Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/218/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114221544
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114221544.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň Mgr. Kataríny

Arnouldovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej v právnej veci navrhovateľky: G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom E.
XX, M., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária KUHAJDA, s. r. o., so sídlom Karadžičova
47, Bratislava, a druhého manžela: C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, W., o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému C., nar. XX.X.XXXX,
zastúpenému procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Hlohovec, o odvolaní
druhého manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30. mája 2017, č.k. 16P/60/2014-227,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
medzičasom plnoletému N. z a s t a v u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach rozvodu manželstva, úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému C. a trov konania p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo účastníkov uzavreté dňa

13.3.1999 pred Mestom Leopoldov, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Leopoldov
vo zväzku VII., ročník 1999, strana 50, por. č. 3, rozviedol, v tom čase maloleté deti N. a C. na čas po
rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, a matke
(navrhovateľke) uložil prispievať na výživu maloletého N. sumou 130 eur mesačne a na maloletého C.
sumou 110 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk otca (druhého manžela) s účinnosťou
od právoplatnosti rozsudku, s tým, že styk matky s maloletými deťmi neupravil. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 18, § 23, § 24, § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov dlhodobo
neplní svoj účel, keď účastníci manželským životom nežijú od roku 2014. Po dobu odlúčeného spolužitia
nedošlo k jeho obnoveniu a vzhľadom na vzťahy účastníkov a postoj navrhovateľky nie je predpoklad,
že by v budúcnosti svoj účel plnil. Pokiaľ aj druhý manžel nesúhlasil s rozvodom manželstva, neuviedol
žiadne relevantné dôvody, pre ktoré chce tento formálny zväzok zachovať, akým spôsobom si spolužitie

predstavuje, ani čo reálne urobil pre to, aby k obnoveniu spolužitia došlo. Jedná sa o dlhodobý stav
a pokiaľ ani počas konania nedošlo k zlepšeniu vzťahov, k obnoveniu spolužitia, či aspoň ku snahe,
nemožno konštatovať, že je možné vytvorenie zdravého rodinného prostredia. Z manželstva pochádzajú
už takmer plnoleté deti, a teda s prihliadnutím na ich prípadné záujmy nie je dôvod na zachovanie tohtorozvráteného a formálneho zväzku. Naopak, prípadné spolužitie za daných okolností by mohlo byť v
neprospechdetí,nakoľkobysaaktuálnenejednaloozdravérodinnéprostredieaatmosféru.Rozsudkom
prvoinštančného súdu zo dňa 2.3.2015, č.k. 37P/2/2015-94 boli upravené práva a povinnosti rodičov k

maloletým deťom na čas do rozvodu tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca,
výživné bolo určené sumou 70 eur mesačne. Rozsudkom prvoinštančného súdu zo dňa 16.2.2017 č.k.
22P/76/2016-138 bolo výživné zvýšené na sumu 100 eur na každé dieťa. Vo veci bolo podané odvolanie,
teda rozsudok nie je právoplatný. Súd v záujme hospodárnosti konania vychádza zo zistení v spise
22P/76/2016 z hľadiska príjmov rodičov a potrieb maloletých detí, keď so spisom sa oboznámil. Tu súd

dospel k záveru, že matka by mohla dosahovať príjem ako účtovníčka podľa Štatistického úradu SR v
r. 2015 vo výške 645 eur netto mesačne. Podľa dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 1.1.2013 matka
pracuje ako pomocná účtovníčka, jej mzda bola od 1.11.2013 vo výške 700 eur brutto, od 1.10.2014 sa
znížilana352eurmesačne,od1.1.2015zvýšenána380eurmesačne,od1.1.2016na405eurmesačne,
od 1.1.2017 na 522 eur mesačne. Čistá mzda matky bola za január 2017 418,56 eur. Aktuálne matka
dosahuje podľa dokladu predloženého v tomto konaní mzdu 522 eur brutto, čo predstavuje 370 eur netto

