Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/177/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209871
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616209871.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou
Korenecovou, advokátkou, Advokátska kancelária 900 45 Malinovo, Slnečná 765/3, adresa na
doručovanie: POHOTOVOSŤ, s. r. o., JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, 811 09 Bratislava,
Pribinova 25, proti žalovanému: M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., C. XX/XX, štátny občan SR, o
zaplatenie 1.298,52 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 9Csp/26/2016-62 zo dňa 15. 02. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania proti
žalobcovi nepriznal. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.298,52 EUR
s príslušenstvom z toho dôvodu, že na základe zmluvy o úvere č. 6460738 zo dňa 02. 06. 2006 ako
veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 663,88 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť
spolu s príslušným poplatkom vo výške 634,67 EUR v 12 mesačných splátkach po 108,21 EUR, počnúc

dňom 28. 06. 2006. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý
úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Žalobca zaslal
žalovanému niekoľko upozornení na omeškanie so zaplatením splátok, na ktoré žalovaný nereagoval,
porušil dojednania zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, dňa 02. 08. 2006 sa dlh stal splatným.
Žalobca podal dňa 31. 10. 2006 trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec a
Okresný súd Lučenec trestným rozkazom č. k. 22T/165/2009-97 zo dňa 24. 07. 2009 uznal žalovaného

vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288
ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie. Uvedený rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 11. 08. 2009.

2. Po vykonanom dokazovaní okresný súd žalobu zamietol po vznesení námietky premlčania zo strany
žalovaného, o ktorej okresný súd rozhodol podľa ust. § 106 ods. 1 a 2 OZ, podľa ktorých ustanovení
právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto

za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o
škodunazdraví.Vdôvodochrozsudkuokresnýsúdzaujalprávnyzáver,žezačiatokplynutiasubjektívnej
premlčacej doby v prípade uplatnenej škody je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škodea o zodpovednej osobe. Ide o subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu plynúcu v rámci desaťročnej
objektívnej doby v prípade škody spôsobenej úmyselne. Keďže súd v konaní nemal zosplatnenie úveru
preukázané (žalobca oznámenie o zosplatnení úveru súdu nepredložil) a žalobca si uplatnil právo

poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní a žalobca bol trestným rozkazom zo dňa 24. 07. 2009
odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, subjektívna premlčacia
doba začala plynúť dňom právoplatnosti trestného rozkazu č. k. 22T/165/2009-97, t. j. dňa 11. 08. 2009
a uplynula dňa 11. 08. 2011. Dňom právoplatnosti trestného rozkazu sa žalobca nepochybne dozvedel
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žaloba bola doručená súdu dňa 01. 08. 2016, a teda po uplynutí

dvojročnej subjektívnej doby. Súd z týchto dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP podľa zásady úspechu
v konaní. Nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, ale žiadne trovy voči žalobcovi si neuplatnil, súd
žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

4. Žalobca v zákonnej 15-dňovej lehote podanom odvolaní (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP) namietal
rozsudok okresného súdu v celom rozsahu z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/,
e/, f/ a h/ CSP. Tvrdil, že predmetná zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a táto zmluva má povahu absolútneho obchodu. Žalovaný v Žiadosti dobrovoľne uviedol
údaje preukazujúce, že je živnostník (podnikateľ), t. j. identifikačné číslo, miesto podnikania a tiež

prejavil záujem, aby mu bol úver poskytnutý na účely podnikania. Žalovaný predložil pred uzavretím
zmluvy živnostenský list a daňové priznanie. Takúto obligáciu treba posúdiť ako obchod a nie
spotrebiteľský záväzok. Súd nesprávne posúdil, keď vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 OZ.
Rozsudok je nepreskúmateľný, pretože súd sa nezaoberal podstatnými skutkovými okolnosťami -
právnym postavením žalovaného, ktorý je podnikateľom. Pokiaľ súd len poukázal na skutočnosť, že

zmluva má povahu adhéznej (formulárovej) zmluvy a žalovaný nemal možnosť ovplyvniť jej obsah,
uvedené odseky odôvodnenia žalobca považuje za zmätočné, v dôsledku čoho rozsudok nie je riadne
a presvedčivo odôvodnený. K otázke premlčania žalobca uviedol, že v danom prípade je na plynutie
premlčacej doby nevyhnutné aplikovať ust. § 106 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého najneskôr sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa,

keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej
doby je navzájom nezávislý. Niet pochýb o tom, že konanie žalovaného malo charakter úmyslu, čo bolo
potvrdené aj trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmeniť a vyhovieť žalobe.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á
contrario CSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 v spojení s ods. 2
CSP potvrdil.

6.Odvolacísúdpoukazujeopätovnenato,žeprirozhodovaníjeviazanýrozsahomadôvodmiodvolania,
pričom žalobca ako odvolacie dôvody uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Tvrdil
teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Napriek tomu, že žalobca ako odvolacie dôvody uviedol dôvody zakotvené v ust. § 365 ods. 1 písm.

b/, d/ a e/ CSP, v odvolaní neuviedol žiadne nesprávne procesné postupy okresného súdu, ktorými
by bol súd znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva, neuviedol, akú inú vadu
má konanie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a neuviedol, ktoré navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie nevykonal. Na tieto námietky
preto odvolací súd nemohol reagovať a naopak z obsahu súdneho spisu odvolací súd nezistil žiadny

nesprávnyprocesnýpostupsúduprvejinštancie,ktorýmbyboloznemožnenéstrane,abyuskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nezistil, že
by konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nezistil, že
by súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.8. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, ani v tomto smere žalobca neuviedol, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam

dospel okresný súd na základe vykonaných dôkazov a pokiaľ tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, s týmto jeho stanoviskom sa odvolací súd
nestotožnil. Odvolací súd uvádza, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného
skutkového stavu veci, na ktorý aplikoval aj správne ustanovenia právnych predpisov a celkovo vec
správne právne posúdil, keď žalobu zamietol z dôvodu premlčania práva žalobcu. V tomto smere sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia týkajúcimi sa otázky
premlčania nároku. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nárok sa premlčuje v desaťročnej objektívnej lehote,
opomenul tú skutočnosť, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a že subjektívna dvojročná premlčacia doba plynie v
rámci či už trojročnej alebo v prípade škody spôsobenej úmyselne v rámci desaťročnej objektívnej doby
a aj pokiaľ neuplynula objektívna doba na uplatnenie náhrady škody, právo sa premlčí, ak uplynula

subjektívna dvojročná premlčacia doba v rámci objektívnej doby. Z uvedeného dôvodu okresný súd o
žalobe rozhodol správne tak, že túto zamietol a krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil, a to aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej.

9. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, avšak odvolací súd rozhodol, že nemá

nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), a to z toho dôvodu, že
žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).