Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. marec 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/295/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614210550
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5614210550.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcov v 1. rade P. X., B..

XX. XX. XXXX, X. L. XX, P. X. G. Z. W., B.. XX. XX. XXXX, X. L. XX, P. X. G. I. X., B.. XX. XX. XXXX, X. L.
XX, proti žalovanému ISONZO, a.s., so sídlom Hatalova 12/C, Bratislava, IČO: 35 871 334, o zrušenie
tuzemského rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0614/0157 zo dňa 04. 12. 2014, vydaný Stálym rozhodcovským
súdom, zriadeným Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava,
sa z r u š u j e .

II. Žalobcom v 1. - 3. rade sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomnou žalobou zo dňa 18. 12. 2014, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len
„súd“) dňa 31. 12. 2014, sa žalobkyňa H. X., B.. XX. XX. XXXX, X. L. XX, domáhala voči žalovanému -
Poštovej banke, a. s., so sídlom v Bratislave, zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. IA-C/0614/0157
zo dňa 04. 12. 2014, vydaného Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným Rozhodcovská, arbitrážna
a mediačná, a. s., so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, ktorým jej bola uložená povinnosť uhradiť
istinu 1 611,76 eura, úrok vo výške 25,50 % ročne zo sumy 1 611,76 eura od 02. 04. 2014 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 161,76 eura od 02. 04. 2014 do

zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania, vyčíslených ku dňu 01. 04. 2014 sumou
503,46 eura a náhradu poplatku za rodičovské konanie vo výške 106,18 eura. Žalobu odôvodnila
tým, že dňa 16. 08. 2011 uzavrela s označeným žalovaným (Poštová banka, a. s.) Zmluvu o úvere
č. 0039565988, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 1 800,- eur a žalobkyňa sa
zaviazala tento úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 53,29 eura (ďalej len
„Zmluva o úvere“). Zmluva o úvere obsahovala v odseku 6 odkaz na Všeobecné obchodné podmienky
a ustanovenie o aplikácii rozhodcovskej doložky, ktorá stanovuje, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto

Zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou
doložkou, uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach a to Stálym rozhodcovským súdom,
zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. Nakoľko si žalobkyňa neplnila
dôsledne povinnosti, žalovaný podal na uvedenom rozhodcovskom súde žalobu. Rozhodcovský súd
rozsudkom sp. zn. IA-C/0614/0157 zo dňa 04. 12. 2014 žalobe vyhovel a zaviazal ju zaplatiť istinu 1
611,76 eura s príslušenstvom. Tento rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 17. 12. 2014.
Žalobkyňa tvrdila, že rozhodcovské konanie, vedené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadením

pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. (ďalej len „rozhodcovský súd“), trpí vadou absencie
právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská doložka, obsiahnutá v záverečných
ustanoveniach Zmluvy o úvere, odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky a je podľa§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Ako ďalší
dôvod uviedla skutočnosť, že nemala možnosť sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu, a preto aj tieto zmluvné podmienky sú neprijateľné podľa § 53 ods. 4

písm. a) Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa považovala konanie, vedené pred rozhodcovským súdom,
za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, aj keď sa nepochybne jednalo
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne individuálne
vyjednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do obchodných podmienok Zmluvy o úvere.

2. Pôvodný žalovaný - Poštová banka, a.s., sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 20.
04. 2015, ktorým sa so žalobou nestotožnil a túto navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Vyslovil názor,
že akékoľvek ustanovenia v rozhodcovskej doložke sa nemôžu považovať za neprijateľné zmluvné
podmienky zvlášť, keď rozhodcovská doložka dáva spotrebiteľovi možnosť sa pred podaním žaloby proti
dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom súde, alebo na rozhodcovskom súde. Preto uvedená
rozhodcovskádoložkanespôsobujeaniznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán

v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Iný výklad by znamenal, že v
spotrebiteľskej zmluve nie je možné dojednať žiadnu rozhodcovskú doložku. Poukázal na rozhodcovskú
doložku, uvedenú v čl. 3 ods. 6 Zmluvy o úvere, pričom vyslovil názor, že aj keby rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná, táto okolnosť by sama o sebe nemohla mať za následok jej
neprijateľnosť. Podľa žalovaného cieľom žaloby bolo dosiahnuť, aby žalobkyňa nemusela plniť na

základe rozhodcovského rozsudku svoje splatné záväzky, vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, čo však
nie je cieľom ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Zároveň vzniesol aj námietku miestnej príslušnosti
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pričom tvrdil, že žalobkyňa mala žalobu podať na Okresný súd
Banská Bystrica.

