Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. január 2017

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 10C/252/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214204790
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulgan

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2017:6214204790.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš, sudcom JUDr. Jánom Šulganom, v právnej veci žalobkyne V. S., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX I. H., zastúpeného JUDr. Miroslavom Chromým,
advokátom so sídlom SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX O. K. XX, zastúpenému JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, 990
01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 7 700,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť trovy dôkazu znaleckého posudku na účet
súdneho znalca.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2014 sa žalobkyňa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného k úhrade sumy 7 700,- Eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že požičala
žalovanému finančné prostriedky, ktorých prevzatie žalovaný potvrdil podpisom uznania dlhu zo dňa
16.09.2012. Žalovaný sa zaviazal finančné prostriedky vrátiť najneskôr do 30.03.2014. Napriek viacerým
telefonickým výzvam žalovaný dlh nevrátil.

2. Súd vydal dňa 15.08.2014 vo veci platobný rozkaz č. 10Ro/32/2014-8. V zákonnej lehote podal
žalovaný voči platobnému rozkazu odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že z návrhu nie je zrejmé, kedy
mal byť vyzvaný na úhradu dlhu. K uznaniu dlhu uvádza, že by malo ísť o dvojstranný úkon, ale je
podpísaný len dlžníkom, pričom termín vrátenia dlhu je dopísaný rukou, rovnako ako dátum uznania. K
úrokom uvádza, že sú vecou dohody, avšak dohoda nesmie odporovať ustanoveniu § 3 Občianskeho
zákonníka a úrok by mal byť závislý od percentuálnej výšky zo základu a doby. Ďalej uviedol, že príloha

1 obsahujúca uznanie dlhu, ktorá mu bola zaslaná, je síce podpísaná, ale nie je to jeho podpis.

3. Súd vytýčil vo veci pojednávanie. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že ju požiadala známa M. H., či
by žalovanému nepožičala finančné prostriedky na podnikanie. Stretli sa a dohodli sa na pôžičke 6 700,-
Eur s tým, že ich vráti do dvoch rokov v štyroch splátkach a zaplatí jej odmenu vo výške 1 000,-Eur.
Peniaze mu poslala v troch splátkach (03.02.2009 - 3 000,-Eur, 04.02.2009 - 3 000,-Eur a 05.02.2009 -
700,-Eur). V tom čase už pôsobila v Bratislave, preto zmluvu o pôžičke spísali dodatočne až 18.12.2009

a overili podpisy. Keďže žalovaný dlh nesplácal, nereagoval na telefonáty ani SMS, dala si vypracovať
dohodu o uznaní dlhu, ktorú žalovaný podpísal v Dolných Plachtinciach, ona dopísala dátum uznania
dlhu. Žalovaný jej podpísal potvrdenie, že prevzal sumu 6.700,- Eur už dňa 02. 02. 2009 preto, lebo
chcela mať nejakú istotu predtým, ako pôjdu k notárovi. K žiadosti o vrátenie peňazí v roku 2009 uviedla,že žalovanému volala preto, aby jej začal splácať splátky a nie aby jej do konca roku splatil celý dlh.
Pokiaľ by chcela splatiť celý dlh, potom by nebol dôvod na uzatvorenie dohody v decembri 2009.Právny
zástupca žalobkyne neuznáva premlčanie dlhu, lebo pri uznaní dlhu je uvedený termín splatenia 30. 03.

2014 a žaloba bola podaná 24. 06. 2014, to znamená, že dlh nemôže byť premlčaný.

4. Žalovaný k veci uviedol, že mu žalobkyňa požičala peniaze. Ústne sa dohodli, že ich vráti do 1 max.
do 2 rokov. K ústnej dohode došlo pri podpise prevzatia peňazí 02. 02. 2009. Výšku odmeny si stanovila
žalobkyňa, on nemal možnosť ju nijako meniť. Žalobkyňa mu telefonovala, ale on vtedy nemal peniaze.

