Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/207/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313233507
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2313233507.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

Mgr. Fedora Benku a JUDr. Ľubice Bundzelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: W. I., nar.
X.X.XXXX, a B. I., nar. X.X.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matka: Mgr. H. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX/XXX, U., právne zastúpená: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so
sídlom Hlavná 6, Šaľa, a otec: Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom U.. Y. XXX/X, R., právne zastúpený:
JUDr. Ivan Rendek, advokát so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, v konaní o návrhu matky na zvýšenie
výživného a o návrhu otca na úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo

dňa 3. apríla 2017, sp.zn. 16P/315/2013-563, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í a schvaľuje rodičovskú dohodu
nasledovného znenia:

I. Výživné na maloletú W. sa s účinnosťou od 01.09.2015 zvyšuje zo sumy 150 eur na sumu 190 eur
a s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia na sumu 180 eur s tým, že výživné je splatné vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.

II. Zaostalé výživné na maloletú W. za obdobie od 01.09.2015 do 03.04.2017 vo výške 320 eur súd
povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným po
právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

III. Výživné na maloletú B. sa s účinnosťou od 01.09.2015 do 31.08.2016 zvyšuje zo sumy 100 eur
mesačne na sumu 110 eur mesačne, od 01.09.2016 do právoplatnosti tohto rozsudku na sumu 130 eur
mesačne a počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku na sumu 120 eur mesačne s tým, že výživné je

splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.

IV. Nedoplatok na výživnom za uplynulé obdobie na maloletú B. nevznikol.

V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou B. každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00
hod.avnedeľuod10.00hod.do18.00hod.,stým,žeotecsimaloletúprevezmevmiestebydliskamatky
a odovzdá ju matke na tom istom mieste. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a

v určený deň a hodinu ju odovzdať otcovi.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :1.Rozsudkom,napadnutýmodvolanímsúdprvejinštancierozhodol,žekonanieonávrhuotcanaúpravu
styku s maloletou W. sa zastavuje (výrok I), zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca na maloletú W. zo
sumy 150 eur na sumu 190 eur mesačne od 01.09.2015, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho

ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí (výrok II), zaostalé výživné na maloletú W. za
obdobie od 01.09.2015 do 03.04.2017 vo výške 760 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných
mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou
výhody splátok (výrok III), zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca na maloletú B. zo sumy 100 eur
mesačne na sumu 110 eur mesačne od 01.09.2015 do 31.08.2016 a od 01.09.2016 na sumu 130

eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletých detí (výrok IV), zaostalé výživné na maloletú B. za obdobie od 01.09.2015 do 31.08.2016
vo výške 120 eur a za obdobie od 01.09.2016 do 03.04.2017 vo výške 210 eur súd povoľuje otcovi
zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným po právoplatnosti
tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok (výrok V), matka je povinná informovať písomne alebo
prostredníctvom e-mailu otca maloletých detí vždy najneskôr k poslednému dňu príslušného mesiaca o

zdravotnom stave maloletých detí, o ich výsledkoch v škole, školských a mimoškolských aktivitách detí
a bezodkladne o mimoriadnych a podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí. Povinnosť matky
informovať otca o výsledkoch v škole sa považuje za splnenú poskytnutím prihlasovacieho mena a hesla
k internetovej žiackej knižke maloletých detí (výrok VI), otec je oprávnený stretávať sa s maloletou B.
každý nepárny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod.,

a každý párny týždeň v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod., s tým, že otec si maloletú prevezme v
mieste bydliska matky a odovzdá ju matke na tom istom mieste. Matka je povinná maloletú na styk s
otcom riadne pripraviť a v určený deň a hodinu ju odovzdať otcovi (výrok VII), týmto dochádza k zmene
rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 16P/268/2012-43 zo dňa 24.10.2012 v časti úpravy styku otca s
maloletou B. a v rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti (výrok VIII) a žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IX).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 62 ods. 1, ods. 2, 4 a 5, § 75 ods.
1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine, § 29 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ako aj článkom