mesačne. Otec aktuálne dosahuje príjem 800 eur mesačne. V konaní 22P/76/2016 súd vychádzal z
jeho príjmu za r. 2015 1.173 eur mesačne. V konaní 22P/76/2016 boli predložené doklady o nákladoch
detí (v záujme hospodárnosti konania súd v tomto konaní doklady nepovažoval za potrebné opätovne
predkladať). Súd sa stotožňuje so závermi súdu v predchádzajúcom konaní z hľadiska nákladov detí,
keď je možné zohľadniť náklady cestovného 20 eur mesačne, školské pomôcky 20 eur, obedy cca 30

eur mesačne, vreckové a mobil do 5 eur mesačne, náklady na ošatenie a stravu, ktoré vzhľadom na
vek detí sú vyššie v súvislosti s ich rastom a vývojom. Obe deti navštevujú strednú školu (mal. N. 2.
ročník, mal. C. 1. Ročník), v dôsledku čoho sú ich objektívne potreby vyššie. V danom prípade súd
dospel k záveru, že určené výživné je primerané potrebám detí a možnostiam rodičov. Na strane otca
je potrebné prihliadnuť v podstate na výlučnú starostlivosť o obe deti (i keď nie už do tej miery, ako

u detí predškolského veku či detí navštevujúcich základnú školu). Otec má však takisto vyživovaciu
povinnosť voči deťom (čiastočne zníženú o osobnú starostlivosť). Skutočnosť, že bytovú potrebu detí
zabezpečuje bývaním v dome, patriacom do BSM, nie je relevantná, pretože do rozvodu manželstva
nemohlo byť BSM vyporiadané a nie je zrejmé, akým spôsobom vyporiadané bude. Súd zohľadnil
zvýšené náklady oboch detí v súvislosti s návštevou strednej školy - cestovné, obedy, výlety, školské

potreby, kožné ochorenia, okuliare. Pokiaľ otec udával, že niektoré zvýšené potreby nemôže pokryť,
treba poukázať na skutočnosť, že životná úroveň detí má byť rovnaká ako u rodičov, a teda výživné má
slúžiť predovšetkým na pokrytie základných a nevyhnutných potrieb dieťaťa, ktoré sú povinné osoby /
rodičia/ schopní pokryť. Ani u jedného z detí neboli zistené mimoriadne a neobvyklé náklady naviac v
súvislosti s ich zdravotným stavom, mimoškolskými aktivitami a podobne, teda je potrebné konštatovať,

že sa jedná o náklady obvyklé a primerané ich veku. Treba uviesť, že prípadné vyššie nároky detí (nad
rámec nevyhnutných potrieb) je potrebné obmedziť s prihliadnutím na schopnosti a možnosti rodičov.
Na strane matky je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v domácnosti nebýva sama, teda nepokrýva
sama náklady na domácnosť. S deťmi sa stretáva iba príležitostne, nad rámec bežného výživného sa
na ich výžive nepodieľa. Pokiaľ matka poukazuje na nízky príjem, o ktorom predložila doklad, súd sa

stotožňuje so závermi súdu v konaní 22P/76/2016, a to, že matka môže dosahovať zárobok minimálne
645 eur mesačne. Do pozornosti v tomto smere súd dáva výšku priemernej mzdy publikovanej na
stránke D. (fakturant 758 eur, účtovník 936 eur, mzdový účtovník 913 eur brutto), z čoho možno vyvodiť,
že i pri nižšej kvalifikácii matky (i napriek jej inému pôvodnému vzdelaniu má v účtovníctve dlhoročnú
prax) táto je schopná dosiahnuť i zárobok vyšší. Treba tiež prihliadnuť na skutočnosť, že matka sa

dlhodobo o deti nestará, nezabezpečuje ich dennú osobnú starostlivosť, a teda má možnosť dosahovať
príjem (ak nezmení zamestnávateľa) i brigádnicky, teda tak, aby dosiahla príjem, z ktorého je schopná
dostatočne a riadne si plniť vyživovaciu povinnosť. Z dôkazov v konaní 22P/76/2016 vyplýva, že matka je
odborne spôsobilá na cestnú nákladnú dopravu a medzinárodnú nákladnú dopravu, teda má možnosť i
dosahovania vyššieho príjmu. Naviac v súvislosti s rozšírením pracovnej náplne z pomocného účtovníka

