Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/121/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814211987
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3814211987.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr.

Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobkyne Bc. Q. S., bytom S., T. č. XXXX/
XX, právne zastúpenej JUDr. H. N., advokátkou so sídlom M., G. A. č. X/A, proti žalovanej B. A., bytom
T. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. W. N., advokátom so sídlom M., N. č. 3, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. januára 2017, č. k. 13C/96/2014-447, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobkyne zamietol a výrokom II.

rozhodol,žežalovanámánároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%vočižalobkyni.Zodôvodnenia
vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala od žalovanej vydania 1 z nehnuteľnosti vedenej v katastri
nehnuteľnostíOkresnéhoúraduM.naLVč.XXXXprekat.úz.T.,atorodinnýdomsúp.č.XXXpostavený
na parc. CKN č. XXX/X a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že uzavrela spolu so
svojim neb. bratom W. A. a žalovanou darovaciu zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa a neb. brat
ako darcovia darovali žalovanej ako obdarovanej predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva
žalovanej. Predmetnou žalobou sa domáhala od žalovanej vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho

zákonníka, keďže sa žalovaná ako obdarovaná voči žalobkyni ako darkyni správala tak, že porušovala
dobré mravy. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne, ktorou
sa domáha vrátenia daru, je nedôvodná. Súd považoval žalobu žalobkyne za nedôvodnú, nakoľko
žalobkyňa nepreukázala také hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej voči žalobkyni, či
členom jej rodiny, ktoré by bolo možné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov s ohľadom na
princíp vzájomnosti. To znamená, že súd zohľadnil aj správanie žalobkyne ako darkyne voči žalovanej
ako obdarovanej a zistil, že táto sa sama správala voči žalovanej v rozpore s dobrými mravmi a práve

aj jej správanie bolo jednou z príčin nevhodného správania sa obdarovanej voči nej. Súd zdôraznil, že
by nebolo správne a spravodlivé, aby súd hodnotil správanie žalovanej voči žalobkyni bez toho, aby
nevzal do úvahy aj správanie žalobkyne voči žalovanej a tiež vzájomné vzťahy narušené sporom o
majetok po nebohom bratovi žalobkyne a ujovi žalovanej, dominanciu žalobkyne, či narušené vzťahy
medzi žalobkyňou a matkou žalovanej, sestrou žalobkyne. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že
neboli naplnené zákonné predpoklady na vrátenie daru žalovanou žalobkyni podľa § 630 Občianskeho
zákonníka, keďže správanie sa žalovanej (obdarovanej) voči žalobkyni (darkyni) nespĺňalo požiadavku

hrubého porušenia dobrých mravov vzhľadom na vzájomné vzťahy, komunikáciu a správanie sa strán
sporu navzájom. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v celom rozsahu úspešnej žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni.2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne. Súdu prvej inštancie vytýkala, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Úvodom poukázala na vzájomné vzťahy so žalovanou, pričom zdôraznila, že
nehnuteľnosť nadobudla po poručiteľovi závetom. Upozornila súd na nesprávny časový údaj ohľadom
montovania kamerového záznamu. Namietala, že jej tvrdenia boli preukázané ako pravdivé, vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že skutočnosti, ktoré uviedla ako dôvody na vrátenie daru, sa naozaj
stali. Ďalej poukázala na svedecké výpovede v konaní a na závery z nich plynúce. Zdôraznila, že

výpoveď svedka M. N. je možné považovať za nevierohodnú, nakoľko tento svedok utrpel ťažký úraz
hlavy a má problémy s pamäťou, pričom bol uznaným za invalidného a tiež z dôvodu, že počas
výpovede na pojednávaní mu žalovaná hlasno napovedala odpovede. V ďalšom namietala nepravdivosť
výpovede tohto svedka. Tiež uviedla, že je toho názoru, že správanie žalovanej je možné považovať
za správanie v rozpore s dobrými mravmi, pričom s ohľadom na všetky okolnosti toto správanie možno
kvalifikovať ako sústavné, hrubé porušovanie dobrých mravov. Upriamila pozornosť súdu na správanie

žalovanejvprípadoch,kedyonaprichádzakpredmetnejnehnuteľnosti,atokonkrétnenato,žežalovaná
opakovane kontaktuje políciu, uráža ju, bráni jej vstúpiť do predmetnej nehnuteľnosti a napáda ju.
Zhrnula, že nikdy sa voči žalovanej nedopustila nijakého nevhodného, resp. necitlivého správania, ktoré
by mohlo u žalovanej vyvolať nevraživosť voči nej. Súdu vytýkala, že jej správanie voči žalovanej bolo
nesprávnevyhodnotené,pričomnebolonijakýmspôsobompreukázané,žebysasprávalavočižalovanej

v rozpore s dobrými mravmi. Upozornila ďalej súd, že nesprávne vyhodnotil dôkazy ohľadne zlatých
šperkov, nakoľko táto vec, vedená pred Okresným súdom M., ešte nie je právoplatne rozhodnutá.
Tiež spochybnila reakciu súdu na jej správanie týkajúce sa trestného oznámenia na žalovanú, ktoré
súviselo s jej prostitúciou, pričom poukázala na to, že žalovaná odcestovala do zahraničia s tým,
že o jej syna sa nemal kto postarať. Záverom tvrdila, že porušovaniu dobrých mravov zo strany

žalovanej nepredchádzalo jej nevhodné správanie. Na základe uvedeného preto odvolací súd žiadala,
aby napadnuté rozhodnutie zmenil a jej návrhu vyhovel a uplatnila si tiež trovy odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Uviedla, že odvolanie považuje za nedôvodné a navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok

potvrdil ako vecne správny a priznal jej trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Stotožnila sa s
právnymi i skutkovými závermi súdu prvej inštancie. V ostanom vyvrátila tvrdenia žalobkyne uvedené
v odvolaní, pričom poukázala na viaceré priestupkové konania. Upozornila súd na prepis telefonickej
komunikácie so žalobkyňou.

