Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816213974
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816213974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci navrhovateľa: M. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. - O. pod D., I. XXX/XX, t.č. bytom M., T., právne zastúpený JUDr. Q. B., advokátom so
sídlom v M., N. 3, proti matke: W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., B. XXX/XX, právne zastúpená JUDr.
O. R., advokátkou so sídlom v M., S. J. X,X, o určenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza, č.k. 14Pc/9/2016-143, zo dňa 06. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o výživnom na plnoleté dieťa tak, že matku zaviazal
platením minimálneho výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa
podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine a splácanie nedoplatku na výživnom určil po 16,57 eur mesačne
spolu s bežným výživným. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa, ktorý žiadal výživné 150 eur mesačne.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62, § 65, § 75 a § 78 Zákona o rodine. Vychádzal zo zistení, že
navrhovateľ sa denným štúdiom na vysokej škole pripravuje na budúce povolanie, nie je zamestnaný,
nepodniká a ani nemá inú zárobkovú činnosť. Matka dlhodobo trpí zdravotnými ťažkosťami. Trpí

duševným ochorením a ochorením chrbtice. Je v starostlivosti viacerých ambulancií, ktoré pravidelne
navštevuje. V dôsledku uvedených ochorení sa nemôže zamestnať. Rozhodnutím O. jej bol priznaný
invalidný dôchodok v sume 282,20 EUR. Miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
bola určená na 75% od 7.6.2016. Na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod jej manželstva s otcom
navrhovateľa. Neodkladným opatrením tunajšieho súdu v konaní o určení manželského výživného bol
otec navrhovateľa zároveň zaviazaný platiť matke výživné v sume 200,-EUR mesačne. Jej mesačné
výdavky sú: náklady na bývanie 140,-EUR, cca 40,-EUR lieky, strava a hygiena vo výške cca 200,-EUR

a cestovné do nemocnice 20,-EUR. Vzhľadom na uvedené pomery matky dospel súd prvej inštancie
k záveru, že v jej aktuálnych možnostiach a schopnostiach je platiť výživné len vo výške minimálneho
výživného, určeného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine.

2. Ohľadom námietky matky, že platenie výživného je v rozpore s dobrými mravmi súd prvej inštancie
prijal záver, že správanie navrhovateľa ako syna, nebolo voči jeho matke primerané. Matka nenašla
u navrhovateľa dostatok pochopenia pre svoj zdravotný stav a navrhovateľ si nedokázal uvedomiť, že

matka sa v takomto stave naozaj nemôže zamestnať. Na druhej strane je potrebné prihliadnuť aj na
situáciu navrhovateľa, ktorý sa počas prípravy na maturitné skúšky, čo je samo o sebe veľkým stresovým
faktorom, ocitol v uprostred konfliktu svojich rodičov, ktorým sa rozpadlo manželstvo. Je nepochybné,
že navrhovateľ v tomto období neprimerane reagoval a voči matke sa správal nevhodne. Celá situáciamá však širší rozmer a všetky nezhody a problémy pramenia z rozpadu manželstva navrhovateľových
rodičov. Súd k celkovej situácii v rodine uvádza, že nepovažuje za primerané ani verbálne a fyzické
útoky zo strany členov matkinej rodiny smerujúce voči navrhovateľovi. Podľa názoru súdu, navrhovateľ

nebol tým, kto primárne zapríčinil negatívnu situáciu v rodine, ale naopak, stal sa do veľkej miery
obeťou tejto situácie. Súd prvej inštancie preto napokon dospel k záveru, že správanie navrhovateľa
voči jeho matke síce nebolo vhodné, zároveň však, v kontexte všetkých udalostí, toto správanie samo o
sebe nenadobudlo takú intenzitu, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Priznanie nároku na výživné
navrhovateľovi od jeho matky teda rovnako nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uzavrel súd prvej

inštancie.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala zmenu napadnutého
rozhodnutia a zamietnutie návrhu navrhovateľa. Uviedla, že jej mesačné výdavky predstavujú sumu 5
eur na mobilný telefón, 3 eur na životnú poistku, 20 eur na hygienické potreby, 130 eur na bývanie, 30 až
50 eur na lieky, 10 eur cestovné do nemocnice. Očakáva tiež výdavky na sanáciu chrupu, ktoré zubný

