Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316207894
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5316207894.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: A. H., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matka D. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a otec - G. H.,
nar. XX.XX.K., bytom U. XXX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom D.
XXXX, B., v konaní o návrhu starej matky D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, právne zastúpenej
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr, Cisarík, s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A,
Čadca, na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, za účasti starého otca maloletého

dieťaťa G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX B. XX, na základe odvolania starej matky - D. H., nar.
XX.XX.XXXX a na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 9P/47/2016-156
zo dňa 31. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že :

- zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A., nar. X.X.XXXX počnúc 19.10.2016 na sumu 130
eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný poukazovať počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti,

najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca vždy do
15. dňa v mesiaci vopred;
- vo zvyšnej časti návrh na zvýšenie výživného zamieta;
- návrh otca na zníženie výživného zamieta;
- zameškané výživné na maloletého A. za obdobie od 19.10.2016 do 31.5.2017 vo výške 76,11 eur
povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 5 eur, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré splátky je otec povinný poukazovať spolu s bežným výživným Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca pod sankciou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej

z nich.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 14P/2/2010-45 zo dňa 24.2.2010 v časti o určení
výživného na maloletého A..

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému A., nar.

XX.XX.XXXX, a to počnúc dňom 19.10.2016 zo sumy 120 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne
počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti s povinnosťou poukazovať (zvýšené) výživné Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred. S poukazom na
§ 26, § 45 ods. 8, § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a ods. 3 (citované v napadnutom rozsudku)zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZOR“) východiskovo vymedzil, že výživné má zodpovedať
odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a súčasne schopnostiam a možnostiam povinného rodiča,
pričom zmenu výšky výživného musí odôvodňovať podstatná zmena pomerov na strane maloletého

dieťaťa, resp. na strane jeho rodičov.

2.Nadväzne konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázanú u maloletého
podstatnú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom. V čase predchádzajúcej úpravy
(rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 14 P 12/2010-45 zo dňa 24. 2. 2010) bolo maloleté dieťa

vo veku 7 mesiacov. V súčasnosti maloletý navštevuje 1. ročník Základnej školy Čierne - Ústredie.
Maloletému sa s nástupom na plnenie povinnej školskej dochádzky preukázateľne zvýšili náklady na
zabezpečovanie základných školských potrieb a pomôcok (školská taška, perá, ceruzky, potreby na
výtvarnú výchovu, telesnú výchovu, prezuvky a pod.), tiež mu vznikajú náklady s jeho mimoškolskou
činnosťou, keď navštevuje krúžok anglického jazyka a krúžok futbalu - mladší chlapci, kde bolo potrebné
zakúpiť úbor, športovú obuv, futbalovú loptu, pracovný zošit, ako aj uhradiť náklady na dopravu. Dieťa

má zhoršený zdravotný stav, s ktorým mu rovnako vznikajú výdavky. Okuliare mu boli doposiaľ menené
trikrát, má zníženú imunitu, je sledovaný na alergológii. Užíva lieky Fovidal a Izoprinose, sprej do nosa.
Vznikajú mu preto náklady tak na okuliare, lieky, ako aj náklady na cestovné k lekárovi. Okrem týchto
výdavkovspojenýchsplnenímpovinnejškolskejdochádzky,mimoškolskejčinnostiizdravotnýmstavom,
má maloletý tiež náklady aj na uspokojovanie svojich základných životných potrieb, ako je strava,

bývanie, oblečenie, obuv, hygienické potreby a pod. V tomto smere sa súd prvej inštancie nestotožnil s
obranou otca maloletého dieťaťa, že starou matkou vyčíslené náklady na chod domácnosti a platenie
inkasných poplatkov s potrebami maloletého dieťaťa nesúvisia. Naopak s bývaním sú spojené určité
náklady, na ktorých je povinný podieľať sa každý člen príslušnej domácnosti, aj maloleté dieťa. Preto
pomerná časť týchto nákladov vyčíslených starou matkou na chod domácnosti, ako je plyn, elektrika,

