Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/176/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716204797
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716204797.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou, so sídlom P. XXX/X, XXX XX Malinovo, proti žalovanému: L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. U. XXXX/X, XXX XX L., zastúpenému spoločnosťou: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom E. B.

Lukáča 2, 026 01 Martin, IČO: 36 868 108, o zaplatenie sumy 270,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17C/41/2016-105 zo dňa 12.01.2017 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 17C/41/2016-121 zo dňa 02.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 17C/41/2016-105 zo dňa 12. 01. 2017 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Martin č. k. 17C/41/2016-121 zo dňa 02. 06. 2017 vo výrokoch II.,
III. a IV. p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 17C/41/2016-105 zo dňa 12.
01. 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č. k. 17C/41/2016-121 zo dňa 02.
06. 2017 o d m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a

príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzavretia
zmluvy; ďalej aj „ZoSÚ“) v spojení s § 517 ods. 2 OZ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 180,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % (ročne, pozn. odvolacieho súdu) od
28.05.2015 do 30.10.2015 zo sumy 330,00 Eur, od 31.10.2015 do 30.11.2015 zo sumy 320,00 Eur, od
01.12.2015 do 28.12.2015 zo sumy 310,00 Eur, od 29.12.2015 do 28.01.2016 zo sumy 300,00
Eur, od 29.01.2016 do 25.02.2016 zo sumy 290,00 Eur, od 26.02.2016 do 22.03.2016 zo sumy
280,00 Eur, od 23.03.2016 do 29.04.2016 zo sumy 270,00 Eur, od 30.04.2016 do 30.05.2016 zo

sumy 260,00 Eur, od 31.05.2016 do 30.06.2016 zo sumy 250,00 Eur, od 01.07.2016 do 29.07.2016 zo
sumy 240,00 Eur, od 30.07.2016 do 31.08.2016 zo sumy 230,00 Eur, od 01.09.2016 do 30.09.2016
zo sumy 220,00 Eur, od 01.10.2016 do 28.10.2016 zo sumy 210,00 Eur, od 29.10.2016 do
30.11.2016 zo sumy 200,00 Eur, od 01.12.2016 do 27.12.2016 zo sumy 190,00 Eur, od 28.12.2016 do
zaplatenia zo sumy 180,00 Eur (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanému povolil celú
istinu vrátane úrokov z omeškania splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,00 Eur splatných

vždy každého 20-teho dňa v mesiaci príslušného mesiaca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod
stratou výhody splátok (výrok III.). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný
má voči žalobcovi právo na ich náhradu v rozsahu 48 % (výrok IV.).2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotil
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 609001569
zo dňa 03.06.2014 ako vzťah spotrebiteľský (§ 52 ods. 1 OZ). Na základe predmetnej zmluvy žalobca

poskytol žalovanému úver vo výške 350,00 Eur s tým, že žalovaný sa zaviazal
zaplatiť žalobcovi čiastku 672,00 Eur do 27.05.2015. Uvedená suma obsahovala jednak poskytnutý
úver a jednak poplatok vo výške 322,00 Eur ako náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Ročná
percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 92 %, výška priemernej hodnoty ročnej
RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy je vo výške 45,02 Eur

(správne má byť %, poznámka odvolacieho súdu). Následne dohodou o splátkach zo dňa 03.06.2014,
uzatvorenou v rovnaký deň ako zmluva o úvere, sa spotrebiteľ zaviazal uhradiť celkovú čiastku 672,00
Eur v dvanástich pravidelných mesačných splátkach vo výške 56,00 Eur vždy k 27. kalendárnemu dňu
v mesiaci počnúc dňom 27.06.2014.
3. Prvoinštančný súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo 03.06.2014, ako aj dohodu o jej plnení v
splátkach zo dňa 03.06.2014 posudzoval z hľadiska náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zákona ZoSÚ