4. K podanému vyjadreniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
Zotrvala na tvrdeniach prezentovaných v odvolaní. Dodala, že čo sa týka závetu po jeho bratovi, na
osvedčení zo dňa 15.11.2016, ktorým nadobudla celý majetok jeho dcéra B. A., ona bola z dedičstva
vylúčená.

5. K podanému vyjadreniu žalobkyne sa písomne, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyjadrila
žalovaná, pričom zotrvala na svojich vyjadreniach k podanému odvolaniu.

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a zistil, že rozsudok

súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu
potvrdiť, pričom v zmysle § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje a len na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

7. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa

k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

8. Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z
hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu
za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými

mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo
členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú
(darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako
hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré bybolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (zhodne tiež rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 108/2007).

9. Ak súd v spore o vrátenie daru v rámci hodnotenia dôkazov nezohľadní výsledky vykonaného
dokazovania svedčiace aj proti žalobkyni (darkyni), jeho rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia,
ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní (R XXX/XXXX).

10. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi

ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného (R XX/XXXX).

11. Odvolací súd sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia plne stotožňuje so skutkovými aj s
právnymi závermi súdu prvej inštancie. Bolo správne zohľadniť, postupujúc v súlade s rozhodovacou
praxou súdov, i správanie žalobkyne, nakoľko táto sa sama voči žalovanej správala v rozpore s dobrými
mravmi, pričom toto sa preukázalo z konkrétnych svedeckých výpovedí (či už samotnej žalobkyne,

alebo aj svedkov v konaní) a zo spisov z priestupkových konaní. Žalobkyňa sa nevhodne, a spôsobom
porušujúcim dobré mravy, správala k žalovanej, či už verbálnymi alebo fyzickými útokmi (vzájomné
trhanie vlasov, ohrozenie kovovou tyčou, kaserom, atď.), pričom nutné je upozorniť aj na žalobkyňou
podávané trestné oznámenia na žalovanú, ktoré boli skončené ako nedôvodné (napr. trestné oznámenie
zo dňa 10.03.2014 za zanedbávanie výchovy syna žalovanej o.i. s tvrdením žalobkyne, že v zahraničí

zrejme žalovaná vykonáva prostitúciu, pričom toto trestné oznámenie bolo odmietnuté ako nedôvodné),
čo tiež pri zohľadnení tohto prípadu sa považuje za správanie v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací
súd však dodáva, že i správanie žalovanej bolo v rozpore s dobrými mravmi, no nakoľko podľa princípu
vzájomnosti musí byť posudzované porušovanie dobrých mravov v zmysle § 630 OZ aj na strane
darcu, ergo žalobkyne, nemožno toto súdu prvej inštancie vytýkať, ale naopak, je treba konštatovať,

že postupoval správne a súladne so zákonom. Pre vyššie uvedené je správny záver súdu prvej
inštancie, že neboli splnené zákonné predpoklady na vrátenie daru žalovanou žalobkyni podľa § 630
Občianskehozákonníkaažalobuzamietol,apretoneobstojaaniodvolacienámietkyžalobkyneohľadom
poukazovania na správanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, keďže treba skúmať i správanie
žalobkyne ako darkyne.

12. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazuje na nedôveryhodnú výpoveď svedka M. N., je namieste
uviesť, že v civilnom sporovom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z čl. 15
CSP a tiež z § 191 CSP, ktorý stanovuje, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca spraví
o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom ku správam získaným z vykonaných
dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi
skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania, musí sudca už od
saméhozačiatkudokazovaniarozlíšiťtie,ktorésúvôbecpresporrozhodujúcezhľadiskahmotnoprávnej

normy, ktorú plánuje na skutkové tvrdenia účastníkov aplikovať. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže
predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie
ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový postup,
ktoréhopodstatousújednakčiastkové,jednakkomplexnézáverysudcuovierohodnostisprávzískaných
vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené

má sudca za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Pre vyššie uvedené nemožno vidieť
v postupe súdu prvej inštancie pochybenia, nakoľko vykonal rozsiahle dokazovanie, nevychádzal iba z
jednéhodôkazu,dôkazyvyhodnotiljednotlivoivichvzájomnejsúvislostiadospelksprávnymskutkovým
ajprávnymzáverom.Odvolacísúddodáva,žesúdprvejinštancieustálilskutkovýzákladprerozhodnutie
z množstva dôkazov (bod 3. rozsudku súdu prvej inštancie), z ktorých jasne plynie záver o zamietnutí

žaloby kvôli nenaplneniu hypotézy právnej normy stanovenej v § 630 Občianskeho zákonníka.

13. Vzhľadom na to, že ďalšie odvolacie námietky žalobkyne vzťahujúce sa k výroku I. napadnutého
rozsudku sa týkali skutkov, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil a vysporiadal sa s nimi v rámci svojho
rozhodnutia, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil s tým, že sa zaoberal sa i výrokom II., ktorý bol tiež napadnutý odvolaním žalobkyne, avšak
vzhľadom na vecnú správnosť výroku I. treba konštatovať vecnú správnosť aj tohto výroku, nakoľko
podľa § 255 ods. 1 CSP bola v konaní plne úspešná žalovaná, a preto jej patrí nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni, tak ako rozhodol súd prvej inštancie.14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 % voči žalobkyni, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. V zmysle § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).