vodné, stočné vo výške rovnajúcej sa podielu medzi celkovou sumou týchto nákladov spojených s
chodom domácnosti v rodinnom dome a počtom osôb v tomto dome žijúcich prináleží i na maloleté
dieťa a je potrebné na ňu z hľadiska skúmania potrieb dieťaťa a s tým spojených nákladov prihliadať.
Dôvodnými vzhľadom k veku maloletého dieťaťa sú i náklady na hračky. Matka maloletého po vydaní
posledného rozhodnutia o výživnom dňa 4. 8. 2011 zomrela. A. sa tak v dôsledku úmrtia matky stal

poberateľom sirotského dôchodku vo výške 95 eur - 97 eur mesačne. Zmena pomerov nastala aj u
otca maloletého dieťaťa. Ten v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom otec vykonával funkciu
starostu s príjmom približne 1.600 eur. V súčasnosti otec vykonáva podnikateľskú činnosť, kedy podľa
ním v konaní predložených faktúr fakturuje priemerne mesačne sumu vo výške 1.000 eur. Otcovi tiež od
posledného rozhodnutia o výživnom pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti.

3.Potreby maloletého dieťaťa tak, ako ich boli preukázané, okresný súd vyhodnotil ako v celom rozsahu
odôvodnené, nie nadhodnotené alebo luxusné. Na uspokojovanie týchto potrieb maloletého dieťaťa
je potrebné započítať aj príjem, ktorý dieťa má z titulu sirotského dôchodku z dôvodu úmrtia matky.
Uvedený sirotský dôchodok má totiž slúžiť tiež na uspokojovanie potrieb dieťaťa, a to o to viac za

situácie, ak druhý, žijúci rodič nedisponuje dostatočnými prostriedkami, z ktorých by bol schopný potreby
dieťaťa uspokojovať v celom rozsahu. Zároveň z dôvodu, že na tento príjem prihliadal a zohľadnil ho
z hľadiska rozsahu, v akom môžu byť potreby dieťaťa uspokojované z tohto príjmu a v akom rozsahu je
potom povinný sa na nákladoch dieťaťa podieľať otec, považoval za nadbytočné vykonávať dokazovanie
vkladnou knižkou maloletého dieťaťa, na ktorú stará matka dieťaťu tento sirotský dôchodok odkladala, a

pretotentootcomnavrhnutýdôkazakonadbytočnýzhľadiskaexistujúcehoskutkovéhostavunevykonal.

4.Porovnaním preukázaných potrieb dieťaťa s pomermi jeho otca, prihliadajúc na sirotský dôchodok,
ktorý maloleté dieťa poberá, dospel súd prvej inštancie k záveru, že je odôvodnené zvýšenie výživného
na maloleté dieťa na sumu 150 eur mesačne. Uvedená suma zvýšenia výživného podľa jeho názoru

zodpovedá preukázaným potrebám maloletého dieťaťa z hľadiska jeho veku, zdravotnému stavu,
plneniu školských a mimoškolských aktivít, ako aj je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého
dieťaťa, a to aj v danej situácii, kedy u otca maloletého dieťaťa nastala oproti poslednému rozhodnutiu
o výživnom zmena pomerov v tom smere, že otcovi pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti a poklesol
mu príjem. Otec maloletého dieťaťa vykonáva podnikateľskú činnosť. Z tejto podnikateľskej činnosti

dosahuje pravidelne sa opakujúci príjem, keď podľa ním v konaní predložených faktúr za výkon
podnikateľskej činnosti priemerne mesačne fakturoval sumu vo výške 1.000 eur. V tomto smere súd
uviedol, že akceptoval nesúhlas otca s vyhotovením fotokópie účtovníctva pre ostatných účastníkov.
Dokazovanie pokladničným denníkom otca na pojednávaní, daňovým priznaním otca, potvrdením zdaňového úradu a faktúrami otca, ktoré boli aj ostatným účastníkom doručené, totiž považoval za
dostatočné. Preto návrh starej matky na doručenie fotokópie celého účtovníctva otca vyhodnotil za
nedôvodný a predmetný procesný návrh starej matky zamietol. Zároveň s otcom v spoločnej domácnosti

