Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubomíra Krchníková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 12P/60/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718200739
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krchníková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1718200739.1
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti E. R., narodený
XX.XX.XXXX a I. J. R., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpení opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, E. X, H., dieťa rodičov: I. T., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX,
H., a E. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. X, H., o návrhu C. F., narodenej XX.XX.XXXX a Z. F.,
narodenéhoXX.XX.XXXX,obajabytomX.E.XXXX/XX,H.nazvereniemaloletýchdonáhradnejosobnej
starostlivosti a nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie :
Maloletý E. R., narodený XX.XX.XXXX, a maloletý I. J. R., narodený XX.XX.XXXX sa na čas
do právoplatnosti rozhodnutia o náhradnej osobnej starostlivostizverujú do náhradnej osobnej
starostlivosti C. F., narodenej XX.XX.XXXX a Z. F., narodeného XX.XX.XXXX, obaja bytom X. E. XXXX/
XX, H..
II. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 04.04.2018 žiadali navrhovatelia o zverenie maloletých detí do
náhradnej osobnej starostlivosti a nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletých
do ich náhradnej osobnej starostlivosti, matku zaviazal prispievať na výživu maloletých sumou 75,-
eur mesačne a otca sumou 200,- eur mesačne k ich rukám. Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým,
že maloletí sa narodili z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí v spoločnej domácnosti žili spolu asi
mesiac. Maloleté deti majú navrhovatelia vo svojej domácnosti a staráme sa o nich od malička. Matka
žila v domácnosti navrhovateľov od 01.05.2006 spolu s deťmi, s výnimkou jedného mesiaca, kedy sa
presťahovalaspolusdeťmikotcovimaloletýchdetí,avšakkvôlitýraniuzjehostranysavrátilispäť.Vtejto
veci bol otec maloletých detí aj súdne trestaný kvôli ťažkému ublíženiu na zdraví matke maloletých detí,
jeden čas mal aj zákaz styku s deťmi. Maloletí sú zverení matke do osobnej starostlivosti, momentálne
otec nemá zákaz styku s deťmi, ale stretávať sa s ním nechcú kvôli zážitku psychického aj fyzického
týrania matky aj detí z minulosti a aj kvôli týraniu jeho partnerky, ktorá žila v spoločnej domácnosti s
otcom maloletých detí po ukončení vzťahu s ich matkou. Keď si otec deti zobral na víkend k sebe,
utekali od neho k navrhovateľom. Maloletí neboli s otcom v kontakte od júna 2017. Matka žila spolu s
deťmi v spoločnej domácnosti s navrhovateľmi aj s novým partnerom trištvrte roka, avšak po viacerých
nezhodách so súčasným partnerom matky s matkou detí, sa odsťahovali v marci 2014. Súčasný partner
matky v čase bývania v domácnosti navrhovateľov bol nezamestnaný, stále tvrdil, že si nevie nájsť
prácu, na spoločnú domácnosť neprispieval. Matka detí s jej súčasným partnerom často menia adresu
bydliska. Matka má s deťmi dobrý vzťah, avšak uprednostňuje svoje záujmy a záujmy svojho partnera
pred ostatnými. Manželia majú 3 deti, jedno z nich žije spolu s nami v domácnosti, s maloletými má
dobrý vzťah. Žijú v 3- izbovom byte, maloletí majú spoločnú izbu, kde má každý svoju posteľ, stolík.
Navrhovateľ pracuje ako robotník v zahraničí, jeho čistý mesačný príjem je 1.500,- eur, navrhovateľkaje poberateľkou starobného dôchodku vo výške 384,- eur mesačne, brigádne som si vedela zarobiť
okolo 400,- eur mesačne, avšak kvôli zabezpečeniu starostlivosti o maloletých o tento príjem prišla.