účinného k uvedenému dňu a zistil, že uvedená zmluva nespĺňa náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. k/
ZoSÚ, pretože neobsahuje výšku, počet a termíny splátok špecifikovaných na istinu, úroky a iné poplatky
a ani poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Spotrebiteľ zobral na vedomie
údaje o výške priemernej RPMN stanovenej na 45,02 %, avšak RPMN bola napriek tomu dojednaná

vo výške 92 %, čo znamená, že RPMN nebola platne dojednaná v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm.
y/ ZoSÚ. Súd tiež akcentoval, že priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov je možné
považovať za platne dojednanú len v prípade, že spĺňa náležitosti špecifikované v ust. § 9 ods. 2 písm.
y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch citovaného v napadnutom rozhodnutí. Z údajov
zverejnenýchnastránkeministerstvafinanciíonovoposkytnutýchspotrebiteľskýchúverochmalokresný

súd preukázané, že údaje za prvý kalendárny štvrťrok roku 2014 boli zverejnené 30.04.2014 a za druhý
kalendárnyštvrťrok15.08.2014.Zmluvauzavretámedzistranamisporudňa03.06.2014,atedaajRPMN
sa preto mala riadiť údajmi o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch za druhý kalendárny štvrťrok,
pričom RPMN u tohto typu úverov bola stanovená na 45,02%. Z dôvodu absencie údajov vyžadovaných
v zákone o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 písm. k/ a neplatný údaj uvedený v § 9 ods. 2 písm. y/

tohto zákona v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej žalobcom a žalovaným dňa 03.06.2014, súd
prvej inštancie vyhodnotil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm.
b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
4. Vychádzajúc z právnej úpravy citovanej v napadnutom rozhodnutí a listinných dôkazov preložených
do spisu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zostávajúcu časť úveru vo výške 180,00 Eur. V

konaní bola totiž preukázaná výška splatenia úveru žalovaným vo výške 170,00 Eur (do 27.05.2015
ako dátumu splatnosti úveru zaplatil žalovaný celkom 20,00 Eur a následne v splátkach sumu 150,00
Eur). Nakoľko žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 350,00 Eur, ktorá skutočnosť nebola medzi
stranami sporná, súd mu uložil zaplatiť jeho zvyšnú časť (180,00 Eur).
5. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý mu súd

priznal odo dňa 28.05.2015 zo súm príslušných pri zohľadnení jednotlivých splátok tak, ako uviedol vo
výrokovej časti rozsudku (pozri odsek 1. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu) a vo zvyšku žalobu
ako nedôvodnú zamietol.
6. Vychádzajúc z dokladov preukazujúcich pomery žalovaného (doklad o mzde, platení nájomného,
inkasa, potvrdenia zamestnávateľa o vykonávaní aj iných zrážok zo mzdy a nedostatočnosť príjmu na

pokrytiedoterazrealizovanýchpožadovanýchzrážok),súdpovolilžalovanémucelúdlžnúsumupriznanú
napadnutým rozhodnutím splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,00 Eur splatných vždy do
20-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok.
7. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že
úspech strán sporu vyčíslil u žalobcu na 26 % a u žalovaného na 74 %. Čistý úspech žalovaného v

spore tak predstavoval výšku 48 %. Žalovanému preto priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v
uvedenom rozsahu.

8. Opravným uznesením č.k. 17C/41/2016-121 zo dňa 02.06.2017 okresný súd opravil nesprávne
uvedený dátum vyhlásenia rozsudku v jeho písomnom vyhotovení (12.01.2016), pričom zo zápisnice z

pojednávania je zrejmé, že rozsudok bol vyhlásený dňa 12.01.2017.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a
vrátenia veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.10. Uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom. Naviac na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ

poukázal na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa spotrebiteľ zaviazal zaplatiť veriteľovi
(žalobcovi) do 27.05.2015 celkovú čiastku 672,00 Eur, ak nie je dohodnuté inak, na jeho účet
špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti
mandatárovi. Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej
zmluvy tak podľa dohody nastane dňa 27.05.2015. Následne v ten istý deň žalovaný požiadal o možnosť

využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach, podľa ktorej sa celkovú čiastku zaviazal
uhradiť v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 56,00 Eur vždy k 27. kalendárnemu
dňu v mesiaci počnúc dňom 27.06.2014. Za daných okolností nemožno v súdenej veci hovoriť o
absencii výšky, počtu a termínu splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Ročná percentuálna miera
nákladov stanovená v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 92 % je vypočítaná správne v zmysle
platných právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v dokumente Štandardné európske informácie

o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj
vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako zmluve. Žalobca teda poskytol žalovanému (spotrebiteľovi)
pred podpísaním zmluvy a následne pri jej podpísaní pravdivé, riadne a úplné informácie. Rovnako v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zobral žalovaný na vedomie výšku ročnej priemernej hodnoty miery
nákladov (RPMN) na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy vo