žije aj jeho manželka, ktorá má rovnako povinnosť spolupodieľať sa na úhrade nákladov spojených s
chodom ich domácnosti, ako aj na nákladoch na uspokojovanie potrieb ich spoločných maloletých detí.
Nebolo preto možné prihliadať na obranu otca, že úhrada všetkých výdavkov na rodinu a domácnosť
zostáva iba na „jeho pleciach“. Nemôže ísť na ťarchu maloletého dieťaťa, ktoré sa nedokáže samo živiť,
to, že manželka otca maloletého dieťaťa podľa tvrdení otca dosahuje z výkonu jej podnikateľskej činnosti

minimálne alebo žiadne výnosy.
5.Taktiež okresný súd neprihliadal ani na obranu otca, že je zaťažený exekúciami. V danej spojitosti
zdôraznil, že záväzky a exekúcie rodiča nemôžu ísť na ťarchu maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa z
pohľadu určenia výšky vyživovacej povinnosti nemôže niesť zodpovednosť za záväzky svojich rodičov
a ich konanie. Preto súd na túto obranu otca o exekúcii voči nemu vedenej neprihliadal a ani nevykonal
otcom navrhované dôkazy pripojením a oboznámením spisov vedených pod spisovými značkami

10C/12/2015, 9C/45/2015, 4Cb/28/2014, 5 Er 454/2015 a 9Er/561/2015, ktorými otec navrhoval
preukázať, že je enormne v predĺžení a nie je v jeho schopnostiach a možnostiach zaplatiť dlhy vo
výške 450.000 eur. Obdobne nevykonal ani dokazovanie pripojením spisu sp. zn. 2T/22/2017, v ktorom
konaní podľa vyjadrení otca otcovi hrozí trest od 10 do 15 rokov. Aj vykonanie tohto dôkazu súd
považoval z hľadiska existujúceho skutkového stavu za nadbytočné. Ako už bolo uvedené, maloleté

dieťa nemôže niesť zodpovednosť za konanie svojho rodiča. Z hľadiska určenia výšky vyživovacej
povinnosti súd neprihliadal ani na výdavky otca maloletého dieťaťa na úvery, ktoré otec spláca, nakoľko
vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Zároveň pokiaľ otec tvrdil,
že splácaním týchto úverov, spláca aj majetok maloletého dieťaťa v rodinnom dome v U. a vo H.,
súd nemohol ani na túto obranu otca prihliadať. Otec túto svoju obranu v konaní riadne skutkovo

nezdôvodnil. Nepredložil ku nej právne relevantné dôkazy. Nepreukázal, že iba z titulu nadobudnutia
spoluvlastníckeho podielu maloletým dieťaťom na týchto nehnuteľnostiach sa zaťažil úvermi, ktoré
spláca. Otec v konaní ani neuviedol právny titul, na základe ktorého maloleté dieťa tieto spoluvlastnícke
podiely nadobudlo, za akých okolností a kedy k poskytnutiu úverov došlo, čo je podstatná okolnosť pre
posúdenie dôvodnosti tejto obrany otca. Dodal, že v prípade, ak maloleté dieťa tieto spoluvlastnícke

podiely nadobudlo titulom dedenia po svojej matke a tomuto dedeniu predchádzalo vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva matky a otca, otcovi nič nebránilo žiadať zohľadniť ním prevzaté
záväzky z bezpodielového spoluvlastníctva s matkou maloletého dieťaťa v rámci vyporiadania. Ak tak
otec neučinil, nemôže dôsledky tohto svojho nekonania prenášať na maloleté dieťa. Pokiaľ tiež otec
v rámci svojej obrany poukazoval na vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu aj zo strany starých

rodičov, ktorým bolo dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti zverené, súd poukázal na to, že starí
rodičia si túto povinnosť už plnia, a to tým, že sami bez otca v celom rozsahu zabezpečujú osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa, a to v podstate takmer celý doterajší život maloletého dieťaťa. Otec sa na
tejto osobnej starostlivosti o maloleté dieťa od roku 2011, kedy maloleté dieťa naposledy videl, nepodieľa
žiadnym spôsobom. Preto ani na túto obranu otca súd pri svojom rozhodovaní prihliadať nemohol.

