Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cbi/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112208295
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5112208295.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsamosudkyňouJUDr.LenkouMüllerovou,PhD.,vprávnejvecižalobcu:

F.J.. S. U., K.., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XXX, XXX XX V. Y., právne zastúpený: JUDr. Jozef Polák, advokát
so sídlom Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Mgr. Marína Gallová, so sídlom
kancelárie Jilemnického 30, 036 01 Martin, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ
INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422,
právne zastúpený: Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158
121, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom
Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, o určenie pohľadávky vo výške 1.143.399,26 eur

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 06.03.2012 domáhal voči správcovi
konkurznej podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so
sídlomDlhá90,01009Žilina,IČO:31615422určenia,žežalobcajeveriteľomvymáhateľnejpohľadávky

vo výške 1.143.399,26 eur titulom poskytnutej pôžičky úpadcovi, ktorá je zapísaná v konečnom zozname
pohľadávok úpadcu pod por. č. 128 a náhrady trov konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že u
Okresného súdu Žilina je pod sp. zn. 4K 2/2011 vedený konkurz na majetok úpadcu CERTIFIKOVANÁ
INVESTIČNÁASTAVEBNÁSPOLOČNOSŤ,s.r.o.,pričomzasprávcukonkurznejpodstatysúdustanovil
žalovaného. Žalobca ako veriteľ úpadcu si riadne a včas prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku vo
výške istiny 1.143.399,26 eur s právnym dôvodom jej vzniku titulom pôžičky poskytnutej úpadcovi.
Právny dôvod, poradie a výšku pohľadávky voči úpadcovi osvedčil pripojenými listinami. Prihlásená

pohľadávka je v konečnom zozname pohľadávok vyhotovenom žalovaným zapísaná pod por. č. XXX.
Veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. podal žalovanému podnet na popretie pohľadávky z dôvodu, že
z predkladaných účtovných dokladov táto pôžička nevyplýva. Podľa zápisu žalovaný na podnet veriteľa
prihliada a pohľadávku poprel aj na základe tohto podnetu. Na jednej strane žalovaný zistil právny
dôvod vzniku pohľadávky dňa 06.02.2012 a na druhej strane právny dôvod vzniku pohľadávky poprel.
Žalobca tvrdí, že s úpadcom uzavrel riadnu zmluvu o pôžičke a podľa dohodnutých podmienok pôžičky
plnil, poskytol úpadcovi peniaze v zmluvne dojednanej výške a mene. Námietku, že nikdy nedošlo k

odovzdaniu peňazí podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 04.01.2010, lebo pôžička je reálny kontrakt, žalobca
označil za účelové tvrdenie smerujúce k odňatiu práv a povinností žalobcu ako konkurzného veriteľa
v konkurze. Zo spôsobu popretia prihlásenej pohľadávky žalobcu, žalobca dovodzuje, že žalovaný
považuje zmluvu o pôžičke za neplatný právny úkon. Za daných okolností žalobca nemá možnosť svojeprávo právne konformne uplatňovať. Žalovaný nešpecifikoval skutočnosti a neoznačil dôkazy, v čom vidí
a čo svedčí jeho tvrdeniam, že nikdy nedošlo k odovzdaniu peňazí v zmysle zmluvy.

2. Ako dôkazné prostriedky žalobca označil Konkurzný spis Okresného súdu Žilina č.k. 4K 2/2011,
Prihlášku pohľadávky č. XXX s prílohami, Konečný zoznam pohľadávok a účtovníctvo úpadcu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcom prihlásená pohľadávka bola zo
strany správkyne popretá v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, nakoľko z účtovných dokladov,

ktoré mal v čase zisťovania správca k dispozícii, mal za preukázané, že uvedená pôžička nebola do
spoločnosti nikdy reálne vložená. Pôžička zo dňa 04.01.2010 bola evidovaná len v účtovníctve úpadcu,
jej poskytnutie preukazuje iba príjmový pokladničný doklad, ktorý nemožno považovať za relevantný
dôkaz o tom, že finančné prostriedky v celkovej sume 1.143.399,26 eur boli do spoločnosti úpadcu
reálne vložené. Úpadca pôžičku evidoval len v účtovníctve, tieto finančné prostriedky neboli použité
ani na úhradu pohľadávok veriteľa, ani na kúpu nehnuteľností, stavebného materiálu a pod.. Žalovaný

o reálnom využití finančných prostriedkov z predloženého účtovníctva nemá žiadnu vedomosť. Suma
2.286.798,52 eur, ktorá mala byť z titulu poskytnutých pôžičiek úpadcovi dňa 04.01.2010 poskytnutá
F. a F. (žalobcom), by sa prejavila na ekonomickej situácii úpadcu minimálne v úhrade časti záväzkov
dlžníka. Namiesto toho pretrvávajúca platobná neschopnosť úpadcu viedla k podaniu návrhu na začatie
reštrukturalizačného konania v roku 2010 a následne v roku 2011 k začatiu konkurzného konania.

Na výzvu okresného súdu žalobca predložil podnet veriteľa VÚB a.s. na popretie spornej pohľadávky
žalobcu - úradný záznam správcu zo dňa 02.02.2012, ktorého obsahom sú podnety veriteľa na popretie
pohľadávok žalobcu.

