. 2012 uplatňujú z dôvodu, že listom z
26. 07. 2012 vyzvali žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia v takejto výške do 13. 08. 2012.
Dňom nasledujúcim 14. augusta 2012 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu
v sume 2 473,55 €. Istinu v ostávajúcej výške rozdelili na sumu 1 484,13 € a 1 978,84 € z dôvodu, že
sa ku dňu 1. februára 2013 menila výška úrokov z omeškania podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka z 8,5 % ročne na 5,5 % ročne z
dlžnej sumy. Počiatok omeškania žalovaného so zaplatením sumy 1 484,13 € + 1 978,84 € datujú dňom
nasledujúcim po podaní žaloby na súd (žaloba podaná 02. 10. 2013, deň nasledujúci 03. 10. 2013).
Výzva z 26. 07. 2012 založená v kópii na č. l. 40 až 42 spisu aj s podacím lístkom o odoslaní tejto
výzvy mestu Zvolen 3. augusta 2012 znela na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6 374,32 €

za obdobie od 01. 08. 2010 do 01. 08. 2012 (731 dní x 8,72 €) v lehote do 7 dní od doručenia výzvy.
Doručenie tejto výzvy žalovaný v konaní nepoprel. Ak bola zásielka odoslaná žalovanému 03. 08. 2012,
pri plynutí určitej lehoty na doručenie a výzve na plnenie v rozsahu žalobcami určených 7 dní, je možné
akceptovať tvrdenie žalobcov, že ku dňu 14. 08. 2012 bol žalovaný v omeškaní s časťou uplatneného
nároku. Ďalšou časťou peňažného dlhu vo výške 1 484,13 € + 1 978,84 € sa nemohol žalovaný dostať

do omeškania dňom nasledujúcim po doručení žaloby na súd. Žaloba bola podľa doručenky na č. l. 68
rub spisu doručená mestu Zvolen až 11. apríla 2014.

15. V súlade so svojím skorším rozhodnutím odvolací súd opakuje, že nárok na finančnú náhradu
za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov prináleží žalobcom proti žalovanému podľa § 128 ods. 2

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo
obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
Pre rozhodnutie o náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov je vodítkom rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/52/2009 z 31. januára 2011, na ktoré poukázali
žalobcovia v konaní aj odvolací súd v uznesení sp. zn. 17Co/1007/2014. Dovolací súd v rozsudku sp.

zn. 4Cdo/52/2009 vysvetlil pojem verejného priestranstva a prijal záver, že ak nie je v občianskoprávnej
rovine napríklad zmluvou upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva zahrňujúce aj len sčasti
pozemky vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane
obce plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pretože aj keď existuje
právny dôvod užívania verejného priestranstva, nejde o titul, podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie,

aby také plnenie zo strany tretej osoby (strpenie užívania jej majetku) bolo poskytované bezplatne.
Pripustením opačnej možnosti by došlo k porušeniu základného princípu občianskoprávnych vzťahov
spočívajúceho v rovnosti ich účastníkov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Aj pozemky žalobcov
rovnako ako pozemky v posudzovaní najvyššieho súdu rozsudkom 4Cdo/52/2009 sú v obytnej zástavbe
asvojímcharakterom,tvaromaumiestnenímsúurčenénaužívanieneobmedzenémuokruhuužívateľov.

Platí to o všetkých parcelách zapísaných na LV č. XX/XXXXtých, ktoré podliehajú režimu zákona č.
66/2009 Z. z. aj o parcele č. CKN X, na ktorej nie je stavba, ktorá by prešla do majetku obce podľa
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ale je na nej zriadená verejná zeleň a sčasti cvičisko pre psov
(ktoré tiež slúži neobmedzenému počtu potencionálnych užívateľov). Podľa zákona č. 66/2009 Z. z. sausporadúvajú vlastnícke vzťahy k pozemkom nielen pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa
zákona o majetku obcí, ale aj k pozemkom, na ktorých je zriadená verejná zeleň, ak táto verejná zeleň
prešla do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. Odvolací súd je toho názoru, že aj keď verejná

zeleň na parcele CKN XXXX/XXX neprešla do majetku obce podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí niet dôvodu, aby sa výška náhrady prislúchajúca podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka
určila rozdielne u parcely CKN XXXX/XXX a u ostatných parciel vedených na LV č. XXXX kat. úz.
H., u ktorých sa poskytuje žalobcom náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva zákonom zriadeného
vecného bremena, keďže sa tieto parcely nachádzajú na rovnakom mieste a slúžia totožnému účelu.