6. Zhrnúc opísané dôvody mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu
maloletého dieťaťa výživným zvýšeným zo sumy 120 eur mesačne na sumu 150 eur bez ohrozenia
výživy jeho i ďalších jeho maloletých detí počnúc od 19.10.2016, kedy začalo dané súdne konanie a
návrh otca na zníženie výživného na sumu 50 eur mesačne ako nedôvodný zamietol. Zvýšené výživné

súd otcovi uložil v súlade s § 45 ods. 8 prvá veta ZoR platiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Čadca.

7.Následne okresný súd vyčíslil zmeškané výživné za obdobie od 19.10.2016 do 31.05.2017 v celkovej
sume 222,61 eur, ktoré otcovi umožnil splácať v mesačných splátkach po 5 eur mesačne pod sankciou

straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. Zameškané výživné určil ako rozdiel medzi
výživným, ktoré otec v uvedenom období na maloleté dieťa zaplatil v sume 890,31 eur (pomerná časť
zaplateného výživného za mesiac október 2016 vo výške 50,31 eur (120 eur / 31 dní x 13 dní) plus
zaplatené výživné za mesiace november 2016 až máj 2017 vo výške 840 eur (7 mesiacov x 120 eur) a
zvýšeným výživným v sume 1.112,92 eur (pomerná časť zaplateného výživného za mesiac október 2016

vo výške 62,92 eur (120 eur /30 dní x 13 dní) plus zvýšené výživné za mesiace november 2016 až máj
2017 vo výške 1.050 eur (7 mesiacov x 150 eur). Zároveň toto zameškané výživné súd s prihliadnutím k
pomerom otca povolil otcovi splácať v splátkach po 5 eur mesačne pod sankciou straty výhody splátok
nezaplatením čo i len jednej z nich.8.Vo výroku o trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu, nakoľko nemal zistené žiadne dôvody, ktoré by pripúšťali výnimky pri
rozhodovaní o trovách konania.

9.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie stará matka maloletého D. H. a domáhala sa zmeny
rozhodnutia v podobe zvýšenia výživného zo sumy 120 eur na sumu 250 eur. Určenú sumu považovala
za neprimeranú vzhľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ako aj odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa, a to predovšetkým z dôvodu, že v čase poslednej úpravy malo dieťa

7 mesiacov a aktuálne má už 7 rokov. Je teda zrejmé, že vzhľadom na dĺžku obdobia došlo na
strane dieťaťa k značnému zvýšeniu nákladov. Maloletému umrela matka, pričom starostlivosť o
neho nezabezpečuje otec, ale starí rodičia. Starý otec za účelom zabezpečenia vyššieho životného
štandardu musí napriek dôchodkovému veku pracovať, nakoľko dôchodok na pokrytie všetkých
nákladov nepostačuje. Opätovne poukázala na to, že navštevuje viaceré krúžky ako aj špecializované
ambulancie - oftamológie i imunológie a nosí bifokálne okuliare, s čím sú spojené zvýšené náklady.

Taktiež tieto súvisia so školskou dochádzkou a školskými aktivitami.

10.Odvolateľka zdôraznila, že poukazovanie otca na ďalšie vyživovacie povinnosti je len účelové,
nakoľko ten si mal byť vedomý svojich rodičovských povinností voči maloletému A. dávno predtým, ako
sa mu narodili ďalšie deti. Vznik ďalších vyživovacích povinností by preto podľa nich nemal byť kladený

na úkor maloletého A.. Takisto považujú za neprijateľné, aby otec živil deti i svoju súčasnú manželku,
ktorá napriek tomu, že je živnostníčka, príjem nevykazuje. Aj súčasná manželka by si teda mala nájsť
vhodnú prácu a podieľať sa na výžive svojich detí, ktorá vyživovacia povinnosť jej vyplýva priamo zo
zákona. Jej nezodpovedné správanie nemôže byť za žiadnych okolností kladené na ťarchu maloletého
A.. Je podľa nej významné, že otec nad rámec výživného určeného súdnym rozhodnutím žiadnym

spôsobom vyživovaciu povinnosť voči maloletému A. neplní. O maloletého sa nezaujíma, nekupuje mu
darčeky, nekontaktuje sa s ním, nikdy ho nevzal na výlet či inú aktivitu.

