Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/480/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200007
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716200007.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Wűstenrot poisťovňa, a. s., IČO: 31
383 408, Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, zast. JUDr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom
Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., B.. U. XXXX/X,
o zaplatenie 72,- Eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 23.
augusta 2016, č. k.: 17C/1/2016-47, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol žalovanému priznal náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca tvrdil, že žalovaný podpísal návrh na uzavretie poistnej
zmluvy, ktorý bol akceptovaný navrhovateľom vydaním poistky č. 110/093838-0 so začiatkom poistenia
1. 3. 2013. Doručením poistky žalovanému bola platne uzatvorená poistná zmluva. Pretože žalovaný
dlžné poistné v zákonom stanovenej lehote nezaplatil, poistná zmluva zanikla ku dňu 19. 10. 2013. Z
tohtodôvodusadomáhalzaplateniapoistnéhozaobdobie1.7.2013do19.10.2013.Včaseuzatvorenia
poistnej zmluvy bol žalovaný ešte maloletý, mal obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, preto zmluva

bola uzatvorená a podpísaný matkou žalovaného.
3. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že zmluvu nepodpísal, túto podpisovala jeho matka.
4. Okresný súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa
25. 2. 2013 za podpísala jeho matka, ako zákonná zástupkyňa, nakoľko v tom čase bol ešte žalovaný
maloletý (§ 26 Občianskeho zákonníka). Matka, ako zákonná zástupkyňa, bola oprávnená konať v mene
žalovaného a podpísať návrh poistnej zmluvy. Súd aplikoval § 179 O. s. p., ktorý platil v rozhodnom čase,
podľa ktorého pre platnosť takéhoto právneho úkonu, ktorý urobil za maloletého jeho zákonný zástupca,

bolo potrebné schválenie súdu. Dokazovaním nemal preukázané, že by bol podaný návrh na schválenie
právneho úkonu ohľadom uzavretia žalovanej poistnej zmluvy a že by súd takýto právny úkon schválil.
Súd uviedol, že pre platnosť tohto právneho úkonu (uzavretie poistnej zmluvy) bolo potrebné schválenie
súdu, toto preukázané nebolo, súd poistnú zmluvu posúdil ako neplatnú a žalobu zamietol.
5. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Rozsudok žiadal zmeniť a návrhu vyhovieť. Namietal s poukazom
na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

6. Názor súdu považoval za nesprávny. Poukázal na § 28 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú
vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Bežnou vecou nie sú také právne
úkony zákonného zástupcu spravujúceho majetok maloletého dieťa, ktorými dochádza k nadobudnutiu,zaťaženiu, scudzeniu majetku, napr. nehnuteľnosti. Poistná zmluva pre prípad dožitia sa doby 30
rokov poistníka, ktorá bola uzavretá v tomto prípade, podľa názoru žalobcu nespadá do výpočtu nie
bežných vecí. Zákonný zástupca uzavretím tejto poistnej zmluvy výraznejším spôsobom neznížil ani

nezaťažil kmeňovým majetok žalovaného. Uzavretie zmluvy smerovalo výlučne k rozšíreniu, prípadne
ku kumulácii už nadobudnutého majetku. Poukázal na úpravu § 32 Zákona o rodine, ktorý poskytuje
dostatočnú ochranu maloletých osôb vo vzťahu k výkonu rodičovských práv. S ohľadom na výšku
uplatňovanej istiny je zrejmé, že žalovanému nemohol z poistnej zmluvy vzniknúť záväzok, ktorého
výška by mohla odôvodňovať posudzovanie daného úkonu ako nie bežnej veci. Poistná zmluva ex lége

zaniká pre nezaplatenie a teda nie je možné, aby si žalobca uplatňoval nárok na poistné pre celú dobu
pôvodne dohodnutej doby trvania poistnej zmluvy. Z tohto dôvodu bola zmluva platne uzavretá a nárok
je dôvodný.
7. V písomnom vyjadrení žalovaného k odvolaniu žalobcu tento žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny. Stotožnil sa so závermi napadnutého rozsudku, pričom doplnil, že žalobu považuje
za nedôvodnú. Voči žalobcovi nemá žiadny dlh. Zmluvu spísala jeho matka, s poisťovňou neuzatvoril

žiadnu zmluvu ani matke na jej uzavretie nikdy nedal súhlas.
8. Následne žalobca podal repliku, na ktorú však odvolací súd neprihliadal, pretože nebola podaná v
desaťdňovej lehote v zmysle výzvy Okresného súdu Zvolen zo dňa 15. 11. 2016, keď táto bola doručená
právnemu zástupcovi žalobcu dňa 5. 12. 2016, pričom bola vyhotovená v Bratislave až 3. januára 2017
a Okresnému súdu Zvolen doručená 9. januára 2017.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
11. Rozhodujúcou otázkou, ktorú bolo v danom v spore potrebné riešiť bolo, či uzavretie poistnej zmluvy
matkou žalovaného ako zákonnou zástupkyňou bolo bežnou vecou alebo nie, a taktiež to, či poistná

zmluva, na základe ktorej sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy je platná alebo nie. Občiansky
zákonník explicitne nevymedzuje pojem "bežná vec“ (§ 28 OZ).
12. Tento pojem nie je možné zovšeobecňovať, pretože v každom jednotlivom prípade môže mať
rôzny obsah, a to podľa pomerov osôb, ktorých sa dotýka. Je nepochybné, že bežnou vecou je bežná
starostlivosť o maloletého, ako je zabezpečovanie stravy, oblečenia, školskej dochádzky, patrí sem aj

správa príjmov maloletého ako je výživné a bežná údržba majetku maloletého dieťaťa. Jednoznačne
právny úkon pri obstaraní inej ako bežnej veci si pre svoju účinnosť vyžaduje schválenie súdom. Bez
takéhoto schválenia ho nemožno považovať za platný. V takomto prípade treba zohľadňovať majetkové
pomery maloletého, výšku záväzku, ktorý by maloletému uzavretím právneho úkonu vznikol.
13. V čase uzavretia zmluvy mal maloletý 17 rokov, teda už len 1 rok do nadobudnutia plnoletosti, na

základe uzavretej poistky by bol povinný platiť 20 EUR mesačne, poistná doba bola dohodnutá „30
rokov". Je nepochybné, že v tomto čase žalovaný nemal pravidelný príjem, nebolo ani zrejmé, kto by
mal poistku za maloletého platiť, či matka, prípadne otec. Je nepochybné, že majetkové pomery a
príjmy žalovaného v čase uzavretia zmluvy neumožňovali platiť poistné vo výške 20 EUR mesačne.
Tejto konštrukcii zodpovedá aj zistená skutočnosť, že matka za maloletého poistné neplatila, ani iná

osoba. Uzavretie poistnej zmluvy na vyššie uvedenú dobu poistenia nemožno považovať za bežnú
vec. Na platnosť tejto poistnej zmluvy bolo potrebné schválenie súdom. Žalobca nepreukázal a ani
netvrdil, že by právny úkon bol schválený súdom, súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že poistná
zmluva nie je platná a žalobcovi nie je možné vyhovieť. Taktiež nemožno akceptovať tvrdenie žalobcu,
že uzavretie poistnej zmluvy nezníži ani nezaťaží majetok maloletého výraznejším spôsobom, pretože

nebolo preukázané, že by vlastnil majetok aspoň minimálnej hodnoty, prípadne mal pravidelný mesačný
príjem, z ktorého by hradil poistné. Tieto skutočnosti dokazovaním neboli preukázané.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396
ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).