4. Vychádzajúc z prílohy prihlášky pohľadávky žalobcu pod por. č. X, ktorú tvorí zmluva o pôžičke

uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ
A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. ako dlžníkom, na základe ktorej žalobca ako veriteľ požičiava
dlžníkovi sumu 1.143.399,26 eur ako bezúročnú pôžičku dňa 04.01.2010 a dlžník svojim podpisom
potvrdil prijatie uvedenej sumy v deň podpisu zmluvy a zaviazal sa túto sumu vrátiť najneskôr
do 31.12.2010, z obsahu príjmového a výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 04.01.2010,

ktorého obsahom je potvrdenie o prevzatí a odovzdaní sumy pôžičky medzi žalobcom a úpadcom,
z výňatku spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ
SPOLOČNOSŤ, s.r.o. ku dňu 18.02.2010, výkazov ziskov a strát za účtovné obdobie roku 2005 až
2008, výpisu z hlavnej knihy účtovnej evidencie za rok 2005 až 2008, ktorými žalobca preukazoval
výsledky hospodárenia úpadcu a výšku dosiahnutého zisku v rozhodnom období úpadcu a spôsob

prerozdeľovania zisku za predmetné obdobie a následne z obsahu dohôd uzatvorených medzi
spoločníkmi dlžníka a dlžníkom dňa 14.05.2007 a 30.09.2008, ktorých obsahom je vyčíslenie
nevyplateného podielu na zisku a dohoda spoločníkov o prenechaní finančných prostriedkov spoločnosti
na zabezpečenie investičných zámerov do doby pokiaľ nebude rozhodnuté inak a vychádzajúc z obsahu
zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti úpadcu konaného

dňa 04.01.2010, ktorým valné zhromaždenie spoločnosti rozhodlo o prerozdelení účtovných ziskov
za roky 2005 až 2008 a schválilo vyplatenie celej sumy 2.286.798,59 eur spoločníkom obchodnej
spoločnosti ako podiel na zisku, a to 50% F. vo výške 1.143.399,26 eur a v rovnakej výške pre F. s tým,
že na základe následnej dohody zo dňa 04.01.2010 sa spoločníci dohodli, že podiely na zisku za roky
2005 - 2008 budú uhradené zmenou existujúceho záväzku z titulu nevyplatenia podielov na zisku na

nový záväzok z titulu prijatia bezúročnej pôžičky poskytnutej spoločníkmi, súd konštatoval dôvodnosť
žaloby, keď rozsudkom č. k. 10Cbi 4/2012-190 zo dňa 24.03.2015 žalobe vyhovel.

5. S konštatovaním včasnosti podanej žaloby poukazujúc pritom na relevantnú právnu úpravu Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, a to ustanovenie § 28 ods. 1, 32 ods. 1, 3, 4, 6 zákona č. 7/2005

Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 súd dospel k záveru, že obsahom
zmluvy o nahradení existujúceho záväzku novým záväzkom uzavretej podľa § 570 Občianskeho
zákonníka zo dňa 04.01.2010 je dohoda spoločníkov dlžníka, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli o
nahradení doterajšieho záväzku dlžníka novým záväzkom tak, že doterajší záväzok zanikne a dlžníkovi
vznikne povinnosť plniť nový záväzok. Za doterajší záväzok súd označil finančnú povinnosť dlžníka

vyplatiť veriteľovi - spoločníkovi dlžníka podiel na zisku obchodnej spoločnosti za rok 2005 - 2008
v celkovej výške 1.143.399,26 eur, ktorý vznikol rozhodnutím mimoriadneho valného zhromaždenia
zo dňa 04.01.2010, keď záväzok z titulu vyplatenia podielu na zisku je obsahovo formulovaný v
zápisnici z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia v ním prijatom uznesení. Novým záväzkomje záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi dlh vo výške 1.143.399,26 eur titulom poskytnutej bezúročnej
pôžičky. Uvedeným postupom spoločníci nahradili doterajší záväzok dlžníka jeho novým záväzkom,
ktorého právnym dôvodom je uzavretá zmluva o bezúročnej pôžičke za podmienok formulovaných v

osobitne vyhotovenej zmluve. V zmluve o pôžičke sa dlžník súčasne zaviazal v účtovníctve vykonať
účtovné úkony na zdokumentovanie zániku záväzku dlžníka vyplatiť podiel na zisku veriteľovi a tento
nahradiť dlhom z poskytnutej pôžičky vo výške 1.143.399,26 eur.

6. V súvislosti s reálnou povahou záväzku zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka súd

poukázal na právnu teóriu a rozhodovacou praxou súdov rešpektovaný spôsob odovzdania požičanej
veci dlžníkovi a to tak, že veriteľova vec, určená podľa druhu, ktorá sa nachádza u dlžníka z iného
právneho dôvodu, sa bude považovať za požičanú vec. Okresný súd Žilina v pôvodnom rozhodnutí
skonštatoval, že Dohodou o novácii zo dňa 04.01.2010 účastníci zmluvy jednoznačne prejavili vôľu
nahradiť pôvodný záväzok z titulu vyplatenia podielu na zisku obchodnej spoločnosti záväzkom novým
z titulu pôžičky, a preto právnym dôvodom prihlásenej pohľadávky v konkurznom konaní úpadcu mohol

byť len nový existujúci záväzok. Súd dôvody svojho rozhodnutia založil na zistenej skutočnosti, že
ak žalobca prenechal dlžníkovi finančné prostriedky, na vyplatenie ktorých mu vzniklo právo z titulu
podielu spoločníka na dosiahnutom zisku spoločnosti na dočasné nakladanie tým, že umožnil dohodou s
dlžníkom nadobudnúť dlžníkovi vlastnícke právo k požičanej veci, došlo k naplneniu podmienky reálneho
kontraktu,atonepriamehoodovzdaniapeňažnejsumy,sktorýmbolspojenýzáväzokdlžníkaposkytnuté

finančné prostriedky žalobcovi vydať ako podiel na zisku v pomere zodpovedajúcom splateným vkladom
spoločníka podľa § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka a spoločenskej zmluvy. Následne ak došlo
medzi dlžníkom a žalobcom k dohode, v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ prenechal finančné prostriedky
spoločnosti na nakladanie, a ktoré v čase uzavretia zmluvy boli k dispozícii dlžníka z iného právneho
dôvodu s tým, že tieto sa budú považovať za požičanú vec, t. j. pôžičku, ide o privatívnu obnovu

záväzku podľa § 570 Občianskeho zákonníka a dlžník sa v takom prípade stal vlastníkom požičanej
veci na základe držobnej dohody. Keďže z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplývalo, že
podiel na zisku za obdobie rokov 2005 - 2008 nebol úpadcom spoločníkom vyplatený a k výplate tohto
podielu nedošlo ani ku dňu vyhlásenia konkurzu, dohodou o novácii bol záväzok úpadcu nahradený
novým záväzok z titulu pôžičky, a preto jediným spôsobom ako mohol žalobca legitímne uplatniť svoju