11.Ďalej sa nestotožnila s tým, že súd prihliadol i na sirotský dôchodok. Napriek tomuto dôchodku je totiž
výška výživného enormne nízka. Okrem toho, sirotské dôchodky patria medzi pozostalostné dôchodky,

t.j. dieťa má nárok po svojom zosnulom rodičovi, ktorý si už svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť plniť
nemôže. Biologických rodičov teda v podstate suplujú vo výchove starí rodičia, a to tak vo výchove, ako
aj v samotnej vyživovacej povinnosti.

12.Napokon, podľa odvolateľky nebolo správne, že okresný súd uložil povinnému hradiť výživné na

účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Uvedené síce zodpovedá novele zákona § 45 ods. 8 ZoR
vykonanej zákonom č. 2/2017, avšak predmetná norma stanovuje, že súd pri rozhodovaní o zverení
maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné povinnosť aj počas náhradnej osobnej starostlivosti poukazovať výživné úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny. V danej veci však predmetom konania nebolo zverenie do náhradnej osobnej

starostlivosti, len zvýšenie výživného.

13.Proti rozsudku podal odvolanie aj otec maloletého a domáhal sa ponechať výživné v sume 120
eur. Okresnému súdu vytýkal, že vôbec nebral do úvahy zmenu pomerov na jeho strane. Taktiež sa
neriadil relevantnou právnou normou, a to konkrétne v časti, že výživné má zodpovedať schopnostiam

a možnostiam povinného rodiča. Okresný súd argumentoval, že v rámci výkonu podnikateľskej činnosti
priemerne mesačne fakturoval sumu vo výške 1.000 eur, táto suma však nepredstavuje čistý mesačný
príjem, nakoľko pri živnosti je povinný odvádzať zákonom stanovené odvody na sociálne a zdravotné
poistenie, po odpočítaní ktorých jeho príjem predstavuje 800 eur. Od poslednej úpravy výšky výživného
sa zmenili pomery v tom, že mu pribudli dve vyživovacie povinnosti. Pokiaľ by súd túto skutočnosť

zohľadnil, dospel by k záveru, že hoci došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, predmetná
zmena na strane otca neumožňuje zvýšenie výživného. V rámci dokazovania bolo preukázané, že
výdavky maloletého predstavujú 270 eur mesačne, pričom jeho príjmy predstavujú 340 eur mesačne,
v ktorej sume je zahrnuté výživné v sume 120 eur, výživné zo strany starých rodičov takisto vo výške
120 eur, sirotský dôchodok vo výške 100 eur. Pokiaľ sú výdavky a príjmy sú zhruba na jednej úrovni,

nevidí dôvod na zvýšenie výživného. Opätovne pripomenul, že v čase výkonu funkcie starostu prispieval
starým rodičom sumou 300 eur mesačne, pričom súčasťou dohody bolo, že ak sa mu nebude finančne
dariť, starí rodičia toto zohľadnia a nebudú žiadať zvýšiť výživné, čo dodržané nebolo. Ak by v budúcnostisa jeho situácia opäť zlepšila, bude prispievať aj nad rámec výšky výživného. Záverom odvolateľ
pripomenul, že má nezaplatené dlhy vo forme súdnych sporov vo výške 450.000 eur.

14.V písomnom vyjadrení k odvolaniu otca stará matka maloletého zdôraznila, že súd pri rozhodovaní
bral do úvahy i zmenu pomerov, ktorá nastala na strane otca. Práve v porovnaní zmeny pomerov na
strane maloletého a zmenu pomerov na strane otca dospel k záveru, že je daný objektívny dôvod,
aby bolo výživné zvýšené. Mala za to, že aj keď otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti, nemôže
to ísť na ťarchu maloletého A.. Ďalej podľa starej matky nie je zrejmé, z čoho vychádzal otec, keď