výške 45,02 %. Z uvedených dôvodov úver nie je možné považovať za bezúročný a bez
poplatkov.Zmluvaospotrebiteľskomúveretedaobsahujevšetkynáležitostipodľazákona č.129/2010Z.
z. Žalovaný uzatvoril zmluvu slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni a ani za nápadne nevýhodných
podmienok, čo potvrdil na zmluve svojím podpisom. Uplatnený nárok žalobcu v podobe úroku vo výške
39,15 % ročne (správne má byť 23,22% ročne, pozn. odvolacieho súdu), ktorý bol dohodnutý v zmluve

o spotrebiteľskom úvere v bode 2. vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho
zabezpečenie, považuje žalobca za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období
podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri
poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov.
Poplatok vo výške 240,73 Eur predstavuje administratívne náklady na vypracovanie a

uzatvoreniezmluvyospotrebiteľskomúverespolusovšetkouadministratívoustýmspojenou.Slovenská
právna úprava v oblasti úverov „účtovaniu poplatku“ výslovne nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch
totiž výslovne spomína niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru,
poplatok za vedenie účtu, atď. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa
v spojení so spotrebiteľským úverom sa napríklad uvádzajú okrem iného aj

poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere. Poukázal na bod 8. všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru v súvislosti
s nedodržaním záväzku spotrebiteľa uhradiť celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve.
Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 33,00 Eur, za každú zaslanú
upomienku čiastku 10,00 Eur a následne sú to ďalšie trovy, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti uplatnením

práva veriteľom spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu k zaplateniu náhrady trov odvolacieho konania.
12. Uviedol, že napriek tomu, že finančné prostriedky z úveru, ktorý si zobral na svoje meno odovzdal

pani I. U., ktorá sa mu zaviazala ich uhrádzať, čo však nedodržala. Z tohto dôvodu dal žalovaný voči
aj nej podnet na trestné stíhanie. Žalovaný nepoprel uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere so
žalobcom. Zdôraznil však, že predmetná zmluva neobsahuje základné náležitosti v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch, a to špecifikáciu splátok na istinu, úroky a ďalšie poplatky. Dojednané zmluvné
podmienky sú tiež v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ ide o dojednaný úrok a RPMN a zmluvnú pokutu.

V danom prípade nebola naplnená podmienka § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvné
dojednania neboli dojednané individuálne, jedná sa o formulárovú zmluvu. Žalobca vo svojom
opravnom prostriedku poukázal na svoju argumentáciu prezentovanú v konaní pred okresným súdom.
Žalovaný tiež konštatoval, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadnu argumentáciu v rovine právnej, v
čomodvolateľvidínesprávnosťrozhodnutia.Okresnýsúdsavosvojomrozhodnutívysporiadalsotázkou

o spotrebiteľskom charaktere úveru, i stým, že RPMN v danom prípade nebola platne dojednaná. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia obsahuje podrobnú argumentáciu od bodu 8. až po bod 17.

13. K tomuto vyjadreniu žalovaného žalobca nepodal odvolaciu repliku.14. Pokiaľ okresný súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 180,00 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % (ročne) za jednotlivé obdobia a zo súm špecifikovaných v odseku

1. odôvodnenia tohto rozhodnutia, odvolací súd odvolanie žalobcu podané proti tejto časti rozhodnutia
odmietol ako odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b/ CSP).

15. Strana môže napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP). Aj keď je žalobca stranou v spore, nespĺňa subjektívny predpoklad na podanie odvolania proti
výroku I. napadnutého rozsudku. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje
v neúspechu vo veci samej, alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu ujmu. Z
uvedeného vyplýva, že na podanie odvolania je oprávnená tá strana sporu, ktorej bola rozhodnutím
súdu prvej inštancie spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia práv a povinností strán sporu;

podstatné tu je porovnanie výsledku sporu s nárokom uplatneným žalobcom v žalobe (prípadne v inom
procesnom podaní), nie však subjektívne presvedčenie strany sporu o dôsledkoch vyplývajúcich pre
ňu z rozhodnutia súdu prvej inštancie. V uvedených súvislostiach je zrejmé, že I. výrok napadnutého
uznesenia je v prospech odvolateľa. Žalobca teda nemal dôvod napádať výrok rozsudku, ktorým sa jeho
žalobe čiastočne vyhovelo.

