Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203954
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313203954.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Jozefa

Škraba a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: U. C., nar. XX.XX.XXXX,
XXX XX W. C. XXX, o zaplatenie 228,- eur s prísl., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z.,
Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42309166, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 228,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 18C/120/2013-91 zo dňa 15.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o

náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.

Zrušuje rozsudok súdu vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka a vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uvedeným napadnutým rozsudkom žalobu v časti v rozsahu zmenkového úroku
0,19 % v zmysle návrhu žalobcu zastavil na žiadosť žalobcu podľa § 144 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol
tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal podľa § 255 Civilného sporového poriadku s tým, že

žalovaná si trov konania neuplatnila, resp. jej žiadne v súvislosti s ním nevznikli. Napokon, okresný
súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu vedľajšiemu účastníkovi - Združeniu spotrebiteľov
Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, na ťarchu žalobcu.

2. V dôvodoch súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky podľa
čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal proti žalovanej zaplatenia

zmenkovej sumy 228,- Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 260,- Eur od 2.8.2010
do 17.11.2010, čo predstavuje sumu 70,20 Eur a zo sumy 228,- Eur do zaplatenia, 6% ročného úroku
zo zmenkovej sumy 260,- Eur od 18.10.2010 do 17.11.2010, čo predstavuje sumu 1,33 Eur a zo sumy
228,- Eur od 18.11.2010 do zaplatenia, ďalej žiadal zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zo zmenkovej
sumy, teda 0,87 Eur, a napokon náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku a trovy právneho
zastúpenia. Okresnému súdu bola vo veci predložená žalobcom zmenka, o ktorej v žalobe uviedol, že
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, žalovanou vystavenej dňa 27.11.2009 na

zmenkovú sumu 260,- Eur, pričom sa žalovaná zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne od 2.8.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol pojatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku
pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom. Za miestosplatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa H., J..S..Z.. so sídlom v Bratislave. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz zaplatil na zmenkovú sumu 32,- Eur a na úroky
0,- Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené

skutočnosti zistiť verejnou listinou.

3. Na základe vykonaného dokazovania z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp.zn. XEr/XXX/
XXXX, súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého toho istého dňa ako bola vystavená zmenka
bola uzavretá písomná úverová zmluva, ktorou veriteľ - POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytol žalovanej úver.

Žalovaná sa zaviazala úver splatiť, pričom v zmluve nie je uvedený úrok, je len uvedený poplatok, pričom
poplatok nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená ani RPMN.

4. Žalovaná vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení
naradspoločnostiH.,J..S..Z..zmenkovúsumuazmenkovýúrok0,25%denne.Predmetnázmenkabola
žalovanou vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť

v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť H., J..S..Z.. indosovala zmenku na rad žalobcu.
Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia,
identifikačné údaje vystaviteľa a jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum
začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačením písmom ako zvyšok zo

vzorového tlačiva.

5. K vyplneniu zmenky došlo na základe všeobecných úverových podmienok pôvodného veriteľa, ktoré
obsahujú dohodu o vyplnení zmenky. V nej v bode 14 sa uvádza, že na zabezpečenie peňažného
záväzkudlžníkaakovystaviteľazmenky,vyplývajúcehozúverovejzmluvyvočiveriteľoviakoremitentovi,

vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodnú, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr
v deň, kedy sa v zmysle podmienok stane dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po
sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť
poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa

voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle týchto podmienok sa stal
splatný celý dlh. V ďalších dôvodoch súd konštatoval, že ide o spotrebiteľské konanie, predmetom
ktorého je spor zo zmenky, a preto postupoval pri jej preskúmavaní z úpravy ochrany spotrebiteľa
v zmysle zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 258/2001 Z.z. a ustanovení

§ 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohodu o vyplnení zmenky vo všeobecných obchodných
podmienkach považuje okresný súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ nemal
možnosť oboznámiť sa s ňou pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy a výška úroku mala byť určená až
v čase splnenia podmienok, t.j. splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a
splatnosť zmenkového úroku podľa článku 14 všeobecných podmienok. Zmluvná podmienka je neplatná

aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 Občianskeho zákonníka a pre obchádzanie zákona podľa § 39
Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zostávajúci nárok žalobcu ako
nedôvodný zamietol.