5 Zákona o rodine. Vecne dôvodil, že matka sa návrhom, doručeným súdu dňa 20.12.2013, domáhala
zvýšenia výživného na maloletú W. zo sumy zo sumy 150 eur na sumu 250 eur mesačne a na maloletú B.
zo sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne od podania návrhu, dôvodiac niekoľkonásobným zvýšením
nákladovspojenýchsuspokojenímpotriebmaloletýchaotecsanávrhom,doručenýmsúdudňa8.4.2014
domáhal rozšírenia jeho styku s maloletými z dôvodu, že by sa chcel vo väčšom rozsahu podieľať na ich

výchove, pričom mimosúdna dohoda s matkou nie je možná, matka deti hucká proti nemu, v dôsledku
čoho s ním maloletá W. po rozvode prestala úplne komunikovať a pokiaľ ide o maloletú B., matka nechce
otcovi povoliť návštevy maloletej v materskej škole, ani jej prespávanie u neho. Navrhol upraviť svoj styk
s maloletými každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od soboty 9.00 hod. do nedele 19.00 hod. a
tiež v čase letných prázdnin a vianočných sviatkov, a súčasne žiadal uložiť matke povinnosť informovať

ho o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých. Otec nesúhlasil so zvýšením výživného majúc za
to, že od posledného rozhodnutia nenastala žiadna podstatná zmena pomerov na strane rodičov ani
detí, ktoré sú staršie len o necelý rok a pol, a preto v ich prípade nemohlo dôjsť k niekoľkonásobnému
zvýšeniu nákladov, namietal matkou vyčíslené výdavky na deti, pričom uviedol, že deťom prispieva aj
nad rámec výživného hoci ak dcéram kúpi oblečenie, matka toto hneď predá prostredníctvom internetu.

Matka zase nesúhlasila s návrhom otca na rozšírenie styku, jeho návrh považovala za účelový, nakoľko
otec neprejavuje reálny záujem o maloleté deti, maloletá W. sa už 2 roky nestretáva s otcom, ani sa s ním
stretávať nechce, pričom ich vzťahy sa ešte zhoršili po tom, ako ju otec nútil, aby vždy v čase určenom
pre styk s otcom prišla k dverám a otcovi opakovala, že s ním nechce byť. Maloletá B. sa síce s otcom
stretáva, avšak chodieva domov s plačom, o otcovi odmieta hovoriť. Matka poprela tvrdenie otca, že by

huckala deti proti nemu, postoj maloletej W. voči jeho osobe zapríčinil on sám, preto matka navrhovala,
aby súd ponechal styk maloletej W. s otcom neupravený a styk maloletej B. s otcom upravil na každý
nepárny týždeň v sobotu od 11.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. tak, že
otec si prevezme a odovzdá maloletú v mieste bydliska matky, každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok
tak, že otec si maloletú prevezme o 15.30 hod v predškolskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a

odovzdá ju o 18.00 hod. v mieste bydliska matky, každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov
24.12. od 16.00 hod. do 19.00 hod. a 30.12. od 16.00 hod. do 19.00 hod.
Dňa 06.10.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie maloletej W., ktorá žiadala, aby bolo rešpektované
jej rozhodnutie nestretávať sa so svojim otcom a nepodrobovať sa výsluchom a psychologickýmvyšetreniam. Uviedla, že ich otec psychicky týra, nenechá ich na pokoji a chcel ich dať vyhodiť z bytu,
kde bývajú. Robí im zle, klame ju aj jej sestru. Jeho partnerka kričí na sestru, a preto sa jej tá bojí. Otec
podaním zo dňa 15.02.2016 vzal svoj návrh na zmenu úpravy styku k maloletej W. späť a konanie žiadal

v tejto časti zastaviť, keďže by chcel dosiahnuť zlepšenie jeho vzťahu s maloletou W. nenásilnou formou.

3. Súd mal preukázané, že manželstvo rodičov maloletých bolo rozvedené rozsudkom OS Galanta zo
dňa 24.10.2012, č.k. 16P/268/2012-43, ktorým súd schválil aj dohodu rodičov, na základe ktorej sa
maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej W.