3. V priebehu konania - dňa 03. 03. 2015 žalobkyňa zomrela a žalovaný podal návrh na zmenu účastníka
konania z dôvodu, že pohľadávku zo Zmluvy o úvere postúpil obchodnej spoločnosti Invest - Kapital,
a. s. v zmysle § 92 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 31. 03. 2015.

4. Uznesením zo dňa 07. 12. 2016, č. k. 8C/2295/2014-95, súd rozhodol, že je daná miestna príslušnosť
Okresného súdu Liptovský Mikuláš.

5. Vzhľadom na výsledok dedičského konania po žalobkyni (vedené na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pod sp. zn. 6D/206/2015) súd uznesením zo dňa 07. 11. 2017, č. k. 8C/295/2014-129, rozhodol

o pokračovaní v konaní s tými dedičmi zo zákona po poručiteľke H. X., ktorí dedičstvo neodmietli a
zároveň ktorí súhlasili s tým, aby pokračovali v tomto súdnom spore na strane pôvodnej žalobkyne H.
X.. Uznesením zo dňa 11. 01. 2018, č. k. 8C/295/2014-141, súd pripustil, aby do konania namiesto
doterajšieho žalovaného Poštová banka, a.s., vstúpila obchodná spoločnosť ISONZO, a.s., so sídlom v
Bratislave (obchodné meno tejto spoločnosti do 12. 10. 2017 bolo INVEST-KAPITAL, a.s.).

6. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 20. 03. 2018, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, pričom svoju
neprítomnosť neospravedlnil. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) súd rozhodol o uskutočnení pojednávania aj v neprítomnosti žalovaného.

7. Žalobcovia v 1. - 3. rade na žalobe, podanej H. X., zotrvali, žiadali tejto v celom rozsahu vyhovieť.

8. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

10. Podľa § 151 CSP

(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.11. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

13. Súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Z listinných dôkazov vyplýva, že H. X. (ďalej „pôvodná
žalobkyňa“) podpísala v Liptovskom Mikuláši dňa 08. 08. 2011 žiadosť o poskytnutie úveru a žiadosť o

zriadenie osobného účtu s balíkom služieb, kde požiadala o celkovú výšku úveru 1 800,- eur s tým, že
doba splácania by bola 6 rokov. Túto listinu v mene Poštovej banky, a.s. (pôvodný žalovaný) podpísali
oprávnené osoby dňa 16. 08. 2011. Z obsahu listiny vyplýva, že banka pri podpise Zmluvy vyplnila
aj údaje uvedené v bode 3, t. j. výšku úveru, výšku mesačnej splátky, výšku úrokovej sadzby, dátum
splatnosti prvej splátky, dátum konečnej splatnosti úveru, počet splátok, RPMN, priemernú RPMN,
aj celkovú výšku nákladov, ktorá bola vyčíslená sumou 1 727,61 eura. Jedná sa pritom o typickú

formulárovú zmluvu, vopred pripravené veriteľom (bankou), v ktorej pôvodná žalobkyňa, ako klientka,
podpisom vyhlásila, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto ZoÚ,
vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou,
uvedenou v čl. 10., II. v časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient zobral na vedomie, že
rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže

domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní.“ Poštová banka, a.s. podala dňa 01. 04. 2014 na Stálom rozhodcovskom
súde Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“) voči H.
X.Ě. žalobu o zaplatenie 1 611,76 eura s príslušenstvom. K žalobe pripojil výzvu zo dňa 25. 07. 2013,
adresovanú žalovanej, v ktorej ju vyzval na úhradu dlžnej sumy 1 834,09 eura (adresátke bola listina

doručená dňa 31. 07. 2013. K žalobe bola pripojená aj Zmluva o úvere zo dňa 16. 08. 2011, vrátane
Všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky, a.s., účinné od 15. 08. 2011. H. X. sa na žiadosť
rozhodcovského súdu vyjadrila písomným podaním zo dňa 24. 06. 2014, doručeným rozhodcovskému
súdu dňa 26. 06. 2014, v ktorom oznámila, že rozhodcovskú doložku považuje za absolútne neplatnú,
pretože bola obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach, v dôsledku čoho sa jedná o

neprijateľnú podmienku. Argumentovala súdnou praxou a žiadala z dôvodu nedostatku právomoci
rozhodcovskéhosúdukonaniezastaviť.Rozhodcovskýsúdrozhodolrozsudkomzodňa04.12.2014,sp.
zn. IA-C/0614/0157, a vyslovil, že má právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Žalovanú (H. X.Ú.) zaviazal
zaplatiť žalobcovi (Poštovej banke, a.s.) istinu vo výške 1 611,76 eura, úrok vo výške 25,50 % ročne zo
sumy 1 611,76 eura od 02. 04. 2014 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo

sumy 1 611,76 eura od 02. 04. 2014 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania,
vyčíslenú ku dňu 01. 04. 2014 vo výške 503,46 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo
výške 106,18 eura, všetko na bankový účet uvedený vo výroku rozhodcovského rozsudku, do 3 dní od
právoplatnosti uvedeného rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodcovský rozsudok bol
žalovanej H. X. doručený dňa 10. 12. 2014. Doklad o doručení rozsudku žalobcovi (Poštovej banke,

a.s.), súdu predložený nebol; nakoľko na uvedenom rozsudku rozhodcovského súdu je vyznačená
právoplatnosť dňom 18. 12. 2014, rozhodcovský súd disponoval dokladom o jeho doručení obidvom
účastníkom rozhodcovského konania.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení platnom do 31. 12.

2014 (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z. z.“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v učenom zmluvnom alebo
inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

15. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z.,

(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve.
(2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,

ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
16. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak
jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.17. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o

žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

18. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno
podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského

konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa
§ 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

19. Rozhodcovský rozsudok bol H. X. doručený dňa 10. 12. 2014 a pretože žaloba na jeho zrušenie
bola doručená Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 31. 12. 2014, žalobkyňa ju podala v zákonnej
30-dňovej lehote.

20. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

21. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

22. Podľa § 73 ods. 1, 2. 3 zákona č. 335/2014

(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.
januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.
januárom 2015, zostávajú zachované.
(2) Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala

plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods.
3 tým nie je dotknuté.
(3) Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.

23. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu, sa s účinnosťou od 01. 01. 2015 použijú ustanovenia zákona
č. 335/2014 Z. z. aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor, začatý pred
01. 01. 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní, začatom pred 01. 01.
2015, však zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva sa teda spravuje predpismi, účinnými v čase jej
uzavretia, ale konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, neskončené do 31. 12. 2014, sa dokončia

už podľa zákona č. 233/2014. Rozhodcovskú zmluvu je preto potrebné posudzovať podľa predpisov
účinných v čase jej uzavretia.

24. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), právny úkon je prejav vôle smerujúci
najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto

prejavom spájajú.

25. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

26. Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.27. Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať otázku
svojej právomoci. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci je daná platnou rozhodcovskou
zmluvou, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Zákonnou podmienkou platnosti rozhodcovskej zmluvy je pritom písomná forma (§ 4 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z. z.). Platne možno rozhodcovskú zmluvu uzavrieť len tak, že zmluva je obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Právna úprava o forme
rozhodcovskej zmluvy je pritom striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (uznesenie Najvyššieho

súdu SR zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2Cdo/245/2010).

28. Z listinných dôkazov vyplýva, že zmienka o rozhodcovskom konaní je obsiahnutá iba v bode [6]
Zmluvy o úvere. Táto listina, podpísaná spotrebiteľkou, iba odkazuje na rozhodcovskú doložku, uvedenú
vo Všeobecných obchodných podmienkach Poštovej banky, a.s.. Obsah Všeobecných obchodných
podmienok však spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť, a potom podľa § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák.

sajednáoneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Navyše,neboladodržanáanipísomnáformarozhodcovskej
zmluvy, nakoľko táto nebola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Pri absencii
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy nebola daná právomoc rozhodcovského súdu.

29. Pretože zákonným predpokladom uplatnenia nároku veriteľa voči dlžníkovi v rozhodcovskom konaní

bolo platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy a v predmetnej veci žalovaný nepreukázal jej uzavretie,
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prerokovať. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 1
zákona č. 335/2011 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, preto súd rozhodcovský rozsudok
zrušil.Keďžedôvodomzrušeniarozhodcovskéhorozsudkubolaneplatnosťrozhodcovskejzmluvy,môže
po právoplatnosti tohto rozhodnutia pokračovať Okresný súd Liptovský Mikuláš v konaní v rozsahu

uvedenom v žalobe, len na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.

30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd bez návrhu a
výrokotrováchmusíbyťsúčasťourozhodnutiaajvtedy,aksavkonaníúspešnástranasvojimvýslovným
prejavom vzdala nároku na náhradu trov konania.

34. Žalobcovia mali v konaní plný úspech, a preto by im patril nárok na náhradu trov konania. Na

pojednávaní však všetci traja žalobcovia zhodne prehlásili, že si trovy konania neuplatňujú, vzdali sa
nároku na ich náhradu, a preto súd žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.