7. Vo veci podal písomným podaním zo dňa 17.1.2017 žalobca odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým
bola žaloba zamietnutá. Navrhol rozsudok zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie
podal z dôvodu, že konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods.1 písm. d/ Civilného sporového poriadku (účinného

od 1.7.2017), t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods.1
písm. h/ Civilného sporového poriadku.

8. Prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o znenie úverovej zmluvy a všeobecných podmienok

poskytnutia úveru, avšak žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný (žalovaná) nenavrhli
doplnenie žiadnych dôkazov. Podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané
prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a
vykonávalentiedôkazy,ktoréúčastnícinavrhli.Vdanomkonanísvojpostupsúdvôbecnezdôvodnilanazákladetýchtoskutočnostímalžalobcazato,žerozhodnutiejenepreskúmateľné.Žalobcapredložilsúdu
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto splnila všetky formálne a materiálne
náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne a úplne a zrozumiteľne svoje právo

na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej
žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku
v konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier ktorý inkorporuje

v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným
legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možne ničím iným nahradiť. Žalovaná mohla na základe čl.
5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady, konštruovanej nariadením.
Súd samotný nie je legitimovaný na to, aby postupom podľa ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá in
fine O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd urobil, ide o porušenie princípu

kontradiktórnostisúdnehokonaniaarovnostiúčastníkovkonaniaakosúčastiprávanaspravodlivésúdne
konanie. Súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu
vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto
obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju
prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal

pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie
súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny
proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho
nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou H., J..S..Z..,

uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou
zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti
však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z
dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné.
Žalovaná a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým

by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych
predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka
a nie iný záväzkový právny vzťah. Prvostupňový súd ignoroval ustanovenie § 17 Zákona o zmenkách

na šekoch. Za určitých okolností je prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak
námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné
bremenonapreukázaniesvojichtvrdení.Nesúhlasilsnázoromsúdu,žeprinadobúdanízmenkykonalna
škodu dlžníka. Na zdôraznenie správnosti uvedených námietok poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp.zn. 25Cdo/1839/2000, v zmysle ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od

prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Je samostatným nárokom, nezávislým dokonca
na existencii zabezpečovanej pohľadávky. Nesúhlasil ani s argumentáciou súdu, pokiaľ ide o odklon
od všeobecnej teórie o povinnosti neskúmať kauzu zmenky, nesúhlasil ani so záverom o tom, že
by dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov

zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úverov
mohla byť používaná. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v prostredí spotrebiteľských úverov pretože právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru poukázal na rozhodnutia Krajských
súdov v Banskej Bystrici a Prešove.

9. Žalobca ďalej v odvolaní namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania z dôvodov obdobne
uvedených v jeho písomnom podaní zo dňa 27.1.2015 (č.l. 67). Doplnil, že v zmysle procesných
ustanovení Civilného sporového poriadku § 81 právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu nemôže v konaní vystupovať ako intervenient, pretože nie je možné,

aby preukázala právny záujem na výsledku konania.

10. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
bola žaloba žalobcu zamietnutá, vrátane príslušného rozhodnutia o trovách konania podľa ustanovení§ 378 a nasl. Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné v súvislosti s výrokom o zamietnutí žaloby. Súd prvého stupňa náležite
zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd aj vo svojom rozhodnutí

konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na doplnenie ich správnosti zdôrazňuje
nasledovné:

11. 10. V danom prípade bol podaný návrh podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES
č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Pre toto konanie je spoločné to, že návrh bol uplatnený podľa Nariadenia, že v návrhu boli z hľadiska
hmotného práva uplatnené práva zo zmenky podľa Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. a
že žalovaným je spotrebiteľ. Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cezhraničných konaní vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a
dlžníkov. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu
kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe

a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Uplatňuje sa v občianskych a
obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota
nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje sumu 2.000,- Eur v čase doručenia
žalobného formulára na súd. Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých
spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane žalobcu, alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné,

ide o tzv. formulárové konanie, podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovaného so súdom
prostredníctvom vzorových tlačív. Z čl. 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,
v ktorom sa konanie vedie. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie
žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesno-

právne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalostí určitých
okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých
mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie
aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru
o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4 Nariadenia. Z procesného

hľadiska teda k návrhu súd môže pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako k akémukoľvek inému
návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej
časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného
pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje
za potrebné. Nariadenie je tak len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel

príslušného členského štátu. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje ale nebráni
postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania.
Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená
povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej
pristupuje súdu ex offo nie je nariadením nijako vylúčená.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatňuje v konaní právo zo zabezpečovacej zmenky, keďže
žalovaná uzavrela zmluvu o úvere pôvodne s veriteľom, obchodnou spoločnosťou H., J..S..Z.., dňa
27.11.2009. Podľa tejto zmluvy jej veriteľ poskytol úver vo výške 200,- Eur a žalovaná sa zaviazala túto
sumu zaplatiť zvýšenú o poplatok 184,- Eur, spolu 384,- Eur a to v 12 mesačných splátkach po 32,-

Eur, počnúc dňom 28.12.2009. Číslo zmluvy je XXXXXXXXX, pričom to isté číslo zmluvy je uvedené
na zmenke, ktorú žalovaná vystavila dňa 27.11.2009 a na ktorej je uvedená zmenková suma 260,- Eur,
ktorú mala zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 2.8.2010. Súčasťou úverových zmlúv
dodávateľa, resp. poskytovateľa úveru spoločnosti Pohotovosť s.r.o., poľa súdu známych skutočností z
iných obdobných konaní, štandardne sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 14 majú

tzv. Dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej je majiteľ zmenky oprávnený vyplniť zmenkovú sumu a
dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy.Krajskýsúdužviackrátjudikoval,ženemôžedôjsťkplatnému
uzavretiu Dohody o vyplnení zmenky len odkazom na Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia
úveru. Navyše, tieto dohody o vyplnení zmenky neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z § 53 ods.
2, 3 Občianskeho zákonníka s tým, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú

také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi spotrebiteľom a
dodávateľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Dohoda o vyplnení zmenky splynula s ostatnými
podmienkami poskytnutia úveru, pričom sú značné pochybnosti o tom, či podpisujúci dlžník malvedomosť o tom, že okrem podpisu úverovej zmluvy sa zaväzuje k ďalším zmluvným záväzkom, ktoré
pre platnosť by prakticky potrebovali samostatné zmluvné dojednania. Z uvedených skutočností vyplýva,
že táto zmenka v zmysle dohody o vyplňovacom práve bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona

číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako to správne konštatoval a odôvodnil už súd prvej
inštancie. Taktiež požadovanie 0,25 % úroku zo zmenkovej sumy, pričom ide o úrok 91,25 % ročne, je
konaním v rozpore s dobrými mravmi.

13. V danom prípade súd zvážil aj označenie účelu úveru vo formulári zaškrtnutím možnosti „povolanie“,

pričom konštatuje, že žalovaná aj v čase uzavretia zmluvy bola spotrebiteľom, pretože bolo preukázané,
že pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci svojho povolania a poskytnutý úver spotrebovala v čase
materskej dovolenky na domácnosť. Samotné značenie účelu v zmluve nie je dôkazom preukazujúcim
poskytnutie úveru na iný ako spotrebiteľský účel, ktorý v zmluve vymedzený nie je. Dôkazné bremeno
preukázania, či bol úver použitý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania ťaží toho, kto
tvrdí takúto výnimku, majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru na tzv. iný a teda nespotrebiteľský

úver, riadiaci sa následne Obchodným zákonníkom, teda veriteľa. Odvolací súd stotožňuje so záverom
okresnéhosúduospotrebiteľskomcharaktereprávnehovzťahumedzipôvodnýmveriteľomažalovanou,
založeným zmluvou o úvere, ktorý je v danom prípade v zmysle tak vnútroštátnej ako aj európskej
legislatívy, upravujúcej spotrebiteľské právo, potrebné skúmať. Z doterajšej rozhodcovacej činnosti
je súdu zrejmá skutočnosť, že pôvodný veriteľ H. J..S..Z.., pri uzatváraní úverových zmlúv, ako je

predmetná zmluva so žalovanou, účelovo obchádzal právny režim spotrebiteľských úverov navádzaním
dlžníkov na vypĺňanie identifikátorov podnikateľského subjektu, ak takým dlžník bol, resp. označovaním
účelu súvisiaceho s povolaním, zamestnaním a pod., a to bez ohľadu na skutočný záujem klienta -
dlžníka, ktorý pri uzatváraní základného úverového vzťahu zo strany veriteľa skúmaný nebol vôbec. Z
predloženého spisu nevyplýva, že by o takéto konanie nešlo aj v predmetnom prípade. Preto súd vecne

správne pristúpil k ochrane spotrebiteľa v zmysle platných právnych ustanovení spotrebiteľského práva.

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade so závermi spoločného stanoviska občiansko-právneho
a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015. Odvolací súd na toto spoločné
stanovisko odkazuje a zdôrazňuje, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží

zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
1. Pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.
2. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

15. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. V prípade, že nie
sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať
a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s
dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia i pokiaľ ide o konštatovanie
obchádzania zákona o ochrane spotrebiteľov. Rubopisovanie zmenky (prevod zmenky rubopisom)
znamená sťaženie spotrebiteľovi možnosti domáhať sa svojich práv, pretože podľa § 17 zmenkového
zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom okrem toho, ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Rubopisovanie zmenky znamená sťaženie podávania
tzv. kauzálnych námietok (námietky týkajúce sa hospodárskych dôvodov vystavenia zmenky) pre
spotrebiteľov, s tým, že terajší majiteľ zmenky a žalobca by bol chránený proti dlžníkovi, ktorý po
rubopisovaní zmenky už nemohol vznášať kauzálne námietky proti novému majiteľovi zmenky. Ak došlo
k vyplneniu zmenky bez platnej dohody o vyplňovacom práve, zmenka v časti zmenkovej sumy je

vyplnená v rozpore so zákonom. Dohoda o vyplnení zmenky nebola platne uzavretá, nebola individuálne
dojednaná, preto bez platnej dohody o vyplnení zmenky nemohol pôvodný majiteľ zmenky vypísať
zmenku v podstatných náležitostiach vlastnej zmenky, a to zmenkovej sume či dohodnutom zmenkovom
úroku.17. Krajský súd preto, na základe vyššie uvedeného, potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku,
ktorým bola žaloba zamietnutá, rovnako ako aj vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a

žalovanou, keďže neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej v konaní trovy
nevznikli, resp. ňou uplatnené neboli (§ 387 Civilného sporového poriadku).

18. Odvolací súd v ďalšom preskúmal konanie súdu prvej inštancie i pokiaľ ide o návrok na náhradu
trov vedľajšieho účastníka, priznaný mu na ťarchu žalobcu a v tejto časti dospel k záveru, že rozsudok

je v tejto časti potrebné zrušil a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie (§ 389 ods.1 b/ Civilného sporového
poriadku).

19. Podľa § 380 ods.2 cit. zákona na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

20. Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného súdu o priznaných trovách vedľajšieho účastníka, odvolací
súd konštatuje, že tomuto rozhodnutiu nepredchádzalo rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho
účastníctva spoločnosti - Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa č.7, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 309 166, na základe námietky prípustnosti, vznesenej žalobcom písomným podaním
zo dňa 27.1.2015 (č.l. 67), doplneným následne písomným podaním zo dňa 5.9.2016 (č.l. 78 spisu), o

ktorej súd mal povinnosť rozhodnúť.

21. Rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle ustanovenia § 93 Občianskeho
súdneho poriadku, účinného v čase podania námietky žalobcom, v danom prípade má následne vplyv
aj na rozhodnutie súdu o trovách konania účastníkov. V danom prípade ide o takú vadu konania pred

súdom prvej inštancie, na ktorú odvolací súd musel prihliadnuť z úradnej povinnosti, keďže mala za
následok nesprávny procesný postup a rozhodnutie.

22. Odvolací súd z tohto dôvodu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (§ 389 ods.1 písm. b/, ods. 2
Civilného sporového poriadku v časti priznanej náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na ťarchu

žalobcu a vec vrátil v tejto časti na ďalší procesný postup. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní rozhodne
aj o trovách odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).