pohľadávku v konkurznom konaní bolo prihlásenie pohľadávky z právneho dôvodu pôžičky. Tento
záver súdu nezmenilo ani zistenie, že v súvislosti so zaevidovaním zmluvy o pôžičke boli účastníkmi
zmluvy vyhotovené pokladničné doklady zo dňa 04.01.2010 napriek tomu, že k fyzickému odovzdaniu
finančných prostriedkov v tejto súvislosti nedošlo.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného
odvolanie. Žalovaný primárne namietol skutočnosť, že napriek vyhláseniam dlžníka v zmluve o pôžičke
zo dňa 04.01.2010 o tom, že dlžník svojim podpisom potvrdzuje prijatie sumy pôžičky v deň podpisu
tejto zmluvy, žalobca úpadcovi nikdy predmetnú sumu nevyplatil, a preto príjmový a výdavkový doklad k
zmluveopôžičkepotvrdzujeskutočnosti,ktorénenastali.Žalovanýpoukázalnaprihláškupohľadávkyak

nej pripojené listiny ako aj okolnosti popretia prihlásenej pohľadávky, keďže žalovaný primárne namietal,
že finančné prostriedky vo výške 1.143.399,26 eur reálne 04.01.2010 žalobca úpadcovi hotovostne
neposkytol a až na pojednávaní dňa 09.09.2014 žalobca predložil novú listinu - Dohodu o nahradení
existujúceho záväzku novým záväzkom zo dňa 04.01.2010, ktorá nebola žalobcom dovtedy predložená,
táto sa nenachádzala v účtovníctve úpadcu, hoci mala osvedčovať skutočnosť, že napriek tomu že

nedošlo k poskytnutiu finančných prostriedkov v hotovosti, pôžička mala byť nováciou pôvodného
záväzku na úhradu podielu na zisku žalobcovi. Podľa mienky žalovaného skutočnosť tvrdená žalobcom,
že hotovostne poskytol finančné prostriedky, bola nepravdivá a k prihláške predložené doklady boli
falošné. Správca tak postupoval správne, ak pohľadávku prihlásenú na základe zjavne nepravdivých
skutočností o hotovostnom odovzdaní peňazí poprel. Žalovaný má za to, že tým, že prvostupňový

súd rozhodol o žalobe žalobcu o uznaní pohľadávky titulom novácie napriek tomu, že táto nebola ani
v prihláške ani v žalobe uvedená, rozhodol „ultra petitum“. Priznanie žalovaného nároku žalovaný
vníma za rozporné s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom aj vo vzťahu k ostatným veriteľom
prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní.

8. Vedľajší účastník na strane žalovaného odvolaním napadol rozsudok Okresného súdu Žilina s
poukazom na obsah reštrukturalizačného posudku zo dňa 23.07.2010 predloženého dlžníkom, ktorý
za jedného z veriteľov dlžníka označuje spoločníkov úpadcu, ktorá skutočnosť je v zjavnom rozpore
so súvahou, ktorá tvorí prílohu uvedeného plánu, keď z obsahu tejto prílohy vyplýva, že k výplatenerozdeleného zisku spoločníkom nedošlo, nakoľko v kolónke nerozdelený zisk z minulých rokov sa
uvádza, že tento predstavuje sumu 2.337.586,- eur. Podľa tvrdení žalobcu by však výška nerozdeleného
zisku mala predstavovať z minulých rokov sumu 0,- eur, keďže k výplate nerozdeleného zisku malo dôjsť

dňa04.01.2010.Vedľajšíúčastníkmázato,žepokiaľsižalobcavkonkurznomkonaníprihláškouuplatnil
nárok zo zmluvy o pôžičke, kde vznik nároku preukazoval reálnym poskytnutím finančných prostriedkov,
ktorých prevzatie potvrdil dlžník vo forme príjmového pokladničného dokladu, v zjavnom rozpore sa javí
následné tvrdenie žalobcu v konaní o určenie jeho pohľadávky, že k poskytnutiu finančných prostriedkov
došlo bez reálneho plnenia. V prípade pravdivosti tvrdení spoločníkov o konaní valného zhromaždenia

a rozhodnutia o výplate nerozdeleného zisku spoločnosti a jeho následnej transformácie do pôžičky, by
v účtovnej evidencii dlžníka v súvahe k 31.07.2010 v časti záväzky voči spoločníkom a združeniu boli
tieto záväzky uvedené. Dlžník vo svojej účtovnej evidencii tieto záväzky vôbec neeviduje a v kolónke
záväzku je uvedená iba suma vo výške 31.657,- eur.

9. Na základe preskúmania dôvodov podaných odvolaní krajský súd vyhodnotil dôvody uvádzané

žalovaným a vedľajším účastníkom na strane žalovaného, a to v rozsahu vyplývajúceho zo systému
neúplnej apelácie a splnenej poučovacej povinnosti súdom podľa § 118a ods. 1 a 2 vtedy platného
Občianskeho súdneho poriadku tak, že uznesením č. k. 14CoKR/9/2015 zo dňa 31.05.2016 odvolaniami
napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie, keď
poukazujúc na svoje závery a zhodnotenia prijal záver o predčasnosti rozhodnutia prijatého okresným

súdom.

10. Vo vzťahu k žalovaným namietanej vade konania spočívajúcej v tom, že okresný súd priznal
žalobcovi pravosť pohľadávky na základe až v priebehu konania predloženej listiny o novácii záväzkov,
krajský súd uviedol, že pokiaľ právnym dôvodom vzniku prihlásenej pohľadávky bola pôžička peňazí,

bolo potrebné skúmať skutočnosti, na základe ktorých sa táto pohľadávka zakladá, a teda pokiaľ
dohodou o novácii bol záväzok úpadcu nahradený novým záväzkom z titulu pôžičky, tak jediným
spôsobom, ako mohol žalobca legitímne uplatniť svoju pohľadávku v konkurznom konaní, bolo
prihlásenie pohľadávky z právneho dôvodu pôžičky.