dospel k záveru, že výdavky dieťaťa sú mesačne vo výške 270 eur. Jeho odôvodnené potreby značne
prevyšujú túto sumu, keďže odôvodneným potrebám i v zmysle konštantnej judikatúry nie sú len náklady
na výživu vo vlastnom slova zmysle, ale aj ďalšie potreby ako šatstvo, náklady na bývanie, rozširovanie
a prehlbovanie vzdelania, rozvoj jeho záujmov, príprava na povolanie, kultúrne a športovo-rekreačné
potreby. Takisto jej nie je zrejmé, na základe čoho by mali byť oni povinní hradiť výživné na maloletého
v sume 120 eur mesačne. Maloletý im bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, pričom sa oňho

plnohodnotnestarajú,podieľajúsanajehovýchove,aleajnavýživu,atonapriektomu,žeimvyživovacia
povinnosť zo zákona ani zo žiadneho iného rozhodnutia za súčasnej situácie nevyplýva. Čo sa týka
otcom tvrdených úhrad vo výške 300 eur mesačne, tieto hradil, ale iba do dobu približne pol roka.
Následne to prestal uhrádzať, pričom riadne nehradil ani výživné 120 eur mesačne. Žiadna dohoda, že
ak sa mu nebude dať po finančnej stránke, túto skutočnosť zohľadníme, medzi nami uzavretá nebola.

15.V písomnom vyjadrení k odvolaniu starej matky maloletého otec zotrval na požiadavke zmeny
napadnutého rozhodnutia v podobe ponechania výšky vyživovacej povinnosti. Nesúhlasil s názorom
odvolateľky, že určené výživné je neprimerané potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a
schopnostiam otca. V rámci dokazovania totiž bolo podľa neho preukázané, že zmena pomerov nastala

tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane otca, okrem toho výdavky maloletého sú približne
na rovnakej úrovni ako jeho príjmy, preto neexistuje dôvod pre zvýšenie výživného. Okrem toho,
súd nesprávne vyhodnotil zmenu pomerov na strane jeho ako povinného rodiča, keď nie je v jeho
schopnostiach uhrádzať výživné v sume 150 eur mesačne. Nesúhlasil s tým, že zmena pomerov
na strane maloletého je väčšia ako zmena na jeho strane. Naopak, zmeny pomerov označil za

zhruba rovnaké. To, že jeho aktuálna manželka nevykazuje príjem, neznamená, že by sa správala
nezodpovedne. Práve naopak, tým, že začala pracovať ako živnostníčka, sa snažila zlepšiť ich finančnú
situáciu. Nie je pravdivé označené tvrdenie, že nad rámec určenej vyživovacej povinnosti maloletému
neprispieva. V čase, keď mal dostatok finančných prostriedkov, prispieval sumou 300 eur mesačne.

16.V ďalšom stanovisku starej matky k vyjadreniu otca táto zotrvala na svojej argumentácii a dodala,
že niet pochýb o tom, že otec je schopný hradiť aj výživné v sume 250 eur mesačne. Ide o človeka
bez závažného poškodenia zdravia, na ktorého strane nie sú dané prekážky brániace dosiahnuť taký
príjem, ktorý by mohol pokryť všetky náklady sebe i svojim deťom. Nepoprela, že na strane otca došlo
k zmene pomerov, táto je však podstatne menšia ako zmena pomerov u maloletého dieťaťa. Poukázala

na to, že aktuálna manželka otca maloletého si v marci 2016 rozšírila živnostenské oprávnenie a pokiaľ
by jej činnosť neprinášala zisk, postrádalo by to akúkoľvek logiku živnostenské oprávnenie rozširovať.
Naopak, ak je v podnikaní úspešná, má logicky z tejto činnosti aj príjem, ktorým môže prispievať na
domácnosť a výživu svojich detí.

17.V písomnej reakcii na vyjadrenie starej matky maloletého otec uviedol, že k jeho zmene pomerov
došlo nielen preto, že mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ale aj tým, že prestal byť starostom
obce, pričom sa mu príjem znížil o polovicu. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého vo výške 270
eur, odkázal na záverečnú reč prednesenú na pojednávaní 31.05.2017, kde túto výšku jeho právny
zástupca ozrejmil. Okrem toho, samotná žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 06.12.2016 uviedla,

že medzi nimi bola dohoda a otec platil na ich podnet 300 eur mesačne, pokiaľ bude starostom, čiže
nepoprela existenciu dohody. Teraz však účelovo tvrdí, že predmetom tejto dohody nebolo to, že nebude
žiadať zvýšenie výživného v čase, keď sa mu nebude dariť po finančnej stránke. To, že si bola vedomá
dohody, vyplýva aj z toho, že uviedla, že nenamietala voči tomu, keď otec prestal platiť výživné.

18.V ďalšom vyjadrení stará matka maloletého zopakovala, že si nie je vedomá žiadnej dohody, o
ktorej sa otec maloletého zmieňuje. Zdôraznila, že otec by si mal uvedomiť, že v otázke výživného je
nevyhnutné zohľadniť primárne odôvodnené potreby maloletého a jeho záujem. Takáto dohoda by vzáujme dieťaťa nebola, preto by na ňu nikdy nepristúpila. Svoj postoj k povinnosti otca plniť si výživné
podala podaním návrhu na výkon exekúcie.

19.Napokon, v poslednom vyjadrení otec maloletého uviedol, že napriek tomu, že nemá žiadne
poškodenie zdravia, v súčasnosti má takú prácu, akú má, snaží sa z platu pokryť všetky svoje výdavky
a výdavky svojej rodiny, ako aj syna A.. V aktuálnej dobe je ťažké nájsť si dobre platenú prácu, prípadne
nárazovo nájsť nejakú prácu. Pokiaľ by sa vyskytla lepšia pracovná príležitosť, určite by ju prijal.
Zopakoval, že zmena pomerov na strane maloletého je neporovnateľná, čo vyplýva aj z vykonaného

dokazovania. Opätovne zdôraznil, že dieťa síce má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov,
výška výživného má však zodpovedať možnostiam a schopnostiam povinného rodiča. Uzavrel, že
dôvodom, prečo si manželka rozšírila živnostenské oprávnenie, bolo nie to, že jej živnosť prináša zisk,
ale naopak, pokus podnikať aj v inej oblasti, nakoľko doposiaľ sa jej s doterajším predmetom podnikania
nedarilo.

20.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote
(§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP
a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario,
za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 2

ods. 1 CMP v spojení s § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21.Odvolacie argumentácie/námietky (v prípadoch oboch odvolaní) sú z väčšej časti neopodstatnené.
Okresný súd správne vymedzil právny základ posudzovaného prípadu, ktorým je § 78 ZoR (citovaný
v napadnutom rozsudku) a tomu zodpovedajúco vymedzil i okolnosti, ktoré považoval za relevantné

zmeny pomerov na strane otca i dieťaťa. Predovšetkým sa v danej súvislosti nemožno stotožniť s
tvrdením (odvolateľky), že vznik ďalších vyživovacích povinností otca nemôže „ísť na úkor“ maloletého
A.. Uvedené absolútne nekorešponduje relevantnej právnej norme ani ustálenej aplikačnej praxi súdov
Slovenskej republiky. Inými slovami, neexistuje zákonný (ani morálny) podklad pre „uprednostnenie“
jednej vyživovacej povinnosti pred inou, len z dôvodu jej neskoršieho vzniku (k čomu vo svojej podstate

odvolacia námietka smeruje). Aj v rámci „úplnej“ rodiny je prirodzeným dôsledkom narodenia ďalšieho
dieťaťa, že „nezmenený rozpočet“ musí pokryť aj výdavky na neskôr narodené dieťa, t.j. musí sa
rozpočítať a teda (logicky) „znížiť podiel“ na každého z doterajších členov rodiny. Opačný výklad je
neakceptovateľný a neudržateľný. Možno teda čiastkovo zhrnúť, že pribudnutie ďalšej vyživovacej
povinnosti je zásadná/relevantná okolnosť, ktorá podstatným spôsobom zasahuje do príjmovej a

majetkovej situácie výživou povinného rodiča a súčasne existencia vyživovacej povinností nepochybne
nie je (ako to možno dovedením do absurdného výkladu vyvodiť z argumentácie odvolateľky) prekážkou
pre to, aby sa výživou povinnej osobe narodilo ďalšie dieťa a vznikla (jej) ďalšia vyživovacia povinnosť.