sumou 150 eur mesačne a na výživu maloletej B. sumou 100 eur mesačne. Rodičia sa ďalej dohodli,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v kalendárnom roku, a
to v sobotu v čase od 11.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez
prítomnosti matky s tým, že matka je povinná pripraviť a odovzdať deti v dohodnutom čase v mieste ich
bydliska otcovi a otec je povinný v uvedenom mieste bydliska deti matke po ukončení styku vrátiť. V čase
tohto rozhodovania mala maloletá W. 9 rokov, navštevovala základnú školu a vo voľnom čase tenisový

krúžok, bola zdravá, jej výdavky boli bežné a veku primerané. Maloletá B. mala 2 roky, navštevovala
materskú školu, bola zdravá a aj jej výdavky boli bežné a veku primerané. Matka bola zamestnaná
s dohodnutou základnou mesačnou mzdou vo výške 331,94 eura a poberala aj rodičovský príspevok
vo výške 194,70 eura. Otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 850
eur. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene

pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú staršie o 4 roky, preto výdavky spojené s uspokojovaním
ich odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, vzrástli v súvislosti s
ich fyzickým rastom, na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti
s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením ich odôvodnených potrieb vzhľadom na ich
záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach ich života, maloletá W. má 14

rokov a navštevuje druhý stupeň základnej školy, trpí alergiou, inak je zdravá, jej výdavky sú bežné
a veku primerané. Maloletá B. má toho času 7 rokov, od 01.09.2016 navštevuje základnú školu, trpí
alergiou a má ploché nohy, inak je zdravá, jej výdavky sú bežné a veku primerané. Otec je naďalej
zamestnancom u toho istého zamestnávateľa s priemerným čistým mesačným príjmom 1.007,22 eura a
na jeho strane došlo k zvýšeniu jeho príjmov v minimálnom rozsahu (+ 157,22 eura), v priebehu konania

uzatvoril nové manželstvo, ale vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Býva v spoločnej domácnosti so
svojou zamestnanou manželkou a s jej dvomi deťmi v prenajatom trojizbovom byte, majetok väčšej
hodnoty nevlastní. Svoje výdavky na domácnosť vyčíslil na sumu 1.501,70 eur. Matka, ktorá v čase
posledného rozhodovania bola zamestnaná s priemerným čistým príjmom cca. 280 eur, zaznamenala
zmenupomerovdňa01.09.2015,kedysastalanezamestnanou,zhoršilsajejzdravotnýstavaprekonala

vážne operácie, od 20.04.2016 poberá invalidný dôchodok, toho času vo výške 288,80 eur mesačne a
od 13.02.2017 vykonáva pracovnú činnosť na skrátený úväzok, vo februári 2017 mala čistú mzdu 217,96
eur. Žije s maloletými deťmi v trojizbovom prenajatom byte, majetok väčšej hodnoty nevlastní. Mesačné
výdavky maloletej W. vyčíslila na sumu 287,50 eura (strava 120 eur, drogéria 20 eur, oblečenie 40 eur,
lieky 15 eur, poistka 27,50 eura, výtvarná 5 eur, vreckové 40 eur a cestovné 20 eur) a mesačné výdavky

maloletej B. na sumu 266,30 eura (strava 120 eur, drogéria 15 eur, oblečenie 30 eur, lieky 10 eur, poistka
25,30 eura, vreckové 15 eur, obed a družina 31 eur, cestovné 20 eur), mimo toho uviedla jednorazové
výdavky na deti v sume 737 eur (školské tašky, okuliare, pomôcky do školy, výlety, zdravotnícke úkony,
lyžiarsky výcvik a iné, matkou špecifikované výdavky), pravidelné mesačné výdavky spojené s bývaním
a chodom domácnosti vyčíslila na sumu 802,13 eur. (nájomné, elektrina, plyn, telefón, RTTV, internet,

DIGI TV, komunálny odpad, spotrebný úver, pôžičky 65, poistka na auto, benzín).

4. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je dôvodné zvýšenie výživného, nie však
od podania návrhu matkou, keďže podstatná zmena pomerov nastala až v priebehu konania. Od
posledného rozhodnutia boli staršie len o jeden rok, pričom ich výdavky boli porovnateľné s výdavkami

v čase ostatného rozhodnutia, takže prvú zmenu pomerov súd určil od 01.09.2015, kedy sa matka stala
nezamestnanou, čím sa znížili jej príjmy, pričom následne aj ochorela a musela sa podrobiť operáciám,
ďalšia zmena pomerov nastala na strane maloletej B., a to dňa 01.09.2016, kedy nastúpila na základnú
školu a vzhľadom na dĺžku konania, t.j. viac ako tri roky, súd napokon konštatoval aj zmenu pomerov
na strane maloletej W., ktorá v čase rozhodovania súdu bola už staršia o 4 roky. Súd zvýšil výživné na

maloletú W. zo sumy 150 eur na sumu 190 eur a na maloletú B. zo sumy 100 eur na sumu 110 eur
od 01.09.2015 do 31.08.2015 a na sumu 130 eur od 01.09.2016, a to aj s ohľadom na vývoj životných
nákladov, na majetkové pomery otca pri zohľadnení jeho súčasného príjmu, pričom súd poukázal na
ustálenú súdnu prax, podľa ktorej je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 %- 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu. Z
aktuálneho príjmu otca cca. 1.007,22 eura, kde 25 % - 30 % predstavuje sumu 251,81 eur až 302,12 eur
taksúdurčilvýživnésohľadomnavekdetí(W.14rokovaB.6rokov),poukazujúcnavysokéjednorazové

náklady súvisiace najmä s nákupom školských potrieb a vyučovacích pomôcok u maloletej B., nákupom
dioptrických okuliaroch pre obe deti, náklady na stomatológa, kúpeľné liečby a lyžiarsky kurz u maloletej
W., na ktorých sa otec podieľal iba v minimálnom rozsahu, pričom zohľadnil aj nepriaznivý zdravotný
stav matky. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletých detí sumou 190 eur a 130 eur a matka prispeje
sumou 95 eur a 65 eur, (nakoľko druhú polovicu výšky výživného matka kompenzuje svojou osobnou

starostlivosťou) a pripočíta sa k tomu prídavok na deti, tak na strane maloletej W. vznikne finančná
čiastka na jej výdavky vo výške 308,52 eura mesačne (190 + 95 + 23,52) a na strane maloletej B. sa
vytvorí suma 218,52 eura (130 + 65 + 23,52), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na
krytie osobných potrieb maloletých detí. Na výdavky rodičov súvisiace so splácaním úverov a pôžičiek,
súd s poukazom na § 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine neprihliadal, keďže výživné je prednostnou
pohľadávkou rodiča, matkou vyčíslené výdavky na maloleté deti a domácnosť spolu vo výške 1.355,93

eura považoval vzhľadom na príjmy, možnosti a schopnosti matky, za nadsadené, a u otcom vyčíslených
mesačných výdavkov prihliadal na to, že sa nejedná len o výdavky otca, ale aj výdavky jeho manželky
na svoje maloleté deti, ku ktorým otec vyživovaciu povinnosť nemá. Matkou požadované sumy polovice
nákladovspojenýchsfinancovanímpotriebaaktivítmaloletýchB.zaroky2014až2016jejprvoinštančný
súd nepriznal, nakoľko všetky matkou uvádzané náklady zohľadnil pri zvýšení výživného. Zároveň súd

vyčíslil otcovi dlh na zročnom výživnom za uplynulé obdobie u W. vo výške 760,- eur a u B. 330 eur,
ktoré nedoplatky mu povolil splácať po 40 eur na každé dieťa až do zaplatenia spolu s bežným výživným
po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.

5. Súd v súlade s návrhom otca uložil matke povinnosť informovať písomne alebo prostredníctvom

e-mailu otca vždy najneskôr k poslednému dňu príslušného mesiaca o veciach týkajúcich sa a o
návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou B. vychádzajúc z vykonaného dokazovania, o. i. zo správy
psychologičky Mgr. H. I. zo dňa 20.03.2017 a zo znaleckého posudku č. 9/2015 znalca PhDr. Petra
Molnára zo dňa 01.08.2015. Súd zistil, že maloletá W. sa s otcom vôbec nestretáva a odmieta ho,
pričom súd nezistil zo strany otca snahu zlepšiť tento vzťah s maloletou, keď okrem návrhu na úpravu

styku, žiadne iné kroky neurobil na oživenie ich vzťahu. Uvedené zlepšenie vzťahu je potrebné aj z
dôvodu, že medzi maloletou W. a maloletou B. sú veľmi silné súrodenecké putá, pritom negatívne názory
maloletej W. (a nepochybne aj negatívne názory matky maloletých detí) na otca, výrazne zasahujú a
ovplyvňujú aj vzťah otca a maloletej B.. Otec sa s mal. B. stýka v zmysle rozsudku tunajšieho súdu zo
dňa 24.10.2012, č.k. 16P/268/2012-43, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku, a to v sobotu v čase