11. Odvolací súd za predčasný označil záver prvostupňového súdu o tom, že žalobca ako veriteľ iným
spôsobom odovzdal žalovanému (úpadcovi) ako dlžníkovi peňažnú čiastku vo výške 1.143.399,26 eur,
poukazujúc pritom na obsah listinných dôkazov, a to uznesení prijatých valným zhromaždením úpadcu
zo dňa 04.01.2010, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, v rámci ktorého právny
zástupca žalobcu ako aj svedok F. do zápisnice súdu potvrdil skutočnosť, že v spoločnosti neboli

finančné prostriedky, ktoré v tom čase bolo možné použiť na vyplatenie nevyplateného podielu na zisku
za obdobie roku 2005 - 2008, a preto dohodou sa záväzok z titulu nerozdeleného zisku zmenil na
záväzok z pôžičky. V konaní tak nebolo preukázané skutočné odovzdanie prostriedkov zo strany žalobcu
žalovanému a napriek vyplývajúcemu údaju o výške podielu na zisku žalobcu za roky 2005 - 2008 k
vyplateniu týchto podielov na zisku nedošlo.

12. Krajský súd v Žiline uložil okresnému súdu zaoberať sa aj úkonmi, ktoré prijatým rozhodnutiam
mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 04.01.2010 predchádzali, a to úkonom dohôd zo dňa
14.05.2007 a zo dňa 30.09.2008 uzatvorených medzi F., F. a úpadcom, v rámci ktorých bola
konštatovaná existencia nevyplatených podielov na zisku za roky 2005 - 2008 vo väzbe na predložené

účtovné doklady obsahujúce údaje o zaúčtovaní nevyplatených podielov na zisku a následnej pôžičky
poskytnutej žalobcom z hľadiska, či tieto dohody mali svoj základ. Až na základe zistenia, že tento základ
dohôd bol daný, súd sa mal opätovne vyjadriť k otázke, či následne môže byť prenechanie dispozičného
práva k finančným prostriedkom spôsobom, ktorý spĺňa zákonný predpoklad vyžadovaný ustanovením
§ 657 Občianskeho zákonníka, teda či zákonný predpoklad odovzdania predmetu pôžičky môže tvoriť

aj stav skoršieho disponovania.

13. Vychádzajúc z viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu okresný súd opätovne vec prejednal
v intenciách dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu a doplnil dokazovanie, pričom z nižšie uvedených
dôvodov následne dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

14.Vprocesnejrovinesúdpoznamenáva,ževsúvislostisprijatímnovéhoCivilnéhosporovéhoporiadku
zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2016 nová právna úprava zrušila inštitút vedľajšieho
účastníka, pričom Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) sa vzťahuje na všetky konania, t. j. ajtie konania, ktoré začali pred dátumom 01.07.2016 s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali
pred uvedeným dátumom, zostávajú podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP zachované. Vzhľadom na
osobitné postavenie vedľajšieho účastníka v konaní o určenie popretej pohľadávky, ktoré mu vyplýva

z ustanovenia § 32 ods. 7 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), a ktoré zákonná
úprava viaže na podnet veriteľa na popretie pohľadávky , súd primárne posudzoval otázku trvania
postavenia vedľajšieho účastníka vo väzbe na procesnú úpravu vyplývajúcu z CSP, a to so záverom,
že zánik inštitútu vedľajšieho účastníka podľa CSP sa postavenia vedľajšieho účastníka podľa ZKR
nedotýka. V prípade popretia pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní správcom na podnet veriteľa,

v posudzovanom prípade na podnet Všeobecná úverová banka, a. s. , veriteľ, ktorý podal podnet na
popretie pohľadávky, má v konaní o určenie pohľadávky postavenie vedľajšieho účastníka konania a toto
postavenie mu trvá do okamihu, kedy zanikne jeho postavenie účastníka v konkurznom konaní ( ust. §
32 ods. 7 ZKR). Napriek tomu, že terminologicky pojem vedľajší účastník zodpovedá právnemu inštitútu
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. zrušený, v podmienkach
incidenčnej žaloby je tento právny inštitút spojený so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, ktorého

ustanovenia nie sú prijatím CSP dotknuté. Pravidlá všeobecného procesného predpisu súd aplikuje
v konkurznom konaní len primeraným spôsobom, a to s ohľadom na podstatu, účel a cieľ konania.
Vzhľadom na špecifické postavenie veriteľa, ktorý podnetuje popretie prihlásenej pohľadávky správcom,
u ktorého zákon (ZKR) predpokladá právny záujem určitej intenzity na výsledku konania, ZKR explicitne
priznáva takému veriteľovi konania o určenie popretej pohľadávky postavenie vedľajšieho účastníka, a

preto aj v podmienkach novej procesnej právnej úpravy je potrebné tento inštitút uplatňovať a postavenie
VÚB, a.s. ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného rešpektovať.

15. Právny zástupca žalobcu zotrvával na podanej žalobe a navrhol žalobe vyhovieť. V rámci
prostriedkov procesného útoku ku skutkovým okolnostiam podpísania dohôd zo dňa 14.05.2007,

30.09.2008 a následne 06.04.2009 navrhol vypočuť žalobcu a svedka F. a na preukázanie skutočnosti,
že obchodná spoločnosť k okamihu uzavretia týchto dohôd disponovala finančnými prostriedkami či už
v hotovosti alebo na účtoch v banke, ktoré by postačovali na vyplatenie sumy nerozdeleného zisku,
navrhol vypočuť ako svedkyňu pani X., ktorá v obchodnej spoločnosti CISS Martin, s.r.o. pracovala ako
pokladníčka, a ktorá by potvrdila okolnosť, že finančné prostriedky v hotovosti a na účtoch úpadcu v

rozhodnom období postačovali na vyplatenie sumy nerozdeleného zisku, ktorého výška je špecifikovaná
v jednotlivých dohodách.

16. V rámci doplneného dokazovania súd hodnotil skutkový stav zistený z listín predložených stranami
sporu vrátane reštrukturalizačného posudku z roku 2010 a z roku 2011, z pokladničného denníka za

obdobie od 01.09.2008 do 30.09.2008 a za obdobie od 01.05.2007 do 14.05.2007, prehľadu o stavu na
bankových účtoch ku dňu 14.05.2007 a 30.09.2008, obsahu súvahy úpadcu k 31.12.2009 a 30.11.2011,
výsluchu svedkov F. a X..

