Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216207415
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6216207415.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a
členov senátu JUDr. Petra Molčana a Mgr. Ivany Datlovej, v exekučnej veci oprávneného: T-Mobile
Czech Republic a.s., so sídlom Tomíčkova 2144/1, 149 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 64949381,
zast. Mgr. Lenkou Heřmánkovou, usadeným euroadvokátom so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava,
proti povinnému: B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Kl. L. XXX/XX, XXX XX N., o vymoženie pohľadávky

oprávneného vo výške 524,80 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom
Cipárom, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Vazovova 9, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX
2500/2016,oodvolaníoprávnenéhoprotiUzneseniuOkresnéhosúduVeľkýKrtíšč.k.12Er/527/2016-20
zo dňa 19. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12Er/527/2016-20 zo dňa 19. apríla 2017 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č. k. 12Er/527/2016-16
zo dňa 19. apríla 2017 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že oprávnený podal dňa 05.12.2016
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na exekútorský úrad pre vymoženie pohľadávky vo
výške 524,80 Eur istiny s príslušenstvom a trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je
rozhodnutie Českého telekomunikačního úřadu - odbor pro východočeskou oblast zo dňa 21.07.2016,

právoplatné dňa 06.08.2016 a vykonateľné dňa 22.08.2016. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený
pripojil exekučný titul a prílohu 1 „Osvědčení o soudním rozhodnutí v občanských a obchodních
věcech - ustanovení čl. 53 nařízení Evropského parlamentu a Rady č. (EU) 1215/2012 o příslušnosti,
uznávaní a výkonu soudních rozhodnutí v občanských a obchodních věcech“ (ďalej len „osvedčenie“).
Predmetné osvedčenie vydal Český telekomunikační úřad. Z pripojených listinných dôkazov a prílohy
č. 1 osvedčenia ako prvé exekučný súd zistil, že v konkrétnom prípade exekučným titulom nie je

súdne rozhodnutie, ale rozhodnutie vydané podľa Správneho poriadku platného a účinného v Českej
republike, a teda v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej len „nariadenie č. 1215/2012“) sa nejedná o súdne rozhodnutie. Z tohto dôvodu na osvedčenie
nie je možné aplikovať nariadenie č. 1215/2012, a preto ani nie je možné, aby osvedčenie podľa
tohto nariadenia vydal správny orgán ako je tomu v tomto prípade, ale táto kompetencia patrí súdu.

Podľa § 420 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhovateľ sa môže
návrhom domáhať vydania rozhodnutia o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho orgánu verejnej správy
a rozhodnutia cudzieho súdu vo veciach, o ktorých rozhodujú orgány verejnej správy (ďalej len „cudzí
orgán verejnej správy“), ak z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo z
právne záväzného aktu Európskej únie vyplýva Slovenskej republike záväzok vykonávať rozhodnutia
cudzích orgánovej verejnej správy. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom pre nútený výkon

cudzieho správneho rozhodnutia na území Slovenskej republiky je existencia medzinárodnej zmluvy,
ktorá by Slovenskú republiku k takémuto výkonu výslovne a jednoznačne zaväzovala. Avšak v prípade,ak takýto konkrétny medzinárodno-právny záväzok neexistuje, nie je možné cudzie správne rozhodnutie
na území Slovenskej republiky vykonať. Medzi Slovenskou republikou a Českou republikou bolo ku
dňu vydania napadnutého uznesenia exekučného súdu v zmysle zoznamu vedeného Ministerstvom

zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky evidovaných niekoľko medzinárodných
zmlúv v počte približne 203, pričom tie zmluvy, ktoré upravujú spoluprácu oboch zmluvných strán v
justičných otázkach, neupravujú predmetnú problematiku. Za zmienku stojí Zmluva medzi Slovenskou
republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých
právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach č. 193/1993, avšak možnosť uznania a výkonu

aj cudzích správnych rozhodnutí s tretej časti danej zmluvy (Uznanie a výkon rozhodnutí) nevyplýva
a nemožno k nemu aplikovať analogický prístup, nakoľko exekučný súd zastával ten názor, že na to,
aby bolo možné uznať a vykonať cudzie správne rozhodnutie, bude potrebná priama a výslovná úprava
poskytujúca danú možnosť. Z prameňov práva Európskej únie všeobecne upravujúcich predmetnú
problematiku sú predovšetkým 1/ Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré ruší Nariadenie

Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach, 2/ Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach (tzv. Nariadenie Brusel I), 3/ Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o
súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských
práv a povinností (tzv. Nariadenie Brusel II bis), 4/ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

805/2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, 5/ Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006,ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze
a 6/ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pričom ich uplatnenie aj na uznanie a výkon rozhodnutí v
správnych veciach je výslovne vylúčené. Taktiež nemožno použiť na uvedenú problematiku Nariadenie

Komisie (ES) č. 1179/2008 zo dňa 28.11.2008, ktorým sa ustanovujú pravidlá vykonávania určitých
ustanovení Smernice Rady č. 2008/55/ES zo dňa 26.05. 2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní
pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení, ktorá bola transponovaná
do slovenského právneho poriadku v podobe zákona č. 466/2009 Z.z. o medzinárodnej pomoci pri
vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený

zákon (v aktuálnom znení) síce upravuje ukladanie správnych pokút, avšak iba tých, ktoré súvisia s
pohľadávkami upravenými v § 3 zákona č. 466/2009 Z. z., bod 1, 3 a 4 (napríklad správne pokuty
uložené v súvislosti s pohľadávkami na daniach, poplatkoch a cle a iné). Ako posledné možno poukázať
na Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV zo dňa 24.02.2005 o uplatňovaní zásady uznávania
na peňažné sankcie, ktoré bolo do slovenského právneho poriadku začlenené v podobe zákona č.

183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Predmet tohto zákona spočíva v uznávaní a výkone rozhodnutí ukladajúcich
peňažné sankcie vydávaných súdmi alebo inými príslušnými orgánmi členského štátu Európskej únie a
taktiež v odovzdaní rozhodnutia o peňažnej sankcii vydaného súdom v trestnom konaní na jeho uznanie
avýkonvinomčlenskomštáte,pričomuvedenýzákonjemožnéaplikovaťibavočitomučlenskémuštátu,

ktorý prevzal do svojho právneho poriadku vyššie uvedené Rámcové rozhodnutie (v Českej republike
bolo uvedené rámcové rozhodnutie prijaté v podobe zákona č. 104/2013 Sb. o mezinárodní justiční
spolupráci ve věcech trestních). Ďalším predpokladom na postup podľa tohto zákona je, aby išlo o
také cudzie rozhodnutie, ktoré je právoplatné a zároveň odsudzujúce rozhodnutie vydané pre trestný
čin alebo pre protiprávne konanie týkajúce sa porušenia pravidiel cestnej premávky vydané súdom

štátu pôvodu v trestnom konaní, alebo správnym orgánom štátu pôvodu, ak podľa právneho poriadku
štátu pôvodu bolo proti tomuto rozhodnutiu možné podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd
s právomocou v trestných veciach. Z uvedeného vyplýva, že rozsah pôsobnosti zákona sa v zmysle
rámcového rozhodnutia vzťahuje aj na rozhodnutia správnych orgánov členských štátov, ak podľa
právneho poriadku týchto štátov je možné proti týmto rozhodnutiam podať opravný prostriedok, o ktorom

rozhoduje súd s právomocou v trestných veciach. Pôjde o rozhodnutia správnych orgánov členských
štátov so zavedenou právomocou v rámci správneho práva trestného pre menej závažné trestné činy
a pre vymedzené protiprávne konanie založené na porušení pravidiel cestnej premávky. Z uvedených
dôvodov nie je teda prípustné na uvedený stav aplikovať ani rozhodnutie číslo 183/2011Z.z. o uznávaní
a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, z dôvodu neexistencie osobitného uznávacieho konania, ktoré by
exekučný titul uznalo za vykonateľný v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu (SSP), exekučný
súd považoval exekučný titul v súčasnosti za nevykonateľný, a preto žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý
žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok napadnutého uznesenia týkajúceho sa zamietnutia žiadosti

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že exekútorovi udelí poverenie na vykonanie
exekúcie a aby zároveň oprávnenému priznal náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní oprávnený
uviedol, že podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
považuje napadnuté uznesenie za neprávne, nakoľko má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený trvá svojom návrhu na vykonanie

exekúcie zo dňa 02.12.2016 a uvádza, že ním uplatňovaný nárok na základe rozhodnutia, ktoré
vydal Český telekomunikační úřad dňa 16.08.2016, č. k. ČTÚ-10 010/2016-636/VIII. Vyř. - KouE ďalej
považuje za plne oprávnený a relevantný pre návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený zastáva názor,
že predmetný právny vzťah má súkromnoprávnu povahu a podľa oprávneného na príslušný proces
uznávania pre výkon exekúcie je potrebné aplikovať nariadenie Rady (ES) č. 44/2011 o príslušnosti,
uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí, resp. nariadenie č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a

výkonerozsudkovvobčianskychaobchodnýchveciach.Napodporusvojhoprávnehonázoruoprávnený
záverom poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Sp/33/2014 zo dňa 27. februára
2015.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a
uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.Podľa§243hods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostiaozmenea
doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 41 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 možno vykonať
exekúciu aj na podklade cudzieho exekučného titulu.

8. Podľa § 42 ods. 2 Exekučného poriadku potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa

§ 41 ods. 2 orgán na to oprávnený. Rozhodnutia Rady, Komisie a Európskej centrálnej banky
opatrí potvrdením o vykonateľnosti Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Rozhodnutia
Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa opatrí potvrdením o vykonateľnosti ministerstvo. Tieto orgány pri
potvrdzovaní vykonateľnosti skúmajú a overujú iba pravosť rozhodnutí.

9. Podľa § 42 ods. 4 Exekučného poriadku potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje pri cudzom
exekučnom titule, ktorého uznanie sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím alebo ktorý bol osvedčený
podľa osobitného predpisu. U ostatných cudzích exekučných tituloch potvrdenie o vykonateľnosti
nahrádza rozhodnutie súdu o ich uznaní alebo ich vyhlásení za vykonateľné.

10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti sospotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Podľa § 420 SSP navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia o vykonateľnosti

rozhodnutia cudzieho orgánu verejnej správy a rozhodnutia cudzieho súdu vo veciach, o ktorých
rozhodujú orgány verejnej správy (ďalej len "cudzí orgán verejnej správy"), ak z medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo z právne záväzného aktu Európskej únie vyplýva
Slovenskej republike záväzok vykonávať rozhodnutia cudzích orgánov verejnej správy.

13. Podľa § 425 SSP správny súd v konaní preskúmava, či a) rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej

správy je vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané, b) rozhodovanie vo veci nepatrilo do právomoci
orgánov verejnej správy Slovenskej republiky, c) odporcovi nebola postupom cudzieho orgánu verejnej
správy odňatá možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä či bol riadne oboznámený o začatí konania
a predvolaný na výsluch, d) v rozhodnutí cudzieho orgánu verejnej správy sa ukladá plnenie, ktoré je
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky prípustné alebo vykonateľné, alebo nie je inak v rozpore

s verejným poriadkom.

14. Podľa § 427 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že neboli súčasne splnené všetky podmienky
ustanovené v § 425, návrh uznesením zamietne. (2) Ak správny súd po preskúmaní zistí súčasné
splnenie všetkých podmienok ustanovených v § 425, uznesením rozhodne, že rozhodnutie cudzieho

orgánu verejnej správy je vykonateľné. Vo výroku uvedie označenie rozhodnutia a cudzieho orgánu
verejnej správy, ktorý ho vydal, a deň jeho vydania.

15.Podľa§428SSProzhodnutiecudziehoorgánuverejnejsprávymožnonaúzemíSlovenskejrepubliky
vykonať len na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 427 ods. 2. (2) Rozhodnutie cudzieho

orgánu verejnej správy, o ktorom správny súd rozhodol podľa § 427 ods. 2, sa vykoná ako rozhodnutie
orgánu verejnej správy Slovenskej republiky.

16. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12Er/527/2016
zo dňa 19. apríla 2017 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnutá. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie, ktoré vydal Český telekomunikačný
úřad, Odbor pro východočeskou oblast (ďalej len „správny orgán“) dňa 21.07.2016 pod číslom konania
ČTÚ-10 010/2016-636/VIII. Vyř. - KouE (ďalej len „správne rozhodnutie“), ktoré oprávnený predložil s
vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 06. augusta 2016 a vykonateľnosti dňa 22. augusta 2016 a
ktorým správny orgán rozhodol, že povinná je povinná uhradiť oprávnenému dlžné ceny za poskytnutú

službu elektronických komunikácií v celkovej výške 14 200,00 Kč s príslušenstvom, to všetko do 15
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet č. XXXXXXXX/XXXX, pod variabilným
symbolom XXXXXXXXXX. Zároveň povinnú zaviazal na uhradenie nákladov potrebných k účelnému
uplatňovaniu práva oprávneného vo výške 568,00 Kč za uhradený správny poplatok, vo výške 3 146,00
Kč za právne zastúpenie, to všetko do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti daného rozhodnutia

na účet č. XXXXXXXX/XXXX, pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX. Z obsahu spisu ďalej odvolací
súd zistil, že spolu so správnym rozhodnutím oprávnený predložil prílohu č. I k Osvedčeniu o súdnom
rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach podľa ustanovenia článku 53 nariadenia č. 1215/2002,
ktorá bola vydaná správnym orgánom dňa 14.11.2016.

17. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia exekučného
súdu,aplikujúc§387ods.2CSP,savcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhouznesenia
a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých exekučný súd rozhodol a na zdôraznenie jeho
správnosti dodáva:

18. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd uvádza, že
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd je ex lege povinný preskúmať žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd zistí rozporžiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je exekučný súd povinný uznesením zamietnuť.

19. Vzhľadom ku skutočnosti, že v danom prípade sa jedná o cudzí exekučný titul, súd je povinný
podľa § 42 ods. 4 Exekučného poriadku preskúmať, či sa jedná o cudzí exekučný titul, ktorého uznanie
sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím, alebo ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu, keďže
podľa druhej vety daného ustanovenia sa pri všetkých ostatných cudzích exekučných tituloch vyžaduje
rozhodnutie súdu o ich uznaní alebo vyhlásení za vykonateľné a toto rozhodnutie súdu nahrádza

potvrdenie o vykonateľnosti.

20. Je nepochybné, že cudzím exekučným titulom je rozhodnutie cudzieho správneho orgánu, keďže
táto skutočnosť je výslovne konštatovaná v samotnom exekučnom titule, kde sa uvádza, že rozhodnutie
vydal Český telekomunikační úřad ako príslušný správny orgán podľa § 10 zákona č. 500/2004 Sb.,
správní řád v znení neskorších predpisov a podľa § 129 ods. 1 zákona č. 127/2005 Sb., o elektronických

komunikacích a o změne některých souvisejících zákonů (zákon o elektronických komunikacích) v znení
neskorších predpisov, teda predpisov správneho práva Českej republiky.

21. Medzi osobitné predpisy, podľa ktorých je možné osvedčiť cudzí exekučný titul, patria nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky

exekučný titul pre nesporné nároky, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12.
decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30. 12.
2006),nariadenieEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007z11.júla2007,ktorýmsaustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31. 7. 2007), oddiel 1 kapitola
IV nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a

výkonerozhodnutíaospoluprácivoveciachvyživovacejpovinnosti(Ú.v.EÚL7,10.1.2009),nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20. 12. 2012), nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných
opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181, 29. 6. 2013).

22. Žiadny s vyššie uvedených osobitných predpisov nie je možné aplikovať na rozhodnutia správnych
orgánov, ako je to v tomto prípade. Ak aj oprávnený pripojil k rozhodnutiu cudzieho správneho orgánu
Osvedčenie o súdnom rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach podľa prílohy č. I k nariadeniu
č. 1215/2012, toto osvedčenie je bez právneho významu, keďže ho nevydal orgán na to oprávnený, ale

správny orgán, ktorý rozhodoval vo veci podľa predpisov správneho práva. Podľa ustanovenia čl. 1 ods.
1 nariadenia č. 1215/2012 sa toto nariadenie neuplatňuje najmä na daňové, colné a správne veci, ani
na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii). Ustanovenie
čl. 2 písm. f) nariadenia č. 1215/2012 uvádza, že na účely tohto nariadenia je súdom pôvodu súd, ktorý
vydal rozsudok, ktorého uznania sa dovoláva, alebo o ktorého výkon sa žiada. Nariadenie č. 1215/2012

sa teda neaplikuje v správnych veciach, ale len vtedy, keď vo veci koná a rozhoduje súd v občianskych
a obchodných veciach.

23. Ak aj oprávnený vo svojom odvolaní argumentuje tým, že právny vzťah medzi oprávneným a
povinnou má súkromnoprávnu povahu, čo odvolací súd nespochybňuje, nič to nemení na skutočnosti,

že o nárokoch oprávneného proti povinnej rozhodol správny orgán, a preto aplikácia nariadenia č.
1215/2012 z vyššie uvedených dôvodov neprichádza do úvahy.

24. Keďže rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy možno podľa § 428 ods. 1 SSP na území
Slovenskej republiky vykonať len na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 427 ods. 2 SSP,

pričom oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie takéto rozhodnutie správneho súdu
nepredložil, exekučný titul predložený oprávneným nie je na území Slovenskej republiky vykonateľný.
Exekučný súd preto správne rozhodol tak, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ohľadom záväzku Slovenskej republiky vykonávať
rozhodnutia cudzích orgánov verejnej správy, ktorý vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je

Slovenská republika viazaná, alebo z právne záväzného aktu Európskej únie, odvolací súd odkazuje na
argumentáciu exekučného súdu v napadnutom uznesení zo dňa 19. apríla 2017, s ktorou sa stotožňuje.25. K odkazu oprávneného na Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Sp/33/2014 zo dňa 27.
februára 2015 odvolací súd uvádza, že daným rozhodnutím nie je podľa zákona viazaný a teda sa ani
nemusí stotožniť s právnou argumentáciou v ňom uvedenou.

26. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

27. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP.).