V roku 2009, ešte pred podpisom zmluvy ho požiadala o vrátenie peňazí do konca roku. Dohodli sa,
že sa stretnú na matrike. Tam podpísali Zmluvu o pôžičke, overili podpisy a dohodli sa na 4 splátkach
do 2 rokov. Odmena mala byť ako 5 splátka.. Presný dátum prvej splátky si nedohodli, dohodli sme
sa len ústne, až následne sa písomne dohodli na polročných splátkach do 2 rokov. So žalobkyňou sa
v Plachtinciach nestretol, stretol sa s ňou na matrike a možno niekedy v meste. Listinu o uznaní dlhu
nevidel, nič nepodpísal, predložený podpis nie je jeho. Spochybňuje existenciu dohody o uznaní dlhu

a vznáša námietku premlčania. Právny zástupca žalovaného poukázal na znalecký posudok, z ktorého
je zrejmé, že podpis na uznaní dlhu nie je možné jednoznačne uznať za pravý, preto toto uznanie dlhu
považuje za listinu bez právnej relevancie. Uznanie dlhu, kde je uvedené, že dlh splatí do 30. 03. 2014,
nemôže byť súčasťou jednostranného uznania dlhu, táto časť je nevykonateľná, termín splatnosti je
dvojstranný úkon. Žalobkyňa nevzniesla námietku, že v decembri 2009 mal žalovaný zaplatiť celý dlh,

rovnako ako nerozporovala skutočnosť, že dlh mal podľa dohody byť zaplatený v 2 ročnej lehote. V
žiadnom dokumente nie je uvedený termín splatnosti. Ak vychádzame z uzatvorenej dohody z decembra
2009, kde mali byť dohodnuté splátky, potom tie polročné splátky by mali byť v zmysle predchádzajúcich
dohôd rátané od februára, podľa nášho názoru sú už jednotlivé splátky premlčané. Pokiaľ by sme
vychádzali z toho, že do konca roku 2009 mal byť zaplatený celý dlh, rovnako je už nárok premlčaný.

Vzniesol aj námietku voči výške odmeny, ktorá je vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný
si je svojho dlhu vedomý, avšak ide mu o procesný úspech v spore. Bol tu predložený doklad, ktorý
nepodpísal a pociťoval potrebu voči nemu sa procesne brániť.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to podanou

žalobou, s uznaním dlhu zo dňa 16.09.2012, podaným odporom zo dňa 02. 09. 2014, potvrdením
o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 02. 02. 2009, zmluvou o poskytnutí pôžičky, znaleckým
posudkom č. 60/2016.

6. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledujúci skutkový stav. Žalobkyňa a žalovaný sa ústne dohodli

na poskytnutí pôžičky vo výške 6 700,-Eur. Žalobkyňa poskytla sumu pôžičky po častiach v dňoch
03.02.2009, 04.02.2009 a 05.02.2009, ale už 02.02. podpísal žalovaný doklad o prevzatí finančných
prostriedkov. Žalovaný nesplácal podľa dohodnutého harmonogramu, preto dňa 18.12.2009 spísali na
matrike Zmluvu o pôžičke, kde spísali podstatný obsah predchádzajúcej ústnej dohody. Žalovaný mal
dlh splatiť v 4 splátkach po 1660,-Eur a navyše odmenu vo výške 1 000,-Eur. Žalovaný dlh neuhradil a

spochybnil svoj podpis na uznaní dlhu zo dňa 16.09.2012.

7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

8. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

9. Súd považuje za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli ústnu dohodu o pôžičke. Rovnako
je preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanému sumu v troch splátkach - 03.02.2009 - 3 000,-Eur,
04.02.2009 - 3 000,-Eur a 05.02.2009 - 700,-Eur. Žalovaný uzatvorenie dohody a poskytnutie finančných
prostriedkov potvrdil. Z výpovedi strán sporu a písomných dokladov má súd preukázané, že žalobkyňa
so žalovaným sa dohodli na odmene vo výške 1000,-Eur. Otázka uzatvorenia zmluvy o pôžičke tak nie je

