Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200336
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200336.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora
Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného J. N., pre prečin krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I z 09.02.2018 sp. zn. 0T/180/2017, na verejnom zasadnutí konanom 05. apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného J. N., nar. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 09.02.2018 sp. zn. 0T/180/2017 bol obžalovaný J. N. uznaný
za vinného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že

dňa 27.11.2017 v čase okolo 17:30 hod. v U. na ul. Y. mýto č. XX v priestoroch reštaurácie s kaviarňou

pod názvom Le R. po tom čo G. Q. odišla z reštaurácie do kuchyne objednal si jedlo a na pulte
za barom nachádzajúcim sa v uvedenej reštaurácii nechala svoj mobilný telefón zn. Y. E XXXX C.
M4 G., bielej farby, Z. číslo: XXX XXX XXX XXX XXX spoločne so SIM kartou spoločnosti T J. a
nabíjačkou k predmetnému mobilnému telefónu, využijúc jej neprítomnosť tento zobral a vložil si ho do
ľavého vrecka bundy, ktorú mal oblečenú na sebe, čím uvedeným konaním spôsobil poškodenej G. Q.
škodu odcudzením vo výške najmenej 100 eur, pričom uvedeného konania sa dopustil po tom čo dňa

15.111.2017 v čase o 15:40 hod. v U. na Z. ceste, v K. centre G. v priestoroch predajne U. zobral tovar
v celkovej hodnote 12,26 eur, za čo mu bola dňa 15.11.2017 príslušníkom Policajného zboru Bratislava
Trnávka uložená bloková pokuta 30 eur blokom na pokutu nezaplatenú na mieste číslo XXXXXXXX,
pričom následne bolo zistené, že obvinený bol dňa 23.03.2016 Trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava I pod číslom konania 3T/6/2016, právoplatným dňa 23.03.2016 uznaný vinným pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ ods.3 písm. b/ k § 14 Trestného zákona a taktiež, že bol Okresným

súdom v Dunajskej Strede pod číslom konania 2T/103/2015 uznaný vinným aj z trestného činu krádež
podľa § 212 ods. 2 písm. a/ ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36

písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný J. N., smerujúce výlučne do

výroku o treste. V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný iba stručne namietal, že
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradeným na výkon trestu sostredným stupňom stráženia je neprimerane prísným trestom. Poukázal na to, že spáchal iba drobnú
krádež, odcudzenú vec vrátil, čím žiadna škoda nevznikla.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnili obžalovaný J. N., jeho obhajca a prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal
verejné zasadnutie bez prítomnosti poškodenej G. Q., nakoľko na takýto postup boli splnené všetky
zákonné podmienky.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhol, aby krajský súd
napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám mu uložil miernejší trest so zaradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň sa domáhal, aby odvolací súd neustálil (vypustil)
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. a to s poukazom na právnu kvalifikáciu skutku podľa §
212 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. t. j. páchateľ bol za takýto trestný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch

mesiacoch odsúdený.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla, aby odvolanie obžalovaného bolo ako
nedôvodné zamietnuté, nakoľko výrok o treste je primeraný a zákonný.

Obžalovaný J. N. na verejnom zasadnutí nevyužil svoje právo na prednes konečného návrhu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného J. N. nie je
dôvodné.

Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie
správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z
uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie

mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany
obžalovaného iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu

prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku.

Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný J. N. na hlavnom pojednávaní konanom
09.02.2018 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t. j. že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, následne samosudca okresného súdu prijal vyhlásenie obžalovaného

podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovaného
poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd I. stupňa
obžalovanému položil podľa § 257 ods. 4 a § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ h/ Tr. por. otázky, na ktoré
obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením,
že vyhlásenie obžalovaného prijíma a vyhlásil podľa § 257 ods. 8 Tr. por., že dokazovanie v rozsahu v

akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal

iba výrokom o treste.

Na podklade odvolania obžalovaného, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého
rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému J. N. bol v predmetnej trestnejveci uložený primeraný a spravodlivý trest, vrátenie jeho výmery, pričom treba konštatovať, že nenastali
zákonné podmienky pre uloženie eventuálneho podmienečného trestu odňatia slobody, prípadne trestu
povinnej práce, alebo iného samostatného druhu trestu nespojeného s výkonom trestu odňatia slobody.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel
trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie

predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák.
základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí

od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,

prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy. Obžalovanému priťažuje to, že sa jedná o špeciálnu recidivistu.

Nepochybil okresný súd, keď vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný
sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a jednu

priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný bola v minulosti za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.).
Táto priťažujúca okolnosť sa však nevzťahovala na odsúdenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
3T/6/2016, ani na odsúdenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T/103/2015 (nakoľko vo vzťahu
k týmto odsúdeniam išlo o kvalifikačný znak podľa § 212 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. t. j. páchateľ bol za taký
čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený), ale sa vzťahovala na predchádzajúce

odsúdenia, ktoré vyplynuli z odpisu registra trestov, predovšetkým na odsúdenie Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 0T/160/2013, odsúdenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/43/2011 a odsúdenie
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/478/2012. V tomto smere požiadavka odvolateľa, aby sa na túto
priťažujúcu okolnosť neprihliadalo, nebola dôvodná.

Za situácie, keď pomer zistených a ustálených priťažujúcich a poľahčujúcich okolností bol rovnaký,
neprichádzalo do úvahy znižovanie alebo zvyšovanie príslušnej hranice trestnej sadzby uvedenej v
osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu.

Nakoľko v posudzovanej veci sa vychádzalo z rozpätia trestnej sadzby od 6 mesiacov do 3 rokov,

v jej rámci bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, t. j. v dolnej
polovici trestnej sadzby, keďže v osobe obžalovaného treba vzhliadnuť aj špeciálneho recidivistu, ktorý
sa opakovane dopúšťal majetkovej trestnej činnosti, pričom ani predchádzajúce odsúdenia neviedli k
jeho náprave a zmene spôsobu života.

S poukazom tak na charakter skutku, ako aj osobu obžalovaného i jeho kriminálnu minulosť, krajský súd
vyvodil, že uloženie iného druhu trestu, akým je iba nepodmienečný trest odňatia slobody, neprichádza
vôbecdoúvahy.Vtomtosmerejepretoodôvodnenétaképreventívnepôsobenienaobžalovaného,ktoré
mu účinne zabraní v dopúšťaní sa majetkovej trestnej činnosti, pričom je nevyhnutné na obžalovaného
pôsobiť represiou v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýto druh trestu odráža v

sebe nielen minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských
noriem, ale tiež jeho vývoj z hľadiska možného páchania trestnej činnosti.

Vzhľadom na uvedené, požiadavka obžalovaného, aby mu odvolací súd uložil miernejší trest, bola
zjavne neopodstatnená. Napokon aj samotná výmera trestu odňatia slobody bola primeraná a spĺňala

podmienky ustanovenia § 34 Or. zák. v každom smere.

Okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatichrokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.).

Odvolací súd na podklade uvedených úvah, keďže nezistil riadny relevantný dôvod na prípadnú zmenu
rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolanie obžalovaného J. N. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.