Maloletý E. navštevuje 5. ročník základnej školy, v minulosti dosahoval dobré výsledky v škole, avšak po
presťahovaní matky do hotela a opakovanom zrušení stretnutí matky s deťmi, prípadne deťmi nechcenej
prítomnosti partnera matky na spoločných stretnutiach sa jeho školské výsledky a správanie výrazne
zhoršili. Maloletý I. J. navštevuje 1. ročník základnej školy, kde dosahuje dobré výsledky, maloletý
opakuje 1. ročník. Navrhovatelia sa s deťmi pravidelne pripravujú na vyučovanie, varia, perú, kupujú
lieky, navštevujú lekárov, zabezpečujú im počas víkendov a prázdnin voľnočasové, kultúrne a športové
aktivity. Podľa neurologického vyšetrenia majú maloletí diagnostikované ADHD, sú medikovaní. Od
neurologičky dostali odporúčania na návštevu psychiatra, nakoľko však nie sme zákonnými zástupcami
detí, nevedia s nimi ísť na ďalšie vyšetrenia. Matka o probléme vie, avšak lekára s deťmi k dnešnému
dňu nenavštívila.
2. Procesný opatrovník maloletých detí vo svojej správe zo dňa 10.03.2018 uviedol, že situáciu v rodine
prešetrili koncom marca 2018, kedy vykonali pohovor so starou matkou a následne s matkou maloletých
detí, navštívili školu a domácnosť starej matky, kde deti dlhodobo bývajú a žijú, bol uskutočnený
pohovor s maloletými deťmi. Situácia maloletých detí si vyžaduje zverenie starým rodičom, nakoľko
je preukázateľná dlhodobá nestarostlivosť zo strany matky voči svojim dvom maloletým deťom. Deti
od narodenia bývali aj s matkou v byte starých rodičov a tak je tomu aj doposiaľ, mimo krátkodobých
období, keď s nimi matka bývala v podnájme alebo v hoteli. Starí rodičia hradia všetky poplatky za deti,
navštevujú školu, učia sa s nimi a navštevujú lekárov. Mnoho krát mala stará matka problém sa dostaviť
k lekárom s deťmi. Odporúčajú zveriť neodkladným opatrením deti do náhradnej osobnej starostlivosti
starým rodičom. Procesný opatrovník ku svojej správe predložil úradný záznam zo dňa 21.03.2018 a
zo dňa 28.03.2018.
3. Podľa § 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy
žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
1. Podľa § 324 od. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
2. Podľa § 329 od. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
3. Podľa § 329 od. 1 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
4. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
5. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to
vyžaduje verejný záujem.
6. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.
7. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa,e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou
osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami
a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
8. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
9. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa tak
to zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.
10. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu o náhradnej starostlivosti nezaniká.
11. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd
povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého
dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú
rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
12. Z podaného návrhu a predložených listinných dôkazov vyplýva, že situácia maloletých detí si
vyžaduje zverenie starým rodičom, nakoľko je preukázateľná dlhodobá nestarostlivosť zo strany matky
voči svojim dvom maloletým deťom, s otcom deti nemajú dobrý vzťah, preto súd návrhu vyhovel
a maloletého na čas do právoplatného rozhodnutia o náhradnej osobnej starostlivosti zveril do
osobnej starostlivosti navrhovateľov, ktorí podľa vyjadrenia opatrovníka zabezpečujú a sú spôsobilí
zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti. Táto úpravy výkonu starostlivosti o maloleté deti je len dočasná,
dokazovanie ohľadom skutočností uvádzaných v návrhu, ako aj schopnosti rodičov zabezpečiť riadnu
starostlivosť o maloleté deti vykoná súd v konaní vo veci samej.
13. Navrhovatelia v návrhu žiadali, aby súd určil matke zaviazal prispievať na výživu maloletých sumou
75,- eur mesačne a otca sumou 200,- eur mesačne k ich rukám. Keďže súd nemá preukázané aké sú
schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov a nakoľko podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, v
znení účinnom od 01.04.2017, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti uloží povinnosť, aby rodičia počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti poukazovalivýživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a nie osobe vykonávacej náhradnú osobnú starostlivosť,
súd návrh v tejto časti zamietol. O výške výživného rozhodne súd v konaní vo veci samej a to spätne
odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia.
Poučenie:
Protitomutouzneseniu možnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručenianaOkresnomsúdePezinok.
( § 357 Civilného sporového poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku ).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku ).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku ).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku ).
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku ).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o
odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku ).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný prepis neustanovuje inak ( § 332 ods.
1 Civilného sporového poriadku).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.