16. Vo zvyšnej časti krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3
CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie vo výroku o zamietnutí
žaloby vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku II.), výroku o povolení splátok (výrok III.) a tiež v závislom výroku

o trovách konania (výrok IV.) v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

17. Odvolací súd v predmetnej časti podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci
vznesené a v podstatnej miere (tak ako uvádza ďalej) sa stotožnil so skutkovými a
právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné

preposúdeniedanejveci,vecnesprávnerozhodolasvojerozhodnutieodôvodnilvsúladesustanovením
§ 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Limitom pre preskúmanie napadnutého rozsudku odvolacím súdom sú odvolateľom formulované
odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 380 ods. 1 CSP).
19. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcu
formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu.

20. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že v súdenej veci pokiaľ zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahovala povinnú náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.06.2014 (zmluva o úvere zo dňa
03.06.2014), je nevyhnuté v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za

bezúročný a bez poplatkov. Krajský súd upriamuje pozornosť na ustálenú judikatúru slovenských súdov
pri riešení tejto právnej otázky, ktoré v množstve spotrebiteľských sporov konštatovali potrebu presného
štruktúrovania splátok úveru na istinu, úroky a poplatky, v záujme prehľadnosti a s cieľom chrániť práva
spotrebiteľa byť informovaný o všetkých povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy.

21. Spotrebiteľská zmluva tak musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Logickým a teleologickým výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona ZoSÚ možno
dospieť k jednoznačnému záveru, že zo zmluvy musí vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny,
úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorázovo. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva
výška jednotlivých splátok (výška anuitnej splátky), nie je ale zrejmé zistiť jej jednotlivé zložky. Výška

jednotlivých zložiek mesačných splátok dohodnutých v úverovej zmluve nevyplýva ani zo všeobecných
podmienok a priemerný spotrebiteľ si uvedenú výšku nemá možnosť ani vypočítať. Spotrebiteľ teda
v čase uzatvárania úverovej zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o
to, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru a hoci mal určenú povinnosť plniťsplátku v dohodnutej výške, nemal možnosť oboznámiť sa pred uzatvorením zmluvy ako bude táto
splátka rozčlenená pokiaľ ide o splácanie istiny úveru, ako aj úrokov z úveru a ďalších poplatkov. Z
dokazovania vykonaného okresným súdom nepochybne vyplynulo, že úverová zmluva obsahuje iba

uvedenie celkovej výšky anuitnej splátky 56,00 Eur, z ktorej však nie je možné zistiť, aká je výška splátok
istiny, v akom rozsahu je v splátke zahrnutý úrok a v akom rozsahu sú v tejto splátke zahrnuté poplatky.

22. Záver súdu prvej inštancie ohľadom nedostatku údaja o RPMN v zmluve o úvere zo
dňa z prezentovanej úvahy len porovnaním výšky priemernej RPMN (ako povinného údaja zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. y/ ZoSÚ) vo výške 45,02% a oznámenej výšky RPMN vo
výške 92% nie je postačujúci. V nadväznosti na túto úvahu nie je možné uzatvoriť, že údaj o RPMN v
predmetnej zmluve absentoval. Je potrebné upresniť záver okresného súdu v tom, že v súlade s § 9 ods.
2 písm. y/ ZoSÚ vzhľadom na dátum uzatvorenia zmluvy o úvere (03.06.2014), bola správne v zmluve
oznámená výška priemernej RPMN za prvý kalendárny štvrťrok, keďže hodnota priemernej RPMN za
druhý kalendárny štvrťrok bola zverejnená až 15.08.2014.

23. Uvedený nedostatok nič nemení na vecnej správnosti rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že na naplnenie sankcie podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, aby sa poskytnutý
spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov ako dôsledku porušenia povinnosti,
postačuje absencia čo len jednej z obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa

§ 9 ods. 2 a/ až k/, r, a y/ ZoSÚ. V danom prípade je takýmto nedostatkom náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ.

24. Vzhľadom na uvedené zistenie okresný súd dospel k správnemu záveru, že takýto úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov, inak povedané, žalobcovi vznikol nárok len na zaplatenie

úverovej istiny vo výške 350,00 Eur. Po zohľadnení splátok realizovaných doposiaľ žalovaným (ako
nespornej skutočnosti), je plne dôvodný záver súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi len zostatok úverovej istiny vo výške 180,00 Eur a následné zamietnutie žaloby vo zvyšnej
časti.