22.Pokiaľ odvolateľka namieta, že určené výživné je neprimerané (body 9 a 11 odôvodnenia

tohto rozsudku), krajský súd poznamenáva, že zákon síce kritérium odôvodnených potrieb výživou
oprávnených osôb a kritérium možností a schopností výživou povinnej osoby definuje ako plne
rovnocenné, ale z logiky veci je zrejmé, že hoci odôvodnené potreby môžu dosahovať v absolútnom
nazeraní prakticky neobmedzený rozsah, ich naplnenie v konkrétnom prípade je možné len do tej miery,
akú dovoľujú pomery výživou povinnej osoby. Takéto chápanie kritéria určenia/zvýšenia výživného plne

korešponduje (aj) so zákonom stanoveným oprávnením detí podieľať sa na životnej úrovni rodiča (§ 62
ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Z opísaného a určujúceho hľadiska v konaní nebolo preukázané
- stará matka dieťaťa to ani neuviedla/netvrdila - že by aktuálne bolo v reálnych možnostiach otca
dosiahnuť - s ohľadom na svoje vzdelanie, vek - vyšší príjem (pre takýto záver by boli nevyhnutné
konkrétne skutkové tvrdenia/zistenia, ktoré z obsahu spisu nevyplývajú).

23. Podľa odvolacieho súdu neobstojí ani tvrdenie odvolateľky, v zmysle ktorého vysloviť povinnosť
poskytovať výživné Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je možné len v rámci rozhodnutia o (prvotnom)
zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Zmyslom predmetnej novely bolo totiž dosiahnuť,
aby výživné v prípadoch, ak je dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, bolo poskytované na

účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Tomuto účelu zodpovedá práve okresným súdom zvolená
úprava. Nemožno totiž zistiť/pomenovať žiadny legitímny dôvod, prečo by v prípadoch, ak bolo dieťa už
(predtým) zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, nemal režim poskytovania výživného prebiehať
inak, než v zmysle dotknutej novelizácie ZoR.24.Na druhej strane je nesprávnou i zásadná odvolacia námietka otca, že okresný súd vôbec nebral
do úvahy zmenu pomerov na jeho strane. Naopak, súd prvej inštancie evidentne pri svojom závere

o zmene vyživovacej povinnosti vyvažoval a hodnotil mieru „dopadu“ ustálených zmien (pomerov) na
výšku výživného (bod 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku), vrátane zmien na strane otca v podobe
poklesu príjmu a pribudnutia dvoch vyživovacích povinností. Pri nezmenenom skutkovom stave sa
len krajský súd čiastočne odchýlil práve od tohto právneho vyhodnotenia, keď bez úmyslu akokoľvek
znižovať náročnosť plnohodnotnej osobnej starostlivosti vykonávanej starými rodičmi (predovšetkým s

ohľadom na ich vek), resp. (bez úmyslu) nezohľadňovať rozsah nárastu výdavkov u dieťaťa za tak dlhé
obdobie ako je tom v súdenej veci (7 rokov) - ktorá okolnosť by sama osobe musela viesť k zvýšeniu
výživného v rozsahu určenom okresným súdom - musel vo väčšej miere priznať relevanciu zmenám
na strane otca spočívajúcim v tak objektívnych a podstatných okolnostiach, akými sú zníženie príjmu
(na sumu 800 až 1.000 eur mesačne) a narodenie 2 detí a následne v rámci zákonných kritérií určiť
výživné zodpovedajúc týmto východiskám sumou 130 eur mesačne. Vo zvyšnej časti návrh starej matky

na zvýšenie výživného zamietol a rovnako tak učinil (z identických dôvodov) vo vzťahu k návrhu otca
na zníženie vyživovacej povinnosti.

25.Pokiaľ ide o zameškané výživné, toto za obdobie od 19.10.2016 (podanie návrhu na zvýšenie
výživného) do 31.5.2017 (rozhodnutie súdu prvej inštancie) predstavuje 76,11 eur (7 mesiacov po 10

eur a alikvótna časť mesiaca október 2016) a odvolací súd ho otcovi umožnil splácať za rovnakých
podmienok ako konštatoval súd prvej inštancie (bod 7 odôvodnenia tohto rozsudku).

26.O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 a § 2 ods. 1 CMP.

Poučenie:

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v § 378 a nasl. CMP.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.