Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205531
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816205531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, právne zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom v
Malinove, na ul. Slnečnej č. 765/3, proti žalovanej B. Č.A., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej vo Vechci, na ul.
P. Č.. XXX/XX, o zaplatenie sumy 696 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou zo dňa 27.2.2017, č. k. 3Csp/36/2016-36 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená
zmluva o úvere dňa 13.1.2009. Na jej základe žalobca žalovanej poskytol úver vo výške 350 Eur, ktorý
sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 346 Eur v 12-tich mesačných splátkach po 58
Eur, počnúc dňom 20.2.2009.

3. Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 8.3.2010 č.k. 12T/20/2010-48 bola
žalovaná uznaná za vinnú zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa ustanovenia § 222 ods. 1
Trestného zákona, pričom žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie. Žalobcovi bol predmetný trestný rozkaz doručený dňa 15.3.2010.

4. V predmetnej veci má nárok na náhradu škody žalobcu základ v spotrebiteľskej zmluve. Ide o

vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Tento vzťah je
typickým občianskoprávnym vzťahom. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade
duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.

5. Z pripojeného trestného spisu vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.
12T/20/2010 bolo zistené, že žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil dňa 30.11.2009. Trestný

rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 15.3.2010. Žalobca získal nepochybne vedomosť o osobe škodcu
a rozsahu škody najneskôr v priebehu trestného konania, v ktorom vystupoval ako poškodený s
uplatneným nárokom. Po doručení trestného rozkazu dňa 15.3.2010 mal žalobca riadne pokračovať
v uplatnenom nároku na náhradu škody. Dobu, po ktorú bol žalobca nečinný, rozhodne nemožnopovažovať za primeranú, a preto takéto konanie, resp. nečinnosť žalobcu ako poškodeného nemožno
považovať za riadne pokračovanie v konaní. Po skončení trestného konania, odkázaním poškodeného
na občianskoprávne konanie, pokračovalo plynutie premlčacej doby. Dvojročná subjektívna premlčacia

doba podľa ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka tak v predmetnej veci začala plynúť najneskôr
dňa 15.3.2010 a uplynula dňa 15.3.2012. Keďže žalobca podal žalobu o náhradu škody až dňa
25.7.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanej
je premlčaný, a preto ho súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol.

6. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žalobe žalobcu
bolo vyhovené. Ako dôvod uviedol, že zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. V zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka má zmluva povahu

absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná nakoľko
právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom
spotrebiteľským. Žalovaná v zmluve výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojím
podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Ak by žalovaná nebrala úver na
účely zamestnania, tak prehlásenie, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon zamestnania by

nikdy neurobila a nepripojila by k takémuto prehláseniu svoj podpis. Okrem toho nárok na náhradu škody
žalobcu už nie je založený zmluvou, ale protiprávnym konaním žalovanej, t. j. naplnením predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa v konaní
nedomáhal zaplatenia dlžnej sumy vyplývajúcej zo zmluvy, ale náhrady škody spôsobenej protiprávnym
konaním žalovanej. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa expressis verbis

ukladá povinnosť súdu prihliadať na premlčanie ex offo len v prípadoch, ak sa rozhoduje o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy. Predmetom prebiehajúceho sporového konania medzi žalobcom a žalovanou je
nárok na náhradu škody a nie plnenie zo zmluvy. Z povahy práva na náhradu škody ako majetkového
práva vyplýva, že rovnako ako iné majetkové práva podlieha právnemu režimu premlčania. Pre plynutie
premlčacej doby práva na náhradu škody je v osobitnom ustanovení § 106 Občianskeho zákonníka

zakotvené tzv. kombinované plynutie premlčacej doby. Na plynutie premlčacej doby bolo nevyhnutné
aplikovať ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého najneskôr sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, ak ide škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla. Plynutie objektívnej premlčacej doby nezávisí od žiadnej subjektívnej
vedomosti. Začiatok sa viaže na objektívne stanovenú skutočnosť vzniku škody. Z uvedeného je zrejmé,

že začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je navzájom nezávislý. Premlčanie
práva na náhradu škody však aj napriek špecifickému charakteru úpravy treba posudzovať v súvislosti
so všeobecnými ustanoveniami upravujúcimi právny režim premlčania. Do úvahy prichádza aplikácia
ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, ak bolo právo na náhradu škody priznané
právoplatným rozhodnutím súdu, prípadne v prípade, ak povinný uzná svoju povinnosť nahradiť škodu.

V týchto prípadoch sa neuplatnia kombinované premlčacie doby, ale desaťročná premlčacia doba so
začiatkom plynutia ustanoveným v ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Niet pochýb, že konanie
žalovanej malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj trestným rozkazom, ktorým bola žalovaná
uznaná vinnou zo spáchania úmyselného trestného činu úverového podvodu. Úmyslom zákonodarcu
nepochybne bolo, aby škodca, ktorý úmyselne spôsobil škodu, túto škodu aj nahradil s možnosťou

poškodeného domáhať sa tejto náhrady v dlhšom časovom intervale. Uvedené možno chápať aj ako
sankciu za úmyselné konanie škodcu.

8. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným

súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. V danom prípade žalobcom uplatnený nárok má svoj základ v zmluve o úvere uzatvorenej medzi
účastníkmi dňa 13.01.2009. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej (menoapriezvisko,bydlisko,dátumnarodenia,rodnéčíslo,čísloobčianskehopreukazu),inéúdajeumožňujúce
identifikovať žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako

živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. Z pripojeného trestného spisu vedeného na Okresnom súde
Vranov nad Topľou pod sp.zn. 12T/20/2010, ktorý bol oboznámený na pojednávaní konanom dňa
27.2.2017 vyplýva, že žalovaná v čase uzatvárania zmluvy o úvere bola iba poberateľkou rodičovského
príspevku a prídavku na dieťa. Ako nezamestnaná je uvedená v trestnom rozkaze Okresného súdu
Vranov nad Topľou zo dňa 8.3.2010 č.k. 12T/20/2010 - 48, ktorým bola uznaná za vinnú z prečinu

úverového podvodu podľa ustanovenia § 222 ods. 1 Trestného zákona. Za takejto situácie záver o
spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

11. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná v zákone č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

13. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverové
podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet

spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo
preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti tejto účastníčky, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

14. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade

pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď

na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania a zamestnania , resp. podnikateľská činnosť
s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho
vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovanou rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia
uvedený nebol. Vzhľadom na postavenie žalovanej ako nezamestnanej spotrebiteľský charakter zmluvy

o úvere bol teda bez akýchkoľvek pochybností preukázaný.

15. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého

súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

16. Vo veci 8 MCdo /13/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo skonštatoval, že aj bez riešenia
otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť
posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že aj kebyNajvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol povinný

prihliadnuť na zákonný dôvod , ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť
ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú oba tieto
ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené

pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade
zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie
premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v
rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť.

17. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

18. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje pri právach priznaných právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu desaťročnú premlčaciu dobu. Vo veci 12T/20/2010 žiadne právo
na náhradu škody žalobcovi priznané nebolo. Tento účastník bol odkázaný so svojím nárokom na

náhradu škody na občianskoprávne konanie, čo priamo vyplýva z trestného rozkazu Okresného súdu
Vranov nad Topľou zo dňa 8.3.2010 č.k. 12T/20/2010 - 48. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 23.3.2010. K doručeniu uvedeného rozhodnutia žalobcovi došlo dňa 15.3.2010. Od 15.3.2010 teda
žalobca má vedomosť o potrebe uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní, o
osobe škodcu, ako aj o výške škody.

19. Čo sa týka práva na náhradu škody toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a objektívna (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej
doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávisle.

Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby , ktorú nemôže
prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom, kto za
vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

20. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa
15.3.2010, kedy mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 8.3.2010
č.k. 12T/20/2010 - 48. Žalobu na náhradu škody zo dňa 21.7.2016 podal na prvoinštančnom súde dňa
25.7.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu

zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynul čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu
už do úvahy objektívna 10 - ročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

21. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej

žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).