vôbec sporná. Nespornou je aj skutočnosť, že žalovaný dlh nesplácal. Žalobkyňa však predložila súdu
doklad-Uznaniedlhuzodňa16.09.2012,ktorýmalpodpísaťžalovaný.Tenvšakpravosťpodpisupoprel.
Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku č. 60/2016 vypracovaného súdnym
znalcom PhDr. PaedDr. Erikou Strakovou vyplýva, že „Na na základe zistených rozdielnych znakov nieje možné uznať podpis na uznaní dlhu zo dňa 16.9.2012 ako jednoznačne a nesporne pravý podpis S.
S.“ „... nie je možné S. S. vylúčiť ako pisateľa SM podpisu a nie je možné určiť metódu vyhotovenia
podpisu a to, či podpis SM bol vyhotovený ako napodobnený podpis alebo úmyselne menený podpis.“

Z citovaného výpisu znaleckého posudku súd dospel k názoru, že nemožno bez pochyby stanoviť, že
Uznanie dlhu podpísal žalovaný. Dôkazné bremeno, bremeno tvrdenia v tomto prípade je na strane
žalobkyne, ktorá tak jednoznačne nepreukázala pravosť podpisu žalovaného na doklade, o ktoré opiera
svoje tvrdenia a nároky. Súd preto Uznanie dlhu zo dňa 16.09.2012 nepovažuje za relevantný dôkaz a do
úvahy pri rozhodovaní vo veci ho nevzal. Súd sa oboznámil aj s tvrdeniami právneho zástupcu žalobcu,

kde namietal formálnu stránku tohto dokumentu, ale z dôvodu, že ho nepovažoval za platný doklad sa s
týmito námietkami ďalej nezaoberal, pretože nemajú žiaden vplyv na posúdenie a rozhodnutie vo veci.

10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonník, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
13. Uznanie resp. neuznanie pravosti dôkazu (Uznanie dlhu) má podstatný vplyv na posúdenie námietky
premlčania, ktorú si uplatnil žalovaný. Žalobkyňa nesúhlasila s premlčaním z dôvodu, že pri uznaní
dlhu je uvedený termín splatenia 30. 03. 2014 a žaloba bola podaná 24. 06. 2014, dlh tak nemôže byť

premlčaný. Súd sa s uvedenou argumentáciou nestotožnil. Žalobkyňa popiera premlčanie s odkazom
na dôkaz- Uznanie dlhu zo dňa 16.09.2012. Súd však tento dôkaz do úvahy nevzal, pretože nemá
preukázané, že Uznanie dlhu podpísal žalovaný. Na posúdenie otázky premlčania je ďalej potrebné určiť
začiatok a koniec plynutia premlčacej doby. Žalovaný tvrdí, že ho žalobkyňa v roku 2009 požiadala o
vrátenie celého dlhu. Žalobkyňa tvrdenie popiera, argumentujúc, že ho požiadala aby zaplatil splátku

a keby chcela zaplatiť celý dlh, nebol dôvod na uzatvorenie dohody v decembri 2009. Žalovaný podľa
názoru súdu nepreukázal, že ho žalobkyňa vyzvala na splatenie celého dlhu do konca roku 2009. Súd
má preukázané, že strany sporu písomne uzatvorili dňa 18.12.2009 Zmluvu o poskytnutí pôžičky. Z
výpovedi strán považuje súd za preukázané, že nešlo o novú pôžičku, resp. jej nováciu, ale len z dôvodu
právnej istoty o spísanie obsahu ústnej dohody o pôžičke. V pôvodnej dohode sa strany ústne dohodli

na splatení pôžičky v lehote jedného max. dvoch rokov. V písomnej zmluve sa dohodli na splácaní v 4
splátkach, t. z. do dvoch rokov. Z obsahu písomnej zmluvy nie je zrejmé, kedy majú byť termíny splátok.
Súd preto považoval za potrebné ustáliť termín, od ktorého je potrebné počítať splatnosť splátok. Podľa
názoru súdu je potrebné splatnosť splátok počítať od doby poskytnutia finančných prostriedkov, t. z.
od 05.02.2009. Vzhľadom k nejasnému a nejednoznačnému výkladu písomnej zmluvy s prihliadnutím