17.Zdôvodu,žekonkurznékonanienamajetokúpadcuzačalodňa08.02.2011súdvpredmetnejprávnej

veci aplikoval ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011.

18.Podľa§28ods.1zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciivzneníúčinnomdo31.12.2011
(ďalej len ZKR) veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v
konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená

rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze
riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa
v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

19. Podľa § 32 ods. 1, 3, 4, 6, 7 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou

porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom
prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.
Podľa ods. 3, ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo
do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

Podľa ods. 4, prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na
prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s
dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo
do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca popriepohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky.
Uplynutímlehotynapopieraniepohľadávoksaprihlásenápohľadávkavrozsahu,vakomnebolapopretá,
považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa

prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.
Podľa ods. 6, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie
pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť,
výšku,poradie,zabezpečeniezabezpečovacímprávomaleboporadiezabezpečovaciehoprávapopretej
pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

Podľaods.7,aksprávcapopriepohľadávkunapodnetveriteľaaveriteľpopretejpohľadávkypodánasúd
návrhnajejurčenie,veriteľ,ktorýpodalpodnet,mávkonaníourčenípohľadávkypostavenievedľajšieho
účastníkakonaniapoprisprávcovi;postavenievedľajšiehoúčastníkakonaniaveriteľovizaniknezánikom
jeho postavenia účastníka konkurzného konania. Ak správca na podnet zabezpečeného veriteľa
poprel pohľadávku iného zabezpečeného veriteľa čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva nesprávne, zabezpečený veriteľ, ktorý podal podnet, zodpovedá

zabezpečenému veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorá mu nesprávnym popretím jeho
zabezpečenej pohľadávky vznikla.

20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

21. Podľa § 570 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
Aksaveriteľdohodnesdlžníkom,žedoterajšízáväzoksanahrádzanovýmzáväzkom,doterajšízáväzok
zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku
uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

22. § 123 Obchodného zákonníka (v znení platnom a účinnom do 30.09.2012)
Spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak

spoločenská zmluva neurčuje inak.
Spoločnosťmôževyplácaťpodielynaziskulenprisplnenípodmienokpodľa§179ods.3a4.Spoločnosť
nesmie vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na podiely na zisku.
Po dobu trvania spoločnosti nemôžu spoločníci žiadať vrátenie vkladu. Za vrátenie vkladu sa nepovažujú
platby spoločníkom poskytnuté pri znížení základného imania.

Podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami sú spoločníci povinní spoločnosti vrátiť. Za
toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí vyslovili súhlas s touto výplatou.

23. Podľa ustanovenia § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka (v znení platnom a účinnom do
30.09.2012)

Do zrušenia spoločnosti môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý zisk
a) znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa
zákona, a o neuhradenú stratu z minulých období,
b) zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a fondy vytvorené zo zisku, ktorých použitie nie je v
zákone ustanovené.

Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak vlastné
imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku
nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervnými fondmi, ktoré podľa zákona alebo stanov
nesmie spoločnosť použiť na plnenie akcionárom.

24. Podľa § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka
Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: b)
schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a
rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát.

25. Podľa § 36 Obchodného zákonníka, podnikatelia zapísaní v obchodnom registri (ďalej len "zapísaní
podnikatelia") účtujú v sústave podvojného účtovníctva o stave a pohybe obchodného majetku a
záväzkov, čistého obchodného imania, o nákladoch, výnosoch a zisku alebo strate podniku.26. Vo väzbe na závery prvostupňového súdu vyslovené v rozhodnutí Okresného súdu Žilina zo dňa
25.11.2014 v predmetnej právnej veci v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 31.05.2016
a s konštatovaním včasnosti podanej žaloby súd posudzoval existenciu a právny dôvod žalobcom

prihlásenej pohľadávky v konkurznom konaní , teda skutočností , na základe ktorých vznikla žalobcom
prihlásená pohľadávka v konkurznom konaní a vo väzbe na vyhodnotenie existencie takejto pohľadávky
súd posudzoval dôvodnosť popretia pohľadávky správcom.

27. Žalobca v konaní tvrdil a preukazoval, že pohľadávka prihlásená žalobcom v konkurznom konaní

vznikla z titulu bezúročnej pôžičky na základe Dohody o nahradení existujúceho záväzku novým
záväzkom podľa § 570 Občianskeho zákonníka zo dňa 04.01.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a
úpadcom (č.l. 93), ktorá nadobudla účinnosť dňom uzavretia Zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a
úpadcom. Pre posúdenie platnosti dohody, ktorou sa ruší záväzok tým spôsobom, že sa nahrádza
novým záväzkom (privatívna novácia) bol žalobca povinný tvrdiť a preukázať dve základné skutočnosti,
a to zrušenie existujúceho platného záväzku, a to záväzku dlžníka vyplatiť žalobcovi podiel na

zisku obchodnej spoločnosti a nahradenie tohto záväzku novým záväzkom, t.j. naplnenie všetkých
predpokladov platnosti Zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka.

28. Na žalobcovi tak spočívalo dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o
pôžičke, ale tiež, že bolo podľa tejto zmluvy dlžníkovi plnené. Keďže právnym dôvodom vzniku pôžičky

je odovzdanie druhovo určenej veci, je veriteľ pri odovzdaní predmetu pôžičky povinný umožniť, aby
dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, pričom požičané veci sa musia odovzdať dlžníkovi
buď priamo alebo nepriamo. Ako už bolo konštatované, k vzniku zmluvy o pôžičke môže dôjsť aj tak, že
dlžník sa s veriteľom dohodne, že veriteľova vec určená podľa druhu, ktorá sa nachádza u dlžníka už z
iného právneho dôvodu, sa bude považovať za požičanú vec.