Parcelu č. CKN XXXX/XXX užíva žalovaný bez právneho dôvodu, ostatné parcely CKN XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX na základe zákona, ale keďže pozemky sú v jednej
lokalite a náhrada sa požaduje za rovnaké obdobie, patrí podľa názoru odvolacieho súdu žalobcom
rovnakánáhradavovýškeobvykléhonájomnéhovdanommiesteačase.Užívanímparcielvovlastníctve
žalobcov získal žalovaný na ich úkor bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu (u parcely
CKN XXXX/XXX to platí bezvýhradne a u parciel užívaných na základe zákona č. 66/2009 Z. z. nie je

dôvod na bezplatné užívanie pozemkov - podľa vzoru rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo/52/2009).

16. Predmetom žaloby bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške všeobecného nájmu určeného
znaleckým posudkom za 732 dní ( dva roky pred podaním žaloby ) po 8,11€ denne, čo je denná náhrada

za užívanie všetkých pozemkov z LV XXXX kat. úz. H. o výmere 1273 m2 (matematickým výpočtom 1
273 m2 krát 2,324 Eur za 1 m2 ročne = 2 958,452 Eur nájomného za rok deleno 365 dní v roku = 8,11
Eur náhrady za všetky pozemky o výmere 1 273 m2 na 1 deň). V žalobe žiadali žalobcovia spoločne
zaplatenie sumy 5936,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 473,55 € od
14.8.2012 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1 484,13 € od 03.10.2013 do zaplatenia a vo

výške 5,50 % ročne z o sumy 1 978,84 € od 03.10.2013 do zaplatenia.
16.1 Skutkovo vymedzili žalobcovia uplatnený nárok tak, že sa domáhajú vydania bezdôvodného
obohatenia za dva roky spätne ku dňu podania žaloby na súd ( 732 x 8,11 € ). Odvolací súd uvádza,
že jeden rok má 365 dní, prestupný rok 366 dní. Obdobie dvoch rokov spätne do podania žaloby je
obdobie od 02.10.2011 do 01.10.2013, čo je 731 dní, pretože žaloba bola podaná na Okresný súd

Zvole 02.10.2013. Rok 2012 bol prestupný. Za 731 dní užívania pozemkov žalovaným bez právneho
dôvodu po 8,11 € za deň vzniká žalobcom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5
928,41 €. Túto sumu pri texte žaloby vymedzujúcej výšku nároku za dva roky spätne žalobcovia aj v
žalobe uviedli. Na rozdielne výpočty výšky bezdôvodného obohatenia v texte žaloby a petite upozornil
odvolací súd už v uznesení sp. zn. 17Co/1007/2014 s pokynom pre okresný súd odstrániť tento rozpor.

Žalobcovia v podaní zo dňa 02.03.2016 uviedli, že žiadajú od žalovaného sumu 5 936,52 €, ale skutkový
opis predmetu konania ( dva roky spätne do podania žaloby ) nezmenili. Odvolací súd ustálil, že
obdobie dvoch rokov do podania žaloby je obdobie od 02.10.2011 - 01.10.2013, čo je 731 dní a výška
bezdôvodnéhoobohateniapo8,11€/deň= 5928,41€. Natútosumuvznikolžalobcomprotižalovanému
nárok, preto odvolací súd vo zvyšku o 8,11 € žalobu zamietol.

16.2 Úroky z omeškania požadovali žalobcovia zo sumy 2 473,55 € od 14.8.2012 do zaplatenia s
odôvodnením, že na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 02.10.2011 do 01.08.2012 za
305 dní (rok 2011 : október 30 dní, november 30 dní, december 31 dní, rok 2012 : január 31 dní,
február 29 dní, marec 31 dní, apríl 30 dní, máj 31 dní, jún 30 dní, júl 31 dní, august 1 deň ) vo výške 2
473,55 € ( 305 dní krát 8,11 € = 2 473,55 € ) vyzvali žalovaného výzvou zo dňa 26.07.2012. Kópia výzvy

jezaloženánačl.40spisuajskópioupodacieholístkaoodoslanídoporučenejzásielkyžalovanému dňa
03.08.2012. Prevzatie výzvy žalovaný v konaní nepoprel. Podľa výzvy mal žalovaný plniť do 7 dní od
doručenia výzvy a táto lehota podľa žalobcov márne uplynula 13.08.2012 a do omeškania sa žalovaný
s plnením tohto dlhu dostal 14.08.2012.
16.3 Požadovanú sumu bezdôvodného obohatenia za ďalšie obdobie od 02.08.2012 do 01.10.2013

vrátane rozdelili žalobcovia pre správne určenie úrokov z omeškania na obdobie od 02.08.2012 do
31.01.2013 a od 01.02.2013 do 01.10.2013 s poukazom na zmenu nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.02.2013 v §-
e 3 o výške úrokov z omeškania .
16.4 Ustanovenie § 3 ods.1 tohto nariadenia do 31.01.2013 znelo : Výška úrokov z omeškania je

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Od 01.02..2013 je výška úrokov z omeškania len
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.16.5 Suma 1 484,13 € je výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného za obdobie od
02.08.2012 do 31.01.2013, za 183 dní ( rok 2012: august 30 dní, september 30 dní, október 31 dní,
november 30 dní, december 31 dní, rok 2013 : január 31 dní ) sadzbou 8,11 € na deň.

16.6 Žalobcami vyčíslená suma 1 978,84 € zodpovedá sume bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného za obdobie od 01.02.2013 do 02.10.2013 za 244 dní (február 28 dní, marec 31 dní, apríl 30
dní,máj31dní,jún30dní,júl31dní,august31dní,september30dní,október2dni),avšakpodľanázoru
odvolacieho súdu ako bolo uvedené v bode 16.1 odôvodnenia, predmetom konania podľa skutkového
vymedzenia nároku v žalobe je len nárok do 01.10.2013 vrátane, teda v októbri 2013 len za 1 deň, spolu

za obdobie od 01.02.2013 do 01.10.2013 za 243 dní po 8,11 € vo výške 1 970,73 €. Vo zvyšku o 8,11
€ za deň 02.10.2013 odvolací súd žalobu zamietol.

17. Podľa § 10c nar. vl. č. 87/1995 Z.z.( Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013)
ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

18. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vznikalo každým dňom užívania nehnuteľností
žalobcov. Záväzoknavydaniebezdôvodnéhoobohateniavsume 1484,13€za obdobieod02.08.2012
do 31.01.2013 tak v zmysle § 10c nar. vl. č. 87/1995 Z.z. vznikal denne a rovnako aj za obdobie od
01.02.2013 do 01.10.2013 v sume 1 970,73 €. Výška úrokov z omeškania zo sumy 1 484,13 € sa určuje

podľa § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 a zo sumy 1 970,73 € podľa § 3 vl.
nar. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013.

19. Žalovaný sa nemohol dostať do omeškania so splnením peňažného dlhu podľa § 517 ods.2
Občianskeho zákonníka so zaplatením súm 1 484,13 € + 1 970,73 € ku dňu 03.10.2013 ako to tvrdia

žalobcovia, keď mu bola žaloba doručená až 11.04.2014. Doručená žaloba nahrádza výzvu na plnenie
podľa § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal. Žalovanému vznikla povinnosť splniť dlh vo výške 1 484,13 € + 1 970,73 €
dňom nasledujúcim po doručení žaloby 12.04.2014 a do omeškania so splnením tohto dlhu sa žalovaný

dostal až dňom 13. 04. 2014.

20. Vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného sa domáhajú 4 žalobcovia, ktorí v rozhodnom
období pre vznik bezdôvodného obohatenia boli podielovými spoluvlastníkmi parciel vedených na LV č
XXXX pre kat. úz. H. v rovnakom spoluvlastníckom podiele po 1.

21. Podľa § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o
deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený
plniť každému z veriteľov rovnaký diel.
21.1 Žalobcovia netvrdia existenciu dohody o práve žalobcov na iné ako rovnaké plnenie. V žalobe

žiadali priznať 4 žalobcom celú žalovanú pohľadávku. Odvolací súd uložil žalovanému povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie v súlade s § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka , každému po 1.

22. Suma bezdôvodného obohatenia za obdobie od 02.10.2011 do 01.08.2012 vo výške 2 473,55 €
rozdelená na 4 časti je 618,3875 € , zaokrúhlene na 2 desatinné miesta 618,39 € pre jedného žalobcu.

Zo sumy bezdôvodného obohatenia za obdobie od 02.08.2012 do 31.01.2013 vo výške 1 484,13
€ rovnakým výpočtom pripadá na jedného žalobcu 371,0325 €, zaokrúhlene na 2 desatinné miesta
371,03 ( 371,03 € x 4= 1 484,12 €). Na štyroch žalobcov bolo potrebné rozdeliť aj sumu bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 01.02.2013 do 01.10.2013 určenej výškou 1 970,73 € . Táto suma vydelená
4 je 492,6825 €, zaokrúhlene na 2 desatinné miesta 492,68 ( 492,68 € x 4= 1970,72 € ). Tieto sumy

priznal odvolací súd žalobcom aj s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo
výške určenej podľa bodu 18. odôvodnenia na 8,75 % ročne za obdobie od 14.08.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,25 % ročne za obdobie od 13.04.2014 do zaplatenia a vo výške 5,25 % ročne za obdobie
od 13.04.2014 do zaplatenia. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali zaplatenia úrokov z omeškania vo vyššej
sadzbe a za dlhšie obdobie, odvolací súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. Na záver odvolací súd uvádza, že na žalovaným doručené podanie odvolaciemu súdu dňa
23.04.2018 odvolací súd neprihliadol, pretože na uplatnenie novôt v odvolacom konaní neboli splnené
procesné podmienky podľa § 366 C.s.p. Žalovaný nepreukázal, že zápis vecného bremena na LV č.XXXX nemohol dosiahnuť od začatia konania do rozhodnutia súdu prvej inštancie v poradí druhým
rozsudkom a nebol objasnený ani „zásadný vplyv“ tejto novej skutočnosti na rozhodnutie vo veci, keď
v priebehu celého konania pracovali súdy so skutkovým stavom, podľa ktorého sú parcely žalobcov

zaťažené zákonným vecným bremenom v prospech žalovaného.

24. Podľa § 396 ods.1,2 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

25.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§262ods.1vspojenís§255ods.1C.
s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolací
súd vyhovel žalobe; neúspech žalobcov v časti istiny o 8,11 € a úrokov z omeškania možno považovať za
nepatrný neúspech v konaní. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142
ods.3 Občianskeho súdneho poriadku o nepatrnom neúspechu strany sporu. Podľa článku 4 Základných

princípov C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto
zákona,právnavecsaposúdipodľaustanoveniatohtoaleboinéhozákona,ktoréupravujeprávnuvecčo
doobsahuaúčelunajbližšiuposudzovanejprávnejveci.Zaustanovenietohtozákonaupravujúceprávnu
vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci považuje odvolací súd ust. § 255 ods.1
C.s.p., vychádzajúc z názoru, že neúspech žalobcov oproti úspechu žalovaného je zanedbateľný, preto

priznalkaždémuzožalobcovprotižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Zdôvodu
vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu
trov konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn.
6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017); o samotnej výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

26. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).