lekár uviedol vo výške viac ako 420 eur. Matka poukázala na to, že je na plnom invalidnom dôchodku,
ktorý poberá vo výške 282,20 eur. Je na hranici chudoby, nemá ani minimálnu mzdu zo zákona a
nevychádzajú jej peniaze ani na stravu, a preto sa stravuje u svojich rodičov, ktorí sú vo vysokom veku.
Matka ďalej uviedla, že príjem jej nevystačí ani na oblečenie a vôbec nie na nevyhnutné opravy v byte.
Naďalej je na neplatenej PN, evidovaná na F. Poukázala na to, že manžel ju dostal do stavu materiálnej

núdze, zrušil jej dispozičné právo k spoločným účtom a sama nemá na živobytie. Jej zdravotný stav jej
nedovoľuje pracovať. Podľa nej má navrhovateľ nasporené peniaze, ktoré mu nasporili s manželom, je
vlastníkom záhrady na, ktorej je záhradná chatka. Ohľadom správania syna voči nej uviedla, že bolo
nevhodné a doposiaľ sa jej neospravedlnil, pričom istú úctu k matke považuje za nevyhnutnú. Poukázala
tiež na to že ho vychovala a starala sa o neho keď bol malý, a tiež, že s ním ostala na predĺženej

materskej dovolenke do 6 rokov života. V ďalšom podaní v odvolacom konaní matka uviedla, že je
právoplatne rozvedená a výživné na manželku, ktoré dovtedy poberala, tým zaniklo. V ďalšom obsahu
podania sa zaoberala spoločným majetkom v BSM a uviedla okolnosti, pre ktoré z neho nemá žiaden
prospech.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť a na tomto stanovisku
zotrval aj v ďalšom podaní v rámci odvolacieho konania.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. CSP v spojení s § 59 a nasl.
CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.

6.Podľa§62 ods.3Zákonaorodine,každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

7. Ustanovenie osobitného zákona, na ktoré odkazuje citovaný § 62 ods. 3 Zákoan o rodine je § 3 ods.
1 písm. a) zákona 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa, podľa ktorého nezaopatrené dieťa podľa tohto
zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak

sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.

8. Zo skutkových záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľ doposiaľ nedovŕšil 25 rokov
veku a denným vysokoškolským štúdiom sa sústavne pripravuje na povolanie. Navrhovateľ je teda v
zmysle citovaných ustanovení nezaopatreným dieťaťom. Vzhľadom na túto okolnosť je preto matka

bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinná platiť minimálne zákonom
stanovené výživné, ako to stanoví citované ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Odvolací súd
nespochybňuje, že pomery matky sú v danom prípade nepriaznivé a ťaživé, no citované ustanovenie
výslovne neumožňuje brať na ne zreteľ. Pokiaľ matka poukázala na to, že v dôsledku rozvodu jej zaniklo
právo na výživné manželky, ktoré v čase jeho plnenia čiastočne zlepšovalo pomery matky, odvolací súd

uvádza, že zákon o rodine upravuje aj možnosť výživy manžela po rozvode, a to v ust. § 72 a nasl.
upravujúcom príspevok na výživu rozvedeného manžela.9. Čo sa týka námietky matky k správaniu navrhovateľa, ktorá by mala odôvodňovať záver o platení
výživného v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd sa v záveroch ohľadom tejto skutočnosti stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré považovalo za významné širšie okolnosti v rodine, z

ktorých vzišlo všeobecné napätie a aj nevhodné správanie navrhovateľa aj voči matke. Niet najmenším
pochybností, že dieťa má mať rodiča v úcte, ako to uvádza matka vo svojom odvolaní, no z pohľadu
celkovej situácie, v ktorej došlo k nevhodnému správaniu navrhovateľa k matke, nemožno pripísať
navrhovateľovi takú mieru porušenia pravidiel správania voči rodičom, v dôsledku ktorej by bolo možné
považovať povinnosť matky na platenie minimálneho výživného za rozpornú s dobrými mravmi.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

11.Podľaust.§396ods.1CSPvspojenísust.§52CMProzhodolonárokunanáhradutrovodvolacieho
konania.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).