na skutočnosť, že tú súd považoval za písomné vyjadrenie pôvodnej dohody, súd ustálil, že zmluva o
pôžičke, hoci ústna, bola uzatvorená vo februári 2009 a preto splatnosť prvej splátky mala nastať už
dňa 05.08.2009, druhej dňa 05.02.2010, tretej dňa 05.08.2010 a štvrtej dňa 05.02.2011. Keďže bolo
dohodnuté, že dlh bude splatený v splátkach, súd posúdil premlčanie každej zo splátok osobitne a zistil,
že premlčacia lehota u prvej splátky začala plynúť dňom 06.08.2009 a uplynula dňom 05.08.2012, pri

druhej splátke začala plynúť premlčacia lehota dňa 06.02.2010 a uplynula dňa 05.02.2013, pri tretej
splátke začala plynúť premlčacia lehota dňa 06.08.2010 a uplynula dňa 05.08.2013 a pri štvrtej splátke
začala plynúť premlčacia lehota dňa 06.02.2011 a uplynula dňa 05.02.2014. Žaloba bola podaná dňa
24.06.2014, čo znamená po uplynutí premlčacej lehoty všetkých štyroch splátok.

14. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

15. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.16. Pokiaľ ide o splatnosť odmeny vo výške 1 000,-Eur, tá v písomnej zmluve dohodnutá nebola, ale
z výpovedi strán mal súd zistené, že mala byť zaplatená ako piata splátka do ďalšieho polroku, to
znamená, že jej splatnosť mala byť dňa 05.08.2011. U splatnosti odmeny začala plynúť premlčacia

lehota nasledujúcim dňom a uplynula dňa 05.08.2014. Nárok na odmenu tak premlčaný nie je, ale
súd ju nepriznal z dôvodu, že jej výška je v rozpore s dobrými mravmi. Stotožnil sa tak s názorom
žalovaného. Zákon umožňuje veriteľovi žiadať od dlžníka pri poskytnutí pôžičky úroky. Úrok by však mal
byť vyjadrený formou percentuálnej sadzby a mal by byť závislý od doby splatnosti pôžičky. Pokiaľ je
odplata vyjadrená pevnou sumou za určité časové obdobie, tá by mala byť prepočtom percentuálnej

sadzby za dobu splatnosti. Nič také v písomnej zmluve, ani z výpovedi strán nevyplynulo. Pôžička je v
zásade bezodplatný právny vzťah. Jeho účelom nie je na poskytovaní finančných prostriedkov zarábať,
ale zároveň zákon pamätal aj na možnosť, aby veriteľ poskytnutím pôžičky neutrpel ujmu ( napr. výnos
z úrokov, keby mal peniaze v banke), preto pripustil možnosť dohodnúť úroky. V konkrétnom prípade
však úroky dohodnuté neboli, bola dohodnutá len pevná odmena, ktorá je podľa názoru súdu privysoká
a prekračuje priemernú hodnotu úrokov na vkladoch v bankách, dohoda odporuje účelu zákona, preto

súd považuje dohodu o odmene za neplatnú.

17. Po vykonanom dokazovaní považuje súd za preukázané, že v časti istiny pôžičky žalovaný úspešne
uplatnil námietku premlčania a preto súd nemohol premlčané právo žalobkyni priznať a v časti odmeny
súd nárok nepriznal z dôvodu, že jej výška je v rozpore s dobrými mravmi a odporuje účelu zákona,

preto je neplatná. Na základe uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

18. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 C.
s. p.. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C. s. p. samostatným

uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. V súlade s cit. uzneseniami zákona je žalobkyňa
povinnáuhradiťajtrovydôkazu-nákladyvyhotoveniaznaleckéhoposudkuč.60/2016súdnemuznalcovi
PhDr. PaedDr. Erike Strakovej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Aknebudepovinnosťstanovenátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenámožnopodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov)