Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114208023
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114208023.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu REALITY - VĚŘITEL

CZ, s. r. o., so sídlom Jateční 178/34, Klíše, Ústí nad Labem, Česká republika, IČO 27725537, proti
žalovanému Mesto Dubnica nad Váhom, so sídlom Bratislavská 434/9, Dubnica nad Váhom, IČO
00317209, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy
pri výkone samosprávy

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu

náhradu škody ako bude určená na základe výsledkov dokazovania a náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaný ako orgán územnej samosprávy a zároveň správca v zmysle § 1a písm. b)
bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vydal Platobný výmer č. 00068/2004 zo dňa
27.02.2004, ktorým vyrubil daňovníkovi REALITY, a.s., (ďalej len daňovník), daň z nehnuteľností na rok
2004, a to jednak daň z pozemkov vo výške 1.316,- Sk a jednak daň zo stavieb vo výške 105.933,21,-
Sk, spolu teda vo výške 107.250,- Sk. Splatnosť vyrubenej dane bola rozdelená do 4 splátok, ktoré
boli v plnej výške uhradené. Platobným výmerom č. 00068/2005 zo dňa 30.03.2005 vyrubil žalovaný

daňovníkovi daň z nehnuteľností na rok 2005, a to jednak daň z pozemkov vo výške
-2- 18C/79/2014

1.447,60,- Sk a jednak daň zo stavieb vo výške 118.576,- Sk, spolu teda vo výške 120.024,- Sk.
Splatnosť vyrubenej dane bola rozdelená do 4 splátok, ktoré boli v plnej výške uhradené. Daňovník
uzatvoril ako postupca s pôvodným žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, na
základe ktorej pôvodný žalobca nadobudol od daňovníka pohľadávku na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2004 i na rok
2005 označenými platobnými výmermi. Poznamenal, že je zrejmé, že ustanovenia zák. č. 58/1969 Zb. v
znení neskorších predpisov, platné v čase vydania platobného výmeru neriešili osobitne zodpovednosť
územnej samosprávy a takisto osobitne nedefinovali nesprávny úradný postup územnej samosprávy.
Táto skutočnosť však na existencii zodpovednosti územnej samosprávy, a teda žalovaného nič nemení
a túto treba posudzovať aj s prihliadnutím na skutočnosti vyplývajúce z právnej úpravy platnej
od 01.07.2004 a obsiahnutej v ustanoveniach zák. č. 514/2003 Z. z., v ktorej boli konkretizované

podmienky zodpovednosti tak štátu pri výkone verejnej moci prostredníctvom štátnych orgánov ako
aj orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Nesprávny úradný postup žalovaného videl
v nerešpektovaní právnej úpravy umožňujúcej obciam ako správcom dane z nehnuteľností zohľadniť
pri vyrubení dane z nehnuteľností miestne podmienky, teda podmienky aké samosprávny územnýcelok, ktorý je správcom dane z nehnuteľností bol schopný zabezpečiť vlastníkovi nehnuteľnosti ako
daňovníkovi na realizáciu a výkon všetkých jeho práv, ktoré sú obsahom vlastníckeho práva príslušnej
nehnuteľnosti. Žalovaný bol povinný skúmať existenciu miestnych podmienok za účelom posúdenia

možnosti zníženia tak sadzby dane z nehnuteľností ako aj koeficientu, ktorým sa ročná sadzba dane
násobila. Žalovaný túto právnu povinnosť nesplnil a daň vyrubil bez zohľadnenia takýchto miestnych
podmienok, ktoré boli také, že by zníženie sadzby dane predovšetkým u stavieb plne opodstatňovali.
Pokiaľ obec vyberajúca daň z nehnuteľností nezabezpečí pre vlastníka nehnuteľností a teda daňovníka
optimálne a čo najúčelnejšie využitie jeho nehnuteľností, tak je právnou povinnosťou obce zohľadniť

takéto nesplnenie svojej povinnosti pri vyrubení dane v podobe zníženia sadzby dane koeficientu,
ktorým sa ročná sadzba dane násobí. Takýto postup obce by mal byť potom každoročne premietnutý
do všeobecne záväzného nariadenia určujúceho na príslušné zdaňovacie obdobie výšku sadzby dane a
koeficient, ktorým sa ročná sadzba dane násobí. Pokiaľ tomu tak nie je, nemožno postup obce v procese
vyrubovania dane z nehnuteľností považovať za ústavný a zákonný a majúci tak základné atribúty
správneho úradného postupu. Zároveň takýmto postupom dochádza k nezákonnému zásahu do práv a

právom chránených záujmov daňovníka. Dodal, že daňovníkovi bola v porovnaní s vtedajšou aktuálnou
hodnotou nehnuteľností vyrubená neadekvátna a nenáležitá daň. Daňovník vzhľadom na absolútne
nedostatky v infraštruktúre žalovaného, ktoré znemožňovali riadne využitie jeho nehnuteľností, mohol
nehnuteľnosti využívať len v značne obmedzenom rozsahu. Žalovaný nebol schopný zabezpečiť
riadne možnosti príjazdu vozidlami k nehnuteľnostiam daňovníka, parkovania vozidiel v blízkosti týchto

nehnuteľností, za ktoré žalovaný inkasoval ďalšie osobitné poplatky, nebol schopný zabezpečiť v
prevažnej časti produktívneho času v pracovnom dni prejazdnosť jednotlivými ulicami predstavujúcimi
príjazdové cesty pre všetky osoby podieľajúce sa na užívaní nehnuteľností vo vlastníctve daňovníka.
Žalovaný nebol schopný zabezpečiť poriadok a čistotu na verejných priestoroch obklopujúcich tieto
nehnuteľnosti a s tým súvisiaci celkovo dostačujúci vzhľad územia. Žalovaný inkasoval na dani z

nehnuteľností od daňovníka značné peňažné prostriedky, no žiadnym spôsobom nezabezpečil pre
daňovníka akékoľvek skvalitnenie a zlepšenie možnosti využitia týchto nehnuteľností. Ak za tohto stavu
-3- 18C/79/2014

žalovaný v procese vyrubovania dane neprihliadol na miestne podmienky a neposúdil možnosť zníženia

sadzby dane a koeficientu, ktorým sa sadzba dane násobí, hoci takéto podmienky objektívne existovali,
bol jeho postup nesprávny a daňovníkovi ním bola spôsobená škoda. Výška škody predstavuje rozdiel
medzi vyrubenou daňou z nehnuteľností na rok 2004 a výškou dane, ktorá by bola určená pri správnom
postupe správcu dane spočívajúcom v znížení sadzby dane ako aj koeficientu, ktorým sa ročná
sadzba dane násobí s ohľadom na miestne podmienky. Túto sumu bude možné ustáliť až na základe

vykonaného dokazovania a následne túto sumu spresní. Zdôraznil, že daňovník nevyužil podanie
riadneho a mimoriadnych opravných prostriedkov, pretože sa o dôvodoch nesprávnosti a nezákonnosti
úradného postupu žalovaného dozvedel až neskôr, po uplynutí lehôt na podanie opravných prostriedkov.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť. Uviedol, že v prípade územnej

samosprávy zákon rozlišuje dve formy objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom
samosprávy. Prvotnou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je existencia rozhodnutia, ktorým bol
porušený zákon. Podmienkou je, aby nezákonné rozhodnutie bolo zmenené alebo zrušené príslušným
orgánom. Druhá forma objektívnej zodpovednosti sa týka nesprávneho úradného postupu, ktorým sa
porušujú pravidlá postupu predvídané príslušnými zákonmi pre počínanie územnej samosprávy pri

jej činnosti. Ustanovenie § 10 ods. 3 zákona č. 214/2003 Z. z. zakotvuje zásadu, že objektívnej
zodpovednosti sa územná samospráva nemôže zbaviť, ak sú splnené všetky tri podmienky, a to
nezákonné rozhodnutie, či nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi.
Objektívna zodpovednosť bez možnosti liberácie však neznamená, že by sa územná samospráva
nemohla v prípadnom spore o náhradu škody svojej zodpovednosti zbaviť, ak by poškodený bezpečne

nepreukázal všetky podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, či
nesprávnym úradným postupom územnej samospráva. Zdôraznil, že mesto v danom prípade
postupovalo v súlade s čl. 68 Ústavy SR. Mesto vydalo v súlade s vtedy platnou právnou úpravou
všeobecne záväzné nariadenie. Z8konný postup pri vydávaní VZN je daný tak, že každé navrhované
VZN musí byť zverejnené vyvesením na úradnej tabuli a internetovej adrese mesta najmenej 15 dní pre

rokovaním mestského zastupiteľstva. Dňom vyvesenia VZN plynie 10-dňová lehota, počas ktorej môžu
fyzické a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu nariadenia. Zo strany daňovníka, ktorý bol v tom
čase vlastníkom nehnuteľnosti k ničomu takému nedošlo. Daňovník teda nevyužil svoje zákonné právo.
Následne na základe schváleného VZN vyrubil daňovníkovi daň. Ani proti tomuto rozhodnutiu nebolozo strany daňovníka podané odvolanie. Rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným a nikto
doposiaľ nerozhodol o tom, že bolo vydané v rozpore so zákonom. Má za to, že k porušeniu žiadneho
právneho predpisu nedošlo a nedošlo ani k porušeniu úradného postupu, či vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

3. Uznesením č. k. 18C/79/2014-81 zo dňa 07.03.2017 súd rozhodol o vstupe spoločnosti REALITY
- GO MONEY, s. r. o., na miesto dovtedajšieho žalobcu REALITY - X24 CZ, s. r. o.. Uznesením č. k.
18C/79/2014-101 zo dňa 12.06.2017 súd rozhodol o vstupe spoločnosti REALITY - VĚŘITEL, s. r. o.,

na miesto dovtedajšieho žalobcu REALITY - GO MONEY, s. r. o..

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca a jeho právny zástupca. Žalobca
niekoľko dní pred pojednávaním doručil súdu návrh na vstup
-4- 18C/79/2014

novéhosubjektudokonanianamiestožalobcu.Zdôvodupodanéhonávrhunavstupnovéhosubjektudo
konania žalobca navrhol odročenie pojednávania. Súd žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval,
pretože o podanom návrhu bolo možné rozhodnúť aj na pojednávaní, pričom o tomto návrhu na
pojednávanísúdajrozhodoltak,žehozamietol,pričomprotitomutouzneseniuniejeprípustnéodvolanie
a súd tak mohol v pojednávaní pokračovať. Uvedený postup žalobcu spočívajúci v podaní návrhu na

zmenu strany sporu krátko pred pojednávaním považoval súd preto za obštrukčný a zameraný na
zmarenie pojednávania. Je potrebné zdôrazniť, že takýto model správania uplatňovali v konaní aj všetci
ostatní právni predchodcovia žalobcu, keď opakovane vždy len pár dní pred pojednávaním požiadali
o zmenu žalobcu, pričom ani raz nepredložili súčasne aj súhlas vstupujúceho subjektu so vstupom
do konania, čo viedlo opakovane k zamietnutiu návrhu na zmenu žalobcu a následne k opätovnému

rozhodnutiu na podklade nového návrhu. Za zmienku stojí aj fakt, že všetci právni predchodcovia
žalobcu sú personálne prepojené spoločnosti. Preto aj s poukazom na tieto skutočnosti vyhodnotil súd
postup žalobcu za obštrukčný. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, ktorý však svoju neúčasť
ospravedlnil, pričom o odročenie pojednávania nežiadal. Súd tak pojednal vec v neprítomnosti strán,
pričom prihliadol na obsah spisu (obdobne z rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/5/2017

zo dňa 12.07.2017.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením platobného výmeru č. 00068/2004 zo dňa 27.02.2004,
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2013, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 07.04.2014, platobného výmer č. 00068/2005 zo dňa 30.03.2005, zmluvy o

postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2013, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 14.01.2015, ktoré listinné dôkazy predložil právny predchodca žalobcu a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Platobným výmerom č. 00068/2004 zo dňa 27.02.2004 žalovaný vyrubil spoločnosti REALITY, a. s.,

daň z nehnuteľností v celkovej výške 107.250,- Sk (3.560,04 eur). Platobným výmerom č. 00068/2005
zo dňa 30.03.2005 žalovaný vyrubil spoločnosti REALITY, a. s., daň z nehnuteľností v celkovej výške
120.024,- Sk (3.984,07 eur).

7. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2013 postúpila spoločnosť REALITY, a. s. spoločnosti

REALITY - X24 CZ, s. r. o., pohľadávku vo výške rozdielu medzi vyrubenou a zaplatenou daňou na
rok 2004 vo výške 107.250,- Sk a výškou dane, ktorá by bola určená pri správnom postupe správcu
dane spočívajúcom v znížení sadzby dane ako aj koeficientu, ktorým sa ročná sadzba násobí s ohľadom
na miestne podmienky. V zmluve o postúpení pohľadávok postupca poukázal na nesprávny úradný
postup žalovaného pri vyrubovaní dane, ktorá mu bola vyrubená platobným výmerom č. 00068/2004 zo

dňa 27.02.2004. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2013 postúpila spoločnosť REALITY,
a. s. spoločnosti REALITY - X24 CZ, s. r. o., pohľadávku vo výške rozdielu medzi vyrubenou a
zaplatenou daňou na rok 2004 vo výške 120.024,- Sk a výškou dane, ktorá by bola určená pri správnom
postupe správcu dane spočívajúcom v znížení sadzby dane ako aj koeficientu, ktorým sa ročná sadzba
násobí s ohľadom na miestne podmienky. V zmluve o postúpení pohľadávok postupca poukázal na

nesprávny úradný postup žalovaného pri vyrubovaní dane, ktorá mu bola vyrubená platobným výmerom
č. 00068/2005 zo dňa 30.03.2005.-5- 18C/79/2014

8. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 07.04.2014 sa spoločnosť

REALITY - X24 CZ, s. r. o., domáhala predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, ktorá bola
spôsobená pri vyrubení dane z nehnuteľnosti platobným výmerom č. 00068/2004 zo dňa 27.02.2004 a
uspokojenia nároku na náhradu škody. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 14.01.2015 sa spoločnosť REALITY - X24 CZ, s. r. o., domáhala predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody, ktorá bola spôsobená pri vyrubení dane z nehnuteľnosti platobným výmerom

č. 00068/2005 zo dňa 30.03.2005 a uspokojenia nároku na náhradu škody.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom

konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

12. Podľa § 3 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť
podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

13. Podľa § 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.08.2007; ďalej
len „zákon“) tento zákon upravuje zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná
samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

14. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), písm. d) zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

15. Podľa § 5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník

konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

16. Podľa § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre

-6- 18C/79/2014

nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto
orgánu.

17. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
Úspešne sa domáhať určitého plnenia môže za splnenia ďalších podmienok (existencia právneho
základu, preukázanosť výšky a pod.) iba taký subjekt, ktorému z hmotného práva svedčí, že mu toto
právo patrí. Ide o tzv. vecnú aktívnu legitimáciu. V prípade nároku na peňažné plnenie to bude spravidla

napr. veriteľ zo zmluvy o pôžičke, predávajúci z kúpnej zmluvy ak sa bude domáhať nároku na zaplatenie
kúpnej ceny, poškodený zo vzťahu zodpovednosti za škodu a pod. Žalobcovi v tomto konaní aktívna
vecná legitimácia nesvedčí a nie je vo veci aktívne legitimovaným, a preto súd žalobu zamietol. Podľa §
5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania,ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní, teda v tomto prípade daňovník.
Žalobca svoje právo odvodzoval od daňovníka na základe toho, že mu mala byť pohľadávka daňovníka
na náhradu škody postúpená postupne jednotlivými zmluvami o postúpení pohľadávok z daňovníka

na spoločnosť REALITY - X24 CZ, s. r. o., následne na spoločnosť REALITY - GO MONEY, s. r. o,
až na žalobcu. Všetky zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorými došlo k postúpeniu nároku na náhradu
škody z daňovníka až po žalobcu sú však neplatné pre neurčitosť a zároveň pre rozpor so zákonom,
pretože pohľadávka, ktorá mala byť postupovaná, v čase postúpenia neexistovala a neexistujúcu
pohľadávku nemožno postúpiť. Okrem toho bola v zmluve údajná pohľadávka daňovníka identifikovaná

takým spôsobom, z ktorého nemožno výšku pohľadávky ustáliť, a preto sú tieto zmluvy neplatné aj
pre ich neurčitosť. Nárok na náhradu škody daňovníka voči žalovanému nebol ešte judikovaný, pričom
v zmysle § 5 ods. 1 zákona vyššie uvedeným platobným výmerom ako rozhodnutím žalovaného
mohol byť poškodený iba daňovník, a to iba v prípade, že právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, pretože nezákonnosť
rozhodnutia súd nemôže posudzovať ako predbežnú otázku. Právo na náhradu škody by mal len ten,

komu škoda vznikla a tým mohol byť len daňovník. Iba poškodený a žiaden iný subjekt (postupník)
mohol a mal žiadať o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, čo taktiež splnené nebolo.
Postúpenie pohľadávky poškodeného z titulu nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia by
prichádzalo do úvahy až vtedy, ak by toto právo poškodeného bolo judikované, teda ak by poškodenému
bol rozhodnutím súdu priznaný konkrétny nárok na náhradu škody. Tieto podmienky však splnené

neboli, daňovníkovi nebol priznaný nárok na náhradu škody, rozhodnutie, ktorým mu škoda mala
byť spôsobená, zákonným spôsobom zrušené nebolo, a preto o daňovníkovi nemožno hovoriť ako o
poškodenom a škoda mu doposiaľ ani nevznikla. Z uvedených dôvodov tak daňovník nemohol postúpiť
pohľadávku, ktorá neexistovala a následne nemohla byť takáto postúpená ani na ďalšie osoby. Preto
súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje

na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/5/2017 zo dňa 12.07.2017.

18. Okrem uvedeného má súd za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná aj preto, že neboli splnené
zákonom stanovené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody. Zákon č. 58/1969 Zb. aj zákon
č. 514/2003 Z. z. určujú, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže

poškodený uplatniť len vtedy, ak využil opravné prostriedky proti namietanému rozhodnutiu (§ 3 zákona
č. 58/1969 Zb. vo
-7- 18C/79/2014

vzťahukplatobnémuvýmeruč.00068/2004),príp.dotknutérozhodnutiemuselobyťčiužzmenenéalebo

zrušené príslušným orgánom (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. pre platobný výmer č. 00068/2005).
Ani v jednom prípade však tieto zákonmi predpísané skutočnosti neboli splnené, keď daňovník proti
platobnému výmeru č. 00068/2004 nepodal žiaden opravný prostriedok a rovnako tak platobný výmer
č. 00068/2005 nebol zrušený ani zmenený pre jeho nezákonnosť. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ
sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, v danom prípade o

takýto nejde. Nesprávnym úradným postupom totiž možno rozumieť taký postup konajúceho orgán,
ktorým porušuje právne predpisy, avšak toto nemá svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.
Aj preto súd nárok uplatnený žalobou posúdil ako nárok na náhradu škody vyplývajúci z nezákonného
rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd aj z tohto pohľadu vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú a túto
zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. V danom prípade mal vo veci plný úspech žalovaný. Z obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy,

ktoré by mu v súvislosti s týmto konaním vznikli, a preto mu súdu nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku

účastníci výslovne nevzdali.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.