29. Právo na podiel zo zisku vyplýva žalobcovi ako jednému zo spoločníkov obchodnej spoločnosti
CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. z čl. VIII písm. b) bod 4
Spoločenskej zmluvy (čl.l. 95) ako aj z ustanovenia § 123 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd však
zdôrazňuje, že v rámci postavenia žalobcu ako spoločníka obchodnej spoločnosti je potrebné rozlišovať

medzi právom podieľať sa na zisku obchodnej spoločnosti a nárokom na podiel zo zisku. Právo na
podiel na zisku vzniká ex lege každému zo spoločníkov od momentu vzniku obchodnej spoločnosti,
resp. od momentu vzniku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti, zatiaľ čo vznik nároku na podiel
zo zisku zákonná úprava viaže na zasadnutie valného zhromaždenia a prijatie uznesenia o tom, že
spoločnosť sa rozhodla o rozdelení zisku v zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného

zákonníka. Valné zhromaždenie ako najvyšší orgán obchodnej spoločnosti je zložený zo všetkých
spoločníkov, pričom na zasadnutiach valného zhromaždenia jednotliví spoločníci prejavujú individuálnu
vôľu, ktorá je výrazom rozhodnutí valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu. Na to, aby sa
právo spoločníka stalo jeho nárokom, teda plnohodnotne vymáhateľným plnením, je nevyhnutné, aby
obchodná spoločnosť rozhodla o rozdelení zisku. Na to, aby spoločnosť mohla vyplatiť spoločníkom

podiely na zisku, musia byť súčasne splnené aj podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 179 ods. 3
Obchodného zákonníka, na obsah ktorého ustanovenia odkazuje právna úprava v ustanovení § 123
ods. 2 Obchodného zákonníka. K námietke žalovaného, že aplikácia ustanovenia § 179 ods. 3 v
predmetnej právnej veci nie je možná , a to s argumentáciou, že predmetné ustanovenie zákona sa
vzťahuje na úpravu akciových spoločností, súd konštatuje, že aplikácia predmetného ustanovenia je

explicitne vyjadrená v ustanovení § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa ustanovenia § 179
ods. 3 Obchodného zákonníka obchodná spoločnosť môže vyplatiť spoločníkom ich podiel na čistom
zisku až po tom, čo bol tento zisk znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne do ďalších fondov,
ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona a taktiež musí byť čistý zisk znížený o neuhradenú stratu z
minulých období. Z tohto dôvodu aj v prípade dosiahnutého pozitívneho hospodárskeho výsledku v

príslušnom kalendárnom roku nemusí táto skutočnosť automaticky viesť k rozdeleniu zisku spoločníkov,
ak sa tento použije na krytie straty za predchádzajúce účtovné obdobie. Právom rozhodnúť o rozdelení
zisku disponuje výlučne valné zhromaždenie konkrétnej spoločnosti s ručením obmedzeným a bez jeho
rozhodnutia spoločnosť nemôže rozdeliť zisk a vyplatiť ho spoločníkom.

30. Právna úprava neumožňuje rozdelenie zisku, ak by v jeho dôsledku došlo k platobnej neschopnosti
spoločnosti. Od roku 2002 zákonná úprava postupne sprísňovala podmienky, za ktorých môže dôjsť k
vyplácaniu podielov na zisku práve v záujme ochrany likvidity spoločnosti. Spôsob a lehota splatnosti
vyplácania podielov na zisku je vecou spoločenskej zmluvy alebo rozhodnutia valného zhromaždenia,avšak pri rešpektovaní zákonom stanovených podmienok vyplývajúcich z ust. § 123 Obchodného
zákonníka.

31. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu interpretoval obsah dohôd zo dňa 14.05.2007,
30.09.2008 a zo dňa 06.04.2009 ako uznesenie valného zhromaždenia o rozdelení si zisku a jeho
následnom prenechaní obchodnej spoločnosti na realizáciu investičných zámerov, akcentujúc pritom
postavenie žalobcu a druhého spoločníka ako jediných spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti
a zdôrazňujúc neformálny postup spoločníkov pri rozhodovaní takto zloženého valného zhromaždenia.

32. V kontexte žalobcom interpretovaného obsahu dohôd súd posudzoval stranami predložené listinné
dôkazy, vyjadrenia strán, jednotlivé účtovné doklady, a teda existenciu záväzku v obchodnej spoločnosti
z titulu vyplatenia podielu na zisku jednotlivým jej spoločníkom.

33. Účastníkmi dohôd zo dňa 14.05.2007, 30.09.2008 a 06.04.2009 sú spoločníci obchodnej spoločnosti

CISS Martin, s.r.o. (aktuálne CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. ) F.
a F.. Vo všetkých vyššie označených dohodách spoločníci konštatujú a vyčísľujú výšku nevyplateného
podielu na zisku za označené kalendárne obdobie a obsah dohody, podľa ktorej spoločníci „ predmetné
finančné prostriedky prenechávajú spoločníci na zabezpečenie investičných zámerov spoločnosti do
doby, pokiaľ nebude rozhodnuté inak“.

34.Súdmázato,ževzhľadomnaspôsobuplatňovaniaprávspoločníkovvobchodnejspoločnosti,medzi
ktoré patrí napr. aj právo podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia,
ak sú splnené predpoklady upravené v ustanovení § 131 Obchodného zákonníka, je nevyhnutné,
aby rozhodovanie valného zhromaždenia prebiehalo spôsobom vyplývajúcim zo spoločenskej zmluvy

a Obchodného zákonníka pri zachovaní minimálnych formálnych náležitostí a postupov. Zmyslom
tejto úpravy je ochrana záujmov spoločníkov v tom, aby každý z nich mal reálnu možnosť zúčastniť
sa valného zhromaždenia, uplatniť svoje základné práva, prípadne namietnuť neplatnosť prijatého
rozhodnutia valného zhromaždenia. Ak by súd aj prijal názor prezentovaný žalobcom k neformálnemu
rozhodovaniu valného zhromaždenia spoločnosti , keď spoločníci netrvali na zákonom predpísanej

formálnej požiadavke postupu pri zvolávaní a rozhodovaní valného zhromaždenia, súd tieto uvádzané
tvrdenia žalobcu hodnotil v kontexte ostatných skutočností zistených z vykonaných dôkazov.

35. Pokiaľ žalobca uviedol tvrdenie, že k rozdeleniu zisku obchodnej spoločnosti jednotlivým
spoločníkom došlo uzavretím vyššie označených dohôd, pričom v týchto dohodách spoločníci súčasne

dohodli prenechanie finančných prostriedkov obchodnej spoločnosti na zabezpečenie jej investičných
zámerov, musel by z účtovnej evidencie dlžníka vyplývať záväzok obchodnej spoločnosti voči
jednotlivým spoločníkom buď z titulu nevyplateného zisku, na ktorý jednotlivým spoločníkom vznikol
nárok, alebo z titulu pôžičky, pokiaľ tieto finančné prostriedky boli prenechané spoločníkmi obchodnej
spoločnosti.

36. Napriek žalobcom preukazovaným výsledkom hospodárenia úpadcu za roky 2005, 2006, 2007 a
2008 (účtovnými dokladmi a výpoveďou svedkyne S.) , finančným obratom na bankových účtoch úpadcu
v období rokov 2007 - 2008, ktoré postačovali na vyplatenie podielu na zisku spoločníkom, zo žiadneho
z listinných dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že finančné prostriedky z titulu podielu na zisku

bolidlžníkomžalobcovireálnevyplatené.Rovnakobolomedzistranaminesporné,žežiadnaplatba,čiuž
hotovostne alebo prevodom na účet z titulu pôžičky žalobcom v prospech účtu úpadcu vykonaná nebola.

37. Z obsahu reštrukturalizačného posudku zo dňa 07.04.2011 z časti VI vyplýva, že zatiaľ čo k
30.11.2010 úpadca neevidoval žiadne záväzky voči spoločníkom, hodnota týchto záväzkov ku dňu

28.02.2011 už predstavovala sumu 2.304.255,26 eur (č.l. 209). Podľa reštrukturalizačného posudku
č. 1/2010 zo dňa 23.07.2010 (č.l. 229) dlžník evidoval záväzky voči spoločníkom za rok 2007 vo
výške 36.513,31 eur, za rok 2008 vo výške 20.751,18 eur a za rok 2009 v sume 31.656,74 eur.
Zo žiadneho z reštrukturalizačných posudkov vypracovaných správcom na základe poverenia dlžníka
nevyplýva existencia záväzku dlžníka za obdobie rokov 2007 - 2009 či už z titulu nevyplateného podielu

na zisku alebo z titulu pôžičky voči jednotlivým jej spoločníkom. Podľa súvahy, ktorá tvorí prílohu
reštrukturalizačného posudku zo dňa 23.07.2010 v riadku č. 085 je uvedený údaj, že nerozdelený zisk
minulých rokov predstavuje k 31.07.2010 sumu 2.337.586,- eur, čomu korešponduje aj obsah zápisnice
z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti dlžníka zo dňa 04.01.2010,v rámci ktorej valné zhromaždenie konštatuje evidenciu nerozdeleného zisku za účtovné roky 2005,
2006, 2007 a 2008 v sumách spolu vo výške 2.286.798,59 eur. Valné zhromaždenia obchodnej
spoločnosti súčasne rozhodlo o rozdelení tohto zisku medzi spoločníkov F. a F. v pomere 50% každému

vovýške1.143.399,26eur.Nazákladeuvedenéhomožnokonštatovať,žepokiaľsúvahaostavemajetku
k 31.07.2010 obsahovala údaj o nerozdelenom zisku z minulých rokov, uvedený záver súvahy bol
nesprávny alebo k uzavretiu dohody o prerozdelení tohto zisku muselo dôjsť v inom časovom období
ako bolo v konaní tvrdené žalobcom.

38. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobcom interpretovaný obsah
dohôd zo dňa 14.05.2007, 30.09.2008 a 06.04.2009 je v zjavnom rozpore s obsahom účtovných
dokladov. Do roku 2010, kedy malo dôjsť k dohode o novácii, z výsledkov hospodárenia obchodnej
spoločnosti dlžníka nevyplýva existencia záväzku obchodnej spoločnosti voči spoločníkom či už
z titulu nevyplateného podielu na zisku, na ktorý mal vzniknúť spoločníkom nárok na základe
rozhodnutia valného zhromaždenia, alebo z titulu pôžičky, pokiaľ by spoločníci prenechali valným

zhromaždením rozdelené podiely na zisku na realizáciu investičných zámerov spoločnosti. Takéto
prenechanie finančných prostriedkov by muselo mať povahu pôžičky obchodnej spoločnosti, z ktorej
by vyplývalo obchodnej spoločnosti postavenie dlžníka jednotlivým spoločníkom obchodnej spoločnosti
postavenie veriteľov. Existencia takejto pôžičky však z účtovných dokladov alebo ostatných žalobcom
preukazovaných skutočností nevyplývala.

39. K formálnej úprave rozdelenia zisku tak došlo až v roku 2010 Dohodou o novácii, a preto ak v období
do roku 2010 existovalo akékoľvek právo spoločníkov voči obchodnej spoločnosti na rozdelenie zisku za
roky 2005, 2006 a 2007, ktoré nemalo povahu nároku, a ktorý nebol jednotlivým spoločníkom vyplatený
v čase, kedy obchodná spoločnosť reálne disponovala takouto hodnotou disponibilných prostriedkov, a

ktoré mohli byť následne obchodnej spoločnosti reálne prenechané na výkon podnikateľskej činnosti,
nemohol byť záväzok dlžníka k momentu uzavretia Dohody o novácii zo dňa 04.01.2010 zrušený
nováciou na záväzok z titulu pôžičky ako reálneho kontraktu, pretože k faktickému alebo nepriamemu
prenechaniu finančných prostriedkov, ktoré by sa pred tým nachádzali v dispozícii žalobcu, k momentu
uzavretia Dohody o novácii, nedošlo.

40. Pokiaľ v zápisnici z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti
CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., predtým CISS Martin, s.r.o.,
konaného dňa 04.01.2010, spoločníci konštatovali, že podiely na zisku za roky 2005, 2006, 2007
a 2008 sú prostriedkami, ktoré patrí v zmysle zákona spoločníkom, a ktoré spoločníci v priebehu

týchto rokov nečerpali a ponechali ich na základe vzájomnej dohody spoločnosti na zabezpečenie
investičného rozvoja, je potrebné konštatovať, že takéto ponímanie majetkového práva je nesprávne,
nakoľko k prerozdeleniu zisku spoločníkom v žalovanom rozsahu nikdy nedošlo a k prenechaniu týchto
podielov na realizáciu investičných zámerov spoločnosti by mohlo dôjsť len na základe zmluvy o
pôžičke ako reálneho kontraktu, ktorej vznik by musel byť viazaný na okamih výplaty podielu na zisku.

Uvedená okolnosť by nepochybne následne vyplývala z účtovných dokladov obchodnej spoločnosti.
Rozsah a spôsob vedenia účtovníctva vyplýva nielen z Obchodného zákonníka, ale aj zo zákona o
účtovníctve. Účtovníctvo poskytuje základné informácie v peňažnom vyjadrení o hospodárskej činnosti
určitého subjektu a o výsledkoch tejto činnosti a pokiaľ účtovná závierka predstavuje v zmysle zákona o
účtovníctve (§ 17) štruktúrovanú prezentáciu skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, podnikatelia

sú povinní viesť účtovníctvo správne, úplne, to znamená sú povinní zaúčtovať všetky účtovné prípady,
ktoré časovo a vecne súvisia s účtovným obdobím a to tak, aby bolo možné zrozumiteľne, jednotlivo
aj v súvislostiach, spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov. Z ustanovenia § 36
Obchodnéhozákonníkavyplývapovinnosťpodnikateľov,ktorísúzapísanívobchodnomregistri,povinne
účtovať v sústave podvojného účtovníctva, ktorá je charakterizovaná tým, že účtovné prípady sa

zachytávajú na účtoch podvojným zápisom, ktorý umožňuje sledovanie stavu a pohybu majetku,
záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, nákladov, ako aj zistenie výsledku hospodárenia. Za tohto
stavu pokiaľ zo strany žalobcu bol zdôrazňovaný neformálny postup spoločníkov pri rozhodovaní o
prerozdeleníziskuauvádzanépochybenievspôsobeevidovaniazáväzkuspoločnostivočispoločníkom,
takýto výklad žalobcu súd hodnotil ako tendenčný v snahe dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z

titulu nevyplatených podielov na zisku v rámci konkurzného konania.

41. Právny nárok na vyplatenie podielu na zisku nevzniká automaticky dosiahnutím zisku, ale až
rozhodnutím spoločníkov o tom, že zisk, prípadne jeho časť sa použije na rozdelenie. Pokiaľ saspoločníci dohodli, že vytvorený zisk sa použije na realizáciu ďalších investičných zámerov spoločnosti,
a to bez toho, že by rozhodli o rozdelení zisku a jeho výplate spoločníkom, nemohol im vzniknúť nárok
vymáhateľný na súde a rovnako nemohlo dôjsť k prenechaniu finančných prostriedkov spoločnosti

ako podmienky reálneho kontraktu pôžičky, keďže zvoleným postupom spoločníci vylúčili možnosť
rozdelenia zisku v danom čase. Vo väzbe na vyššie citované zákonné ustanovenia ako aj zistené
skutočnosti z vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že Dohodami zo dňa 14.05.2007, 30.09.2008 a
06.04.2009 spoločníci dlžníka sa dohodli na prenechaní finančných prostriedkov obchodnej spoločnosti
na zabezpečenie investičných zámerov spoločnosti s tým, že v tom čase vylúčili možnosť rozdelenia

zisku, ktorý je špecifikovaný v jednotlivých dohodách za príslušné časové obdobie, čomu korešponduje
aj spôsob vedenia účtovníctva, keď súvaha majetku dlžníka za rozhodné obdobie obsahovala údaj
o nerozdelenom zisku bez evidencie záväzku spoločnosti voči spoločníkom z titulu nevyplateného
podielu na zisku Tento stav trval až do roku 2010, keď dňa 04.01.2010 sa malo uskutočniť rokovanie
mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti úpadcu s konštatovaním, že spoločnosť eviduje
nerozdelený zisk za účtovné roky 2005 - 2008 v celkovej sume 2.286.798,52 eur, so špecifikáciou

podielu na zisku pre jednotlivých spoločníkov F. a F. a súčasne toho istého dňa valné zhromaždenie
spoločnosti rozhodlo o vyplatení podielu na zisku spoločníkom, každému vo výške 1.143.399,26 eur a
súčasne rozhodlo o tom, že vyplatenie podielov na zisku za roky 2005 - 2008 bude uhradené zmenou
existujúceho záväzku z titulu nevyplatených podielov na zisku za roky 2005 - 2008 na nový záväzok z
titulu prijatej bezúročnej pôžičky poskytnutej spoločníkmi. Predpokladom platnosti takejto dohody je o.i.

splnenie zákonom stanovených podmienok pre vyplatenie podielu na zisku, a to reálna disponibilnosť
finančnými prostriedkami , ktoré by mohli byť spoločníkom ako čistý zisk na základe rozhodnutia valného
zhromaždenia k uvedenému okamihu reálne vyplatené. Výplata zisku nesmie byť vykonaná na úkor
základného imania, rezervného fondu a iných fondov, ktoré musia byť podľa zákona reálne vytvorené.
Z vykonaných dôkazov však vyplynulo, že k okamihu uzavretia Dohody zo dňa 04.01.2010 finančné

pomery obchodnej spoločnosti vyplatenie podielu na zisku za uplynulé obdobia neumožňovali a spätnú
konvalidáciu tohto stavu právna úprava nepripúšťa. Pokiaľ spoločnosť k okamihu uzavretia Dohody zo
dňa 04.01.2010 nedisponovala dostatkom finančných prostriedkov na rozdelenie zisku, nemohlo platne
dôjsť ani k vzniku záväzku z titulu pôžičky.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal existenciu prihlásenej pohľadávky popretej správcom v konkurznom konaní, a
preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením

§ 262 ods. 1 CSP, podľa ktorých zákonných ustanovení súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Nakoľko súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou v konaní bol žalovaný a
vedľajší účastník na strane žalovaného, preto im súd priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením §
255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania

rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisovs prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).