na pozíciu účtovníka absolvovala viacero školení za účelom dovzdelávania, teda i v tejto oblasti má
predpoklady na zamestnanie zodpovedajúce priemernej mzde v oblasti účtovníctva. Reálne je teda
matka schopná dosahovať vyšší príjem. Pri určení výšky výživného teda súd vychádzal z odôvodnených
potrieb maloletých detí vzhľadom na ich vek, štúdium a vývin, ako aj z možností a schopností oboch
rodičov. Výška obvyklého výživného je vo veku maloletých detí v rozpätí 15-20% (keď je predpoklad

zvýšenia výživného v prípade pokračovania v štúdiu na vysokej škole) príjmu povinného rodiča, pričom
ako bolo uvedené, matka je schopná a má predpoklady dosahovať vyšší ako uvádzaný príjem, na strane
druhej je potrebné výživné určiť tak, aby rozhodnutie bolo aj vykonateľné. Určené výživné sa za daných
okolností javí primerané potrebám detí a možnostiam matky pri zohľadnení i vyživovacej povinnosti otca.Styk s maloletými deťmi súd neupravoval, nakoľko túto úpravu nežiadala. S prihliadnutím na vek detí a
narušené vzťahy by úprava styku a jeho prípadné vynútenie zrejme neplnilo svoj účel. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie druhý
manžel (otec), ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľky na rozvod manželstva
zamietnuť. Nesúhlasil tiež s určeným výživným, keď navrhol, aby matka v prípade rozvodu manželstva
bola zaviazaná platiť na výživu každého dieťaťa výživným v sume 300 eur mesačne. Poukázal na to,

že tak v predmetnom konaní, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/76/2016 súd mylne bral do
úvahy len potvrdenia zamestnávateľa o výške mesačného príjmu navrhovateľky, ktoré navrhovateľke
vystavila jej známa a vzdialená rodinná príbuzná pani D.. Vychádzajúc zo štruktúry a sumy výdavkov
deklarovaných samotnou navrhovateľkou, t.j. matkou, možno vyvodiť, že navrhovateľkin čistý mesačný
príjem za obdobie od 11/2015 do 10/2016 bol na úrovni 895 eur netto. Vychádzajúc zo súdneho
spisu sp. zn. 22P/76/2016 je zrejmé, že sama matka detí svoje pravidelné mesačné výdavky podaním

doručeným súdu 18.11.2016 stanovila na sumu 570 eur, mimoriadne výdavky na sumu 1.900 eur za rok,
a ešte aj previedla sumu 2.000 eur v prospech účtu svojej matky. Samotný konajúci súd v napadnutom
rozsudku dal účastníkom na strane 6 do pozornosti výšku priemernej mzdy publikovanej na stránke
D., a to v prípade pracovnej pozície účtovník na úrovni 936 eur brutto, pričom aktualizovaný platový
údaj je až na úrovni 990 eur brutto. Nestotožnil sa so skutkovým zistením a záverom konajúceho súdu,

že výživné má pokryť len základné a nevyhnutné potreby detí, a že je preto plne postačujúce, že
dospievajúce deti študujúce na strednej odbornej škole s ambíciou pokračovať v univerzitnom štúdiu,
majú zo strany rodičov zabezpečenú stravu, cestovné, oblečenie, obedy, bežné školské výlety, školské
potreby, okuliare, medikamenty na kožné ochorenie a 5 eurový paušál na mobil. Podľa jeho názoru
životná úroveň navrhovateľky objektívne dovoľuje poskytnúť deťom viac, než len na základné bežné

potreby.

4. K odvolaniu druhého manžela sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok
z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Mala za to, že odvolací návrh druhého manžela je zmätočný
a nevykonateľný, nakoľko v prípade, že dôjde k zrušeniu výroku o rozvode manželstva, spolu s týmto

výrokom sa rušia aj naň nadväzujúce výroky. Pri určovaní výšky výživného na deti na čas po rozvode
vychádzal súd z predložených listinných dôkazov, ako i zo skutočnosti, ktoré boli preukázané v rámci
konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 22P/67/2017.

5. K vyjadreniu navrhovateľky zaslal písomné stanovisko druhý manžel, ktorý navrhol jeho odvolaniu

vyhovieť. Navrhol tiež vypočuť maloletého C., ktorý sa vie vyjadriť k celej situácii, ako aj k majetkovým
pomerom a príjmom navrhovateľky, ktorá si nepravdivo ponižuje svoj príjem na úroveň minimálnej mzdy.

6. K odvolaniu druhého manžela sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), na nariadenom odvolacom pojednávaní doplnil dokazovanie
výsluchom účastníkov, ako aj oboznámením s aktuálnym potvrdením o príjmoch navrhovateľky,

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie
odvolateľa nie je dôvodné.

8.Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciepodsp.zn.16P/60/2014bolrozvodmanželstva
účastníkov a úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k v tom čase

maloletému N., nar. X.X.XXXX a maloletému C., nar. XX.X.XXXX. Rozsudkom napadnutým odvolaním
súd prvej inštancie manželstvo účastníkov uzavreté dňa 13.3.1999 pred Mestom Leopoldov, zapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Leopoldov vo zväzku VII., ročník 1999, strana 50, por. č.
3, rozviedol, v tom čase maloleté deti N. a C. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca,
ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, a matke (navrhovateľke) uložil prispievať na výživu

maloletého N. sumou 130 eur mesačne a na maloletého C. sumou 110 eur mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred do rúk otca (druhého manžela) s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, s tým, že
styk matky s maloletými deťmi neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.9. Vzhľadom na to, že po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie maloletý N. nadobudol plnoletosť, pričom v zmysle ust. § 100 CMP je s konaním

o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po
rozvode, odvolací súd z dôvodu nadobudnutia plnoletosti syna N. konanie voči nemu podľa § 10 ods.
2 CMP zastavil.

10. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal správnosťou rozsudku súdu prvej inštancie v časti rozvodu

manželstva účastníkov, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami
a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v
podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1

Zákona o rodine); účelom manželstva je vytvoriť harmonicky a trvale životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 Zákona o rodine).

12.Sozreteľomnaobsahvyššiecitovanéhoustanoveniajepotomzjavné,žeakužuzavretiemanželstva
je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov, a to s vedomím utvorenia

takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho
harmonickéhofungovania;uvedenéaspektybymalivmanželstvepretrvávaťpocelýčasjehoexistencie.
I keď zaiste nemôže byť sporu o tom, že naplnenie takto vymedzené účelu manželstva môže z času na
čas alebo aj častejšie byť obtiažne a na manželov sú tu kladené do istej miery zvýšené nároky; ani v
prípade rodiny založenej manželstvom nemožno opomínať faktory dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia.

Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch členov v minulosti založeného
partnerského zväzku reagovať najmä na vývin vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody
vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále
existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý
(nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto i manželia majú povinnosť

permanentne svoj vzťah kultivovať a podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac
dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti v minulosti prijatého rozhodnutia a aby chyby vlastné
napokon každému jedincovi nie len vyvážil, ale i prevážil pozitívami, pre ktoré sú pre jeho životného
partnera prakticky bezpredmetnými úvahami o neuspokojivosti spolužitia a o jeho možnom ukončení.
Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením niekdajšieho dobrovoľného

a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja manželia dospejú k záveru,
že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba stáť a naďalej ho udržiavať a
tými prípadmi, v ktorých výsledkom obdobného procesu hodnotenia je záver, podľa ktorého dôvody
pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a niet rozumného dôvodu
predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť buď k náprave narušených

vzťahov, alebo k naplneniu prakticky vyprázdneného vzťahu.

13. Pri vyjdení z takýchto úvah však základom pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia
manželov, resp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov, musí byť ochota oboch manželov hľadať
riešenia spôsobilé opísanému zámeru napomôcť, s čím však samozrejme musí ísť ruka v ruke

presvedčenie oboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto počínania. To je možným, len ak tu nie je
nadobudnutie už i len jedným z manželov presvedčenia, že prostriedky možnej nápravy disharmónie vo
vzťahu boli prakticky vyčerpané a vzťahy sú tak narušené, že on považuje za vylúčené ďalšie pokusy o
obnovenie niečoho, podľa neho už neživotného (formálneho).

14.Odvolacísúdsúhlasilsozáveromsúduprvejinštancie,ževprejednávanejvecišlooprávetakýtostav
praktickej neobnoviteľnosti spolužitia navrhovateľky a manžela, a to jednak z toho dôvodu, že manželia
žijú oddelene dlhšiu dobu a bolo treba usudzovať i na trvalosť, a teda i nemennosť stavu vecí, okrem
toho však navrhovateľka rezolútne poprela záujem podieľať sa na manželom proklamovanom úsilí o
udržania manželstva. A navyše tento účastník oproti tomu neposkytol v konaní žiadne argumenty a

riešenia spôsobilé podľa neho presvedčenie navrhovateľky o neobnoviteľnosti vzťahu zmeniť a musela
sa uplatniť úvaha, podľa ktorej na udržanie manželstva rovnako ako na jeho založenie, treba slobodné
a dobrovoľné rozhodnutie oboch partnerov. Práve z toho zároveň plynie i pravidlo, podľa ktorého nikoho
nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku pre neho už neuspokojivom.15. Rovnako za správne považoval odvolací súd i rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zverenia
maloletého C. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti druhého manžela - otca, keď s takýmto

zverením súhlasili obaja rodičia a toto zverenie bolo i v súlade s vykonaným znaleckým dokazovaním
a vyjadrením maloletého C.
16. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí

ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu
alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine). Plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v

minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine). Pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu,
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona

o rodine).

17. Súd prvej inštancie si podľa názoru odvolacieho súdu za účelom zistenia zárobkových schopností a
možností oboch rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletého, zabezpečil dostatočné podklady, keď
správne vychádzal i zo záverov obsiahnutých v spise sp. zn. 22P/76/2016, predmetom ktorého konania

bolo zvýšenie výživného pre v tom čase maloletého N., ako aj maloletého C.. Rozsudkom Okresného
súdu Trnava zo dňa 16.2.2017, č.k. 22P/76/2016-138 bolo s účinnosťou od 19.9.2016 zvýšené výživné
na každé dieťa zo sumy 70 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne. V dôsledku v zákonnej lehote
podaného odvolania zo strany otca detí Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa
6.12.2017, č.k. 24CoP/106/2017-214 pripustil späťvzatie návrhu plnoletým N., rozsudkom súdu prvej

inštancie vo výroku o zvýšení výživného na N. a v závislom výroku o zročnom výživnom na N. zrušil a
konanie v týchto častiach zastavil, a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zvýšení výživného na
maloletéhoC.azročnomvýživnomnamaloletéhoC.zdôvoduvecnejsprávnostipotvrdil.Sprihliadnutím
na to, že k rozhodnutiu o určení výživného (zvýšenie výživného) došlo rozsudkom súdu prvej inštancie
dňa 16.2.2017 a odvolacím súdom dňa 6.12.2017, teda v priebehu konania o rozvod manželstva rodičov

detí, bolo dôvodným a vhodným vychádzať zo záverov obsiahnutých v citovaných rozsudkoch, v ktorých
sa súdy podrobne zaoberali a vyhodnotili zárobkové schopnosti a možnosti oboch rodičov, ako aj
odôvodnené potreby detí.

18. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie postupoval pri určení výživného na maloletého C. v

súlade s vyššie citovanými zákonnými kritériami a vychádzal jednak z vykonaného dokazovania v
predmetnom konaní, ako aj z výsledkov dokazovania v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod
sp. zn. 22P/76/2016, pričom ani v rámci odvolacieho konania na základe dokazovania vykonaného
odvolacím súdom neboli zistené iné pomery, ako už boli zistené súdom prvej inštancie tak v konaní o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, ako

aj v konaní o zvýšenie výživného, odvolací súd považoval závery súdu prvej inštancie za správne a
dostatočnýmspôsobomodôvodnené,pričomvpodrobnostiachpoukazujenaodôvodnenienapadnutého
rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

19.Vzhľadomnato,žeanizostranyodvolaciehosúdunebolazistenátakápodstatnázmenapomerovod

ostatného rozhodnutia o úprave výšky výživného, ktorá by odôvodňovala zmenu tejto úpravy, odvolací
súd považoval výživné určené súdom prvej inštancie za zodpovedajúce zárobkovým schopnostiam a
možnostiam rodičov, ako aj odôvodneným potrebám maloletého.20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

22. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).