25. Vo vyššie uvedených súvislostiach zostala bez právneho významu právna argumentácia žalobcu
týkajúca sa primeranosti úroku z poskytnutého úveru, ako aj dovolenosť odplaty pri poskytnutí
peňažných prostriedkov vo výške 240,73 Eur ako administratívnych nákladov za vypracovanie a
uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené námietky nekorešpondujú so skutkovými zisteniami
a právnymi dôvodmi, na ktorých súd prvej inštancie založil odôvodnenie svojho rozhodnutia,

preto odvolací súd nemal dôvod sa týmito námietkami odvolateľa zaoberať.

26. Pokiaľ ide o čiastočný nárok žalobcu uplatnený vo forme zmluvnej pokuty vo výške 33,00 Eur, ktorý
súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal, krajský súd sa s jeho rozhodnutím predmetnej časti rovnako
stotožnil. Súčasne odvolací súd dopĺňa, že východiskom pre nepriznanie tohto nároku

je skutočnosť, že zmluvná pokuta nebola stranami v zmluve individuálne dojednaná. Je totiž súčasťou
formulárovej zmluvy - všeobecných podmienok poskytovania spotrebiteľského úveru, obsah ktorých
žalovaný(spotrebiteľ)nemalmožnosťnijakýmspôsobomovplyvniť.Odvolacísúdvosvojejrozhodovacej
činnosti opakovane vyslovil názor, že všeobecné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné
do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Ak žalobca ako

dodávateľ služby pristupuje k tvorbe vedľajších zmluvných dokumentov tak, že tieto zámerne obsahujú
pre spotrebiteľa nevýhodné dojednania, pri ktorých predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa,
takémuto správaniu nemožno priznať právnu ochranu.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu o

čiastočnom zamietnutí žaloby (výrok II. napadnutého rozsudku) ako vecne správny potvrdil.

28. Vo vzťahu k výroku III. napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že i v tejto časti ho ako vecne
správny potvrdil. Upriamuje pritom pozornosť na svoju argumentáciu uvedenú v bodoch 29. a 30. svojho
rozhodnutia.

29. Podstatou apelačného opravného systému je možnosť napadnúť jednak skutkovú, jednak právnu
stránkurozhodnutia.Právnaúpravaumožňujerozhodnutiesúduprvejinštancienapadnúťlenztaxatívne
stanovených dôvodov. V závislosti od toho, aké pochybenia, resp. nedostatky odvolateľ súdu prvejinštancie vytýka, možno odvolacie dôvody rozdeliť na dve základné skupiny: 1./ vady konania (§ 365
ods. 1 písm. a), b), c), d) CSP), vady rozhodnutia, ktoré majú podobu skutkových vád (§ 365 ods. 1 písm.
e), f), g) CSP) alebo vád právnych (§ 365 ods. 1 písm. h) OSP). Odvolanie musí byť niektorou (prípadne

viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 365 CSP), čo znamená, že nestačí len formálne citovať
v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade,
v skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Uvedenie konkrétnosti, v čom odvolateľ
vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, je len v jeho dispozícii a súd ho nemôže nútiť, aby tieto
dôvody uviedol, čomu zodpovedá aj filozofia konštrukcie odvolacích dôvodov v civilnom sporovom

konaní (pozri § 373 ods. 1 CSP). Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), teda
na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť podľa ust. § 365 CSP dôvodom na podanie
odvolania,odvolacísúdprisvojomrozhodnutíoodvolaníprihliadaťnemôže,ajkebytaképorušeniazistil.

30. Odvolateľ v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia odvolacím súdom. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na

zodpovednosť žalobcu za vymedzenie odvolacích dôvodov v jeho opravnom prostriedku podanom
v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (dňa 24.02.2017). Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie mohol odvolateľ meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku neuviedol žiadne odvolacie dôvody, v čom vidí nesprávnosť
rozhodnutia okresného súdu, ktorý postupom podľa § 232 ods. 4 CSP povolil žalovanému priznanú istinu

vrátane úrokov z omeškania uvedenú vo výroku I. splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,00
Eur splatných vždy každého 20-teho dňa v mesiaci príslušného mesiaca počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku pod stratou výhody splátok. V dôsledku toho je v danej veci prieskum odvolacím súdom
obmedzený len na tie vady, na ktoré je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods.
2 CSP), ktoré však v súdenej veci neboli zistené.

31. Z rovnakých dôvodov odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo
veci samej závislý výrok IV. napadnutého rozsudku o trovách prvoinštančného konania, proti ktorému
odvolateľ tiež nevzniesol žiadne odvolacie námietky. Napadnutý rozsudok okresného súdu aj v tejto časti
plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

32.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§262ods.1CSPvspojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).