od 11.00 hod. do 18.00 hod a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. S
poukazom na závery znaleckého posudku možno konštatovať, že vzťah maloletej B. s otcom je dobrý,
v prítomnosti otca sa cíti komfortne. Súd teda čiastočne vyhovel návrhu otca, keďže tu videl dôvod na
rozšírenie styku otca s maloletou, avšak sa stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka, ktorý s touto
rodinou pracuje už od rozvodového konania, že styk je potrebné v danom prípade rozširovať postupne a

toho času bez prespávania, pričom súd akceptoval aj želanie samotnej maloletej B., ktorá sa so svojim
otcom chce stretávať, avšak prespávať u neho nechce. Skutočnosť, že maloletá B. je ovplyvnená zo
strany matky a staršej sestry je pritom nepochybná, keďže s nimi žije v spoločnej domácnosti a sú to
jej vzory. Súd nespochybňuje právo otca tráviť s maloletou polovicu jej voľného času, avšak stretávanie
sa musí rozširovať postupne v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Pre súd je rozhodujúci stav v čase

vyhlásenia rozhodnutia, preto sa súdu prvej inštancie nejavilo byť vhodným riešením vopred určiť čas,
od ktorého by už bolo stretávanie otca s maloletou upravené aj s prespávaním v jeho domácnosti. Každé
dieťa je individuálne, teda len ťažko možno predpokladať čas, po uplynutí ktorého sa dokáže prispôsobiť
zmenám, preto súd určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu
od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň v piatok od

16.00 hod. do 19.00 hod., ktorú úpravu považoval zatiaľ za postačujúcu. Zároveň súd apeloval na
rodičov, aby v záujme minimalizovania traumatizácie maloletých detí vykonali maximum pre zlepšenie
ich vzájomných vzťahov a komunikácie.

6. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a to pokiaľ ide o výroky II., III., IV., V.
a VII., považujúc závery súdu v časti výživného ako aj jeho úpravy styku s maloletou B. za nesprávne,v časti výživného vychádzajúce z nesprávne zisteného skutočného stavu veci, keď už v základnom
konaní poukazoval na to, že matkou uvádzané príjmy a výdavky ako aj výdavky maloletých nemôžu byť
reálnymi príjmami a výdavkami, keď nie je fakticky možné, aby bol niekto dlhodobo v takom mínuse ako

matka tvrdila súdu. Otec poukázal na to, že nielen u neho, ale aj u matky došlo k nárastu príjmu zo
sumy 226,76 eur na sumu 506,76 eur a matka je vedená tiež ako finančný agent a na oficiálnej stránke
H. - U. L., a.s.. Otec ďalej nesúhlasil s tým, aby súd neprihliadol na žiadny jeho úver, keď otec spláca
splátky spoločných úverov, ktoré si vzali s matkou maloletých v čase ich spolužitia, preto považuje za
nespravodlivé, aby mu to súdom v konečnom dôsledku bolo dávané na ujmu tým, že na tento výdavok

súd neprihliadne a rovnako považuje za dôvodný úver na kúpu pračky, ktorá patrí k základným životným
potrebám. Poukázal na to, že už doposiaľ určené výživné v sume 250 eur predstavuje hranicu 25% z
jeho čistého príjmu preto súhlasí so zvýšením u oboch detí spolu maximálne o 50 eur, t.j. na sumu 300
eur, čo už je na hranici 30% jeho čistého príjmu. U maloletej W. považoval preto za adekvátne zvýšenie
výživného o 30 eur počnúc 1.9.2015, teda odkedy sa matka stala nezamestnanou a u B. o 20 eur až od
1.9.2016,kedyzačalanavštevovaťzákladnúškolu.Pokiaľideoúpravustyku,vytkolsúduprvejinštancie,

že nedostatočne prihliadol na názor ustanoveného znalca, ktorého názor po odbornej stránke by mal
jednoznačne prevyšovať názor kolízneho opatrovníka. Znalec pritom konštatoval, že maloletá B. má k
nemu vytvorený prirodzený kladný a bezprostredný vzťah, ktorý je žiaľ zároveň ovplyvňovaný rodinou,
v ktorej vyrastá ako aj názormi staršej sestry, preto otec považuje široko upravený styk, počas ktorého
by maloletá B. mala možnosť zažiť s otcom a jeho manželkou množstvo pozitívnych zážitkov za veľmi

dôležitý. Pokiaľ kolízny opatrovník súdu navrhol upraviť styk mal. B. u otca bez prespávania z dôvodu,
že „deti sa nemôžu prispôsobovať rodičom ale deťom treba načúvať“, otec poukázal na to, že v čase
výpovede mala maloletá B. iba 6 rokov a pritom bola preukázateľne pod vplyvom matky, preto mal súd
vychádzať pri rozhodovaní zo znaleckého posudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil a to tak, že neprimerane vysoké výživné zníži a to aj spätne a tiež upraví jeho stretávanie s

maloletou B. aj s prespávaním a tiež počas sviatkov a prázdnin.

8. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka, ktorá považovala rozsudok v napadnutých
častiach za vecne správny a navrhla ho potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením otca ohľadom jej neprimeraných
výdavkov a reálnych príjmov, vysoký rozdiel medzi jej výdavkami a príjmami pokrýva s výraznou

finančnou pomocou svojich rodičov. Pokiaľ ide o spoločný úver tvrdený otcom, tento bol v skutočnosti
medzi manželov rozdelený a to takým spôsobom, že matka vyplatila polovicu zo spoločného úveru
otcovi, za ktorým účelom si ona sama musela vziať úver, o čom svedčia listinné dôkazy. Pokiaľ sa otec
opakovane odvoláva na súdnu prax určujúcu súhrnné výživné na maloleté deti v rozmedzí 25 - 30% z
príjmu povinnej osoby, matka poukazuje na to, že je potrebné posudzovať každý prípad individuálne. Aj

tvrdenia otca ohľadom jeho styku s maloletou B. sú podľa matky účelové a nepravdivé, matka v plnom
rozsahu súhlasí s vyjadrením kolízneho opatrovníka, že deťom treba načúvať a z tohto dôvodu preto
trvá na stretávaní otca s maloletou B. bez prespávania, keďže aktuálne nie sú ešte vytvorené podmienky
na to, aby maloletá v domácnosti otca prespávala. Svoj názor maloletá prejavila na pojednávaní dňa
3.4.2017,pričommatkapoukazujenato,žemedziznaleckýmdokazovanímatýmtovýsluchommaloletej

prešlo obdobie takmer dvoch rokov, počas ktorých maloletá čiastočne vyspela, naďalej sama nechce
prespávať v otcovej domácnosti, čo je nevyhnutné rešpektovať.

9. V ďalších písomných vyjadreniach rodičia zotrvávali na svojich stanoviskách.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), vzhľadom k potrebe doplnenia dokazovania nariadil v zmysle
§ 385 ods. 1, v spojení s § 383 CSP vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavili všetci účastníci konania.

Rodičia maloletej pred otvorením odvolacieho pojednávania oznámili súdu, že dospeli k rodičovskej
dohode o výške výživného na obe deti ako aj úprave styku otca s maloletou B. v znení ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku a požiadali odvolací súd o jej schválenie, s čím súdom ustanovený procesný
opatrovník maloletej vyslovil súhlas.

11. Podľa 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len
Zákon o rodine) rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou
rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd posúdil rodičmi navrhnuté výživné ako také, ktoré
sa neprieči zistenému skutočnému stavu veci súdom prvej inštancie, a javí sa primerané zisteným
majetkovým pomerom oboch rodičov, ich možnostiam a schopnostiam ako aj odôvodneným potrebám
maloletých detí a zároveň aj rodičmi dohodnutá úprava styku otca s maloletou B. zodpovedá aktuálne

najlepšiemu záujmu dieťaťa. Vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie v časti týkajúcej sa predmetu
odvolacieho konania predstavuje pre odvolací súd dostatočné východisko pre schválenie rodičmi
navrhnutej dohody a preto odvolací súd nevidel dôvod, pre ktorý by dohodu rodičov prednesenú na
pojednávaní dňa 28.03.2018 nemal schváliť v celom rozsahu, t.j. v časti bežného výživného ako aj v
časti podmienok splatenia nedoplatku, ktorý otcovi vznikol za minulé obdobie na výživnom na maloletú

W. a napokon aj v časti týkajúcej sa rozsahu a podmienok styku otca s maloletou B.. Schválením tejto
dohody v odvolacom konaní nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania, keďže ani v prípade,
ak by rodičovská dohoda bola schválená súdom prvej inštancie, nebol by riadny opravný prostriedok v
zmysle § 122 CMP možný.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd za súhlasu kolízneho opatrovníka maloletých detí
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil a rodičovskú dohodu schválil
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania, pričom
zároveň rozhodol o trovách konania 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP.

19. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.